Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/241/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207203855
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4207203855.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Trnavskej arcidiecézy, so
sídlom v Trnave, Hollého č. 10, zastúpená Advokátskou kanceláriou MAPLE&FISH, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Dunajská č. 15/A, IČO: 36 718 432, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond,
so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, IČO: 17 335 432, o vydanie nehnuteľných vecí, o odvolaní
žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. septembra 2015, č. k.
8C/67/2007-847, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 23. septembra
2015, č. k. 8C/67/2007-854, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v časti výroku o povinnosti
žalovaného vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam uvedeným v tomto
výroku m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (OS Komárno) rozsudkom zo dňa 23.09.2015, č. k. 8C/67/2007-847 v spojení so
svojim opravným uznesením zo dňa 23.09.2015, č. k. 8C/67/2007-854 rozhodol o povinnosti žalovaného
vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedených Okresným úradom Komárno, odbor
katastrálny, v kat. území V., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape a na LV č. XXXX
ako parc. č. XXXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, parc. č. XXXXX/

XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX/XXX druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, spolu s dokumentáciou prislúchajúcou k týmto parcelám,
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku podanú žalobu, ako nedôvodnú
zamietol.
2. O trovách konania s poukazom na ust. § 151 ods. 3 vtedy platného OSP, si súd prvej inštancie vymienil
právo rozhodnúť v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd s poukazom na zistený skutkový stav
a vykonané dokazovanie, pri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu obsiahnutého v jeho
zrušujúcom uznesení zo dňa 17.09.2014, č. k. 5Co/279/2013-800 sa stotožnil s aktívnou vecnou a
pasívnou vecnou legitimáciou strán v tomto spore tak, ako vyplýva z označenia žalobcu a žalovaného
v rámci záhlavia prvoinštančného rozsudku.

4. Na margo cieľa a zároveň aj účelu zák. č. 161/2005 Z. z., o navrátení vlastníctva k niektorým

nehnuteľnostiam súd uviedol, že ide aspoň o čiastočné zmiernenie následkov minulých majetkových a
iných krívd, tak ako boli spáchané na majetku cirkvi a náboženských spoločností, pričom ich podstata
je daná porušovaním všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Pri uplatňovaní
reštitučných zákonov je potrebné vychádzať predovšetkým z materiálneho poňatia právneho štátua interpretácií právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu. Reštitučnými zákonmi sa každá
spoločnosť snaží zmierniť aspoň čiastočne následky minulých majetkových krívd. Všetky reštitučné
zákony je potrebné vo vzťahu k všeobecnej úprave zakotvenej v Obč. zák., vnímať ako predpisy

špeciálne. Zo špeciality zák. č. 161/2005 Z. z., vyplýva aj osobitný režim, ktorý pre subjekty, na ktoré sa
tento zákon vzťahuje platí vo vymedzenom rozsahu.

5. Základným predpokladom pre navrátenie vlastníctva je písomná výzva oprávnenej osoby podaná
povinnej osobe, ako aj súčasné preukázanie jedného z dôvodov požadovaného navrátenia vlastníctva

uvedeného v § 3 cit. reštitučného zákona. Takéto právo na prinavrátenie vlastníctva muselo byť u
povinnej osoby uplatnené do 30.04.2006. V predmetnom spore zostala už spornou iba otázka vydania
tých nehnuteľností, ktoré sú druhom pozemku označené ako orná pôda a záhrady, resp. sú označené
akozastavanéplochyanádvoriaaostatnéplochy.Konkrétneideonehnuteľnostiatoparcelyregistra„C“
č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/
XXX a XXXXX/XXX, ktoré sa nachádzajú všetky v kat. úz. V. a z hľadiska druhu pozemku sú podľa

katastrálneho zák. č. XXX/XXXX Z. z. evidované ako zastavané plochy a nádvoria, resp. ostatné plochy.
Samotný zákon č. 161/2005 Z. z., nie je možné vykladať zužujúco, ale práve naopak ho treba vykladať
tak, že predmetom vydania má byť všetok majetok odňatý cirkvi v rozhodnom období, najmä ak tvoril
hospodársku usadlosť. Zo správy Mesta V., správy OÚ Komárno - odbor katastrálny, fotodokumentácie
a mailovej správy geodeta vyplýva, že v danom prípade s poukazom na obsah ust. § 2 ods. 1 písm.

