Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Jančíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Pc/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318204238
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318204238.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v právnej veci manžela: X. Ž.S., K..
XX.XX.XXXX, O. V. XXXX/XX, Z. zastúpeného JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, so sídlom
Štefanikova 17, 066 01 Humenné proti manželke: Q.. B. Ž.Č., Y. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXXX/XX,
XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Martinou Řeřichovou, PhD., advokátkou, so sídlom Mierová 2529/87, 066
01 Humenné o rozvod manželstva t a k t o
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo X. Ž., K.. X.X.XXXX a Q.. B. Ž.Á., Y.. Z., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX
v Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Z., vo zväzku č. XX, ročník XXXX na strane XXX,
pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Manžel dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde podal návrh na rozvod manželstva, ktoré uzatvoril s
manželkouB. dňaXX.XX.XXXX.Vnávrhunarozvodmanželstvamanželuviedol,žemanželstvouzavreli
po dlhšej viac než 10 ročnej známosti a pred uzavretím manželstva sa poznali dlhšie. Keď spolu začali
trvalo žiť, manžel zistil, že sú natoľko názorovo rozdielni, že manželstvo zrejme nebude fungovať.
Manželka je vo vzťahu s manželom dominantnou, je spokojná len vtedy, ak všetko v domácnosti funguje
tak,akotoonanariadiaakoonamápredstavuaniejeochotnáaninievpodstatnýchveciachrešpektovať
názor manžela. Manžel ďalej uviedol, že medzi nimi niet porozumenia a v podstate dá sa povedať, že sa
na ničom nevedia zhodnúť, čo viedlo nakoniec k tomuto, že na manželku citovou zanevrela v poslednú
dobu už minimálne 2 až 3 mesiace dozadu sa ani intímne nestýkajú. Preto sa manžel rozhodol podať
tento návrh, lebo je toho názoru, že manželstvo nespĺňa v žiadnom smere svoj význam. Ako dôkaz
navrhol vykonať výsluch účastníkov.
2. Súd doručoval manželke návrh na rozvod s prílohou, procesným poučením o právach a povinnostiach
účastníkovkonania,akoajuznesenímsvýzvounavyjadrenieknávrhunarozvodmanželstva. Manželka
doručila svoje vyjadrenie súdu dňa XX. XX. XXXX, pričom navrhla súdu návrh na rozvod manželstva
v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom, sobášnym listom, písomným vyjadrením manželky,
výpoveďami účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:
4. Na preukázanie uzavretia manželstva manžel predložil sobášny list, z ktorého vyplýva, že účastníci
konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX B. Z., ktoré je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku
XX, ročník XXXX, na str. XXX pod por. č. XXX.5. Manželka v písomnom vyjadrení uviedla, že manželstvo je naďalej harmonické a usporiadané, pričom
nedošlo k jeho rozvratu. Po tom, ako jej manžel povedal, že sa chce rozviesť, odišiel zo spoločnej
domácnosti k rodičom. Už dva týždne pred tým sa manžel začal správať inak ako obvykle, odmietal s
manželkou komunikovať a keď sa opýtala, či je jej neverný, odmietol sa k tomu manžel vyjadriť a odišiel
preč, potom už chodil každý večer preč s tým, že manželka sa ho stále pýtala, čomu je. Dňa X. XX. XXXX
manžel uviedol manželke, že sa s niekým stretáva a spí 2 týždne. Následne manžel odišiel na oslavu
a už sa nevrátil, na telefonáty ani na sms - správy manželky manžel nereagoval a manželku ignoroval.
Manželka navrhla manželovi manželskú poradňu, ktorú manžel automaticky odmietol s odôvodnením,
že jemu nikto rozum dávať nebude.
Ďalej manželka uviedla, že s manželom sa rozprávali, chcela, aby sa manžel vrátil, pretože to spolu
zvládnu a manželovi navrhla, nech hľadá spôsob ako sa dá o spoločný život bojovať a nie dôvod, prečo
sa to nedá. Manželka tiež uviedla, že dňa XX. XX. XXXX sa s manželom stretli a po dlhom rozhovore
manžel jej povedal, že nikoho nemá, že si to vraj vymyslel, a že trvá na rozvode, keďže ona sa nikdy
nezmení. Manželka si uvedomuje, že bola vo vzťahu dominantnejšia, ale nebolo to jej zámerom. Tiež si
manželka uvedomuje, že na manželovi bola citovo závislá, že žila iba pre neho, stále mu vyvolávala pre
hlúposti, riešenie stále poskytla ona a manžel nedostal priestor sa k tomuto vyjadriť alebo s manželkou
iba súhlasil a svoj názov nepovedal nikdy nahlas, pretože rešpektoval to, čo mu povedala manželka. Ak
sa blížila hádka, manžel sa obliekol, išiel sa prejsť, a keď sa vrátil, nechcel o ničom rozprávať. Manželka
si tiež uvedomuje, že manžela obmedzovala natoľko, že nemohol mať vlastné záľuby, kamarátov a nikde
nemohol ísť sám, pretože ho túžila mať iba pre seba. Počas tohto obdobia si manželka ešte robila
tehotenský test, keďže už od mája sa aktívne pokúšali o dieťa a v júli začala manželka brať aj tabletky
na lepšie počatie.
