Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010173
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7619010173.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému V. H. a spol.
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/32/2019 zo dňa 7. 8. 2019 na verejnom
zasadnutí konanom v Košiciach dňa 11. novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. H. a obžalovaného M. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T 32/2019 zo dňa 7. 8. 2019 uznal obžalovaného
V. H. vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona č. 214/2019
Z. z. účinného od 1.8.2019 v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona a z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona a obžalovaných M. Y. a

Y. V. z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona č. 214/2019 Z. z. účinného
od 1.8.2019 v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona a z prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, ktorých sa mali dopustiť tak, že

dňa 7. novembra 2018 v čase od 18.00 hod. do 20.45 hod., v katastrálnom území obce Spišské

Tomášovce, okres Spišská Nová Ves, po predchádzajúcej spoločnej dohode prišli na osobnom
motorovom vozidle zn. BMW 320d na parkovisko vedľa penziónu Lesnica v rekreačnej oblasti Čingov,
kde nezisteným spôsobom prekonaním 90 cm vysokého oplotenia vošli na dvor penziónu, odkiaľ vyšli
na strechu vo výške 2,20 m od zeme, čím sa takto dostali na prvé poschodie penziónu, odkiaľ prešli
na balkón izby č. 4, kde nezisteným predmetom vypáčili plastové okno, cez ktoré vnikli do priestorov
dvojlôžkovej izby, ktorú v tom čase užívali S. X. a M. Z. a odcudzili z nej poškodenému M. Z. ruksak

zn. Taktical Pro, v ktorom boli uložené veci bunda zn. Tilakstorm, multifunkčný nástroj zn. Leatherman
repair, titánovú lyžičku, nomexovú kuklu, 3 ks termo tričiek, 1 ks termo spodky, finančná hotovosť 800
Kč a 100,- €, poškodenému S. X. ruksaky zn. Hawk a zn. Vans of the wall, v ktorých mal 1 ks notebook
zn. Macbook pro s puzdrom zn. Marschall, nabíjačkou, Apple bluetooth klávesnicou, Apple bluetooth
myšou, 1 ks osobný externý harddisk zn. Western Digital Elements v puzdre, 1 ks externý harddisk
zn. Adata v puzdre, 1 ks externej nabíjačky zn. Axagon S10 v puzdre zn. Connect IT, 1 ks slúchadlá

zn. Apple, 1 ks HUB rozvodky s napájacím káblom a adaptérom, 1 ks myš od počítača zn. Trust, 5 ks
káblov rôznych druhov, 1 ks redukcia HDMI zn. Belkin, 1 ks foto brašňa zn. Case logic, 1 ks puzdro
zn. HP, 1 ks puzdro zn. Marshall, rôzne kancelárske potreby a šnúrky, zväzok troch kľúčov s karabínou,
slúchadlá zn. Marshall Monitor, SD kartu zn. Sandisk, USB kľúč z. Sandisk, nabíjačku na iPad, dvojkapsu
na pás zn. Panavision, bezpečnostný kľúč a oblečenie, pričom v týchto ruksakoch boli uložené aj veci
poškodenej spoločnosti JUMPCAT s. r. o. a to: 2 ks externé harddisky zn. Atomos, 2 ks čítačky kariet

zn. SanDisk, 2 ks kódovacích staníc na HDD s prípojnými káblami, 2 ks plastových puzdier s 11 ks
rôznych pamäťových kariet, 2 ks USB káblov HDMI, a veci poškodenej spoločnosti J&J JAKUBISKOFILM EUROPE Production s. r. o. a to 1 ks externý harddisk zn. Adata s pripájacím káblom, pričom toho
istého dňa časť z vecí nechali u družky obvineného M. Y. v Smižanoch a notebook zn. Macbook pro s
príslušenstvom spoločne predali pri herni zv. Rio, v obci Likavka, okres Ružomberok a následne zisk z

predaja spoločne prehrali v herni, čím spôsobili odcudzením vecí škodu poškodenému S. X. vo výške
1.145,71 €, poškodenému M. Z. vo výške 581,14 €, poškodenej spoločnosti JUMPCAT s. r. o. vo výške
5.266,55, poškodenej spoločnosti J&J JAKUBISKO FILM EUROPE Production s. r. o. vo výške 32,18
€, teda odcudzením vecí spôsobili celkovo škodu vo výške 7.025,58 € a poškodením okna spôsobili
poškodenému Z. O. škodu vo výške 30 €

a obvinený V. H. sa uvedeného konania dopustil hoci bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T
140/2016 zo dňa 25.04.2018, právoplatným dňa 25.04.2018 uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona a zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
3 písm. a/, b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona.

