Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Harabin

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010676
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1118010676.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci

vedenej proti obžalovanej G. K., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno
b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom 25. 6. 2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obvinená:
G. K. narodená 3. 4. XXXX v B., trvale bytom J. Y. č. XX, okres Z., aktuálne v ÚVTOS Levoča,
s a u z n á v a v i n n o u, ž e

od 07.12.2016 v čase asi o 18.00 hod v Bratislave na Rybárskej bráne pristúpila od chrbta k pošk. Ing.
F. D. F. a vložila svoju ruku do kabelky poškodenej, ktorú mala táto prevesenú cez svoje pravé rameno,
v úmysle vybrať odtiaľ presne nezistený predmet čiernej farby podlhovastého tvaru v presne nezistenej
hodnote, k odcudzeniu ktorého však nedošlo z dôvodu, že túto jej snahu si všimla nezistená osoba, ktorý
obvinenej v jej konaní zabránil tým, že ju chytil za ruku, pričom v prípade odcudzenia tejto veci by bola
pošk. A.. F. D. F. spôsobená presne nezistená škoda,

a tohto skutku sa dopustila po tom, čo bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 46T
106/2016 z 19. 08. 2016, právoplatným 23. 9. 2016, uznaná vinnou za spáchanie prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona,

t e d a

- sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustila
v úmysle si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe,
avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdená,

č í m s p á c h a l a

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Podľa § 44 Trestného zákona súd u obvinenej G. K., nar. 3. 4. XXXX v B.u p ú š ť a

od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/50/2017
z 20. 7. 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/69/2017 z 25. 10. 2017,
právoplatného 25. 10. 2017 na základe ktorého bol obvinenej uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne, na ktorého výkon bola zaradená do Ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia,

nakoľko súd tento trest uložený skorším rozsudkom považuje na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanej G. K.

vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaná po
tom, čo jej bolo umožnené poradiť sa svojím obhajcom urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno
b/Trestnéhoporiadku,tedažejevinnázospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobeprokurátoraOkresnej
prokuratúry Bratislava I z 20. 9. 2018, č. k. 2 Pv 561/16/1101 - 42. Súd následne postupoval v súlade s §
257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanej položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a

h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaná vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Súd potom
v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení procesných strán
uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej, ktorým uznala vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom
obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom

o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Odpisu registra trestov obžalovanej, Odpovede na lustrácia v

GP (trestné stíhania), Odpovede na lustráciu v ZVJS, ako aj oboznámením Rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky z 20. 7. 2017 sp. zn. 2T/50/2017, právoplatného 25.10.2017 a odvolacieho rozhodnutia v
tejto veci - Uznesenia Krajského súdu v Nitre z 25. 10. 2017, sp. zn. 2To/69/2017.

K výroku o treste

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanej „vyšší“
súhrnný trest, nakoľko trest uložený obžalovanej vo veci vedenej na Okresnom súdu Nové Zámky pod

sp. zn. 2T/50/2017 vo výmere 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne vo vzťahu ku ktorému prichádzalo
u obžalovanej do úvahy uloženie súhrnného trestu (resp. upustenie od jeho uloženia), je potrebné
považovať,takakotopredpokladá§44Trestnéhozákona,naochranuspoločnostianápravupáchateľky
za dostatočný.

Obžalovaná sa od začiatku trestného stíhania priznávala k spáchaniu skutku a svoje konanie úprimne
oľutovala. Rovnako postupovala aj na hlavnom pojednávaní. Vo vzťahu k § 34 ods. 5 písm. c) Tr. zák.
možnokonštatovať,žeakbyjejneznámaosobanezabránila(chytenímzaruku)vodcudzeníneznámeho
predmetu čiernej farby podlhovastého tvaru od poškodenej, je vysoko pravdepodobné, že by došlo aj k
dokonaniu prečinu, nakoľko z jej konania bol evidentne prítomný úmysel ukradnúť predmetnú vec, čo

sa jej nepodarilo len pre zásah neznámej osoby (iný dôvod nebol sprítomnený). V zmysle uvedeného
súd ustálil, že konanie obžalovanej naplnilo takmer intenzitu a závažnosť dokonaného trestného činu.

Napriek citovanému je dôležité upriamiť pozornosť na fakt, že obžalovaná bola uznaná vinnou za
spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v

štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, pri ktorom zákon (§ 212 ods. 3 Tr. zák.) stanovujetrestnú sadzbu v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky. Samotná horná hranica zákonnej trestnej sadzby za
skutok, ktorého sa obžalovaná dopustila v tejto veci je nižšia, ako trest uložený jej vo veci vedenej na
Okresnom súdu Nové Zámky pod sp. zn. 2T/50/2017 - 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne, vo vzťahu

ku ktorému musel súd ukladať súhrnný trest (§ 42 ods. 1 Tr. zák.) alternatívne upustiť od jeho uloženia
(§ 44 Tr. zák.).

Napriek tomu, že došlo takmer k dokonaniu trestného činu je potrebné zdôrazniť, že obžalovaná sa
žalovaného prečinu dopustila stále v „strednom“ vývojovom štádiu - v pokuse. Súd žiadnym spôsobom

neospravedlňuje jej konanie, avšak poukazuje na okolnosti významné pre výrok o treste a to, že nedošlo
k poslednému vývojovému štádiu trestného činu - k jeho dokonaniu a ani poškodenej žiadna škoda
nevznikla.

V prípade obžalovanej ide stále o mladú ženu, v čase spáchania skutku len 24 rokov, aktuálne 27 rokov,
ktorá má zároveň 1 maloleté dieťa vo veku 3 roky (v čase jej výsluchu pred vyšetrovateľom 15. 8.

2018). Doteraz bola už 6 krát súdne trestaná, pričom išlo vždy len o majetkovú trestnú činnosť. Osoba
obvinenej, najmä pomerne vysoký počet odsúdení v jej veku evokuje, že tieto nemali dostatočný vplyv
na jej nápravu a zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Súd napriek tomu, práve v kontexte
pomerne nízkej závažnosti spáchaného prečinu (štádium pokusu, žiadna škoda), ako aj maloleté dieťa
obžalovanej a potrebu jeho výchovy matkou, považuje na jej nápravu, ako aj na ochranu spoločnosti za

dostatočné pôsobiť na ňu len už uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 3 roky
a 6 mesiacov, uloženým jej vo veci vedenej na Okresnom súdu Nové Zámky pod sp. zn. 2T/50/2017,
ktorý podľa súdu zabezpečí naplnenie účelu a všetkých funkcií trestu a preto, vo vzťahu k nemu, upustil
od uloženia súhrnného trestu.

Ukladanie prísnejšieho nepodmienečného súhrnného trestu, (rovnaký nemá zmysel, práve v spojení
s možnosťou upustenia od uloženia súhrnného trestu a miernejší nie je možné uložiť - § 42 ods. 2
veta druhá Tr. por.), by bolo, už v načrtnutom kontexte a vo vzťahu k závažnosti spáchaného prečinu
neprimeraneprísne.Rovnakobyšlooneadekvátneprísnypostihobžalovanejajspoukazomnazákonnú
trestnú sadzbu za prečin, z ktorého spáchania bol uznaná vinnou v tejto veci - 6 mesiacov až 3 roky,

keďže jej najvyššia horná hranica (3 roky) je nižšia ako trest uložený skorším rozsudkom (3 roky a 6
mesiacov).

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré

sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.