Manželka tiež uviedla, že dňa XX. XX. XXXX jej manžel volal, že už podal žiadosť o rozvod, počas
ktorého telefonátu jej manžel tiež povedal, že ju neľúbi a že v tom naozaj nie je iná žena a vysvetlil jej
všetko, čo ho ranilo. Manželka mu nato mala odpovedať, že si to uvedomuje, ale že sa zmení a dokážu
byť spolu. Manžel to odmietol a neveru stále popieral.
Manželka si myslí, že 3 týždne je veľmi krátka doba na to, aby manžel urobil takýto životný krok. Nikdy jej
nepovedal otvorene, že mu niečo vadí, že niečo také cíti, hoci manžel tvrdil, že jej to vravel stále, ale ak
to vravel tak len medzi rečou, ale nikdy to manželke nepovedal priamo a otvorene. Manžel bol manželke
vždy oporou a nikdy ho nechcela ponižovať, stále sa ho pýtala na jeho názor, vždy s ním o všetkom
komunikovala a všetko bolo v poriadku. Manželka si myslí, že manžel neveru utajuje a že je momentálne
tak zamilovaný do inej ženy, že nie schopný reálne pomenovať, čo cíti ku nej. V prípade, ak sa nevera
nepotvrdí, tak manželka vie, že manžel je natoľko citlivý, že mu mohla svojím správaním veľmi ublížiť,
ale to nie je objektívny dôvod na rozvod, pretože teraz vidí všetky svoje chyby a uvedomuje si, že manžel
nie je jej majetok a hlavne, že aj on má svoj názor. Manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti,
prerušil s manželkou kontakt a správa sa tak, akoby neexistovala, tiež odmieta ísť do poradne a hovoriť
o tom, čo v skutočnosti cíti. Manželka uvádza, že svojho manžela miluje a niekde v srdci verí, že aj on
miluje ju a že citovo nezanevrel tak, ako tu uviedol v návrhu na rozvod manželstva.
Manželke ďalej poukazuje, že nie všetky nezhody vzniknuté v manželstve môžu zapríčiniť rozvrat
vzájomných vzťahov a len prechodný nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod
manželstva. Tiež poukazuje na znenie ustanovení § 18 a § 19 zákona o rodine. Manželka je
presvedčená, že v manželstve nenastal taký rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý.
6. Súd vyzval manžela, aby sa vyjadril k možnosti zachovania manželstva, ako aj k možnosti
absolvovania psychologickej poradne, pričom manžel uviedol, že manželka mu zatajila doručenie
zásielky zo súdu, pretože oznámenie z pošty roztrhala. Tiež uviedol, že k manželke už nič necíti, nechce
a neobnoví s ňou manželské spolužitie, pretože neexistuje nejaká šanca na záchranu ich manželského
spolužitia. S konzultáciou u psychológa manžel nesúhlasil, o také nemá záujem, pretože nemá záujem
žiť so ženou, ku ktorej ho nič neviaže. Nesúlad medzi ním a manželkou považuje manžel za dlhodobý,
trvá už niekoľko rokov, a manžel už nemieni znášať manželkinu panovačnú povahu a prispôsobovať
sa tomu, čo ona si zaumieni.
7. Právny zástupca manžela na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvajú v celom rozsahu
tak ako bol doručený v písomnom znení. Právna zástupkyňa manželky na pojednávaní uviedla, žes návrhom na rozvod manželstva nesúhlasia a sú toho názoru, že akýkoľvek prechodný rozvrat v
manželstve nie je dôvodom na to, aby bol manželstvo rozvedené. Tiež poukázala na to, že neboli
doposiaľ preukázané pravé príčiny rozvratu manželstva a teda dôvodov na rozvod manželstva.