Súd mu za to uložil :

obžalovanému V. H. podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona účinného od 1.8.2019 s použitím § 41 ods. 1 Tr.
zákona, § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3
rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 2 Tr. zákona mu uložil ochranný dohľad

podľa § 78 ods. 1 Tr. zákona v trvaní 2 rokov.

Obžalovanému M. Y. podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona účinného od 1.8.2019 s použitím § 41 ods. 1 Tr.
zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému Y. V. podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona účinného od 1.8.2019 s použitím § 41 ods. 1 Tr.
zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne

odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaným V. H., M. Y. a Y. V. bola uložená povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť poškodenému S. X., nar. X.XX.XXXX v V., bytom V., ul. L. XXX/X škodu za
odcudzené veci, ktoré neboli vrátené v sume 302,50 €, poškodenému M. Z., nar. X.X.XXXX v G., bytom

G., S. XX, P. republika škodu z titulu odcudzených vecí a finančnej hotovosti spolu vo výške 581,14 €,
poškodenému Z. O., nar. XX.X.B. v Spišskej J. I., bytom N., Ľ. K. XXXX/X škodu vo výške 30 € z titulu
poškodenia okna.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces poškodenú

spoločnosť JUMPCAP, s.r.o., so sídlom Bratislava, Tomášikova 10/f, IČO: 46644423. Podľa § 288 ods.
2 Tr. poriadku odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces poškodeného Z. O., nar.
XX.X.XXXX v N. J. I., bytom N., Ľ. K. XXXX/X.

Proti tomuto rozsudku zahlásili odvolanie obžalovaní V. H. a M. Y. priamo do zápisnice o hlavnom

pojednávaní dňa 7. 8. 2019.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný V. H. uviedol, že súd mal
z vykonaného dokazovania za preukázané, že sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
odvolaním napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že zo spáchania skutku bol on a

obžalovaný M. Y. usvedčený výpoveďou spoluobžalovaného Y. V.. Na tomto základe je postavené celé
odôvodnenie, je to jediný priamy dôkaz voči jeho osobe a osobe M. Y.. Priznanie viny obžalovaného Y.
V. považuje za účelové s úmyslom vyhnúť sa uloženiu nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Súd
skonštatoval, že obžalovaný Y. V. zmeny vo svojich výpovediach presvedčivo a logicky zdôvodnil, s čím
nesúhlasí a to hlavne preto, lebo uviedol, že samotné priznanie dňa 13.11.2018 a 06.03.2019 urobil

pod nátlakom, pričom tento nátlak nebol do dnešného dňa preukázaný - malo k nemu dôjsť najneskôr
v mesiaci júl (dva týždne pred hlavným pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 07.08.2019) a do dnešného
dňa, t.j. 03.09.2019 nebolo vo veci vznesené obvinenie žiadnej osobe - dokonca ani spoluobžalovanému
M. Y., ktorého obžalovaný Y. V. priamo označil. Nátlak na svoju osobu nikde neoznámil, nepodal žiadnetrestné oznámenie, iba s ním vyrukoval v čase, kedy sa rozhodovalo o jeho vine a následnom uložení
trestu. Má zato, že teória obžalovaného Y. V. je nelogická aj z dôvodu, že dňa 13.11.2019 pri previerke
na mieste samom sám uviedol, že trestný čin krádeže spáchal sám, pričom z jeho výpovede nevyplýva,

