Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vlasta Ondrejková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/416/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116228731
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4116228731.13
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobkyne: M. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., I. XX/X, zastúpená JUDr. Gabriela Strýčeková, advokátka so sídlom Nitra, Coboriho 2, IČO:
36 112 950, proti žalovanému: F.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., T. nábrežie XXX/XXX, zastúpený
JUDr. Diana Beresecká, advokátka so sídlom Nitra, Farská 333, IČO: 50 940 937, o zrušenie vecného
bremena za náhradu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti
žalovaným F.. I. G. nachádzajúcej sa v obci J., kat. úz. S., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Nitra, katastrálneho odboru, v liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. X v celosti, v bytovom dome na
X.p. súp. č. XX, vchod o.č. X postavenom na pozemkoch parc. reg. "C" parc. č. 425/9, parc. č. 425/10,
parc. č. 425/11 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 61/3315-in.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 41.400 eur ako náhradu za zrušenie práva vecného
bremena do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd vzájomnú žalobu zamieta.
IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
V. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 25.10.2016, domáhala zrušenia vecného bremena
zriadeného v prospech žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Nitra, katastrálne územie
Mlynárce, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, v liste
vlastníctva č. XXXX ako byt č. X v celosti, v bytovom dome na 3. p., súp. č. XX, vchod: o.č.3, postavenom
na pozemkoch pare. reg. "C" č. 425/9, 425/10, 425/11 a podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 61/3315-in s tým, že je povinná
zaplatiť žalovanému čiastku vo výške 30.500 eur ako náhradu za zrušenie vecného bremena do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj sa domáhala náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Mlynárce, obec Nitra, zapísaná na LV
č. XXXX ako byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome na 3. p. súp. č. XX, vchod: o.č. 3, postavenom
na pozemkoch parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, 425/10, 425/11 v podiele 1/1 a podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 61/3315-in.
V predmetnom LV je zapísané vecné bremeno na základe zmluvy o zriadení práva vecného bremena
medzi ňou a žalovaným dňa 13.04.2015, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Nitra,kat. odboru pod č. V XXXX/XX, pôsobiace in personam, patriace výlučne žalovanému. Medzi stranami
sporu došlo k nezhodám, ktoré vyvrcholili tým, že žalovaný žalobkyňou napadol, pretože podala na OR
PZ v Nitre trestné oznámenie, pričom uznesením ORP PZ v Nitre ČVS: ORP-1359NR-NR-2016 zo dňa
16.09.2019 bola vec odovzdaná na prejedanie priestupku Okresnému úradu Nitra, odboru všeobecnej
správy, pretože nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania. Vzhľadom na pretrvávajúce nezhody
medzi stranami sporu, navrhla žalovanému dohodnúť sa na zrušení vecného bremena za náhradu vo
výške 30.500 eur, avšak k dohode nedošlo. Podľa čl. V. bodu 5.1 zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami
dohodnuté, že v prípade zániku vecného bremena z dôvodu uvedeného v bode 4.2.1 zmluvy (vecné
bremeno môže zaniknúť ak sa zmenia pomery medzi zmluvnými stranami a nebude možné spravodlivo
požadovať od povinnej z vecného bremena, aby vecné bremeno bolo zriadené naďalej v prospech
oprávneného z vecného bremena), žalobkyňa ako povinná z vecného bremena zaplatí žalovanému ako
oprávnenému z vecného bremena sumu rovnajúcu sa trhovej hodnote 1 - ice predmetnej nehnuteľnosti
v čase finančného vyrovnávania. V tomto smere požiadala o poskytnutie úveru Prima banku, a.s., ktorá
ocenila predmetnú nehnuteľnosť na sumu 61.000 eur, a požiadala banku o poskytnutie úveru vo výške
30.500 eur, pričom žalovanému zaslala potvrdenie banky o poskytnutie úveru. Uviedla, že nemôže ako
výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, túto nerušene užívať, pretože žalovaný jej každodenne
vulgárne nadáva, narušuje spánok, hrubo sa správa, viackrát ju fyzicky napadol, pričom dňa 29.08.2016
volala políciu, keďže ju škrtil a vyfackal. Konanie žalovaného vykazuje znaky domáceho násilia, má
obavu o svoj život a zdravie, a hoci v súvislosti s fyzickým násilím doteraz nedošlo k takému ublíženiu na
zdraví,ktorébyvyžadovalolekárskeošetrenie,avšakzdoterajšiehokonaniažalovanéhoniejevylúčené,
žeďalšífyzickýútoknepovediekvážnejšiemuublíženiunazdraví,pretožeakoženasanedokážeubrániť
voči žalovanému. Ďalšie spolužitie nie je možné, konflikty medzi nimi pretrvávajú, žalovaný nechce
opustiť byt, na jej návrh na uzavretie zmluvy o zrušení vecného bremena doteraz nepristúpil, preto
nemá inú možnosť ochrany svojej osobnej integrity ako aj ochrany svojho majetku, ako cestou súdu.
V súčasnosti je na Okresnom úrade Nitra, odbore všeobecnej vnútornej správy voči žalovanému ako
obvinenému vedené priestupkové konanie, ktoré nebolo doteraz skončené. Žalobkyňa spolu so žalobou
podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v zákaze žalovanému vstúpiť do
uvedených nehnuteľností do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Súd uznesením zo dňa 27.10.2016 sp. zn. 16C/416/2016-20 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
zakázal žalovanému F.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, vstupovať do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese
Nitra, v obci Nitra, v katastrálnom území Mlynárce, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Nitra, katastrálneho odboru, v liste vlastníctva č. XXXX, ako byt č. X v celosti, nachádzajúci
sa v bytovom dome na 3. p., súp. č. XX, vchod: o.č.3, postavenom na pozemkoch pare. reg. "C" č.
425/9, 425/10, 425/11 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 61/3315-in, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V
dôsledku odvolania žalovaného rozhodoval Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý uznesením zo
dňa 18.01.2017 sp. zn. 5Co/15/2017-89 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na vydanie
neodkladného opatrenia zamietol, konštatujúc, že nariadenie neodkladného opatrenie v tomto prípade
nie je opodstatnené z dôvodu absencie okolností, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitej úpravy
pomerov strán sporu, t.j. že by bol potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného
opatrenia, pričom žalobkyňa dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia neosvedčila, keď neosvedčila,
že žalovaný sa dopúšťa násilia, psychického aj fyzického voči jej osobe.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd po zistení trhovej hodnoty nehnuteľnosti
zrušil právo zodpovedajúce vecnému bremenu s odkladom účinnosti až do zaplatenia náhrady, aby
bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie polovice sumy podľa znaleckého posudku do 30 dní a jemu
bola uložená povinnosť vydať potvrdenie o zaplatení žalobkyni do 3 dní od riadneho zaplatenia, ako
aj priznal žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že nikdy žalobkyňu nenapadol. Je pravdou, že
v ich vzťahu vznikali časté hádky, ktoré boli zapríčinené tým, že mal pozitívny vzťah k svojim deťom z
rozvedeného manželstva, žalobkyňa jeho deti nenávidela, čo vyplýva aj z jej výpovede na polícii dňa
29.08.2016. Žalobkyňa svojím správaním voči jeho deťom spôsobila, že dve staršie deti k nim úplne
prestali chodiť, pričom na najmladšiu dcéru, ktorá k nim chodila, žalobkyňa žiarlila. Žalobkyňa požívala
alkohol,popožitíktoréhobolaagresívnaavulgárna.Nechalsapresvedčiť,abysvojeprostriedkyzískané
z vysporiadania BSM použil na kúpu bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že bude mať
k bytu len právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nepochopil vtedy, že to robí iba preto, aby v
prípade jeho smrti, nededili jeho deti. Žalobkyňou vykonštruované obvinenia mali slúžiť k tomu, aby bol
donútený prijať nevýhodný návrh na zrušenie vecného bremena. V súčasnosti hodnota nehnuteľnostije vo výške 80.000 eur, preto návrh žalobkyne prijať nemohol. Mal záujem vyriešiť vec mimosúdne
pod podmienkou, že bude vyplatený pred výmazom vecného bremena z LV, alebo mu poskytnutá
dostatočná zábezpeka vyplatenia. Znalecký posudok, ktorý stanovil hodnotu bytu na 73.700 eur, mu
žalobkyňa doteraz nedoručila. Žalobkyňa ho krivo obvinila, nesprístupnila mu byt, ani neodovzdala veci
osobnostného charakteru. S poukazom na uvedené žiadal, aby zánik vecného bremena viazaný na
splnenie odkladacej podmienky, ktorou je zaplatenie odplaty za zrušenie vecného bremena.
