Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8Er/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613200828
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4613200828.2

Uznesenie

OkresnýsúdTopoľčanyvexekučnejvecioprávneného:Unionzdravotnápoisťovňa,a.s.,IČO:36284831,
Karadžičova 10, Bratislava, proti povinnému: D. N., nar. X.X.XXXX, J. P. XXXX/X, S., na vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť sumu 102,62 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefan
Hrebík, sídlo exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ýzaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 46,55
eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany poverením číslo 5406*046005 zo dňa 13.2.2013 poveril súdneho exekútora

na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v zmysle § 45 ods. 1 zák. č.
233/1995 Z.z. vykonaním na základe vykonateľného rozhodnutia Union zdravotná poisťovňa, a.s. -
Výkazu nedoplatkov č. 1110047269 zo dňa 15.11.2011.

2. Dňa 30.6.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z
dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 59,38 eur.

3. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. novembra 2013, § 243 b ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Prvoradýmúčelomexekúciejenútenéuspokojenieprávoplatnejudikovanejpohľadávkyoprávneného

z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné
rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie
niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku.
Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku
povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V

opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdnehoexekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je
povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť.
Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže

neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom
poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného
titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§
69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona
exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu

bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a
podobne.
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá
inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce

z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v
budúcnosti vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo dňa
17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a
majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať
do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná

vždy.

5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže

vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva
(IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj
bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57

ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak
má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto

konania.

6. Z predloženého šetrenia súdneho exekútora mal súd preukázanú nemajetnosť povinného: povinný
nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky, v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok
povinného, povinný nie je vlastníkom osobného motorového vozidla, nemá vedené účty v banke. V

predmetnom exekučnom konaní tak neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť
na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a súdnym exekútorom
nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu
trov exekúcie. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku
povinného podľa súdnym exekútorom predložených výsledkov šetrenia, súd exekučné konanie zastavil

podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Pri rozhodovaní súd
prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania.

7. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

8. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

9. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 59,38 Eur - minimálna odmena 33,19 eur, náhrada
hotových výdavkov - poštovného a poplatkov v sume 16,29 eur a 20 % DPH v sume 9,90 eur.

10. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur ako minimálnu

paušálnu odmenu.

11. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov v sume 16,29 eur bez bližšej špecifikácie.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených
na poštovné v sume 5,60 eur (2 x doporučená zásielka do vlastných rúk v roku 2013 a 2 x v roku
2014 á 1,70 eur) + DPH, nakoľko súd mal z exekučného spisu EX 165/2013 a v ňom založených

doručeniek preukázané, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty doporučené zásielky
určené do vlastných rúk v roku 2013 a 2014 4 x, pri cene zásielky 1,70 eur súd vychádzal z poštového
cenníka platného v daných rokoch. Súd mal preukázané poštové výdavky v sume 5,60 eur, súdnym
exekútorom uplatnené poštové výdavky v sume 16,29 eur súd nemal preukázané. V tejto súvislosti súd
konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a

zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu
požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.

12. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 46,55 eur (minimálna
odmena 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov - poštovného 5,60 eur, 20 % DPH), ktorá je v súlade s

vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.
Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

13. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný
poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel

pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je
pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200
Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov
exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho
neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní
uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v
odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte

rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší
rovnopis.