aby k nátlaku na jeho osobu malo dôjsť už na začiatku konania - keďže nátlak po prvýkrát uviedol až
na súde. Na konfrontácii, ktorá sa konala dňa 06.03.2019 v ÚVV Košice obžalovaný detailne popísal
skutok, ktorý spáchal.
Poukázal aj na výpoveď svedkyne S. K. a podľa jeho názoru výpoveď obžalovaného Y. V. sa nezakladá
na pravde, nakoľko vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že notebook odpredali za 50

eur, tak mu to bolo povedané. Táto výpoveď je v priamom rozpore s výpoveďou svedka S. H., ktorý
vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 07.08.2019, že prišli za ním tí dvaja - M. (obžalovaný M. Y.)
a ten Y., ktorého videl vtedy po prvýkrát (obžalovaný Y. V.), že tam boli len oni dvaja a im aj odovzdal
peniaze za predaný notebook, buď jednému alebo druhému. Tieto výpovede dosvedčujú väčšiu účasť
obžalovaného Y. V. na spáchaní trestného činu, ako sa sám priznal. Je teda zrejmé, že priznanie viny
bolo zo strany obžalovaného Y. V. účelové s úmyslom vyhnúť sa nepodmienečnému trestu, zbaviť sa

viny za spáchanie skutku krádeže a poškodiť spoluobžalovaných.
Trvá na svojej výpovedi, kedy uviedol, že v čase krádeže na Čingove nebol, bol doma a potom
v Smižanoch pri večierke, kde stretol obžalovaného Y. V., s ktorým potom šiel predať jeho veci do
Ružomberka. Zároveň poukázal aj na všetky svoje doterajšie vyjadrenia a argumenty, ktoré v priebehu
trestného konania uviedol on alebo jeho obhajca.

Jediným priamym dôkazom voči jeho osobe je výpoveď obžalovaného Y. V., ktorá je preukázateľne
účelová a nedôveryhodná, teda z vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že
spáchal skutok uvedený v obžalobe. Má za to, že jeho vina nebola riadne preukázaná, teda nebolo bez
dôvodných pochybností určiť, že skutok spáchal a v takom prípade musí súd rozhodnúť v prospech
obžalovaného a oslobodiť ho v zmysle zásady „in dubio pro reo", t.zn. v pochybnostiach v prospech

obžalovaného.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa
§ 321 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, pretože je dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého
rozsudku pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto,
že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby;

§ 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, pretože je dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého
rozsudku pre chyby napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho
skutkových zistení alebo preto, že súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie;

§ 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku, pretože je dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého
rozsudku, ak je uložený trest neprimeraný,
vo veci sám rozhodol a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa alebo vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie súdu prvého stupňa.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný M. Y. uviedol, že súd mal
z vykonaného dokazovania za preukázané, že sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
odvolaním napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že zo spáchania skutku bol on a
obžalovaný V. H. usvedčený výpoveďou spoluobžalovaného Y. V.. Na tomto základe je postavené celé
odôvodnenie, je to jediný priamy dôkaz voči jeho osobe a osobe V. H.. Priznanie viny obžalovaného Y.

V. považuje za účelové s úmyslom vyhnúť sa uloženiu nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Súd
skonštatoval, že obžalovaný Y. V. zmeny vo svojich výpovediach presvedčivo a logicky zdôvodnil, s čím
nesúhlasí a to hlavne preto, lebo uviedol, že samotné priznanie dňa 13.11.2018 a 06.03.2019 urobil
pod nátlakom, pričom tento nátlak nebol do dnešného dňa preukázaný - malo k nemu dôjsť najneskôr
v mesiaci júl (dva týždne pred hlavným pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 07.08.2019) a do dnešného

dňa, t.j. 03.09.2019 nebolo vo veci vznesené obvinenie nikomu, ani jemu, hoci bol obžalovaným Y. V.
priamo označený. Nátlak na svoju osobu nikde neoznámil, nepodal žiadne trestné oznámenie, iba s
ním vyrukoval v čase, kedy sa rozhodovalo o jeho vine a následnom uložení trestu. Má zato, že teória
obžalovaného Y. V. je nelogická aj z dôvodu, že dňa 13.11.2019 pri previerke na mieste samom sám
uviedol, že trestný čin krádeže spáchal sám, pričom z jeho výpovede nevyplýva, aby k nátlaku na jeho

