Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216049
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118216049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu C. Y., T.. XX. XX. XXXX, H.
J. X, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 47 967 692, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 001,40 eura a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.
k. 20Csp/219/2018-54 zo dňa 06. 05. 2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie určil neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Vo zvyšku rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3001,40 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3001,40 eura od 9.12.2018 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2006,
v Obchodných podmienkach článku 4 Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod
4.6 v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Poštovej banky započítavajú bez ohľadu na to, na
aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka, (2) úrok
z omeškania, (3) úrok z úveru, (4) splátka istiny úveru.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 19.11.2018
voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.001,40 eura a určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom
žalovaného, Poštovou bankou, a.s., uzatvoril dňa 11.12.2006, Zmluvu o úvere, č. XXXXXXXXXX.

Poštová banka, a.s. postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy na BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED,
ktorá následne postúpila predmetnú pohľadávku na PRO CIVITAS s.r.o. S účinnosťou od 9.8.2017
spol. PRO CIVITAS s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stal žalovaný.Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 50 000,- Sk/1 659,70 eura, ktorý mal žalovaný
zaplatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 1 385,- Sk/45,97 eura, RPMN bola vo výške 20,73 %.

2. Zmluva mala obsahovať náležitosti podľa vtedy platného Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva o úvere podľa žalobcu neobsahuje správny údaj o výške RPMN. V zmluve je uvedený
20,73 %, podľa internetovej kalkulačky správna RPMN mala byť 24,53 %. V zmluve je tiež uvedená
nesprávna celková výška nákladov 28 291,79 Sk, správna výška mala 33 100 Sk. Okrem toho od
spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Žalobca

teda žiadal bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi jeho platbami, t. j. 4 661,10 eura a sumou
úveru 1 659,70 eura, teda čiastku 3 001,40 eura. O tom, že sa právny predchodca žalovaného na
jeho úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od združenia dňa 06. 11. 2018. Podľa žalobcu zmluva
tiež obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v obchodných podmienkach čl. 4 Splácanie úveru,
započítanie pohľadávok a zabezpečenie, a to bod 4.6 v znení: „Platby od klienta sa voči pohľadávke PB
započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na

poplatky podľa Sadzobníka, (2) úrok z omeškania, (3) úrok z úveru, (4) splátka istiny úveru“. Predmetné
zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať platby na
iný účel ako splatenie istiny tohto úveru, a to bez ohľadu na jeho vôľu. Uvedená zmluvná podmienka
spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd konštatoval, že žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Prepočet žalobcu ohľadne výšky RPMN
nie je správny, nesprávny je názor aj pokiaľ poukázal na to, že zmluvný úrok je len vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Zmluva o úvere obsahuje odkaz na obchodné podmienky,
v ktorých úroková sadzba bola uvedená v rozmedzí 7,5 % - 23 %. Pôvodný veriteľ úročil úver úrokovou

sadzbou 19 %, čo je zrejmé z listinného dôkazu. Podľa žalovaného žalobca nemôže mať naliehavý
právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti
zmluvnej podmienky namietol pasívnu vecnú legitimáciu. Nebol strojcom zmluvných podmienok, ani
obchodných podmienok. Všetky dokumenty boli koncipované pôvodným veriteľom, ktorým bola Poštová
banka a. s.

Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca a právny predchodca žalovaného
uzavreli dňa 07.12.2006 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca
žalovaného poskytol žalobcovi úver vo výške 50 000,- Sk/1 659,70 eura, ktorý mal žalobca právnemu
predchodcovi žalovaného zaplatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 1 385,- Sk/45,97 eura. RPMN je
v zmluve uvedená vo výške 20,73 %.

