Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714210947
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1714210947.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Bytová agentúra
rezortu Ministerstva obrany SR, so sídlom Pri Šajbách 12, Bratislava, IČO: 34 000 666, proti žalovanej:
R. L., nar. X.X.XXXX, trvalo bytom C. XX, T., o zaplatenie 3 310,08 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/47/2016-61 zo dňa 12. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie zrušuje avecmu vracia naďalšiekonanie

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia istiny 3.310,08€ s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.310,08€ od 6.12.2014 do
zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho úhradám za užívanie bytu a preddavkov
na úhradu plnení poskytovaných s užívaním bytu. Zároveň rozhodol, že žalovanej priznáva plný nárok

na náhradu trov konania.

1.1. Svoj rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1 a 2, § 488, § 486, § 685
ods. 1, § 671 ods. 1 a § 710 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 § 1 ods. 2 písm. a/ a § 1 ods.
4 zákona č. 189/1992 Zb. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca
je správcom bytového fondu Ozbrojených síl SR. Dňa 1.2.1994 bola medzi Vojenskou správou budov

Pezinok ako prenajímateľom a T. L. ako nájomcom uzatvorená písomná nájomná zmluva, predmetom
ktorej bol nájom 3-izbového bytu č. 9 na 5. poschodí bytového domu na C. XX U. T.. Nájomná zmluva
bola uzavretá na dobu neurčitú. Podľa čl. III bod 2 nájomnej zmluvy bolo dohodnuté nájomné vo výške
4.660,- Sk ročne, t.j. 388,- Sk mesačne a cena služieb mala byť uhrádzaná preddavkovo v mesačných
splátkach vo výške 911,- Sk. V čl. V zmluvy bola upravená len oznamovacia povinnosť nájomcu
prenajímateľovi vo vzťahu k osobám, ktoré budú s nájomcom v byte bývať. Podľa písomnej dohody zo

dňa 22.6.2004 uzatvorenej medzi Petrom Sýkorom a žalovanou sa T. L. zaviazal z bytu odsťahovať,
odhlásiť z trvalého pobytu a správcovi uhradiť na nájomnom čiastku 4.281,- Sk mesačne od 1.1.2004
do 31.8.2004. Žalovaná sa podľa tejto dohody mala stať od 1.9.2004 výlučnou užívateľkou bytu. Podľa
potvrdenia ohlasovne pobytu - mesta Pezinok, T. L. má od 27.8.2004 trvalý pobyt na Y. X, T.. Žalobca
na meno žalovanej viedol „konto“ (čl. 9 spisu), podľa ktorého bol mesačný predpis platby (čoho nie je
uvedené) v období 9/2013 - 12/2013 a 1 - 12/2014 vo výške 201,44 € a pod položkou „RV“ (zrejme ročné

vyúčtovanie) za 6 - 12/2013 suma 288,48 €. Žalobca tiež na meno žalovanej vystavil zálohový predpis na
výpočet úhrady za používanie bytu a nebytových priestorov (čl. 11), platný od 1.1.2009 vo výške 201,44
€, zahŕňajúc mesačné nájomné vo výške 80,03 € za užívanie bytu na 5. poschodí a mesačné zálohy
za služby (teplo, teplá voda, vodné a stočné, osvetlenie spoločných priestorov, STA). Zálohový predpis
nebol podpísaný nájomcom. Dňa 30.6.2014 žalobca na meno žalovanej vystavil vyúčtovanie dodávky
tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2013 vo výške nedoplatku 288,48 €. Dňa 7.2.2014 a 8.8.2014

žalobca, „na základe výpisu z účtovných listov“, vystavil na meno žalovanej upomienky s uvedením
„stavu jej konta v byte“, vyzval ju na úhradu sumy 26 939,72 €, neskôr na zaplatenie 28 436,84 €, do 15dní od doručenia upomienky pod hrozbou súdneho vymáhania a následného vypratania bytu. Reálne
doručenie žiadnej z vyššie uvedených listín žalovanej žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal. Na
pojednávaní žalobca predložil súdu vyúčtovania dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za roky 2014

a 2015 vo výške celkového nedoplatku 29 869,03 € a úradný záznam súdneho exekútora R.. H. W. zo
dňa 4.6.2015 o vyprataní 3-izbového bytu na C. G. XX v T. žalovanou a o jeho prevzatí žalobcom.