b/ zák. č. 161/2005 Z. z., sú splnené podmienky k navráteniu vlastníctva k parcelám č. XXXXX/X, č.
XXXXX/XXX a č. XXXXX/XXX v prospech žalobkyne. Stavby postavené na týchto troch parcelách (dom,
strojnícky dom a sklad) boli postavené a užívané od r 1937, pričom išlo o hospodárske a iné stavby
patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Dňom 11.03.1959 na základe prídelovej listiny prešli do
vlastníctva štátu, čo vyplýva aj zo spisu vtedajšieho M. súdu V. Čd/XXXX/XX.

6. Vo zvyšku, t. j. pokiaľ ide o vydanie a navrátenie vlastníctva k parcelám č. XXXXX/X, č. XXXXX/
X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX súd prvej inštancie zaujal
právny záver v tom smere, že tieto parcely nemožno žalobkyni vydať, a preto v tejto časti podanú žalobu,
ako nedôvodnú vo zvyšku zamietol. V zmysle takto zaujatého právneho záveru, ako aj s poukazom

na obsah zák. č. 161/2005 Z. z., sa vlastnícke právo vracia iba k tým nehnuteľnostiam, ktoré tvoria
poľnohospodársku pôdu, a nie poľnohospodársky pôdny fond. Z uvedeného následne vyplýva, že v
prípade inej ako poľnohospodárskej pôdy (§ 82 ods. 1 písm. a/ zák. č. 161/2005 Z. z.) neprichádza do
úvahy navrátenie vlastníckeho práva. Žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by
spochybnil zápis druhu pozemku nachádzajúci sa v katastri nehnuteľností, ktorý zápis vychádzajúc z

obsahu ust. § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona je záväzný. Vzhľadom k tomu, že zastavané plochy a
nádvoria a ostatné plochy nemožno považovať za poľnohospodársku pôdu, súd prvej inštancie žalobu
v tejto časti ako neopodstatnenú zamietol.

7.Protitomutorozsudkuvjehozamietajúcejčastivýrokupodalvčasodvolaniežalobca.PožiadalKrajský

súd v Nitre, aby ako súd odvolací vydal uznesenie, na základe ktorého dôjde k zrušeniu rozsudku
OS Komárno zo dňa 23.09.2015 sp. zn. 8C/67/2007-847 v napadnutej zamietajúcej časti a to spolu s
opravným uznesením zo dňa 23.09.2015 sp. zn. 8C/67/2007-854 s následným vrátením veci tomuto
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať vo vzťahu k žalovanému aj náhradu
trov odvolacieho konania.

8. V danom prípade rozhodol súd prvej inštancie v rozpore so zrušujúcim uznesením KS v Nitre, čím
porušil ust. § 226 CSP a zároveň aj s rozhodovacou praxou súdov na Slovensku. Z dôkazov v spise sa
nachádzajúcich jednoznačne vyplýva, že predmetné pozemky buď vôbec zatavené nie sú, alebo ak sú
zastavané, tak hospodárskou stavbou, pričom všetky slúžia poľnohospodárskej výrobe alebo sú pre ňu

nepostrádateľné. Ak súd prvej inštancie vo vzťahu k trom vydať sa majúcim a súčasne aj zastavaným
parcelám zaujal ten právny záver, že tieto je potrebné vydať, pretože ide o hospodárske stavby a
iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, nie je zrejmé, prečo vo vzťahu k ostatným
zamietnutým parcelám dospel k nesprávnemu právnemu záveru, a to aj napriek tomu, že z predložených
dôkazov vyplýva nesúlad reálneho a evidovaného stavu. Rovnako tak ide o parcely tvoriace súčasť

hospodárskej usadlosti, ktorá slúžila k poľnohospodárskej výrobe.