osobu malo dôjsť už na začiatku konania - keďže nátlak po prvýkrát uviedol až na súde. Na konfrontácii,
ktorá sa konala dňa 06.03.2019 v ÚVV Košice obžalovaný detailne popísal skutok, ktorý spáchal.
Poukázal aj na výpoveď svedkyne S. K. a podľa jeho názoru výpoveď obžalovaného Y. V. sa nezakladá
na pravde, nakoľko vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že notebook odpredali za 50eur, tak mu to bolo povedané. Táto výpoveď je v priamom rozpore s výpoveďou svedka S. H., ktorý
vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 07.08.2019, že prišli za ním tí dvaja - on (obžalovaný M. Y.)
a ten Y., ktorého videl vtedy po prvýkrát (obžalovaný Y. V.), že tam boli len oni dvaja a im aj odovzdal

peniaze za predaný notebook, buď jednému alebo druhému. Tieto výpovede dosvedčujú väčšiu účasť
obžalovaného Y. V. na spáchaní trestného činu, ako sa sám priznal. Je teda zrejmé, že priznanie viny
bolo zo strany obžalovaného Y. V. účelové s úmyslom vyhnúť sa nepodmienečnému trestu, zbaviť sa
viny za spáchanie skutku krádeže a poškodiť spoluobžalovaných.
Trvá na svojej výpovedi, kedy uviedol, že v penzióne Lesnica nebol kradnúť, pretože v dobe skutku sa

nachádzal doma. Zavolal mu obžalovaný Y. V. s tým, že potrebuje číslo na Piďa (svedok S. H.), lebo
potrebuje niečo predať. Následne po neho prišiel obžalovaný Y. V. spolu s obžalovaným V. H. a šli do
Ružomberka. Zároveň poukázal aj na všetky svoje doterajšie vyjadrenia a argumenty, ktoré v priebehu
trestného konania uviedol on alebo jeho obhajca.
Jediným priamym dôkazom voči jeho osobe je výpoveď obžalovaného Y. V., ktorá je preukázateľne
účelová a nedôveryhodná, teda z vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že

spáchal skutok uvedený v obžalobe. Má za to, že jeho vina nebola riadne preukázaná, teda nebolo bez
dôvodných pochybností určiť, že skutok spáchal a v takom prípade musí súd rozhodnúť v prospech
obžalovaného a oslobodiť ho v zmysle zásady „in dubio pro reo", t. zn. v pochybnostiach v prospech
obžalovaného.
Zároveň považuje za nesprávne a nezákonné rozhodnutie súdu o nepoužití ustanovenia § 39 Tr. zák.,

nakoľko v odôvodnení poukazuje na jeho trestnú činnosť, avšak zároveň uvádza, že jeho odsúdenia
nemajú právny význam. Má zato, že jeho trestnú činnosť, vzhľadom na udelenie amnestie a odsúdenie
cudzozemským štátom súd nemá prihliadať, teda aplikácia ustanovenia § 39 Tr. zák. je, v prípade
uznania jeho osoby za vinnú aj odvolacím súdom, dôvodná.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa

§ 321 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, pretože je dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého
rozsudku pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto,
že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby;

§ 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, pretože je dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého

rozsudku pre chyby napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho
skutkových zistení alebo preto, že súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie;

§ 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku, pretože je dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého

rozsudku, ak je uložený trest neprimeraný,
vo veci sám rozhodol a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa alebo vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Napodkladetaktopodanýchodvolaní odvolacísúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaných nie je
dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre

rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaných.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaní sa dopustili konania tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, na právny rozbor a

právny záver okresného súdu o vine obžalovaných.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovania a v napadnutom rozsudku veľmi
podrobne poukázal na výpovede obžalovaných V. H. a M. Y., ako aj na výpovede svedkov S. H., S. K.
Z. X. a okresný súd taktiež podrobne vyhodnotil aj usvedčujúcu výpoveď už odsúdeného Y. V..