1.2. Žalobca v žalobe a v konaní podľa súdu prvej inštancie tvrdil uzavretie nájomnej zmluvy dňa
1.2.1994 o nájme bytu č. 9 v bytovom dome na C. G. Č.. XX v T., medzi jeho právnym predchodcom,

ako prenajímateľom a T. L., ako nájomcom a nezaplatenie mesačných zálohových platieb nájomného,
preddavkov za služby, spojené s užívaním bytu za mesiace 9/2013 až 11/2014 a nedoplatku ročného
vyúčtovania služieb za rok 2013, spolu vo výške 3.310,08 €, žalovanou s tým, že žalovaná si neplnila
riadne a včas povinnosť platiť žalobcovi úhrady za užívanie bytu a preddavky na úhradu za planenia
poskytované s užívaním bytu, v dôsledku čoho sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu. Táto
povinnosť jej mala vyplývať z písomne uzatvorenej dohody zo dňa 22.6.2004, uzatvorenej s nájomcom,

o ďalšom užívaní bytu. Tvrdením týchto skutočností tak žalobca určil predmet dokazovania, ktorého
pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom, zisťoval ich vykonaním. Vyhodnotením vykonaných
dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní
zaťažovalo, neuniesol. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení neprodukoval v konaní také dôkazy,
ktorými by nad všetku pochybnosť tieto tvrdenia preukázal. Predovšetkým súd vychádzal z toho, že

pokiaľ sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia nájomného a úhrad za služby s nájmom bytu spojené,
v konaní sám produkoval dôkaz (nájomnú zmluvu), ktorou bol založený zmluvný nájomný vzťah k
bytu medzi prenajímateľom (vlastníkom bytu) a ako nájomcom Petrom Sýkorom, v zmysle § 685
ods. 1 Občianskeho zákonníka, z tohto zmluvného vzťahu tak vyplývala základná povinnosť platenia
nájomného a úhrad za služby s nájmom bytu spojené nájomcovi.

1.3. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie potom uzavrel, že pasívne vecne legitimovanou
osobou v konaní o zaplatenie nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu (mesačných
zálohových úhrad, ale aj v konaní požadovaného nedoplatku z ročného vyúčtovania) nie je žalovaná,
ale z § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka svedčí pasívna vecná legitimácia nájomcovi, teda T. L.,

a to bez ohľadu na to či sa z bytu odsťahoval, či si nahlásil iné miesto trvalého pobytu a dokonca
aj bez ohľadu na písomnú dohodu medzi ním a žalovanou zo dňa 22.6.2004, ktorá sama osebe nie
je voči prenajímateľovi účinná v tom zmysle, že by voči prenajímateľovi zakladala právny nárok na
plnenie priamo od žalovanej, za situácie, že nájom služobného bytu trvá; zánik nájmu, založeného
nájomnou zmluvou zo dňa 1.2.1994, nebol žalobcom v konaní tvrdený a rovnako ani žalovanej zmluvná

povinnosť vo vzťahu k žalobcovi mu plniť titulom nájomného a úhrad za služby, spojené s užívaním bytu.
Pokiaľ sa žalobca voči žalovanej domáhal plnenia nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním
bytu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ani v tomto smere nebolo možné žalobcovi prisvedčiť,
že žalovaná užívala byt bez právneho dôvodu (protiprávne, bez platnej nájomnej zmluvy). Žalovaná,
podľa skutkových tvrdení žalobcu, bola manželkou nájomcu. Nakoľko išlo o byt služobný, nachádzajúci

sa v areáli vojenskej posádky (vojenského útvaru) Ministerstva obrany SR, právo nájmu viazané na
výkon služby vzniklo iba nájomcovi T. L., žalovanej ako jeho manželke vzniklo právo bývania odvodené
od rodinnoprávneho vzťahu k nájomcovi. V neposlednom rade nebolo podľa súdu prvej inštancie
žalobcom v konaní preukázané ani tzv. obvyklé nájomné, peňažný ekvivalent hodnoty poskytovaných
plnení žalovanej, ak by bola vo veci pasívne vecne legitimovanou, a ak by užívala byt v označenom