8. Manžel vo svojej výpovedí zhodnotil manželstvo, v tom zmysle, že zo strany manželky boli na neho
vyvíjané všelijaké požiadavky, ktorých sa musel podrobiť. Manželka voči nemu vystupovala direktívne a
systematicky ho dotlačovala do svojich úmyslov. Teda nemohol veci robiť po svojom a už aj keď niečo
chcel, tak konala voči nemu tak, že nakoniec bolo po jej. Takisto ho kontrolovala formou sms správ,
v ktorých mu aj vyčítala, keď niekde odišiel, že ju nechal samu doma. Preto sa aj rozhodol z toho
manželstva odísť a nemieni obnoviť manželské spolužitie. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v
októbri minulého roku. Manžel ešte uviedol, že už má nový vzťah, pričom s priateľkou čakajú aj dieťa.
Na otázku právnej zástupkyne manželky, aby manžel uviedol, či s týmto problémom, ktorý popísal vo
svojej výpovedi, hovoril aj s manželkou, manžel uviedol, že sa snažil s manželkou rozprávať o tomto
probléme a teda aj vyjadriť svoj názor a nejakým spôsobom sa vykričať a presadiť svoj názor, ale nedalo
sa, pretože všetko chcela robiť po svojom a všetko dávala za vinu jemu, ako aj jeho rodine. Na ďalšiu
otázku, aby manžel uviedol, ako spoznal svoju manželku počas 10 rokov pred uzavretím manželstva,
manžel uviedol, že to bolo predovšetkým školské obdobie, kedy sa stretávali prevažne cez víkendy a
ako aj manželka chodila na vysokú školu. Čiže vtedy ešte nežili v spoločnej domácnosti a po uzavretí
manželstva si myslel, že sa to zmení a aj tá jej povaha bude viacej ústupčivejšia. Manžel o manželskej
poradni nerozmýšľal a nechcel ísť do takého spôsobu riešenia a manželskú poradňu odmieta doteraz,
pričom je toho názoru, že to nemá význam, pretože k manželke už necíti lásku, ale odpor. Na otázku
právnej zástupkyne manželky, či sa s manželkou pokúšali o splodenie dieťaťa, manžel uviedol, že viac-
menej áno, ale potom neskôr už ani to nechcel a intímny styk nevyhľadával resp. ho odmietal a bol k
nemudotlačenýzostranymanželky. Manželsatiežvyjadrilksvojejnovejznámosti,žejupoznáuždlhšie
z práce, avšak tá iskra medzi nimi preskočila až v čase, keď už sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti,
pretože dovtedy sa spolu len stretávali a rozprávali sa. Dňa X.XX.XXXX manžel uviedol svojej manželke
ako dôvod, že niekoho má, pretože potreboval nájsť rýchlo nejaký dôvod, aby to ukončil.
9. Manželka vo svojej výpovedí uviedla, že s manželom sa poznali od svojich 16 rokoch. Dva roky pred
uzatvorením manželstva bývala už s manželom u svokrovcov. Manželka je toho názoru, že to, čo uviedol
manžel v návrhu, nie je pravdou, pretože určite nie sú tak názorovo rozdielni, keďže sa vedeli zhodnúť
na tom, že si spoločne kúpia byt, spoločne si ho zariadia a ako si ho zariadia. Tiež nie je pravdou, že by
bola dominantná tak, ako tvrdí jej manžel, pretože viacej veci stíhala vybaviť ona, keďže mala aj vyšší
plat, aj menej pracovala.
Ďalej manželka uviedla, že spoločne si kúpili byt blízko svokrovcov, pričom ona chcela dom. A teda nie
je pravdou, že by o všetkom rozhodovala len ona. Manželka nesúhlasí s tým, že by sa malo jednať
o dlhodobý rozvrat v manželstve, pretože v manželstve sa vedeli zhodnúť aj na tom, koľko budú mať
deti, kedy budú mať deti a rozhodli sa, že od mája začnú na tom pracovať. A keďže im to na začiatku
nevychádzalo, manželka začala brať podpornú liečbu a manžel s ňou aj absolvoval návštevy u lekára. K
odchodu manžela zo spoločnej domácnosti manželka uviedla, že dňa X.XX. odišiel ku svokrovcom, kde
jej mal povedať, že už s ňou nechce ďalej ostať, pričom ona vie, že už v tom čase manžel bol so svojou
kolegyňou, ktorú už poznal dlhšie. Následne po tomto dni manžel už začal neveru odmietať a poprel, že
by mal nejakú známosť. Manželka je toho názoru, že manžel by jej mohol povedať ako chlap pravdu,
čo sa vlastne stalo a prečo nechce zotrvať v manželstve, keďže už 12 rokov spolu fungovali ako pár.