Žalobca na úver poukázal úhrady vo výške 4 661,10 eura, pričom právnemu predchodcovi žalovaného
uhradil 1 092,25 eura a 218,93 eura.
Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobný návrh bol
podaný dôvodne. Pokiaľ žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia, dospel súd prvej inštancie
k záveru, že úver, ktoré mu bol poskytnutý právnym predchodcom žalovaného je úverom, ktorý je

bezúročný a bezpoplatkový z toho dôvodu, že zmluva neobsahuje údaj o úrokoch a poplatkoch, a
preto žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného úroky a poplatky nemohol od žalobcu požadovať.
Ak bol úver poskytnutý vo výške 1 659,70 eura a právnemu predchodcovi žalovaného a žalovanému
žalobca uhradil celkovo sumu 4 661,10 eura, je to žalovaný, ktorý sa na úkor žalobcu obohatil, a preto
je povinný bezdôvodne obohatenie žalobcovi vydať vo výške 3 001,40 eura. Žalovaným vznesenú

námietku premlčania mal za nedôvodnú. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, žalobca sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia dozvedel v mesiaci jún 2018, vtedy nadobudol skutočnú, preukázateľnú
vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, pokiaľ bola žaloba podaná na súde 19. 11. 2018,
podaná bola v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby, vychádzal
súd prvej inštancie z 10-ročnej objektívnej premlčacej doby, nakoľko neuvedenie úroku a poplatkov v

zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Žalobca prvýkrát preplatil istinu úhradou z 08. 10.
2015, a preto nasledujúci deň začala plynúť premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súde 19. 11. 2018,
teda v 10ročnej premlčacej dobe. Podľa súdu prvej inštancie nárok žalobcu teda premlčaný nebol.
Čo sa týka neprijateľnosti zmluvnej podmienky, mal za to, že žalobca mal naliehavý právny záujem v

požadovanom určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, poukázal na to, že podľa § 566 Občianskeho
zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na listinu,
potom na úroky, ak však dlžník neurčí inak. Naproti tomu žalobcom napadnuté ustanovenie poskytuje
žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať platby na iný účel akým je splatenie istinyúveru, a to bez ohľadu na vôľu žalobcu. Podľa súdu bolo preto nepochybné, že toto ustanovenie
zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi žalobcom a žalovaným (právnym predchodcom) a dochádza
k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Súd prvej inštancie naviac uviedol, že žalovaný sa k napadnutej

zmluvnej podmienke vôbec nevyjadril. Nestotožnil sa ani s námietkou žalovaného o nedostatku jeho
pasívnej vecnej legitimácií, bolo nesporné, že Poštová banka a. s. postúpila svoju pohľadávku na
žalovaného a tým žalovaný nadobudol nielen práva spojené s pohľadávkou, ale aj povinnosti. Preto
žalobe vyhovel.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1,

2, 3, § 51 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, 3, § 107 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, na ustanovenia Zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 3, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 5.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f),
g), h). Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil ním vznesenú námietku premlčania,

a to tak uplynutia subjektívnej, ako aj objektívnej doby. Čo sa týka plynutia subjektívnej premlčacej
doby, táto začala vo vzťahu k jednotlivým platbám plynúť v deň, keď sa žalobca dozvedel o uskutočnení
platby (vykonanie zrážky zo mzdy). Čo sa týka objektívnej premlčacej doby, súd vychádzal výlučne zo
skutočnosti, že v zmluve nebola výška úrokovej sadzby uvedená priamo v zmluve. Súd prvej inštancie
pri konštatovaní existencie úmyslu nevychádzal z podkladov získaných v súdnom konaní, iba arbitrárne

konštatoval, že žalovaný konal úmyselne bez toho, aby malo takéto rozhodnutie oporu v zistenom
skutkovom stave. Naviac zmluvu neuzatváral žalovaný, ale spoločnosť Poštová banka a. s. Ak chcel
súd posudzovať úmysel na základe neuvedenia úroku v zmluve, takýto úmysel by mohol existovať u
pôvodného veriteľa - spoločnosti Poštová banka a. s., nie však u žalovaného. V tejto súvislosti poukázal
aj na to, že pokiaľ úroková sadzba nebola uvedená v zmluve, ale v obchodných podmienkach, tak

podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15, zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jediný dokument. Zmluva o úvere obsahovala odkaz na obchodné podmienky, všeobecné obchodné
podmienky, ako aj sadzobník poplatkov a iné dokumenty Poštovej banky a. s. Okrem toho pôvodný
veriteľ zasielal žalobcovi oznámenie o výške úrokovej sadzby, ktorá bola stanovená pre úver, v danom
oznámení úroková sadzba bola uvedená v rozmedzí 7,5 % až 23 %. Úver sa úročil úrokovou sadzbou

