Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. august 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6PP/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014397
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119014397.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného E. B., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom E., Q. XXXX/
X, t. č. v ÚVTOS a ÚVV Ilava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS a ÚVV Ilava dňa 16.08.2019, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Violy Bakošovej a Vincenta Bezdedu takto

r o z h o d o l :

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa návrh odsúdeného E. B.,

nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.04.2019 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného E. B., nar. XX.XX.XXXX, o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podaný prostredníctvom obhajcu.

Zo skráteného výpisu klienta (č. l. 15) súd zistil, že odsúdený je t. č. vo výkone súhrnného trestu odňatia

slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia (pôvodne minimálny stupeň stráženia), uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. 9T/80/2010 zo dňa 27.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 1To/55/2015 zo dňa 23.06.2015, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Tr. zákona, na ktorého výkon nastúpil dňa 23.06.2015 a ktorý má predpokladane
po započítaní doby výkonu trestu v inej veci vykonať dňa 06.12.2021.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8Nt/42/2014 zo dňa 26.06.2014 bol odsúdenému zmenený
spôsob výkonu trestu odňatia slobody, a to jeho preradením z ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu

klienta (č. l. 15) od dňa 06.04.2018.

Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava (č. l. 12) vyplynulo, že odsúdený bol dodaný do výkonu väzby zo
slobody predvedením dňa 05.10.2010 do ÚVV a ÚVTOS Žilina. Správanie a vystupovanie odsúdeného
v predchádzajúcich ústavoch nebolo na požadovanej úrovni. Z dôvodu opakovaných disciplinárnych
previnení bola odsúdenému zmenená súdna diferenciácia preradením do ústavu so stredným stupňom

stráženia. Dňa 13.10.2015 bol odsúdený premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS
a ÚVV Ilava. Po absolvovaní nástupného oddielu dňa 20.10.2015 bol umiestnený do oddielu
s diferenciačnou skupinou „C“, kde sa nachádza dodnes. Správanie a vystupovanie odsúdeného z
komplexnéhohľadiskamožnooznačiťzaneakceptovateľné.Počasceléhovýkonutrestuodňatiaslobody
sa vyskytujú opakované negatíva v sebaovládaní, najmä v oblasti nevhodnej komunikácie, ako
aj interpersonálnych problémov s vyústením až do fyzických konfliktov. Pravidelne sa dopúšťa

previnení súvisiacich s nedodržiavaním interných predpisov, povinností a zákazov. Pri dôslednom
individuálnom ovplyvňovaní vie uskutočniť nápravu, aj keď ju osobnostne neakceptuje. Jeho správaniea vystupovanie vyžaduje neustálu kontrolu a usmerňovanie. Opakovane je vedený k dodržiavaniu
spoločnosťou žiaducich vzorcov správania a vystupovania. Hygienické návyky má osvojené. Zaujatie
sebakritického postoja k vlastnému konaniu, či prijatie zodpovednosti za svoje konanie vo výkone trestu

odňatia slobody nie je odsúdeným nastolené, postoj má nekritický (nestotožňuje sa s rozsudkom vyslovil
sa, že to bola krádež a nie lúpež). Posilňovanie zrelých a efektívnych zručností formou zúčastňovania
sa na besedách, prednáškach z oblasti morálneho povedomia, ako aj resocializácie bez návykových
látok je odsúdeným využívané ojedinele. Počas celého výkonu väzby a výkonu trestu mu bola 3-krát
udelená disciplinárna odmena a 9-krát mu bol uložený disciplinárny trest. Voľný čas odsúdený využíva

menej aktívne, ale aj menej zmysluplne, najmä hraním spoločenských hier, sledovaním televízneho
vysielania, počúvaním rozhlasového vysielania, odpočinkom na lôžku, rozprávaním sa so spolu-
ubytovanými odsúdenými, písaním zriedkavej korešpondencie, kondičným športovaním. Knižničný fond
využíva nepravidelne. Nárokových vychádzok sa zúčastňuje. O vzdelávanie, aktivity v rámci kultúrno-
osvetových činností vo forme prednášok, besied a kvízov, športových súťaží sa zaujíma priemerne.
Odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody bol pracovne zaradený na viacerých pracoviskách