4.Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkvyjadreniužalovanéhouviedla,žežalovanýjunapadolafackaldňa
29.08.2016 škrtil, ale keďže nikdy k napadnutiu nedošlo pred svedkami a ani po incidente nenavštívila
lekára, nebolo v priestupkovom konaní spáchanie skutku žalovaným preukázané. O deti žalovaného sa
príkladne starala, alkohol nepožívala, práve naopak bol to žalovaný, ktorý často konzumoval alkohol.
Naviac to bol práve žalovaný, ktorý nechcel byť zapísaný ako vlastník, resp. spoluvlastník predmetnej
nehnuteľnosti, preto bola uzatvorená kúpna zmluva len na jej meno, a žalovanému zriadila k bytu vecné
bremeno ako právo doživotného bývania a užívania bytu s tým, že v prípade zániku vecného bremena
inak ako smrťou žalovaného, bude povinná zaplatiť mu polovicu trhovej hodnoty bytu. Predmetný byt
nadobudla v roku 2015 za kúpnu cenu 68.000 eur, ktorá bola žalovaným uhradená v čiastke 28630 eur,
hoci polovica ceny bytu bola 34.000 eur, t.j. do čiastky chýbalo 5370 eur, žalovaný na jej účet uhradil
sumu 32130 eur, z ktorej žalobkyňa dňa 08.04.2015 žalovanému poukázala sumu 3.500 eur na jeho
účet. Dňa 09.11.2016 bol vyhotovený na jej žiadosť znalecký posudok č 129/2016 znalcom Ing. K. S.,
ktorý určil hodnotu bytu v sume 73.662,35 eura, t.j. 73.700 eur, pričom podala vo VÚB, a.s. novú žiadosť
oposkytnutieúveru.Dňa14.02.2017podpísalanapobočkeVÚB,a.s.vOCCentroNitrazáložnúzmluvu,
pričom mailom bol právnej zástupkyni žalovaného zaslaný návrh zmluvy o zrušení vecného bremena,
návrhnavkladaoznámenieozamýšľanomvkladu,pričomžalovanýdňa16.02.2017zaslalnávrhzmluvy
o zrušení vecného bremena doplnení o čl. III odkladaciu podmienkou, podľa ktorej Okresný úrad Nitra,
kat. odbor povolí vklad zmluvy o zrušení vecného bremena až po preukázaní účastníkom tejto zmluvy,
že bola splnená odplatnosť na zrušenie vecného bremena, na čo bolo žalovanému vysvetlené, že banka
poskytujúca úver žalobkyni úverové prostriedky uvoľní až po výmaze vecného bremena zriadeného v
prospech žalovaného, avšak žalovaný zotrval na tejto podmienke, aby mu žalobkyňa najskôr vyplatila
finančné prostriedky vo výške 36850 eur, neberúc do úvahy skutočnosť, že takou vysokou sumou
nedisponuje a banka žalovanému sumu uhradí, ak bude vecné bremeno z listu vlastníctva vymazané. K
čerpaniu tohto úveru nedošlo, pretože žalovaný nesúhlasil s tým, aby mu peňažné prostriedky vyplatené
z úveru až po podpísaní zmluvy o zrušení vecného bremena. Z uvedených dôvodov zotrváva na podanej
žalobe v celom rozsahu.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.03.2018 uviedol, že súhlasí so žalobou v časti zrušenia
vecného bremena a nesúhlasí v časti spôsobu vyporiadania a výšky úhrady za vecné bremeno. So
zrušením vecného bremena súhlasí, pretože spolužitie v spoločnej domácnosti už bolo neúnosné,
žalobkyňa neustále pod vplyvom alkoholu vyvolávala konflikty, jej záchvaty zúrivosti riešil odchodom
do posilňovne, prípadne na bicykel, alebo prečkal dokým sa spila do nemoty a zaspala. Vyhrážala
sa mu, že ho dostane z bytu, že zavolá policajtov a povie, že ju zbil, vtedy dostal strach a pochopil,
že je nebezpečné sa zdržiavať v spoločnom priestore so žalobkyňou. Záchvaty zúrivosti sa vyostrili
natoľko, že zavolala policajtov a podala na neho trestné oznámenie, medzitým znovu zavolala policajtov,
boli predvedení na políciu a urobili dychovú skúšku na požitie alkoholických nápojov, a po 3 hodinách
od príchodu polície žalobkyňa nafúkala 0,80 promile (0,37mg/l), pričom u neho bola hodnota alkoholu
0,00 mg/l. K spôsobu úhrady za vecné bremenu uviedol, že žiada, aby vecné bremeno zaniklo až po
zaplatení sumy za vecné bremeno. V dôsledku vymysleného trestného oznámenia žalobkyne vzniklo
priestupkové konanie, v ktorom sa vyhýbala konfrontácii, ktoré konanie bolo zastavané. Vzhľadom na
to, že pozná žalobkyňu, bez poskytnutie relevantných záruk, nepristúpil k jej návrhu na uzavretie zmluvy
o zrušení vecného bremena. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. S. č. 129/2016 zo dňa 20.11.2016,
tento obsahuje nižšie výpočtové základy, pričom krátko po vypracovaní predmetného znaleckého
posudku došlo k navýšeniu viacerých koeficientov, preto cena, ktorá mu bola ponúknutá, je neaktuálna
a neakceptovateľná.
6. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 05.09.2018 zotrvala na námietke žalovaného, že
Znalecký posudok č. 89/2017 nevychádza z aktuálneho stavu nehnuteľnosti, čo žalovaný preukazuje
aj doloženými fotografiami, a preto zotrvávajú na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania s
tým, že úlohou znalca bude určiť všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností ku dňu oceňovania tejtonehnuteľnosti. Vypracovávanie znaleckého posudku v tejto veci by zároveň dalo aj časový priestor pre
strany sporu na prípadné vyriešenie veci dohodou.
7. Právna zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 05.09.2018 uviedla, že tvrdenia o osobe žalobkyne
sa nezakladajú na pravde. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 89/2017 v čase vypracovania zohľadňoval
aktuálny stav nehnuteľnosti, znalec bol priamo na mieste, pričom fotografie doložené žalovaným
zodpovedajú stavu, ktorý je až po vypracovaní znaleckého posudku. Žalobkyňa má už po tretí krát
uzatvorenú zmluvu s bankou, prvýkrát to bolo v októbri 2016 a aktuálne má zmluvu o poskytnutí úveru
na bývanie uzatvorenú dňa 6.4.2018, ktorá jej platí do 6.10.2018, ktorú zmluvu bude môcť obnoviť za
poplatok, ktorý je 200,- eur. Žalobkyňa je stále pripravená vyplatiť žalovaného, ktorý do dnešného dňa
neuviedol sumu, ktorú požaduje ako relevantnú odplatu za zrušenie vecného bremena.
8. Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní dňa 05.09.2018 uviedla, že nie je možné, aby naďalej trvalo
vecné bremeno, neexistuje žiadny dôvod, aby trvalo, práve naopak všetky dôvody sú proti tomu, aby
naďalej trvalo vecné bremeno. Pokiaľ ide o dôvody tak týmto dôvodom je domáce násilie, a to v tom
období kedy jej mala končiť pracovná zmluva. Žalovaný ju škrtil, fackoval, hádzal o zem. Platila zo
začiatku alimenty na jeho tri deti, zarábala viac. Žalovaný sa k nej správal arogantne, prestala platiť
na jeho tri deti a uhrádzala polovicu nákladov na domácnosť. Žalovaný jej povedal, že keď prestane
platiť alimenty na jeho deti, tak ho zavrú. Začal byť v mínuse na účte. Nevidí možnosť v tom, že by
so žalovaným žila v jednej domácnosti. Žalovaný na nej sedel na gauči, škrtil ju. Jej pracovný pomer
naďalej trvá, má pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Zavolala hliadku, ktorá povedala, že ho neodvedú
a nič neurobili. Zavolala kapitánovi, či chce podceňovať domáce násilie a ten povedal, že zavolá ďalšiu
hliadku, ktorá aj prišla a odviedla žalovaného. Nemôže za to, že to nebolo preukázané, keďže ide o
domáce násilie, je zrejmé, že toto sa odohráva za zavretými dverami a nemá žiadny dôkaz o tvrdenom
domácom násilí, keďže všetko sa odohrávalo v byte. Žalovaný nebol potrestaný alebo uznaný vinným.
Ako na nej sedel na gauči, škrtil ju, následne ju hádzal o zem, čo mohlo byť asi 29.8.2016, spadla,
následne išla von so psom. Bola opuchnutá a žalovaný vyšiel von z bytu a hodil ju do dverí susedovho
bytu. Na chodbe sa oproti bytu nachádzal ešte jeden byt, bol to silný náraz, nikto nevyšiel. Žalovaný ju
následne obúval do tenisiek, začal ju stavať na nohy, a chlácholiť, keďže si asi uvedomil, že to prestrelil.
Keď ešte bola na vypočúvaní ohľadne priestupkového konania voči žalovanému tak sa na Okresnom
úrade pýtali, či nevie zabezpečiť výpovede susedov, ktorí by tento incident počuli. Išla za susedom, o
ktorého dvere bytu bola hodená avšak tento jej povedal, že v tom čase bol s manželkou na dovolenke
a ich dve deti boli na prázdninách. Sused medzičasom zomrel, avšak jej povedal, že keby to bol počul
tak, by situáciu určite riešil a vyšiel by von a zakročil.
9. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní dňa 05.09.2018 uviedol, že súhlasí so zrušením vecného
bremena,avšakskutočnosti,ktoréuvádzaprotistrananeexistujú.Žalobkyňanepredložilažiadnedôkazy,
neustále ho obviňuje, je to neliečená alkoholička, ktorá bola každý deň, keď prišiel domov opitá. Snažil
sa uniknúť, odchádzal z bytu preč na tréning a prišiel som keď už spala. Zamykal sa v izbe, neskôr
mu zobrala kľúč, zobrala aj nože, bál som sa o svoj život. Mal ju rád. Žalobkyňa doposiaľ nepredložila
jediný dôkaz o skutočnostiach tvrdeniach v rámci tohto konania a to pokiaľ ide o domáce násilie z
jeho strany. V čase keď sa vymyslená udalosť (údajné domáce násilie) ide o spomínanú udalosť zo
dňa 29.8.2016, prišiel domov, žalobkyňa bola pod vplyvom alkoholu, spala, všade neporiadok, zápach,
zvratky boli všade, začal budiť žalobkyňu, avšak nevedel ju zobudiť. Na to, že otvoril okná sa žalobkyňa
zobudila, začalo jej byť zima, začala mu mávať papierom, nech vypadne, že zavolá policajtov, vyhrážala
sa. Tri hodiny po tom, ako zavolala na mňa policajtov, jej dali fúkať, pričom policajti ho odmietli vyhodiť
z bytu, bolo im jasné, že niečo nie je v poriadku, žalobkyňa nafúkala 0,37 ml/liter hodnoty. Tie dôvody
čo uvádza protistrana neexistujú, všetko na čom je postavená žaloba nie je pravda. Jeho dôvody na
zrušenie vecného bremena sú alkoholické excesy žalobkyne. Žalobkyňa sa neustále vyhrážala, jemu
aj jeho deťom. Uvádzala, že už k nám nebudú chodiť jeho deti a pred 10 ročnou dcérou nadávala na
jeho exmanželku. Žalobkyňa ho prenasledovala a prenasleduje aj dnes. Zo začiatku sa pretvarovala,
ako náhle zložil čiastku na byt, a mali spoločné bývanie, pomaličky sa ukázala jej pravá tvár. V spoločnej
domácnosti so žalobkyňou zotrvával, lebo ju mal rád. Je pravdou, že právna zástupkyňa žalobkyne s
ním komunikovala e-mailami od septembra 2016.
10. Žalovaný podaním zo dňa 12.06.2019, podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že
žalovaný je oprávnený užívať nehnuteľnosti nachádzajúce v obci Nitra, kat. úz. Mlynárce, zapísané v
liste vlastníctva XXXX ako byt č. 6, v bytovom dome na X.p. súp. č. XX, vchod: o.č. X postavenom napozemkoch parc. registra „C“ parc. č. 425/9, 425/10, 425/11 a podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 61/3315-ín, a to až do úplného
zaplatenie priznanej náhrady vo výške 41.400 eur. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že na čas, aby sa
preklenulo obdobie, počas ktorého bude vecné bremeno zrušené, a nebude mať vyplatenú priznanú
náhradu, žiadal aby mu bolo umožnené užívať predmetnú nehnuteľnosť a to do času úplného zaplatenia
priznanej náhrady vo výške 41.400 eur, ktorá vyplýva z vykonaného znaleckého dokazovania. Pri
formulovaní vzájomnej žaloby vychádza analogicky z postupu súdov pri zrušení spoločného nájmu
manželmi za súčasného priznania bytovej náhrady, kedy žalovanému manželovi sa priznáva právo
užívať byt až do zabezpečenia primeranej bytovej náhrady.
11. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 26.06.2019 uviedla, že žalobkyňa akceptuje
znalecký posudok, a to pokiaľ ide o hodnotu predmetného bytu, ktorá bola stanovená na 82 800
eur s tým, že žalobkyňa je povinná vyplatiť polovicu tejto sumy, t. j. 41 400 eur. Nesúhlasia však so
vzájomným návrhom žalovaného, t. j., aby mu na čas po zrušení vecného bremena bolo priznané
užívacie právo k predmetnému bytu, keďže nie je možné aplikovať analógiu ako v prípade spoločného
nájmu bytu manželmi, nešlo o manželský zväzok, ale o partnerský vzťah, ktorý bol narušený. Z
dôvodu narušenia vzťahov došlo k ukončeniu spolunažívania, keďže žalovaný bol násilnícky. Nie je
množné, aby sa žalovaný po troch rokoch od kedy odišiel z bytu, vrátil, pretože nemožno predpokladať
žiadne harmonické spolunažívanie. Žalovaný v byte nemá žiadny majetok, svoje osobné veci si zobral.