9. Je nepochybné, že úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť z vydania tie nehnuteľnosti, ktoré
nie sú evidované ako poľnohospodárska pôda, ale patria k hospodárskej usadlosti a majú prehospodárske užívanie význam. Z predložených dôkazov v spise sa nachádzajúcich vyplýva, že údaje
o nehnuteľnostiach evidované v katastri nehnuteľnosti nezodpovedajú reálnemu stavu, a sú s ním v
rozpore, pričom ide o pozemky, ktoré je možné podľa zák. č. 161/2005 Z. z. vydať. V priebehu konania

navrhli dvakrát za účasti geodeta vykonať tvaromiestnu ohliadku. Je zrejmé, že súd prvej inštancie
akceptoval iba označenie druhu pozemku v zmysle jeho evidencie v katastri nehnuteľností, pričom
vôbecsapritom nevysporiadalsargumentácioužalobcuvtomsmere,žereálnystavnezodpovedástavu
evidovanému. Navyše svoje úvahy v rámci odôvodnenia zamietajúcej časti dostatočným spôsobom
nezdôvodnil, čo robí napadnutý rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným, právne formalistickým a až

zmätočným.

10. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti výroku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc
odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobný návrh aj v tejto časti
zamietne. Zákon č. 161/2005 Z. z., ako zákon reštitučný vydanie pozemkov pod stavbami postavenými
pred prechodom na štát v žiadnej svojej časti neumožňuje. Ak súd prvej inštancie poukazuje na

uznesenieKSvNitresp.zn.5Co/279/2013-800,podľaktoréhopriposúdenímožnostivydaniapozemkov
nie je podstatné, o aký druh pozemku ide, ale akou stavbou je zastavaný, tak takýto záver nemá oporu
v zákone.

11. V ust. § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 161/2005 Z. z., citovaný zákon rieši vydanie stavieb, a nie pozemkov.

Vychádzajúc z uvedeného bolo potom potrebné aplikovať ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 161/2005 Z. z.
Predmetom vydania môže byť iba poľnohospodárska pôda a nie zastavané pozemky.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu
rozsudok OS Komárno zo dňa 23.09.2015 v jeho zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdiť.

Poukázal na obsah rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/238/2013 zo dňa 28.07.2014. Je zrejmé, že stavby
postavené na vydať sa majúcich parcelách boli postavené ešte pred ich zoštátnením, čo znamená, že
aplikácia ust. § 6 písm. b/ cit. zák. neprichádza do úvahy.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolaciemu súdu

navrhuje rozsudok OS Komárno zo dňa 23.09.2015 č. k. 8C/67/2007-847 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 23.09.2015, č. k. 8C/67/2007-854 v jeho zamietajúcej časti výroku ako vecne správny
potvrdiť.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) rozhodujúc o podaných odvolaniach žalobkyne a

žalovaného procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý prvoinštančný rozsudok zo dňa 23.09.2015,
č. k. 8C/67/2007-847 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23.09.2015, č. k. 8C/67/2007-854 v
časti výroku o povinnosti žalovaného vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k vo výroku uvedeným
nehnuteľnostiam ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. V zamietajúcej časti ohľadne

zvyšku žaloby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zrušil a vec
vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods.
1 CSP).

15. Pokiaľ ide o potvrdzujúcu časť rozsudku odvolacieho súdu, tak v nej bolo konštatované, že v prípade

všetkýchtrochvydaťsamajúcichparcielideotenistýdruhpozemku,t.j.zastavanéplochyanádvoria,na
ktorých sú postavené hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti (§ 2
ods. 1 písm. b/ zák. č. 161/2005 Z. z.). Tieto stavby boli postavené ešte v r. 1937, pričom do vlastníctva
bývalého Československého štátu prešli až v r. 1959. Takisto svoje vyhovujúce stanovisko k týmto trom
parcelám prvoinštančný súd správne odôvodnil aj s poukazom na pripojenú fotodokumentáciu, mailovú

správu geodeta, ako aj správu OÚ Komárno, odbor katastrálny, z obsahu ktorých mal za preukázané,
že v prípade týchto troch vydať sa majúcich parciel žalobkyni nie sú splnené podmienky tak, ako sú
obsiahnuté v ust. § 6 zák. č. 161/2005 Z. z.