19 %, čo je zrejmé aj z listinného dôkazu.
Nesprávne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky. V tejto
súvislosti poukázal na ust. § 137 písm. c) CSP. Podľa žalovaného z doktríny preventívneho charakteru
určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem v zásade absentuje, ak má žalobca možnosť
žalovať na splnenie povinnosti. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať, teda v žalobe je

povinný uviesť skutkové tvrdenia o tom, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a
na preukázanie tvrdenia je povinný navrhnúť dôkazy. V danom prípade neexistoval naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobu
zamietol v celom rozsahu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu prechádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
21.11.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti
zmluvnej podmienky dôvodným nebolo. Vo zvyšku dospel k záveru o existencii dôvodov pre zrušenie

odvolaním napadnutého rozsudku.

6. Odvolacia argumentácia žalovaného, vychádzajúc z obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu
prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení, tvrdení o nesprávnom
právnom posúdení a porušení procesných práv žalovaného.

Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených podstatných tvrdení prihliadajúc na to, že v
odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR,
sp. zn. II. ÚS 78/05).7. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a

ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

9. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor), znemožňujúca strane realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti aktívnej účasti na
konaní.
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na faktickú meritórnu činnosť súdu.

„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (Najvyšší súd Slovenskej republiky,
uznesenie z 13.08.2018, sp.zn. 4Cdo 104/2018).

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania a zisteným skutkovým

stavom a jeho právnym posúdením, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne
zistilskutkovýstavvovzťahukposúdeniudôvodnostiurčenianeprijateľnostizmluvnejpodmienkytakako
žiadal žalobca. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok naliehavosti právneho záujmu na požadovanom
určení v zmysle jedinej námietky k tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie argumentujúc
nedostatkom naliehavosti právneho záujmu, je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 01. 01. 2018 bola

zákonom č. 279/2017 Z. z. realizovaná novela zákona č. 129/2010 Z. z., kde bolo doplnené ust. §
11 ods. 4, v zmysle ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou. Predmetné ustanovenie odkazuje na ust. § 137 ods. c) a d) CSP.
Právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vychádzajúc z logického výkladu právnej

normy a argumentu a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu), je podľa odvolacieho súdu právom,
ktoré pri oprávnení spotrebiteľa domáhať sa neplatnosti zmluvy ako celku obsahuje v sebe aj právo
spotrebiteľa domáhať sa neprijateľnosti, a teda i neplatnosti čo aj jednotlivej zmluvnej podmienky. Preto
podľa názoru odvolacieho súdu sa na základe ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. môže spotrebiteľ
domáhať aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nemali by byť pritom žiadne pochybnosti o

tom, že ust. § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z. je procesnej povahy, preto z hľadiska jeho časovej
pôsobnosti platí, že súd je povinný ho aplikovať v čase rozhodovania o uplatnenom nároku. Súd prvej
inštancie vo veci rozhodol dňa 06. 05. 2019, kedy predmetné ustanovenie bolo už účinné, a preto ho
mohol aplikovať.
V časti neprijateľnosti zmluvnej podmienky preto odvolací súd rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Čo sa týka žalobou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 001,40
eura, žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vzniesol námietku premlčania, pričom súd
ju mal za nedôvodnú, pričom vychádzal z toho, že u žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie

konštatujúc súčasne, že právnemu predchodcovi žalovaného žalobca uhradil čiastky 1 092,25 eura a
218,93 eura, teda len zvyšok do sumy 3 001,40 eura uhradil žalobca žalovanému.