Krajský súd v celom rozsahu poukazuje na podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie v napadnutom
rozsudku a aj krajský súd dospel k záveru, že obidvaja obžalovaní boli bez akýchkoľvek pochybností
usvedčení usvedčujúcou výpoveďou spoluobžalovaného Y. V., u ktorého rozsudok nadobudol
právoplatnosť.

Okresný súd správne a zákonne vyhodnotil aj listinné dôkazy, ktoré podrobne rozobral v napadnutom
rozsudku, z ktorých vyplýva a to konkrétne zo zápisnice o vydaní vecí, že obžalovaný M. Y. vydal polícii
časť vecí poškodených a ďalej, ako to vyplýva zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky s príslušnou
fotodokumentáciou zo dňa 10. 11. 2018 u Z. X., tento dobrovoľne vydal odcudzené veci a to notebook
zn. Macbook pro s myšou, klávesnicou, nabíjačkou a puzdrom čiernej farby a tieto veci boli vrátené

poškodeným a to S. X., N. Z. a O. Z..

Okresný súd sa v neposlednom rade aj dôsledne vysporiadal s osobnou obhajobou obžalovaných V.
H., ako aj M. Y. a aj podľa názoru odvolacieho súdu správne a zákonne vyhodnotil ako nevierohodnú
výpoveď vtedajšej družky M. Y..

V súvislosti s takto vykonaným dokazovaním krajský súd poukazuje aj na samotné vyjadrenie
obžalovaného M. Y., ako aj obžalovaného V. H. na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. 11. 2019, kde
obidvaja obžalovaní sa vyjadrili, že ľutujú čo sa stalo, priznávajú sa ku všetkému a žiadajú, aby toto ich
priznanie odvolací súd vyhodnotil pri ukladaní miernejšieho trestu, ako im uložil okresný súd.

V súvislosti s týmito vyjadreniami obidvoch obžalovaných krajský súd ich priznanie tak, ako sa vyjadrili
na verejnom zasadnutí nevyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., t. j. že sa
priznali a trestný čin úprimne oľutovali, pretože ich vyjadrenie pred odvolacím súdom nespĺňalo zákonné
podmienky ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zák.

Obžalovaní V. H. a M. Y. v rámci svojich záverečných návrhoch v rámci odvolania síce vyjadrovali
svoju ľútosť a uviedli, že sa priznávajú ku všetkému, čo však krajský súd nekvalifikoval ako poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., pretože ich vyjadrenie o priznaní sa a najmä o prejavení ľútosti
vyhodnotil len v záujme dosiahnutia jediného cieľa a to, aby krajský súd znížil nepodmienečné tresty u

obidvoch obžalovaných.

Z týchto dôvodov preto krajský súd, keďže nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaných, v celom
rozsahu sa stotožnil aj s uloženými trestami u obžalovaného V. H., ako aj u obžalovaného M. Y..

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd pri ukladaní trestoch u obidvoch obžalovaných vychádzal
dôsledne z ustanovenia § 31 Tr. zák. a § 34 ods. 1, 5 Tr. zák., t. j. podrobne a zákonným spôsobom
ich odôvodnil. Ani v tomto smere odvolací súd nezistil žiadne pochybenie zo strany okresného súdu a v
celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu o uložení nepodmienečných trestov u
obidvoch obžalovaných, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu, uložené tresty sú zákonné, náležite

odôvodnené a v súlade so základnými zásadami ukladania trestov v zmysle príslušných ustanovení
Trestného zákona, ktoré podrobne rozobral okresný súd.

Okresný súd sa dôsledne zaoberal ustanovením § 34, § 36 a § 37 Tr. zák. pri hodnotení osoby
obžalovaného V. H. a obžalovaného M. Y.. Aj podľa názoru krajského súdu správne dospel k záveru, že

vzhľadom k osobám obžalovaných zistil iba priťažujúce okolnosti a keďže u obžalovaných prevažoval
pomer priťažujúcich okolností, okresný súd sa dôsledne riadil ustanovením § 38 ods. 4 Tr. zák. a
tresty ukladal v rozpätí zákonom stanovenej trestnej sadzby zvýšenej na dolnej hranici o jednu tretinu.
Ani v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenie zo strany okresného súdu, pretože okresnýsúd uložené tresty zákonným spôsobom odôvodnil a veľmi podrobne pri ukladaní trestov vyhodnotil
aj osoby obidvoch obžalovaných a ich predchádzajúcu trestnú činnosť, na ktorú podrobne poukázal v
napadnutom rozsudku pri odôvodnení osôb obžalovaných.

