Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/213/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234309
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117234309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.
s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému 1/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. N. XXX/XX., H. J. S. a 2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX., bytom U. X.XXX/XX, H. J. S., o zaplatenie
4.639,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k.
14Csp/171/2017-90 zo dňa 04. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách
konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaní nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 4.850,91 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.639,43 eur od 08.04.2015
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom vo zvyšku žalobu zamietol a žalovaným
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2) Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami bola uzavretá dňa 04.07.2013
zmluva o úvere „dostupná pôžička“, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca žalobcu poskytnúť
žalovanému úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaní ako spoludlžníci zaviazali zaplatiť v 36.
mesačných splátkach po 188,85 eur s dátumom prvej splátky 10.08.2013, splatnosťou nasledujúcich
splátok k 10 dňu v mesiaci a konečnou splatnosťou úveru dňa 10.07.2016 pri celkovej výške nákladov
1.620,24eur,RPMNbanky20,74%,úrokovejsadzbe19,00%,priemernejRPMN20,44%sozákladným

súborom poistenia bez uvedenia výšky poistného. Keďže mal za to, že právny vzťah medzi veriteľom
a dlžníkom je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah upravený zákonom č. 129/2010 Z. z., v
prvom rade skúmal naplnenie podstatných náležitostí stanovených ust. § 9 cit. zákona. Nevyhnutné
členeniesplátoknaistinuaúrokynepovažovalzaporušeniepovinnostímajúcezanásledokbezúročnosť
a bezodplatnosť úveru podľa ust. § 11 cit. zákona, pretože zmysel ust. § 9 a vôľa zákonodarcu
bola naplnená. Vo vzťahu k nároku preto zistil, že žalobcovi vzniklo právo pri uplatnení mimoriadnej
splatnosti úveru na vrátenie istiny, ako aj úrokov a poplatkov do uplatnenia okamžitej splatnosti úveru,

teda vo výške 4.855,56 eur. V časti nárokov žalobcu na zaplatenie úrokov, ktoré si uplatnil z istiny
4.639,43 eur od 07.04.2015, žalobu zamietol. Mal za to, že úkon, ktorým veriteľ uplatní nárok na
zosplatnenie úveru je potrebné posudzovať ako odstúpenie od zmluvy, kedy sa stanú splatnými všetky
nároky ku dňu zosplatnenia, teda úroky, poplatky, istina a zmluva tým s účinkami ex nunc zanikne. Vsúvislosti s judikatúrou súdov v spotrebiteľských veciach konštatoval, že zánikom zmluvy a splatnosťou
všetkých nárokov po odstúpení od zmluvy nie je dané právo veriteľa, aby naďalej požadoval aj úhradu
zmluvných úrokov z istiny, ale len úhradu úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 369 Obchodného

zákonníka, na § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Pokiaľ žalobca poukazoval na dohodu v čl. 6.4. obchodných podmienok, tieto
sú v rozpore so zákonom (odlišujú sa od právnej úpravy), sú pre spotrebiteľa nevýhodnejšie a neboli
individuálnedohodnuté,apretoniejemožnénaneprihliadať.Zmluvnéúrokysúpodstatnounáležitosťou

zmluvy o úvere a možno ich žiadať len po dobu jej existencie. Úroky sú odplata za prenechanie
peňažných prostriedkov, nie sankcia za ich nevrátenie, pričom poukázal na odôvodnenie rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015, sp. zn. 6Co/190/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi
neboli vrátené splatné nároky ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. suma 4.850,91 eur, žalobcovi
priznal dňom nasledujúcim po celkovej splatnosti úveru 07.04.2015, teda od 08.04.2015 aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej istiny 4.639,43 eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol

v zmysle ust. § 255 ods. 1, ods. 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v rozsahu, v ktorom súd vo zvyšku
žalobu zamietol z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne,

aby ho zmenil a vyhovel žalobe. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne,
nakoľko nie je zrejmé, z akého právneho predpisu vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Pokiaľ súd vo svojom odôvodnení
poukazoval na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obo 143/1998, s týmto záverom sa nemožno stotožniť,
nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré nevyhovuje potrebám súčasného právneho stavu. S poukazom na ust.

§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka bol toho názoru, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru.
Poukázal aj na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obidva úroky (úroky dohodnuté v zmluvy a
úroky z omeškania) môže veriteľ žiadať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o
občianskoprávny vzťah. Ďalej namietal, že v oblasti zmluvného úroku a jeho uplatňovania po zosplatnení
úveru nie je na pôdach okresných súdov ustálená súdna prax. V odôvodnení odvolania poukázal na

viaceré rozhodnutia krajských súdov ako na rozhodnutia ÚS SR, NS ČR a NS SR. Zároveň poukázal
na limity ochrany spotrebiteľa.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaní nevyjadrili.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel),
odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožnil, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto
časť rozhodnutia kladené. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
žalobe nevyhovel.8) Odvolateľ ďalej namietal v odvolaní skutočnosť, že má nárok na dohodnuté zmluvné úroky aj po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

9) V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania
označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o
administratívnom strope úrokov z omeškania (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co
182/2011). Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy veriteľov sa jednoznačne

zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na
jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ.
Veriteľ týmto svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením
získať okamžite späť celú sumu požičaných/poskytnutých finančných prostriedkov. Z doktrinálneho
hľadiska nie je podstatné, či bezprostredne reálne (predovšetkým v spojitosti s majetkovým statusom
dlžníka) môže k takémuto okamžitému vymoženiu dôjsť, rozhodujúcim je právny stav vytvorený

veriteľom. V jeho dôsledku na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu
zosplatnenia. Od prvého dňa omeškania spotrebiteľa s takýmto plnením ide svojím charakterom o
protiprávny stav. S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ sa ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú

výhradne sankcie. Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu
len na stav lege artis, t. j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných
podmienok zmluvy o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria veriteľovi len sankcie na tento
účel definované kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z.

10) Z uvedeného vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za
čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom
v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z
omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia

práva na jednorazové zosplatnenie úveru.

11) Aj napriek odvolacej námietke žalobcu, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky)
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v

omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. Takýto záver
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu žalovaných
(ako spotrebiteľov) dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy
(stranami v konaní) aj v danom prípade. Išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom

vyvolanejzmenyobsahuzáväzku(zosplatneniaúveru)averiteľbymalprávonaúroky,akokebykzmene
záväzku nedošlo; naproti tomu spotrebiteľom by neboli garantované nijaké práva, ktoré im plynuli zo
zmluvy pred takouto zmenou.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalovaní, aj keď ostali v odvolacom konaní nečinní, mali v ňom úspech, a preto by mali nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vzhľadom na ich nečinnosť v odvolacom konaní im súd nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodali a zo spisu im trovy nevyplývajú).

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).