Žalobkyňa je pripravená splniť finančnú náhradu. Po tretíkrát jej bola predĺžená zmluva o hypotekárnom
úvere a má dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby vyplatila žalovaného v sume 41 4000 eur.
12. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.06.2019 uviedol, že je v ťažkej bytovej situácii, býva u matky,
ktorá má 78 rokov. Všetky tvrdenia protistrany nie sú pravdivé. Neboli doložené žiadnymi dôkaznými
prostriedkami. Osobné veci mu doposiaľ nebolo umožnené si zobrať.
13. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči uviedla, že súčasný stav ani stav v roku 2016
neumožňuje a ani neumožňoval ďalšie spolunažívanie, čo je dôvod na to, aby vecné bremeno bolo
zrušené. Dôvodom zhoršenia spolužitia bolo domáce násilie, ktoré aj keď nebolo preukázané, má za
to, že k nemu došlo, pričom toto prebiehalo za zatvorenými dverami. Nie je možné, aby žalobkyňa ako
vlastníčka nehnuteľnosti, trpela obmedzenie jej vlastníckeho práva zriadeným vecným bremenom. Mala
záujem sa so žalovaným mimosúdne dohodnúť. V roku 2016 mu ponúkla na vyplatenie sumu 32 130
eur, ktorá vychádza z hodnoty bytu 68 000 eur. Polovica 34 000 eur, pričom túto sumu ponížila o sumy
vynaložené žalovanému. Následne bol vyhotovený ďalší znalecký posudok, ktorý stanovil hodnotu 73
700 eur, pričom bola pripravená žalovanému zaplatiť sumu 36 850 eur. Následne došlo k dohode, že
sa spíše dohoda o zrušení vecného bremena, bol podaný zamýšľaný návrh na vklad. Následne, keď
malo dôjsť k podpisu zo strany žalovaného, tento to odmietol a žalobkyňa bola nútená podať žalobu.
Žalovaný sa snažil tým, že naťahoval čas, získať pre seba výhodu v tom, že ceny bytov išli hore.
Z uvedených dôvodov žiadajú, aby súd žalobe vyhovel, zrušil vecné bremeno k predmetnému bytu,
žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 41 400 eur a pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, túto žiada
zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
14. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že od začiatku bol žalobkyňou tlačený do nerovného vzťahu.
Neskôr sa mu začali otvárať oči, žalobkyňa začala slovne útočiť na jeho deti a známych, vadilo jej
keď minul nejaké peniaze na deti. Neskôr pritvrdila a bola denne opitá a začala byť agresívna, robila
scény, verejne urážala jeho rodinu. Stále ju mal rád a myslel si, že sa to zlepší. Syn Y. prestal k nim
chodiť kvôli jej správaniu. Do bytu chodil už len prespávať, utekal od nej, aby sa vyhol jej agresívnemu
správaniu, chovaniu a nadávkam. V noci sa bál v izbe, že mu v spánku ublíži a zamykal sa. Následne
ho bezdôvodne obvinila na polícii, a aj pred súdom z domáceho násilia, fyzického napadnutia a z
nebezpečného vyhrážania. Snažila sa ho obviniť z rôznych vymyslených skutkov. Po jeho odchode zo
spoločnej domácnosti ho prichýlila matka, u ktorej doteraz býva. Obvinenie vyprodukované bolo nielen
vymyslené ale malo slúžiť ako podklad pre dôvodnosť návrhu na zrušenie vecného bremena. Zo strany
žalobkyne bol nútený k podpisu pre neho nevýhodnej a riskantnej zmluvy, snažila sa ho podviesť a
získať nenáležitú výhodu v cene bytu tým, že prvý súkromný znalecký posudok bol podhodnotený, druhý
nezohľadňoval už nov skutkový stav (rekonštrukcia, zateplenie). Preto žiada, aby všetky trovy konania
znášala žalobkyňa.15. Súd uvádza, že vykonal dokazovanie a to výsluchom strán sporu a vykonaním znaleckého
dokazovania. Súd uvádza, že dokazovanie listín, tvoriacich obsah spisu, a to ich čítaním, čítaním ich
častí alebo oboznámením o ich obsahu podľa § 204 CSP nevykonal na pojednávaní, keďže právny
zástupca žalobkyne, žalobkyňa a žalovaný, prítomní na pojednávaní zhodne uviedli, že netrvajú na tom,
aby súd oboznamoval obsah spisu, keďže jeho obsah im je známy. Súd sa oboznámil so zmluvou o
uriadení vecného bremena zo dňa 14.04.2015, čiastočným LV č. 7687 pre kat. úz. Mlynárce zo dňa
25.10.2016, uznesením ČVS:ORP-1359/NR-NR-2016 zo dňa 16.09.2016, výzvou zo dňa 13.10.2016
pre žalovaného, návrhom zmluvy o zrušení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, odpoveďou
žalovaného na výzvu zo dňa 20.10.2016, žiadosťou o poskytnutie úveru na bývanie, mailovou správou
zo dňa 13.10.2016, výpisom z účtu žalovaného č. 3/2015, výpisom z účtu žalovaného č. 2/2015, kúpnou
zmluvou zo dňa 06.02.2015, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 29.08.2016, zápisnicou o výsluchu
žalovaného ČVS:ORP-1359/NR-NR-2016 zo dňa 16.09.2016, mailovou správou zo dňa 15.12.2016,
mailovou správou PZ žalobkyne pre žalovaného zo dňa 04.10.2016, mailovou správou žalovaného pre
PZ žalobkyne zo dňa 05.10.2016, mailovou správou PZ žalobkyne pre žalovaného zo dňa 06.10.2016,
mailovou správou žalovaného pre PZ žalobkyne zo dňa 10.10.2016, mailovou správou PZ žalobkyne pre
žalovaného zo dňa 10.10.2016 a zo dňa 13.10.2016, mailovou správou PZ žalobkyne pre žalovaného zo
dňa 19.10.2016, mailovou správou žalovaného pre PZ žalobkyne zo dňa 20.10.2016, mailovou správou
PZ žalobkyne pre žalovaného zo dňa 21.10.2016, mailovou správou PZ žalobkyne pre žalovaného
zo dňa 25.10.2016, návrhom na vklad do katastra nehnuteľností, mailovou správou žalovaného pre
PZ žalobkyne zo dňa 19.02.2017, rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej
správy ČVS: OU-NR-OVVS2-2017/003297 zo dňa 15.02.2017, výpisom z účtu žalobkyne č. 4/2015,
mailovou správou PZ žalobkyne pre PZ žalovaného zo dňa 13.02.2017, mailovou správou PZ žalobkyne
pre PZ žalovaného zo dňa 14.02.2017, mailovou správou PZ žalobkyne pre PZ žalovaného zo dňa
16.02.2017, návrhom zmluvy o zrušení vecného bremena, oznámením o zamýšľanom návrhu na
vklad do katastra nehnuteľností, mailovou správou žalovaného pre PZ žalobkyne zo dňa 19.02.2017,
čiastočným LV č. 7687 pre kat. úz. Mlynárce zo dňa 24.03.2017, čiastočným výpisom LV č. 7687
pre kat. úz. Mlynárce zo dňa 14.09.2017, čiastočným výpisom LV č. 7687 pre kat. úz. Mlynárce zo
dňa 05.03.2018, potvrdením o výsledku dychovej skúšky žalobkyne zo dňa 28.10.2016, potvrdením
o výsledku dychovej skúšky žalovaný zo dňa 28.10.2016, certifikátom o overení, čiastočným LV č.