Krajský súd v stručnosti, keďže si osvojil zákonným spôsobom vyhodnotené osoby obžalovaných
poukazuje na zistenú skutočnosť u obžalovaného V. H. a to konkrétne na odsúdenie 1T/66/2016
Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým rozsudkom bol uložený súhrnný nepodmienečný trest v trvaní
4 rokov, z výkonu ktorého bol 6. 9. 2018 podmienečne prepustený uznesením 7Pp/47/2018 Okresného

súdu Košice I so skúšobnou dobou dvoch rokov, t. j. do 6. 9. 2020.

Obdobne obžalovaný M. Y. bol odsúdený, na čo okresný súd podrobne poukázal v napadnutom
rozsudku, a naposledy v roku 2016 cudzozemským súdom k podmienečnému trestu odňatia slobody so
skúšobnou dobou 5 rokov, t. j. 8. 7. 2021 pre trestný čin krádeže.

Z týchto zákonných zistených skutočností vyplýva, že obidvaja obžalovaní páchali teraz posudzovanú
trestnú činnosť v skúšobných dobách pre inú majetkovú trestnú činnosť, za ktorú boli právoplatne
odsúdení. Aj z toho dôvodu zo zákona prichádzalo do úvahy uloženie len nepodmienečných trestov
odňatia slobody a nie ukladanie trestov podmienečných tak, ako sa domáhali obžalovaní.

Z týchto dôvodov preto krajský súd uložené nepodmienečné tresty u obidvoch obžalovaných
považuje za zákonné a preto neakceptoval obhajobné námietky obidvoch obžalovaných do uložených
nepodmienečných trestov, pretože ich vyhodnotil ako právne irelevantné.

Zákonný je aj výrok o zaradení obidvoch obžalovaných pre výkon trestu, pretože okresný súd aj tento

výrok veľmi podrobne odôvodnil a krajský súd ani pri tomto výroku nezistil žiadne pochybenie zo strany
okresného súdu.

Okresný súd uložil obžalovanému V. H. aj ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov a to na posilnenie účelu
trestu a pokračujúcej resocializácie po výkone trestu, keďže obžalovaný už bol v minulosti najmenej

dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody pre takýto trestný čin a to vzhľadom k osobe obžalovaného
a s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života. Aj podľa názoru krajského súdu tento výrok je
opodstatnený a je v súlade s ustanovením § 76 ods. 2 Tr. zák. a § 78 od. 1 Tr. zák.
Okresný súd po uznaní viny u obidvoch obžalovaných, ako už aj u odsúdeného Y. V. správne a
zákonne rozhodol o nárokoch poškodených a výrok o náhrade škody veľmi podrobne odôvodnil v

napadnutom rozsudku. V tomto smere síce nebolo podané odvolanie do výroku o náhrade škody ani zo
strany obžalovaných, ani zo strany poškodených, ani prokurátora, ale keďže krajský súd preskúmaval
na podklade podaných odvolaní obžalovaných V. H. a M. Y. všetky výroky napadnutého rozsudku,
preskúmal aj tento výrok a ako už vyššie uviedol, výrok o náhrade škody je úplne v zhode so zákonom,
pretože okresný súd zákonným spôsobom vykonal potrebné dokazovanie k uplatňovaným nárokom

a jednotlivé nároky poškodených, ako aj celkový samotný výrok o náhrade škody veľmi podrobne
odôvodnil v napadnutom rozsudku.

Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenie okresného súdu vo vzťahu k výroku o náhrade škody, v
celom rozsahu si osvojuje zákonné a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku aj sa poukazom na

vyššie citovanú judikatúru Ústavného súdu SR č. I. ÚS 141/04 a k správnemu zákonnému odôvodneniu
výroku o náhrade škody nemá čo doplniť, pretože tento výrok je v celom rozsahu zákonný, jasný a
zrozumiteľný.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.