období bez právneho dôvodu. Za takýto peňažný ekvivalent by v žiadnom prípade nebolo možné
považovaťriadnenájomné,akohožalobcanaúčetžalovanejevidoval,aakojejhozálohovopredpisoval.
Žalobcovi nič nebránilo po tom, čo nadobudol vedomosť o odsťahovaní sa nájomcu zo služobného bytu,
nájomnú zmluvu ukončiť dohodou, prípadne výpoveďou, čím by zaniklo aj odvodené právo bývania
žalovanej v byte, prípadne inak zákonným spôsobom zosúladiť jej bývanie v byte tak, aby v prípade

neposkytovania náhrady za užívanie bytu bola voči žalobcovi, resp. vlastníkovi bytu, na túto povinnosť
zmluvne zaviazaná a v takom prípade by bola v konaní aj pasívne vecne legitimovaná.

1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na plný úspech
žalovanej v konaní.

2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca, a to v celom rozsahu, žiadajúc
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel alebo aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, ženesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoje odvolanie odôvodnil tým,
že žalobca v reakcii na predbežné posúdenie veci súdom mal záujem predložiť dôkazy, ktorými by
dostatočne objasnil všetky relevantné skutkové okolnosti. Za týmto účelom žalobca žiadal o odročenie
pojednávania, ktorému však súd nevyhovel. Ak by súd prvej inštancie pripustil odročenie pojednávania,

žalobca by ešte v rámci prvoinštančného konania mohol uviesť, že nájomná zmluva uzatvorená medzi
žalobcom a bývalým manželom žalovanej bola riadne ukončená ku dňu 31.3.2002, a to uplynutím 3-
mesačnej výpovednej lehoty na základe výpovede žalobcu zo dňa 13.12.2001, doručenej bývalému
manželovi žalovanej dňa 21.12.2001. Dôvodom výpovede z nájmu bytu bolo ukončenie služobného
pomeru bývalého manžela žalovanej v rezorte Ministerstva obrany SR od 1.4.2002, teda bývalý manžel
žalovanej,akoajžalovanáužívalipredmetnýslužobnýbytbezprávnehodôvodu.Trvalýmodsťahovaním

sa bývalého manžela žalovanej tak od septembra 2004 zostala jedinou užívateľkou predmetného bytu
žalovaná, ktorá tento byt užívala bez právneho dôvodu, a to aj v žalovanom období od 1.9.2013
do 30.11.2014. Túto skutočnosť v konaní nikto nerozporoval, a preto ju súd môže považovať za
nespornú a za preukázanú. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že žalobca ako oprávnený správca
služobného bytu vo vlastníctve SR je aktívne legitimovanou stranou sporu a žalovaná ako jediná

užívateľka predmetného bytu bez právneho dôvodu je za žalované obdobie pasívne legitimovanou
stranou sporu. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu výslovne uvádzal, že svoj nárok zakladá na
bezdôvodnom obohatení žalovanej, je to výslovne uvedené aj v petite žalobného návrhu. Žalobca sa
v konaní sa nedomáhal zaplatenia nájomného a úhrad za služby. ale sa domáhal zaplatenia úhrad
za užívanie bytu a preddavkov na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, to všetko z titulu

bezdôvodného obohatenia žalovanej.

2.1. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní rozporoval aj závery súdu prvej inštancie v bode 39. napadnutého
rozsudku,podľaktorýchsúdnemalzapreukázanéanitzv.obvyklénájomné,peňažnýekvivalenthodnoty
plnení poskytovaných žalovanej. Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy - zálohový predpis na

výpočet úhrady za používanie bytu, ročné vyúčtovanie služieb za rok 2013 a výpis z konta žalovanej
za žalované obdobie - tieto sú dôkazom o riadnej evidencii žalobcu o presnej výške bezdôvodného
obohatenia žalovanej za žalované obdobie. V prípade služobných bytov v správe žalobcu sa cena za
užívanie takýchto bytov riadi opatrením Ministerstva financií SR, konkrétne opatrením MF SR č. 01/
R/2008 0 regulácii cien nájmu bytov v znení neskorších predpisov. Ide teda o regulované ceny, ktoré nie

sú totožné s komerčnými cenami pri prenájmoch medzi fyzickými osobami (regulované ceny sú výrazne
nižšie od komerčných cien). Žalobca nemal žiaden dôvod produkovať nejaké iné náhradné dôkazy o
obvyklom nájomnom ako tie, ktoré žalobca súdu prezentoval. Na záver svojho odvolania sa žalobca
dovolal princípu právnej istoty, keď uviedol, že toto konanie nie je z jeho strany prvým vedeným proti
žalovanej. Žalobca žaloval žalovanú celkovo deväťkrát, pričom vo všetkých prípadoch bol úspešný.