7687 pre kat. úz. Mlynárce zo dňa 24.03.2017, potvrdenie o úhrade správneho poplatku, znaleckým
posudkom č. 129/2016 Ing. K. S. zo dňa 09.11.2016, znaleckým posudkom č. 89/2017 F.. K. S. zo
dňa 18.10.2017, fotodokumentáciou, Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej
správy č. OU-NR-OVVS2/2018/004514 zo dňa 16.03.2018, vyjadrením žalovaného do spisu č. konania
OU-NR-OVVS2/2017/003659, čiastočným LV č. 7687 pre kat. úz. Mlynárce zo dňa 28.08.2018, zmluvou
o poskytnutí úveru na bývanie „flexihypotéka bezúčelová“ reg. č. 001/065749/18-004/000 zo dňa
06.04.2018, listom žalovaného pre PZ žalobkyne zo dňa 20.04.2018, ftc. doručeniek, mailovou správou
PZ žalobkyne pre žalovaného zo dňa 25.04.2018 sa na základe vykonaného dokazovania súd zistil
nasledujúci skutkový a právny stav:
16. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Mlynárce, obec Nitra,
zapísaná na LV č. XXXX ako byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome na 3. p. súp. č. XX, vchod: o.č.
3, postavenom na pozemkoch parcely registra „C“ parc. č. 425/9, 425/10, 425/11 v podiele 1/1, podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
61/3315-in. Podľa výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. Mlynárce je vo vzťahu k predmetnému bytu zapísané
vecné bremeno na základe zmluvy o zriadení práva vecného bremena medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 13.04.2015, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Nitra, kat. odboru pod č. V
7925/15, pôsobiace in personam, patriace výlučne žalovanému.
Podľa zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi žalobkyňou ako povinnou z vecného
bremena a žalovaným ako oprávneným z vecného bremena, dňa 14.04.2015, povinná z vecného
bremena na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 13.04.2015, nadobudla do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese Nitra, kat. úz. Mlynárce, na ul. I. č. X v J., zapísanú v katastri
nehnuteľnosti Okresného úradu Nitra, kat. odbor, v LV č. XXXX ako X-izb. byt č. X na 3. p. poschodí v
bytovom dome so súp. č. XX, vchod: o.č. 3, postavenom na pozemkoch - parc, reg. „C“ parc. č. 425/9,
425/10, 425/11, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 61/3315-in na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu (preambula).
Podľabodu1.1zmluvyúčastnícitejtozmluvyzriaďujúknehnuteľnostiuvedenejvpreambuletejtozmluvy
vecné bremeno, a to právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz.
Mlynárce, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Nitra, kat. odbor, v LV č. XXXX ako X-izb.byt č. X na 3. p. poschodí v bytovom dome so súp. č. XX, vchod: o.č. 3, postavenom na pozemkoch -
parc, reg. „C“ parc. č. 425/9, 425/10, 425/11, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 61/3315-in na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, v prospech oprávneného z vecného bremena a to na dobu
jeho života odo dňa vzniku vecného bremena jeho vkladom do katastra nehnuteľnosti Okresného úradu
Nitra, kat. odbor.
Podľa čl. I bodu 1.2 zmluvy oprávnený z vecného bremena právo vecného bremena od povinnej prijíma
a nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti príslušného správneho orgánu.
Podľa čl. III bodu 3.1 zmluvy zmluvné strany sa výslovne dohodli, že vecné bremeno sa zriaďuje
bezodplatne.
Podľa čl. III bodu 3.2 zmluvy oprávnený z vecného bremena je na základe práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu oprávnený užívať nehnuteľnosť a zároveň je povinný uhrádzať všetky náklady
spojené s užívaním nehnuteľnosti, opravami a nákladmi na jej zachovanie a údržbu, ktoré sa zaväzujú
zmluvné strany znášať rovnakým dielom.
Podľa čl. IV bodu 4.1 zmluvy právo zodpovedajúce vecnému bremenu patriace oprávnenému z vecného
bremena zanikne najskôr jeho smrťou. Toto vecné právo sa zriaďuje v prospech osoby oprávnenej z
vecného bremena a po jeho smrti neprechádza na iné tretie osoby, napr. na dedičov oprávneného z
vecného bremena.
Podľa čl. IV. bodu 4.2 zmluvy okrem skutočnosti uvedenej v bode 4.1 tohto článku zmluvy môže vecné
bremeno zaniknúť v týchto prípadoch:
4.2.1 ak sa zmenia pomery medzi zmluvnými stranami a nebude možné spravodlivo požadovať od
povinnej z vecného bremena, aby vecné bremeno bolo zriadené naďalej v prospech oprávneného z
vecného bremena.
4.2.2 ak nastane taká práva skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť prejde na nového vlastníka
4.2.3 ak zmluvné strany uzatvoria dohodu o zrušení vecného bremena,
4.2.4 ak dôjde k splynutiu práv a povinností z vecného bremena vyplývajúcich v jednej osobe.
Podľa čl. IV bodu 4.3 zmluvy k zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je potrebný
vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa čl. IV bodu 4.4 zmluvy na návrh niektorej zmluvnej strany môže súd zrušiť vecné bremeno, ak v
dôsledku zmeny pomerov spočívajúcich nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomerov
účastníkov, zmenou v správaní účastníkov, vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného z vecného bremena.
Podľačl.Vbodu5.1zmluvyvprípadezánikuvecnéhobremenainakakosmrťouoprávnenéhozvecného
bremena, a to niektorým zo spôsobov uvedenými v čl. IV bodoch 4.2.1, 4.2.2, 4.2.3. alebo zánikom
platnosti tejto zmluvy v zmysle čl. IV bodu 4.5 je povinná z vecného bremena, príp. jej právny nástupca,
zaviazaná zaplatiť oprávnenému z vecného bremena sumu rovnajúcu sa trhovej hodnote 1 predmetnej
nehnuteľnosti v čase finančného vyrovnávania oprávneného z vecného bremena povinným z vecného
bremena.
Podľa čl. V bodu 5.2. zmluvy oprávnený z vecného bremena sa zaväzuje poskytnúť súčinnosť druhej
zmluvnej strane, príp. jej právnemu nástupcovi a uzavrieť zmluvu o zrušení vecného bremena, ak bude
povinná zmluvná strana pripravená uhradiť oprávnenému z vecného bremena finančnú náhradu podľa
bodu 5.1 tohto článku zmluvy.
Podľa čl. V bodu 5.3 zmluvy zmluvné strany berú na vedomie, že ak nedôjde medzi nimi k uzavretiu
zmluvy o zrušení vecného bremena, v prípade vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného bude o zrušení vecného bremena na návrh niektorej zo zmluvných strán
rozhodovať príslušný súd.