Manželka záverom dodala, že s rozvodom manželstva nesúhlasí a chce aby jej manžel povedal to,
čo nedokázal za celé obdobie. Na otázku právneho zástupcu manžela, aby manželka uviedla, čo si
sľubujeodtoho,akbysúdmanželstvonerozviedol,manželkauviedla,ženaďalejsrozvodommanželstva
nesúhlasí, pretože neveru nepovažuje za dôvod, ktorý by bol spôsobilý na rozvod manželstva a neveru
manželovi vyslovene odpúšťa.
10. V záverečnom zhrnutí právny zástupca manžela uviedol, že trvajú na podanom návrhu a na rozvode
manželstva, pretože z dokazovania vyplynulo, že rozvrat medzi manželmi je trvalý a zo strany manžela
nie je snaha o obnovenie spolužitia. Takisto poukazuje na to, že manžel už má iný vzťah a v budúcnosti
sa mu má narodiť dieťa, preto nie je logické, aby žil s inou ženou. Čo sa týka trov konania právny
zástupca dodal, že si náhradu trov konania neuplatňujú.11. Právna zástupkyňa manželky v záverečnom zhrnutí uviedla, že vzhľadom na výsluch účastníkov
konania sú toho názoru, že neboli preukázané také dôvody, ktoré by zapríčinili trvalý rozvrat manželstva.
Manželka na dnešnom pojednávaní neveru, ktorú manžel popiera, manželovi odpustila a je toho názoru,
že žiadnym spôsobom nezapríčinila tento rozvrat manželstva a teda navrhujú súdu, aby návrh na rozvod
manželstva zamietol a zároveň si uplatňujú nárok na náhradu trov konania.
12. Podľa článku 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodine“)
manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha
jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je
založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.
Podľa§1ods.3Zákonaorodinemužažena,ktoríchcúspoluuzavrieťmanželstvo(ďalejlen„snúbenci“),
majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 22 a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva rozvodom možno
pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. l, 2 a 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Podľa § 27 ods. l Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
14. Základnou podmienkou pre uzavretie manželstva je dobrovoľné, úplné a slobodné rozhodnutie ženy
amužavstúpiťdomanželstva.Zdikciezákonatakvyplývaslobodaprivoľbeživotnéhopartnera.Nesúlad
pováh a charakterových vlastností manželov, rozdielne pohľady na život, fungovanie domácnosti,
výchovu či financie sú jednou z najčastejších príčin rozvratu manželstva a jeho následného rozvodu.
I z tohto dôvodu Zákon o rodine v § 1 ods. 3 zavádza ako istý druh prevencie povinnosť snúbencov
vstupujúcich do manželstva poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti ako i zdravotný stav.
15. Okamihom uzavretia manželstva vzniká medzi mužom a ženou právny pomer, obsahom ktorého
je súhrn jednotlivých práv a povinností manželov, ktoré medzi nimi existujú počas celého trvania
manželstva až do jeho zániku. Ak sa však neplnia, môžu mať za následok rozvrat manželstva a následne
môžu viesť k jeho rozvodu. Manželia sú povinní žiť spolu. Táto povinnosť vyplýva z účelu manželstva,
ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, najmä po stránke osobnej, citovej, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí. Porušenie tejto osobnej povinnosti spočívajúce v nezáujme o rodinu a
o manželstvo a v uprednostňovaní vlastných záujmov pred záujmami rodiny je jednou z najčastejších
príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi. Vernosť je ďalšou morálnou povinnosťou manželov. Manželia
majú tiež povinnosť vzájomne si pomáhať. Takáto pomoc je nevynútiteľná, jej porušenie však môže
spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi. Rodina je základnou jednotkou
spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členov. Mala by v nej vládnuť
atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky.16. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a
trvalo rozvrátené, že nie je možné obnovenie ich manželského spolužitia. Manželstvo prestalo plniť svoje
základné funkcie. Nejedná sa o krátkodobý stav, alebo stav, ktorý by bolo možné zvrátiť. K vyhroteniu
rozporovmedziúčastníkmikonaniadošlovoktóbriroku2018,kedysamanželajvysťahovalzospoločnej
domácnosti, pričom komunikácia manželov sa obmedzila na riešenie financií, platenia nájmu a hypotéky,
čo manželka uviedla vo svojom písomnom vyjadrení.
17. Manžel v žiadnom prípade nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, hoci jeho manželka
o to záujem má, a neveru v manželstve, ktorá vyústila po jeho odchode zo spoločnej domácnosti,
manželovi na pojednávaní odpustila. Je vnútorne presvedčená, že by manželstvo bolo do budúcna
funkčné, stále má o manžela záujem, je toho názoru, že sa nejedná o dôvody zapríčiňujúce trvalý rozvrat
manželstva, ale len o prechodný nesúlad medzi manželmi.