Poukázal i na pasívny prístup žalovanej, ktorá sa k žalobe vôbec nevyjadrila a žiadne tvrdenie žalobcu
nepoprela.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §
379 a § 380 ods. 1 C.s.p., teda v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že je nutné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť, a vec mu
podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 181 ods. 2 C.s.p. po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

6. Podľa § 181 ods. 3 C.s.p. v konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného
útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní.7. Podľa § 181 ods. 4 C.s.p. ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť
lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto

skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 15.12.2014 sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 3.310,08 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, bližšie
špecifikovaného ako neuhradené mesačné predpisy za mesiace 9/2013 - 11/2014 a nedoplatok z

ročného vyúčtovania služieb za rok 2013. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.10.2017 predniesol
svoje predbežné právne posúdenie veci a uviedol, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu nie je
preukázaný, preto dlh vznikol voči doterajšiemu nájomcovi, a to bývalému manželovi žalovanej. Žalobca
(v prvoinštančnom konaní) netvrdil, že nájomná zmluva uzavretá s bývalým manželom žalovanej bola
akokoľvek ukončená, iba to že jej bývalý manžel v byte nebýva. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatila, do úvahy prichádza iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré spočíva v prijatých službách, a to do výšky ceny obvyklej za obdobné služby v danom čase a v
danom mieste, pričom žalobca túto obvyklú cenu ani netvrdil, ani nepreukázal. Žalobca na pojednávaní
reagoval tak, že žalovaná sa dohodla s nájomcom bytu, jej bývalým manželom a zaviazala sa platiť
za užívanie bytu a byt aj skutočne užívala až do jej vypratania. Cena bola stanovená vykonávacím
predpisom Ministerstva financií SR k zákonu o regulácií cien nájomného v bytoch. Charakter služobného

bytu bol doposiaľ zachovaný. Žalobca chcel do spisu doložiť ďalšie listinné dôkazy, a to úradný záznam
o odovzdaní bytu, dôkaz o tom, že žalovaná bola exekučne vyprataná a prehľad žalôb voči žalovanej.
Iné dôkazy na mieste k dispozícií nemal. Žalobca navrhol odročenie pojednávania, pričom jeho návrhu
súd prvej inštancie nevyhovel, uznesením ukončil dokazovanie a vyhlásil rozsudok.

9. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil neunesením dôkazného bremena žalobcom, ktorý
nepreukázal, že by žalovaná bola v konaní pasívne vecne legitimovaná ako nositeľka hmotnoprávnej
povinnosti zodpovedajúcej žalobcom uplatnenému nároku voči nej. Tento záver súdu prvej inštancie bol
založený na tom, že žalovaný sa v konaní domáhal zaplatenia nájomného a úhrady za plnenia spojené
s užívaním bytu, pričom však nebol v nájomnom vzťahu so žalovanou - neuzavrel so žalovanou zmluvu

o nájme.

10. Je nutné súhlasiť so súdom prvej inštancie potiaľ, že povinnosť platiť nájomné sa viaže výlučne
na existenciu platne uzavretej nájomnej zmluvy, ktorá medzi stranami sporu uzavretá nebola, avšak
v obsahu spisu nemá podklad záver prvoinštančného súdu, že by predmetom tohto sporu bolo dlžné

nájomné.Žalobcavosvojejžalobe,aniďalejvpriebehukonania,žalovanúneoznačovalakonájomníčku,
použil termín užívateľka bytu a dokonca výslovne uviedol, že žalovaná sa jeho úkor bezdôvodne
obohacuje, a to tým že počas užívania bytu neplatí úhrady (mesačné predpisy a nedoplatok z ročného
vyúčtovania služieb). Na použitie termínu „nájomné“ napríklad vo formulárovom Zálohovom predpise na
výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov priloženom k žalobe ako štandardizovanom

tlačive žalobcu nemožno rozumne prihliadať. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovaná nebola nájomníčkou dotknutého bytu, tento možno hodnotiť ako správny, avšak tým nie je
vylúčená zodpovednosť žalovanej za bezdôvodné obohatenie v prípade, že byt užíva bez právneho
dôvodu. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž nemal (a ani v čase rozhodovania odvolacieho
súdu nemá) podklad v spise ani následne prezentovaný názor súdu prvej inštancie, že nájomníkom