Rozhodnutím Okresného oddelenie PZ v Nitre ČVS: ORP-1359/NR-NR/2016 zo dňa 16.09.2015 bola
vec týkajúca sa prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona,
ktorej sa mal dopustiť I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I. XX/X tým, že mal dňa 29.08.2016 v čase
okolo 17.00 hod. v byte č. 6, ktorý sa nachádza v obci Nitra, na ulici Nitra, I. XX/X a to tým spôsobom, že
žalobkyňu mal I. G. sotiť do dverí následkom čoho spadla na zem a taktiež jej mal dať presne nezistený
počet faciek na ľavé líce a následne ju mal škrtiť oboma rukami a to tak, že jej stlačil hrdlo, pričom jej
vznikli žiadne zranenia, ktoré by vyžadovali lekárske vyšetrenia, podľa 197 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, odovzdaná na prejednanie priestupku Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej vnútornej
správy, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného
zákona.Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne listom zo dňa 13.10.2016 vyzvala žalovaného na
zaslanie stanoviska k 20.10.2016 k návrhu zmluvy o zrušení vecného bremena, a v prípade jeho
akceptácie o uvedenie bankového spojenia, na aký účet má byť finančné vyrovnanie poukázané bankou
poskytujúcou úver povinnej z vecného bremena. Na túto výzvu odpovedal žalovaný listom zo dňa
20.10.2016, v ktorom uviedol, že v zaslanom návrhu nebolo reflektované na jeho pripomienky, pričom
uzatvorenie zmluvy v navrhovanom znení je v rozpore s dobrými mravmi, pretože by ju uzatváral v tiesni
a za nevýhodných podmienok. Za zmluvnú rovnosť a spravodlivú považuje takú dohodu, že v čase
podpisu dohody o vzdaní sa vecného bremena bude plná suma v notárskej zápisnici alebo vinkulovaná
na účte do času, kým neprebehne právoplatne zrušenie vecného bremena na katastri.
Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-NR-
OVVS2-2017/003297 zo dňa 15.02.2017 bolo konanie vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal
dopustiť obvinený Ing. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/X, J., tým, že dňa 29.08.2016 v čase okolo
17.00 hod. v byte č. 6 na adrese: J., I. XX/X mal fyzicky napadnúť M. S. a to tým spôsobom, že ju mal sotiť
do dverí následkom čoho mala spadnúť na zem a taktiež jej mal dať presne nezistený počet faciek na
ľavé líce a následne ju mal škrtiť oboma rukami a to tak, že jej mal stlačiť hrdlo, pričom jej vznikli žiadne
zranenia, ktoré by vyžadovali lekárske vyšetrenia, čím jej mal naručiť občianske spolunažívanie voči M.
S. hrubým správaním, podľa 76 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov zastavané z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému
z priestupku preukázané.
Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-NR-
OVVS2-2018/004514 zo dňa 16.03.2018 bolo konanie vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal
dopustiť obvinený Ing. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nábrežie XXX/XXX, J. tým, že dňa 29.08.2016
asi o 17.00 hod. v bytovom dome I. š. XX/X v J. verbálne napadnúť M. S. slovami: „si kurva lebo ovládaš
dva jazyky, si krava jalová, si primitívka, skapeš“, podľa 76 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 372/1992
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zastavané z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom
sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
Podľa znaleckého posudku č. 129/2016 F.. K. S. zo dňa 09.11.2016 vyplýva, že všeobecná hodnota
nehnuteľnosti a to bytu č. 6 na 3. p. poschodí v bytovom dome so súp. č. XX, vchod: o.č. 3, postavenom
na pozemkoch - parc, reg. „C“ parc. č. 425/9, 425/10, 425/11, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 61/3315-
innaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu,bolastanovenáhodnotou73700eur,pričom
všeobecná hodnota vecného bremena nebola na základe požiadavky zadávateľa posudku - žalobkyne
- zohľadnená vo výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.
Podľa znaleckého posudku č. 89/2017 Ing. K. S. zo dňa 18.10.2017 vyplýva, že všeobecná hodnota
nehnuteľnosti a to bytu č. X na 3. p. poschodí v bytovom dome so súp. č. XX, vchod: o.č. 3, postavenom
na pozemkoch - parc, reg. „C“ parc. č. 425/9, 425/10, 425/11, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 61/3315-
innaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu,bolastanovenáhodnotou78600eur,pričom
všeobecná hodnota vecného bremena nebola na základe požiadavky zadávateľa posudku - žalobkyne
- zohľadnená vo výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.
Súd uznesením zo dňa 09.11.2018 sp. tn. 16C/416/2016-311 ustanovil znalca z odboru stavebníctvo,
odvetvie - odhad hodnoty nehnuteľností, F.. Z. G., a uložil mu úlohu určiť všeobecnú hodnotu
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Mlynárce, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako byt na X.
p. č. X bytového súp. č. XX, vchod o.č. 3 postavenom na parcele č. 425/9, 425/10, 425/11, pričom
všeobecná hodnota má byť stanovená bez ohľadu na vecné bremeno a podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 61/3315 - in k celku.
Zo znaleckého posudku č. 16/2019 zo dňa 03.03.2019 vyplýva, že všeobecná trhová hodnota
nehnuteľnosti byt č. 6 na 3. p. na ulici I. o.č. 3 súp. č. XX, kat. úz. Mlynárce, obec Nitra, okres Nitra,
vrátane príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu 61/3315 na spoločných zariadeniach a spoločných
častiach obytného domu súp. č. XX, kat. úz. Mlynárce, obec Nitra, okres Nitra bola stanovená bez ohľadu
na vecné bremeno vo výške 82 800 eur.Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane
náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.
Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu
alebozozákona.Kzánikuprávazodpovedajúcehovecnémubremenuzmluvoujetrebavkladdokatastra
nehnuteľností
Podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny,
že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti;
prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
Podľa§151pods.3Občianskehozákonníkaakzmenoupomerovvzniknehrubýnepomermedzivecným
bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu
obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže
súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej
osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Vecné bremená patria medzi vecné práva k cudzím veciam, pri ktorých je vlastník veci vo svojich
právach obmedzený právami iných osôb, a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo
niečo konať. Obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti je spravidla spojené so zaťaženou nehnuteľnosťou
tak, že sa na jeho trvaní nezmení nič ani výmenou vlastníckeho subjektu. Ak sa zaťaženie týka
nehnuteľnosti, prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k nej prechádza ťarcha v podobe
vecného bremena na právneho nástupcu pôvodného vlastníka. Vecné bremená obmedzujú vlastníka
zaťaženej veci v prospech niekoho iného. Z vecného bremena teda vzniká právny pomer, v ktorom
subjektom povinností je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a oprávneným subjektom je buď rovnako
vlastník inej nehnuteľnosti alebo určitá osoba. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené s
vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patrí určitej osobe. V prípade, ak patrí určitej osobe, vecné
bremeno sleduje osobu, ktorej patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a preto oprávnenie
neprechádza na jej právneho nástupcu a nemožno ho vykonávať ani za pomoci inej osoby. Oprávnený
z vecného bremena môže užívať zaťaženú vec len pre seba a nesmie k užívaniu veci pribrať iného.
Súdna prax nevylučuje v niektorých prípadoch odvodený právny dôvod užívania zaťaženej veci aj
ďalším osobám. Tak je tomu najmä v prípade vecných bremien charakteru in personam, keď sa za takú
oprávnenú osobu považuje manžel oprávneného z vecného bremena, prípadne, ak ide o pobyt osôb,
ktorý nemá charakter užívania (ide napr. o návštevu u oprávneného subjektu) (rozhodnutie NS ČR z 31.
7. 2004, sp. zn. 22 Cdo 555/2004).
Vecné bremená môžu zaniknúť na základe právnych skutočností, ako aj iných dôvodov uvedených
v zákone. Zánikom vecného bremena zanikajú aj práva zodpovedajúce vecným bremenám. Vecné
bremenozaniknezozákona,aknastanúskutočnostipredvídanézákonombeztoho,žebysavyžadovalo
rozhodnutie príslušného orgánu. Podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikne vecné bremeno
ex lege, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo
prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Predpokladom zániku vecného bremena je teda trvalý
charakter zmien, v dôsledku ktorých už nehnuteľnosť objektívne nemôže slúžiť k uspokojovaniu určenej
potreby oprávneného subjektu. Pokiaľ ide o ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, v
tomto ustanovení zákon pamätá na prípad, keď nastane zmena pomerov v neprospech vlastníka
veci zaťaženej vecným bremenom. O zrušení vecného bremena môže v takom prípade rozhodnúťsúd. Súd obmedzí alebo zruší vecné bremeno za primeranú náhradu, ak v dôsledku zmeny pomerov
nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Občiansky zákonník bližšie
neuvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy rozsahu a
obsahu vecného bremena. Môže to byť nielen zmena v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných
pomeroch účastníkov, pokiaľ sa výrazným spôsobom dotýka ďalšieho obsahu vecného bremena.
