Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319010981
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4319010981.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci odsúdeného R. F., pre zločin znásilnenia podľa
§ 199 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti
odsúdeného R. F. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo 17.09.2019, sp. zn. 4Pp/52/2019, na
neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 19. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného R. F. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno
b/, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného R. F. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská

Streda sp. zn. 1T/102/2010 zo dňa 13.06.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
5To/108/2012 zo dňa 23.04.2013.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie aj
výsluchom zástupcu ÚVTOS Želiezovce a listinnými dôkazmi. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce
zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu

DunajskáStredasp.zn.1T/102/2010zodňa13.06.2012vtrvaní6rokov8mesiacovzazločinznásilnenia
podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, ktorý
nastúpil dňa 13.07.2015 a predpokladaný koniec trestu je 23.05.2021. Do výkonu trestu odňatia slobody
bol dodaný z cudziny dňa 13.07.2015 príslušníkmi polície do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody Bratislava, kde bolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni.
Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Dňa 28.07.2015 bol premiestnený do ÚVTOS a ÚVV

Leopoldov za účelom výkonu trestu v ústave so stredným stupňom stráženia, kde dodržiaval ústavný
poriadok, nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený. Dňa 18.08.2015 bol premiestnený do ÚVTOS
Ružomberok za účelom ďalšieho výkonu trestu a bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. V jeho
správaní a vystupovaní bol v jednom prípade zaznamenaný nedostatok tým, že sa pokúsil preniesť
materiál z pracoviska pre vlastnú potrebu. Zachovával zásady slušného správania a vystupovania,
v kolektíve odsúdených bol znášanlivý, konfliktné situácie nevyvolával. Pracovne zaradený nebol

pre nezvládnutie technológie šitia obuvi. Do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného
súvisiacich s udržiavaním čistoty ubytovacích priestorov sa zapájal. Zastával funkciu služby a povinnosti
si plnil na požadovanej úrovni. Disciplinárne odmenený nebol a disciplinárne tresty nemá evidované. Do
tunajšieho ústavu bol umiestnený dňa 11.10.2016 na základe vlastnej žiadosti za účelom výkonu trestu
odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia. Bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“.
Stanovené ciele programu zaobchádzania sa plnia čiastočne vo všetkých oblastiach. V oblasti edukácie

je program zaobchádzania zameraný na zapájanie odsúdeného do aktivít pedagogického pôsobenia
formou prednáškovej činnosti, besied a individuálnych pohovorov s právnou tematikou. Do týchto aktivítrealizovaných skupinovou formou sa doposiaľ nezapojil. Individuálne pohovory s odsúdeným sú vedené
na podporu morálnych zložiek osobnosti a posilnenie zodpovednosti, je motivovaný k zvyšovaniu pocitu
zodpovednosti za svoje konanie a k zmene doterajšieho spôsobu života. V individuálnej práci sa

podarilo dosiahnuť len čiastočné pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii. Správanie a vystupovanie
odsúdeného nie je vždy na požadovanej úrovni. V ÚVV a ÚVTOS Košice, kde bol dočasne premiestnený
zaúčelomúčastinasúdnompojednávaní,sapokúsilpoužiťnetypizovanýponornývaričapoupozornení,
aby ho nepoužíval, nezachoval zásady slušného správania voči príslušníkovi zboru. V tunajšom
ústave boli opakovane zaznamenané nedostatky v plnení pokynov a príkazov príslušníkov zboru.

Po intervenciách zo strany personálu bola zaznamenaná zmena v pozitívnom smere a aktuálne
nie sú zaznamenané nedostatky. Medzi odsúdenými je znášanlivý, konfliktné situácie nevyvoláva.
Funkciou z radov odsúdených nie je poverený. Voľný čas trávi sledovaním televíznych programov,
čítaním kníh a hraním spoločenských hier. Do aktivít organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej
činnosti sa nezapája. Pracovne bol spočiatku zaradený na stráženom pracovisku triedenia plastových
obalov, kde bola je pracovná morálka na začiatku na požadovanej úrovni, postupne sa zhoršila a

z dôvodu slabej pracovnej morálky bol na návrh zamestnávateľa z pracoviska vyradený. Aktuálne
je pracovne zaradený na pracovisku potravinárskeho charakteru, kde je jeho pracovná morálka na
požadovanej úrovni. Zapája sa do činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti zameraných
na udržiavanie čistoty ubytovacích priestorov. Disciplinárne odmenený bol jedenkrát dňa 13.05.2019
pochvalou za vzorné plnenie pracovných povinností. Dňa 16.03.2018 bol disciplinárne potrestaný