16. Pokiaľ ide o zrušujúcu časť tohto rozsudku vzťahujúcu sa na zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti, tak

tu odvolací súd poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav a z toho rezultujúcej nepostačujúce
odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti. V rámci nového rozhodnutia sa súd vyporiada
predovšetkým s tou skutočnosťou, prečo z celkového počtu desať sa majúcich parciel vydať žalobkynis totožným druhom pozemku, iba tri parcely nespĺňajú podmienky § 6 zák. č. 161/2005 Z. z., a prečo v
prípade zamietnutia žaloby ohľadne siedmych parciel sú podmienky v zmysle § 6 cit. zák., dané.

17. V závere zrušujúceho rozsudku bol súd prvej inštancie upozornený aj na povinnosť rozhodnúť o
náhrade trov odvolacieho konania.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31. júla 2018 č. k. 2Cdo/180/2017-1101
rozhodujúc o podanom dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. marca

2017 č. k. 5Co/33/2016-932 tento rozsudok procesným postupom podľa § 420 písm. f/, § 449 v spojení
s § 450 CSP vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v rozsahu
zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
nepreskúmateľné a arbitrárne, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 420
písm. f/ CSP. Dovolateľovi bolo znemožnené realizovať jemu patriace procesné oprávnenia postupom
odvolacieho súdu, na ktorý je možné primerane aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho
druhej vete.

19. V prejednávanej veci je zrejmé, že súdy obidvoch inštancií (prvoinštančný a aj odvolací) vôbec
neriešili otázku rezonujúcu z celého konania, a na ktorú následne upozornil aj odvolateľ, t. j. že na

pozemkoch, ktoré súdy zaviazali žalovaného vydať žalobkyni, stoja stavby, ktoré nepatria žalovanému
a ani žalobkyni, pretože sú vo vlastníctve iných subjektov. Ak by sa dovolací súd zaoberal touto
argumentáciou dovolateľa, pristúpil by tak k preskúmaniu rozsudku odvolacieho súdu a riešeniu otázky,
ktorou sa odvolací súd a ani súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zrušení svojho rozsudku zo dňa 29.03.2017,
č. k. 5Co/33/2016-932 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2018, č.
k. 2Cdo/180/2017-1101 v potvrdzujúcej časti výroku vo vzťahu k prvoinštančnému rozsudku, pre
nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť v dovolaním napadnutej časti, opätovne posúdil dôvodnosť podaného
odvolania žalovaného zo dňa 14.10.2015 smerujúceho proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa

23.09.2015, č. k. 8C/67/2007-847, v spojení s opravným uznesením tohto súdu č. k. 8C/67/2007-854.

21. Následne odvolací súd pri rešpektovaní záväzného právneho záveru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky obsiahnutom v jeho zrušujúcom uznesení (§ 455 CSP) nevzhliadol podmienky pre potvrdenie
(§ 387 ods. 1 CSP) a ani pre zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP) napadnutého rozsudku a preto rozsudok

súdu prvej inštancie spolu s jeho opravným uznesením v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta prvá CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 161/2005 Z. z., o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, vlastníctvo sa vracia
k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu.

Podľa § 2 písm. b zák. č. 220/2004 Z. z., zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o
zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdouprodukčne potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len kataster) ako orná pôda,
chmelnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé porasty.

Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z., o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje

o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ako sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra„E“.

23. V prejednávanej veci z obsahu výroku napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia k nemu sa
vzťahujúcemu vyplýva to, že všetky tri vydať sa majúce parcely žalobcovi (parc. č. XXXXX/X, parc.
č. XXXXX/XXX a parc. č. XXXXX/XXX) pokiaľ ide o druh pozemku sú zastavanými plochami. Takisto

zhodne u všetkých troch parciel je možné konštatovať, že ide o parcely registra „C“, pri ktorých sú údaje
zapísané v katastri nehnuteľností záväzné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z.).