Predpokladom vydania takéhoto súdneho rozhodnutia je trvalá zmena pomerov, hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného a príčinná súvislosť medzi predchádzajúcimi podmienkami.
Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je potrebné
vziať do úvahy všetky okolnosti veci. Je potrebné predovšetkým zistiť, či došlo k zmene pomerov a v
kladnom prípade posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom, vziať do
úvahy ujmu, ktorá oprávnenému vznikne v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena
za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti v
dôsledku zmeny pomerov. Zmenou pomerov, odôvodňujúcich obmedzenie vecného bremena, môže byť
nielen zmena v objektívnych okolnostiach, ale i v osobných pomeroch účastníkov, pokiaľ sa výrazným
spôsobom dotýka ďalšieho obsahu vecného bremena. Rozhodnutie súdu vydané na základe § 151p
ods. 3 Občianskeho zákonníka má za následok zrušenie alebo zmenu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu.Vprípade,žezdôvoduzmenypomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnombremene,môže
súdtiežrozhodnúť,ženamiestovecnéhoplneniasaposkytnepeňažnéplnenie.Totoopatreniesauplatní
najmä v prípadoch, keď vecné bremeno je viazané na určitú osobu. Súd v rozhodnutí o zrušení alebo
obmedzení vecného bremena musí súčasne rozhodnúť aj o priznaní primeranej náhrady. Táto náhrada
sa poskytne buď vo forme jednorazovej peňažnej náhrady, alebo opakujúceho sa peňažného plnenia
alebo naturálnej náhrady. Vecné bremeno môže zaniknúť tiež tým, že sa ho osoba, ktorej prislúcha
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, po dohode s povinnou osobou vzdá. Vecné bremeno nemôže
zaniknúť na základe jednostranného vzdania sa práva zo strany oprávneného.
17. V konaní nebolo sporu o tom, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.04.2015 žalobkyňa nadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Nitra, kat. úz. Mlynárce, na ul. I. č. 3 v J.,
zapísanú v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Nitra, kat. odbor, v LV č. XXXX ako X-izb. byt č. X na
3. p. poschodí v bytovom dome so súp. č. XX, vchod: o.č. 3, postavenom na pozemkoch - parc, reg. „C“
parc. č. 425/9, 425/10, 425/11, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 61/3315-in na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu. Rovnako tak nebolo sporným, že na základe zmluvy o zriadení vecného
bremena uzatvorená medzi stranami sporu dňa 14.04.2015 bolo v prospech žalovaného zriadené vecné
bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti. Toto vecné
bremeno bolo zriadené ako právo patriace určitej osobe - žalovanému. Sporným v konaní zostalo, či
v danej veci je dôvod na zrušenie vecného bremena, teda, či vznikol zmenou pomerov hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Žalobkyňa zmenu pomerov odôvodňovala tým,
že medzi stranami sporu došlo k nezhodám, pričom konanie žalovaného vykazuje znaky domáceho
násilia, a preto ďalšie spolužitie so žalovaným nie je možné, konflikty medzi nimi pretrvávajú a je
vylúčené ďalšie spolunažívanie so žalovaným. Žalovaný v konaní popieral, že by sa dopustil fyzického
násilia voči žalobkyni, avšak potvrdil, že v ich vzťahu vznikali časté hádky a rovnako tak v konaní
potvrdil, že spolužitie v spoločnej domácnosti bolo neúnosné, a útoky a konflikty vyvolané žalobkyňou
ho presvedčili o nutnosti zrušenia vecného bremena a preto súhlasil so zrušením vecného bremena.
Súd dodáva, že v konaní nebolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo k domácemu násiliu, resp.
ku konaniu, ktoré vykazuje znaky domáceho násilia a to či už fyzického alebo psychického násilia. V
tomto smere boli priestupkové konania voči žalovanému zastavané a to rozhodnutím Okresného úradu
Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-NR-OVVS2-2017/003297 zo dňa 15.02.2017 vo veci
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že dňa 29.08.2016
v čase okolo 17.00 hod. v byte č. 6 na adrese: J., I. XX/X, kedy mal fyzicky napadnúť žalobkyňu a
to tým spôsobom, že ju mal sotiť do dverí následkom čoho mala spadnúť na zem a taktiež jej mal
dať presne nezistený počet faciek na ľavé líce a následne ju mal škrtiť oboma rukami a to tak, že jej
mal stlačiť hrdlo, pričom jej vznikli žiadne zranenia, ktoré by vyžadovali lekárske vyšetrenia, čím jej
mal narušiť občianske spolunažívanie a to z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo
obvinenému z priestupku preukázané a súčasne rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej
vnútornej správy č. OU-NR-OVVS2-2018/004514 zo dňa 16.03.2018 bolo konanie vo veci priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť obvinený - žalovaný tým, že dňa 29.08.2016
asio17.00hod.vbytovomdomeI.š.XX/XvJ.,kedymalverbálnenapadnúťžalobkyňuslovami:„sikurva
leboovládašdvajazyky,sikravajalová,siprimitívka,skapeš“,zastavenézdôvodu,žespáchanieskutku,o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. V tomto smere súd poukazuje na to,
že žalovaný v konaní tvrdil, že to bola práve žalobkyňa, ktorá vyvolávala konfliktné situácie, avšak ani v
tomto smere neboli preukázané tieto skutkové tvrdenia žalovaného, ktorý v tomto smere neprodukoval
žiadne dôkazy na preukázanie ním uvedených skutkových tvrdení. Súd však považoval za preukázané,
že medzi stranami sporu došlo k partnerským nezhodám, postupnému vážnemu narušeniu vzťahov,
vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú mimoriadne konfliktné, k čomu došlo k po vzniku vecného
bremena. V čase vzniku vecného bremena (14.04.2015) boli žalobkyňa a žalovaný partnermi, ich vzťahy
boli dobré. Následne sa vzťahy strán sporu vyostrili, žalobkyňa sa okrem žaloby domáhala vydania
neodkladného opatrenia, ktorým bolo žalovanému uložené nevstupovať do predmetnej nehnuteľnosti,
ktorý návrh bol rozhodnutím Krajského súdu v Nitre ako odvolacím súdom právoplatne zamietnutý,
pričom žalobkyňa podala aj trestné oznámenie, ktorá vec bola odovzdaná Okresnému úradu Nitra na
prejednanie konania ako priestupku, ktoré konania ako už bolo vyššie uvedené boli zastavané. Zmena v
správaní žalobkyne a žalovaného, ktorých vzťahy sú vyostrené a mimoriadne konfliktné a ktorí zhodne v
konaní súhlasili so zrušením vecného bremena, spôsobila zmenu pomerov, ktorá má za následok vznik
hrubého nepomeru medzi vecným bremenom žalobkyne a výhodou pre žalovaného, pričom so zreteľom
na zmenu pomerov nemožno od žalobkyne ako výlučnej vlastníčky bremenom zaťaženej nehnuteľnosti
spravodlivo požadovať plnenie z vecného bremena, a to bez ohľadu na to, ktorá zo strán zavinila
rozvrat ich partnerského vzťahu. Hrubý nepomer vznikol v dôsledku zmeny pomerov a keďže súdna prax
pripúšťa možnosť zrušenia vecného bremena pre zmenu pomerov aj v prípade mimoriadne konfliktných
vzťahov medzi stranami sporu, súd dospel k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky pre zrušenie
vecného bremena za náhradu. Za tejto situácie, pri zmene správaní sa žalobkyne a žalovaného, ktorí
majú medzi sebou mimoriadne konfliktný vzťah, a ktorí zhodne potvrdili že ďalšie spolužitie nie je možné,
a preto súhlasia so zrušením vecného bremena, súd návrh žalobkyne na zrušenie vecného bremena
považoval za dôvodný.