(v žalovanom období) mal byť bývalý manžel žalovanej, ktorému tak prislúchala namiesto žalovanej
povinnosť platiť nájomné. Tento názor súdu prvej inštancie nepredstavuje právne posúdenie veci, ale
len ničím nepodloženú domnienku založenú najviac na tom, že žalobca dovtedy v konaní neprodukoval
tvrdenia a dôkazy o tom či a kedy došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi ním a bývalým manželom
žalovanej. Pokiaľ išlo o cenu obvyklú za užívanie predmetného bytu, ktorá podľa súdu prvej inštancie

nebola žalobcom ani len tvrdená, aj v tejto časti jeho predbežné právne posúdenie veci nemalo náležitú
oporu v obsahu spisu, nakoľko pokiaľ sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré si
vyčíslil, jednoznačne uniesol aspoň bremeno tvrdenia o výške bezdôvodného obohatenia. Posúdiť, či si
ho vyčíslil správne, teda či jeho výška vyplýva z výsledkoch dokazovania, je už úlohou súdu.

11. V zmysle novej koncepcie civilného procesu je kladený zvýšený dôraz na procesnú aktivitu strán
sporu a s tým spojenú povinnosť aktívne pristupovať k plneniu si svojich procesných povinností, medzi
inými aj k povinnosti uniesť bremeno dôkazu. Dôkazné bremeno však nie je neobmedzené, strana sporu
je povinná preukazovať skutočnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci. V tomto konkrétnomprípade žalobca však nie je povinný od začiatku konania preukazovať každú eventualitu, ktorá môže v
priebehu konania vystať, či už z procesnej obrany žalovaného alebo z predbežného právneho posúdenia
súdu.Pokiaľsatakátonováoblasťpredôkaznúiniciatívužalobcuvkonaníobjaví,musížalobcavzásade

dostať priestor adekvátne na ňu reagovať. Žalobca má povinnosť aktívne reagovať na vývoj súdneho
sporu, nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby dopredu predvídal jeho vývoj.

12. Po tom, čo súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.10.2017 prezentoval svoje predbežné právne
posúdenie veci založené predovšetkým na tom, že (1) žalovaná nie je nájomníčkou, a že (2) nájomníkom

(v rozhodujúcom období) bol bývalý manžel žalovanej, nepripustil už vykonanie ďalších dôkazov
smerujúcich k potvrdeniu či vyvráteniu existencie nájomného vzťahu bývalého manžela žalovanej a
žalobcu. Pritom v poradí druhý záver súdu predstavoval zásadné nóvum v právnom posúdení veci, ktoré
pritom vôbec nebolo založené na vykonanom dokazovaní. Žalobca, ktorý za účelom navrhnutia ďalších
dôkazovnavrhovalodročeniepojednávania,nedostalmožnosťnovédôkazynavrhnúť,nakoľkosúdprvej
inštancie jeho návrh zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené.

13. Takýmto nesprávnym procesným postupom prvoinštančný súd znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Rozsudok súdu prvej inštancie je preto potrebné zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

14. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s dôkazmi
navrhnutými žalobcom v odvolaní a súčasne mu umožniť navrhnúť i ďalšie dôkazy na preukázanie
skutočností významných pre rozhodnutie, ktoré vyplynú z predbežného právneho posúdenia veci súdom

či prípadnej procesnej obrany žalovanej. Ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že zodpovednosť
žalovanej za bezdôvodné obohatenie je daná t.j., že žalovaná je pasívne legitimovaná, musí sa následne
zameraťnazisteniejehovýšky,pričomakospravodlivésavtomtoprípadejavívychádzaťzvýškyodplaty
za užívanie obdobných bytov spravovaných žalobcom tak, ako vyplýva z osobitného predpisu. V novom
rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).