celodenným umiestnením do uzavretého oddielu na dobu 10 dní za nesplnenie príkazu príslušníka zboru
ubytovať sa v oddiele. V oblasti vzťahov s vonkajším prostredím kontakt udržiava s bratom a neterou.
Odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu.
Na základe uvedených skutočností, s poukazom na jeho kriminálnu minulosť, závažnosť spáchaného
trestného činu a nevyhovujúce ekonomické podmienky pred výkonom trestu odňatia slobody je riziko

sociálneho zlyhania stredné a aktuálna resocializačná prognóza je menej priaznivá. Podľa záveru
hodnotenia odsúdený nepreukazuje splnenie na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody a jeho podmienečné prepustenie sa neodporúča. Z odpisu registra trestov súd I. stupňa zistil,
že sa doposiaľ 24 krát dostal do rozporu s Trestným zákonom, z toho v štyroch prípadoch bol odsúdený
cudzozemskými súdmi a v troch prípadoch sa neho hľadí akoby nebol odsúdený. Odsúdenému. boli

ukladané prevažne nepodmienečné tresty. Posledné odsúdenie je trestným rozkazom Okresného súdu
Poprad sp.zn. 6T/27/2018 zo dňa 06.03.2018 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, kde bolo upustené od ďalšieho trestu vzhľadom na odsúdenie
Okresným súdom Dunajská Streda sp.zn. 1T/102/2010. Zo spisu Okresného súdu Dunajská Streda
sp.zn.1T/102/2010malsúdI.stupňapreukázané,žerozsudkomsp.zn.1T/102/2010zodňa13.06.2012,

právoplatným dňa 23.04.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 5To/108/2012
zo dňa 23.04.2013 bol odsúdený uznaný vinným zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Skutok spáchal dňa 12.01.2010.
Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, voči ktorému konal ako proti ušlému za

prítomnosti obhajcu. Okresný súd Dunajská Streda uznesením sp.zn. 1T/102/2010 zo dňa 28.09.2016
podľa § 523 odsek 2 Trestného poriadku nepovolil odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia
slobody do cudziny. Súd I. stupňa uviedol, že môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu
po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po
splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými

preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Po vykonanom
dokazovaní na verejnom zasadnutí súd I. stupňa zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku- výkon
dvoch tretín uloženého trestu. Nesplnil však ani jednu z materiálnych podmienok, pretože počas výkonu
trestu nepreukázal také polepšenie, ako to predpokladá ustanovenie § 66 Trestného zákona, pretože
bol počas výkonu trestu disciplinárne potrestaný, porušil ústavný poriadok vo viacerých prípadoch, jeho

aktivita pri plnení cieľov programu zaobchádzania nie je na požadovanej úrovni vo všetkých oblastiach.
Aj jeho pracovná morálka nebola spočiatku dobrá, prečo musel byť vyradený aj z predchádzajúceho
pracoviska. Uvedené skutočnosti nesvedčia o tom, že by odsúdený mal snahu zlepšiť svoje postoje
k plneniu povinností, resp. byť tak zodpovedný ako to prezentuje vo svojom návrhu. Skutočnosť,
že správanie odsúdeného sa po intervencii väzenského personálu zlepšilo, získal jednu disciplinárne

odmenu, automaticky neznamená splnenie podmienky na podmienečné prepustenie. Podmienečné
prepustenie prichádza do úvahy, keď možno vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať
v tomto smere význam dôvodne očakávať, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a nie je riziko
jeho recidívy. U odsúdeného súd I. stupňa s poukazom na odpis registra trestov dospel k záveru, ženesplnil ďalšiu materiálnu a to, že nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z
odpisu registra trestov mal súd I. stupňa preukázané, že odsúdený sa opakovane dopúšťal úmyselnej
trestnej činnosti, za ktorú mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Na odsúdeného

musel byť vydaný aj európsky zatýkací rozkaz, keďže sa pobytom v cudzine vyhýbal trestnému stíhaniu
a ako to vyplýva z odpisu registra trestov, trestnej činnosti sa dopúšťal aj na území iného štátu Európskej
únie. Odsúdený sa závažného trestného činu, za ktorý v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody
dopustil dňa 12.01.2010, teda len 4 mesiace po tom, ako vykonal predchádzajúci nepodmienečný
trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Poprad pod sp.zn. 5T/80/2007. S poukazom na tieto