18. Sporným v konaní bola aj výška náhrady za zrušenie vecného bremena, kedy žalovaný neakceptoval
znalecké posudky predložené v konaní žalobkyňou, a to znalecký posudok č. 129/2016 F.. K. S. a
znalecký posudok č. 8/2017 F.. K. S. a navrhol v konaní vykonať znalecké dokazovanie, a preto súd na
základe návrhu žalovaného ustanovil do konania znalca F.. Z. G., ktorý vypracoval znalecký posudok
č. 16/2019 zo dňa 03.03.2019, podľa záverov ktorého všeobecná trhová hodnota nehnuteľnosti byt
č. 6 na 3. p. na ulici I. o.č. X súp. č. XX, kat. úz. S., obec Nitra, okres Nitra, vrátane príslušenstva a
spoluvlastníckeho podielu 61/3315 na spoločných zariadeniach a spoločných častiach obytného domu
súp. č. XX, kat. úz. Mlynárce, obec Nitra, okres Nitra bola stanovená bez ohľadu na vecné bremeno vo
výške 82 800 eur. V danom prípade si strany sporu v zmluve o zriadení vecného bremena a to čl. V bodu
5.1 zmluvy dojednali, že v prípade zániku vecného bremena inak ako smrťou oprávneného z vecného
bremena, a to niektorým zo spôsobov uvedenými v čl. IV bodoch 4.2.1, 4.2.2, 4.2.3. alebo zánikom
platnosti tejto zmluvy v zmysle čl. IV bodu 4.5 je povinná z vecného bremena, príp. jej právny nástupca,
zaviazaná zaplatiť oprávnenému z vecného bremena sumu rovnajúcu sa trhovej hodnote 1 predmetnej
nehnuteľnosti v čase finančného vyrovnávania oprávneného z vecného bremena povinným z vecného
bremena. Súd preto pri stanovení výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku č. 16/2019 F.. Z.
G., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 82.800 eur, ktorú hodnotu
akceptovali v konaní tak žalobkyňa ako aj žalovaný. Žalobkyni tak vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému
polovicu z tejto sumy, t.j. sumu 41.400 eur, ktorá predstavuje náhradu za zrušenie práva vecného
bremena. Súd dodáva, že výška tejto náhrady po vykonaní znaleckého dokazovania v konaní nebola
medzi stranami sporu sporná.
19. Z uvedených dôvodov súd na základe návrhu žalobkyne zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti žalovaným F.. I. G. nachádzajúcej sa v obci Nitra, kat.
úz. Mlynárce, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, v liste
vlastníctva č. XXXX ako byt č. X v celosti, v bytovom dome na X.p. súp. č. XX, vchod o.č. X postavenom
na pozemkoch parc. reg. "C" parc. č. 425/9, parc. č. 425/10, parc. č. 425/11 a podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 61/3315-
in, súčasne žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 41.400 eur ako náhradu za zrušenie
práva vecného bremena do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom súd lehotu na plnenie
určil v trvaní 15 dní, keďže ide o vyššiu sumu, ktorú je žalobkyňa povinná vyplatiť žalovanému, pričom
žalobkyňa v konaní deklarovala a preukázala pripravenosť žalovanému uhradiť náhradu za zrušenie
vecného bremena.20. Pokiaľ išlo o vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že je oprávnený užívať
nehnuteľnosti nachádzajúce v obci Nitra, kat. úz. Mlynárce, zapísané v liste vlastníctva XXXX ako byt č.
6, v bytovom dome na X.p. súp. č. XX, vchod: o.č. X postavenom na pozemkoch parc. registra „C“ parc.
č. 425/9, 425/10, 425/11 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 61/3315-ín, a to až do úplného zaplatenia priznanej náhrady vo
výške 41.400 eur, súd túto vzájomnú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný odôvodnil vzájomnú
žalobu tým, že na čas, aby sa preklenulo obdobie, počas ktorého bude vecné bremeno zrušené, a
nebude mať vyplatenú priznanú náhradu, je potrebné mu umožniť užívať predmetnú nehnuteľnosť a
to do času úplného zaplatenia priznanej náhrady vo výške 41.400 eur, ktorá vyplýva z vykonaného
znaleckého dokazovania. Podľa názoru súdu nemožno v tomto prípade postupovať analogicky ako
v prípade spoločnému bytu nájmu manželmi, keďže nejde o daný prípad. Súd poukazuje na to, že
žalovanýskorotrirokynebývavpredmetnombyte,avzhľadomnakonfliktnývzťahmedzistranamisporu,
nemožnopredpokladaťžiadneharmonickéspolunažívanie.Žalovanýtohočasumázabezpečenúbytovú
otázku, keďže ako sa v konaní sám vyjadril býva u svojej matky. Žalovaný v konaní tvrdil, že vyhovením
jeho vzájomnej žalobe, bude mať právnu istotu, že sa žalobkyňa bude snažiť vyplatiť čo ho najskôr.
Súd poukazuje na postoj prezentovaný žalobkyňou v konaní, ktorá tvrdila a preukázala pripravenosť
a záujem vyplatiť žalovaného. V prípade, že žalobkyňa si dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorá jej
uložená právoplatným rozhodnutím súdu, má žalovaný k dispozícií iné právne inštitúty, ktorými dosiahne
vyplatenie predmetnej finančnej náhrady, a to najmä podaním návrhu na vykonanie exekúcie, preto
jeho obava o právnu istotu neobstojí, pretože rozhodnutie súdu, ktorým sa ukladá žalobkyni povinnosť
zaplatiť finančnú náhradu v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia predstavuje exekučný titul,
na základe ktorého sa môže domáhať v rámci exekúcie vymoženia predmetnej sumy. V tomto smere by
preto malo byť aj v záujme samotnej žalobkyne, aby si svoju povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím
dobrovoľne splnila, aby sa tak vyhla prípadnému výkonu exekúcie, s čím by bolo spojené ďalšie trovy
a súdne poplatky, a v rámci ktorej by bolo možné siahnuť na jej majetok, predmetný byt nevynímajúc.
Z uvedených dôvodov súd vzájomnú žalobu zamietol.
21. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Keďže predmetom sporu bola jednak žaloba žalobkyne o zrušenie vecného bremena a jednak
vzájomná žaloba žalovaného na určenie oprávnenia užívať predmetný byt do úplného zaplatenia
priznanej náhrady v sume 41.400 eur, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania samostatne pre
konanie o žalobu žalobkyne na zrušenie vecného bremena a konanie o vzájomnej žalobe žalovaného.
23. Súd o trovách konania v konaní o žalobe žalobkyne rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobkyni, ktorý bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, keďže žalobe žalobkyne na zrušenie vecného
bremena bolo vyhovené v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
24. Súd o trovách konania v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, keďže vzájomná žaloba
žalovaného bola zamietnutá, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške trov konania bude rozhodnuté uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak si žalobkyňa nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobkyňa domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.