12. Už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný argumentoval tým, že pohľadávka zo
zmluvy voči žalovanému mu bola postúpená jeho právnym predchodcom, Poštovou bankou a. s., pričom

bol to jeho právny predchodca, ktorý zmluvu so žalobcom uzatvoril a zmluvu koncipoval a nielen z
tohto dôvodu, ale aj pre absenciu úmyslu k získaniu bezdôvodného obohatenia nie je žaloba voči nemu
dôvodná.13. Vo všeobecnosti platí, že o úmysle získať bezdôvodné obohatenie možno uvažovať vtedy, pokiaľ
je získanie majetkového prospechu bez dôvodu primárnym cieľom obohateného, tiež vtedy, ak je
predpokladaným vedľajším aktívom zámernej činnosti smerujúcej prioritne k dosiahnutiu iného výsledku.

Platí taktiež, že dôkazné bremeno na preukázanie úmyselného konania je na tom, kto tvrdí, že niekto
iný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, že v čase vzniku bezdôvodného obohatenia existoval na
strane obohacujúceho sa úmysel bezdôvodne sa obohatiť. Nadobudnutie majetkového prospechu
takýmto spôsobom pri preukázaní úmyslu v konkrétnych skutkových okolnostiach je možné považovať
za úmyselné bezdôvodné obohatenie.

14. Žalobca bol v konaní od podania žaloby právne zastúpený advokátom. Zo žaloby nevyplýva, že by
žalobca tvrdil akékoľvek okolnosti, ktoré by mali nasvedčovať o úmysle žalovaného, resp. jeho právneho
predchodcuobohacovaťsa.Súdprvejinštanciemalzato,žedôvodomnaaplikáciu10-ročnejpremlčacej
doby mala byť tá skutočnosť, že právny predchodca žalovaného dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu,
v rozpore so zákonom inkasuje úrok alebo poplatky v zmluve neuvedené, v tomto prípade je možné jeho

konanie hodnotiť ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho
dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.

15. Je však potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.10.2018,
sp.zn. 1Cdo/238/2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozpore s úvahou súdu

prvej inštancie uviedol, že samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom
postavení subjektu v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany
spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel
nebankového subjektu (veriteľa).
Súd prvej inštancie sa s uvedeným názorom najvyššej súdnej autority nevysporiadal, nevysporiadal sa

taktiež s tvrdením žalovaného o tom, že nebol to on kto zmluvu koncipoval, preto nie je zrejmé, aký
by mal byť vzťah k jeho úmyslu bezdôvodne sa obohacovať. Naviac za situácie, pokiaľ, ako súd prvej
inštancie sám uviedol, nebol to ani on, kto celú sumu bezdôvodného obohatenia prijal (bod 6. rozsudku
súdu prvej inštancie). Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k plynutiu objektívnej premlčacej doby
je tým nepreskúmateľné, čím sa znemožnilo strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pochybil v tom keď
neuviedol skutkové okolnosti rozhodujúce pre záver o začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby.
Vzhľadomnato,žetentonedostatoknebolomožnénapraviťajvkonanípredodvolacímsúdom,odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie v

zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia opätovne prejedná a rozhodne. Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia jednoznačne uvedie skutkové okolnosti rozhodné pre

začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby a dĺžky jej trvania. Ak bude mať za to opätovne, že je
potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, vyhodnotí, či predpoklady pre tento záver
vyplývajú z dôkazov označených alebo predložených k tvrdeniam žalobcu. V tejto súvislosti sa bude
zaoberať aj názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/238/2017 z 18.10.2018 a
tvrdeniami žalovaného o tom, kto bol tvorcom zmluvných podmienok, ako aj tým, kto toto bezdôvodné

obohatenie prijal. Svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom
zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo
zrozumiteľné.

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania vrátane trov

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.