24. Pokiaľideosamotnýreštitučnýzák.č.161/2005Z.z.,poľnohospodárskapôda,ktorásareštituentom
podľa tohto zákona navracia je iba taká pôda, ktorá kumulatívne spĺňa dve podmienky uvedené v §

2 písm. b/ zák. č. 220/2004 Z. z., t. j., že ide o produkčne potencionálnu pôdu, a že je v katastri
nehnuteľností evidovaná ako orná pôda, chmelnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé porasty.

25. Vychádzajúc z obsahu žalobného petitu v danom prípade je zrejmé, že predmetom vydania majú
byť výlučne pozemky, čo znamená, že podstata právneho posúdenia sa mala odvíjať od aplikácie

ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 161/2005 Z. z., a nie podľa § 2 ods. 1 písm. b/ cit. zák., tak ako v
odôvodnení napadnutého rozsudku realizoval prvoinštančný súd, pretože predmetom vydania neboli aj
stavby nachádzajúce sa na pozemkoch, ale iba pozemky pod stavbami. Pri zotrvaní na tej skutočnosti,
že predmetom vydania majú byť iba pozemky pod stavbami, nie je možné následne všetky tri vo
výroku napadnutého rozsudku citované parcely vydať žalobcovi, pretože nejde o poľnohospodársku

produktívnu pôdu v zmysle ust. § 2 písm. b/ zák. č. 220/2004 Z. z., a takisto takémuto vydaniu
predmetných parciel žalobcovi bráni aj zápis druhu pozemku u všetkých troch parciel totožný (zastavané
plochy a nádvoria) na LV č. XXXX, ktorý zápis je podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona záväzný.

26. Navyše odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že na parcelách č. XXXXX/XXX a č. XXXXX/XXX

je vyznačené vlastníctvo Slovenskej republiky - v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku a k
parcele č. XXXXX/X resp. k stavbe súp. č. XX na tejto parcele postavenej je vedené vlastnícke právo v
prospechspoločnostiL.-M.s.r.o.,čovkonečnomdôsledkuspochybňujepasívnulegitimáciužalovaného,
pretože stavby na týchto troch parcelách nie sú v jeho vlastníctve.

27. S prihliadnutím na uvedené dôvody v ich vzájomnom kontexte a zároveň aj jednotlivo (§ 191 ods. 1
CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP) odvolací súd procesným postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie vo vzťahu k trom parcelám špecifikovaných vo výrokovej časti napadnutého rozsudku,
ako vydať sa majúcich žalobcovi zmenil a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, pretože ide o
pozemky pod stavbami nespĺňajúce kritériá zakotvené v ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 161/2005 Z. z.,

pričom nejde o produkčne potencionálnu poľnohospodársku pôdu v zmysle § 2 písm. b/ zák. č. 220/2004
Z. z.

28. Záverom odvolací súd poznamenáva, že predmetom zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2018 č. k. 2Cdo/180/2017-1101 bola iba potvrdzujúca časť rozsudku

Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.03.2017 č. k. 5Co/32/2016-904 s tým, že zrušujúca časť výroku tohto
rozsudku odvolacieho súdu zostala naďalej v platnosti a povinnosťou prvoinštančného súdu bude v
ďalšom konaní o zamietnutí žaloby žalobkyne vo zvyšku opätovne rozhodnúť. Okrem toho, že súd prvej
inštancie svoje nové rozhodnutie k jednotlivým parcelám predstavujúcim zvyšok uplatnenej a v tejto
časti zamietnutej žaloby odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti zakotvené v ust. § 220 ods. 2 CSP. V

ďalšom konaní vezme zreteľ predovšetkým na obsah žalobného petitu, výpis z LV č. XXXX vzťahujúci
sa na jednotlivé parcely najmä pokiaľ ide o zápis druhu pozemku, súčasný stav a účel užívania týchto
parciel. V neposlednom rade súd prvej inštancie prihliadne aj na zaujatý právny záver odvolacieho súduobsiahnutý v tomto rozsudku sčasti determinovaný aj záväznosťou právneho záveru dovolacieho súdu
v danej veci (§ 455 CSP).

29. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho a
dovolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).