skutočnosti súd dospel k záveru, že tresty, ktoré mu boli doposiaľ uložené, nesplnili svoj prevýchovný
účel. Z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá
a riziko sociálneho zlyhania je stredné a odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal odsúdený sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil

tým, že hodnotenie jeho osoby sa zakladá na nepravdivých údajoch, pojednávanie nebolo nezávisle,
pretože okresný súd je predĺženou rukou tunajšieho ústavu, vytýka, že napriek potvrdeniu o zamestnaní
a trvalom pobyte, ho sudkyňa nazvala bezdomovcom. Poukazuje na správanie príslušníkov ústavu v
predchádzajúcom ústave na výkon trestu odňatia slobody, odkiaľ musel byť preradený a na základe
uvedeného je presvedčený, že pokiaľ bude pre svoje dobro robiť čokoľvek, tak v skupine C zostane do

konca trestu. Po príchode do ústavu ho ako astmatika zaradili na pracovisko - smetisko, kde likvidovali
vulkánové a acetónom nasiaknuté sáčky a iné chemikálie, pričom ústav mal vedomosť, že má zníženú
pracovnú schopnosť na základe zdravotných problémov. Neskôr ho odtiaľ vyradili, avšak nie na základe
zdravotných problémov, ale že si neplní svoje pracovné povinnosti a zároveň ho chceli umiestniť na
oddelenie medzi samých feťákov, čo odmietol, a tak bol potrestaný na 10 dní samotky. Keď žiadal

fotokópie disciplinárnych trestov na právne účely, tak mu bol navrhnutý ústavom kompromis, že tresty
mu zahladia, aby to jeho právnik nedával na súd. Uviedol, že je preukázané, že človek, ktorý neovláda
tyrpácky jazyk, je považovaný za menejcenného a to do značnej miery poznačilo jeho psychiku. Nemôže
mať návštevy, pretože od domova je vzdialený 700 kilometrov, jeho snúbenica tým trpí, potratila ich
nenarodené dieťa, absolvovala psychiatrické liečenie. Uvádza, že tento štát rozbíja životy rodinám.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce
a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu I.
stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že
u odsúdeného nebolo preukázané splnenie materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, sú
opodstatnené, a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré

je v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného zákona, na ktoré nadriadený súd ako na správne
a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje. K úvahám súdu I. stupňa krajský súd dopĺňa, že
z ustanovení § 66 odsek 1 Trestného zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že vykonal
zákonom stanovenú dobu z uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, že vo výkone trestu

plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od nej očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne
aj na to, v akom ústave na výkon trestu sa trest vykonáva. Výkon zákonom stanovenej doby uloženého
trestu a v súčasnosti pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone
trestunepostačujeprezáverosplnenízákonnýchpodmienoknajehopodmienečnéprepustenie.Zmysel

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za plnenie príkazov a
nariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol odsúdený
automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné
prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v
tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že

tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona
vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je
nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať z hodnotenia jeho
polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení, povedie riadny život, musíbyť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti (aj závažnosti trestnej činnosti, za
ktorú si toho času vykonáva trest odňatia slobody), doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností
nápravyaosobnýchpomerovsprihliadnutímajnaúčeltrestu.Súdvposudzovanomprípadeprihliadolna

všetky okolnosti, ktoré mali význam pre rozhodnutie o tom, či boli splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone
trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Taktiež ako súd I. stupňa, i nadriadený súd poukazuje na to, že odsúdený sa opakovane
dopúšťa trestnej činnosti rôzneho charakteru, trestnej činnosti sa dopúšťal aj po spáchaní skutku, za

ktorýsitohočasuvykonávatrestodňatiaslobody,trestnejčinnostisadopúšťaajnaúzemícudziehoštátu
a aj krajský súd je toho názoru, že na odsúdeného možno hľadieť ako na recidivistu. Stotožňuje sa tak
so záverom súdu I. stupňa, že v prípade odsúdeného nie je možné očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, navyše nie možné ani konštatovať splnenie prvej materiálnej podmienky na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody
nepreukázal polepšenie a to poukazujúc práve úvahy súdu I. stupňa ktoré vychádzajú zo hodnotenia

správania sa odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Preto aj podľa názoru nadriadeného
súdu je nevyhnutné, aby odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol
uložený odsudzujúcim rozhodnutím, aby naňho tak naďalej pôsobili výchovné prostriedky počas výkonu
trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.

Nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou napadnutého uznesenia a na iné
rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, a preto

podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.