18. Súd v tomto ohľade uvádza, že jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je
kvalifikovaný rozvrat manželstva (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine). Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená
výlučne na úvahu súdu (nie účastníkom konania), ktorý musí preskúmať či je manželstvo už dostatočne
vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené, čo bude mať za preukázané vtedy, ak dospeje
k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo. Preto pokiaľ jeden z manželov nesúhlasí s rozvodom, jeho subjektívny nesúhlas nestačí,
ak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a skutkovom stave vo veci.
19. Vykonaným dokazovaním v danej právnej veci bolo preukázané, že účastníci konania už nežijú v
spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, manžel odišiel zo spoločnej domácnosti a odvtedy manželia
žijú oddelene. V prípade, ak by aj súd manželstvo nerozviedol z dôvodov uvádzaných manželkou, nie je
v moci súdu donútiť manžela plniť si povinnosti v manželstve, najmä povinnosť žiť s manželkou spolu.
Súd mal za preukázané, že manžel nechce s manželkou naďalej žiť, nielen preto, že sú si názorov
rozdielni, ale aj preto, že so svojou novou známosťou v budúcnosti očakávajú potomstvo.
20. Súd mal za preukázané, že problémy v manželstve sú dlhodobejšieho trvania, ktoré možno navonok
neboli viditeľné vzhľadom na ústupčivosť manžela, ktorý sa hádkam s manželkou vyhýbal a pred hádkou
od manželky odchádzal. Aj samotná manželka nepoprela svoju dominantnú povahu, citovú závislosť
na manželovi, kontrolu manžela vyvolávaním, ako aj jeho obmedzovaním vo vlastných záľubách,
kamarátov, a ani to, že nikde nemohol ísť sám. Manželka však vyjadrila názor, že by sa chcela zmeniť.
Manžel sa vyjadril, že to bola práve dominantnosť, panovačnosť a neústupčivosť manželky, a že musel
robiť to, čo chcela ona.
21. Súd videl hlavné príčiny rozvratu manželstva v rozdielnosti pováh manželov, v ich rozdielnych
názoroch a predstavách na spoločný život a najmä na sebarealizáciu každého z nich v manželstve.
Manžel je presvedčený o tom, že nie je možné obnoviť manželské spolužitie, k svojej manželke už lásku
necíti a nevidí v nej partnerku pre ďalší spoločný život. Jeho manželka túto skutočnosť popiera, má za to,
že je možné obnoviť manželské spolužitie. Jedná sa o protichodné a striktné stanoviská, pričom žiaden
z účastníkov konania nemieni ustúpiť a s istou mierou tolerancie riešiť daný stav.
22. Súd je tiež toho názoru, že nie je žiaduce, aby ponechal existenciu nefunkčného manželstva medzi
manželmi aj vzhľadom na to, že manžel očakáva svoje potomstvo s inou ženou. Podľa čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich
sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo
zákonodarnými orgánmi. Z preambuly tohto dohovoru vyplýva zásada, podľa ktorej v záujme plného a
harmonického rozvoja osobnosti, musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky
a porozumenia. Súd teda prihliadol aj na skutočnosť tvrdenú manželom, že so svojou priateľkou čaká
dieťa. Neveru manžela v manželstve súd nevyhodnotil ako hlavný dôvod rozvratu manželstva, ale
ako následok vzájomných nezhôd medzi manželmi, ktoré nezhody medzi manželmi sa postupne v
manželstve len stupňovali.
23. Súd preto dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a rozvrátené, že ich
manželstvo do budúcna nemôže spĺňať svoje základné funkcie a nie je ani žiadna nádej, že by došlo k
obnoveniu manželského spolužitia a preto ich manželstvo rozviedol.24. Súd pre úplnosť poukazuje, že manželstvo vzniká na základe dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia muža a žena, pričom nie je možné, pokiaľ jeden z manželov nechce v takomto zväzku
zotrvať, nútiť ho k tomu proti jeho vôli a to aj napriek snahe a presvedčeniu druhého manžela. Je zrejmé,
že zo strany manželky miera tolerancie voči prejavom a postojom manžela je značná, avšak nie je
postačujúcaktomu,abyzmenilajednoznačnýnázormanželaaviedlaknielenkobnoveniumanželského
spolužitia, ale aj jeho fungovaniu do budúcna a plneniu základných funkcií manželstva.
25. O trovách konania súd v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd
prevej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až
do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 62 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové
skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.