v ústave, kde jeho výkony boli rôzne. V adaptačnej fáze bola u odsúdeného zaznamenaná snaha,
pričom bol aj disciplinárne odmenený, avšak postupom času sa jeho záujem a vytrvalosť zhoršovala,
vyskytovali sa opakované porušenia a previnenia. Z komplexného hľadiska možno pracovnú oblasť
hodnotiť ako priemernú vzhľadom na kolísavé pracovné výsledky v priebehu celého výkonu trestu.
Do čistiacich a pomocných prác na cele a oddiele sa zapájal nepravidelne. Odsúdený je slobodný,

bezdetný. Kontakt s vonkajším prostredím udržuje so svojou primárnou rodinou, najmä prostredníctvom
korešpondencie a telefonovania. Návštevy si uplatňuje nepravidelne. Komunikáciu a kontakty vedie v
intenciách slušného správania. Po prepustení z výkonu trestu sa plánuje vrátiť na adresu trvalého pobytu
do Martina. Odsúdený z hľadiska komplexnosti neparticipuje na plnení hlavných cieľov stanovených
v programe zaobchádzania. Výrazné negatíva sa vyskytujú najmä so sebaovládaním odsúdeného,

v oblasti interpersonálnych fyzických konfliktov, v nekritickom postoji k spáchanej trestnej činnosti,
menej zmysluplným trávením voľného času a s tým súvisiacimi osobnostne nerešpektujúcimi sociálnymi
hodnotami odsúdeného. V pracovnej oblasti sa v minulosti vyskytovali nedostatky v
dodržiavaní pracovnej disciplíny a morálky. V oblasti kontaktu s vonkajším svetom sociálne a rodinné
zázemie sa javí stabilné. Resocializačná prognóza je hodnotená ako nepriaznivá na základe

vysokého rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu absencie stredoškolského vzdelania, absencie
pracovných návykov, závažnosti trestného činu, opakovanej trestnej činnosti, ku ktorej zastáva nekritický
postoj. Záverom ústav konštatoval, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok pre podmienečné
prepustenie, pričom ústav neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť.

Z odpisu registra trestov (č. l. 17) odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ
6-krát súdne trestaný, a to prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. V troch prípadoch boli výroky o
treste zrušené z dôvodu uloženia súhrnného trestu (OS Martin sp. zn. 3T/94/2007, 2T/109/2009 a
2T/107/2011).
Zástupca ÚVTOS a ÚVV Ilava na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s písomným hodnotením a

zároveň dodal, že od vypracovania nedošlo k žiadnym zmenám.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava toho čo uviedol jeho obhajca.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že: „Vážený senát, ja žiadam návrhu vyhovieť,

nestotožňujem sa s hodnotením ústavu, a to najmä z dôvodu toho, že odsúdený vykonáva trest od roku
2015 teda 4 roky. A aj keď pred tým mal nejaké disciplinárne tresty v Dubnici nad Váhom, od roku 2015
v tomto ústave nedostal žiadny disciplinárny trest. Práve naopak, dostal jednu pochvalu a mal by mať
aj kladný zápis. Čo sa týka kritickosti svojej trestnej činnosti, poukazujem na rozsudok Krajského súdu
Žilina 1To/55/2015 a to najmä na jeho odôvodnenie, v ktorom sa konštatuje že odsúdený sa k svojej

trestnej činnosti v celom rozsahu doznal a tento čin úprimne oľutoval. To znamená, že nie je možné aby
v hodnotení v súčasnosti bolo napísané, že má nekritický postoj k trestnej činnosti. Keď sám odsúdený
sa doznal a oľutoval túto trestnú činnosť. Poukazujem na to, že odsúdený má zabezpečené bývanie u
svojej matky ako aj má zabezpečenú prácu v prípade podmienečného prepustenia, z týchto dôvodov
mám za to, že sú splnené podmienky na jeho podmienečné prepustenie a žiadam tejto žiadosti vyhovieť

s tým, aby mu bola určená primeraná skúšobná doba.“

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť žiadosť odsúdeného.Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného

na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na
doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že
ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže
byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa ods. 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 66 ods. 4 Tr. zákona ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu
technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na
trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na

jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.
Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a
ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na
desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a
ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými

prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno,
ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom
registra trestov zistil, že u odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie zvýkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe
preto dospel k záveru, že jeho návrh nie je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z
výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich
povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie

vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny
život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia
výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri
rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje

polepšenie, t. j. schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných
aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon
trestu odňatia slobody, tak v danom prípade nebola táto podmienka splnená, keď súd prihliadol na
negatívne hodnotenie ústavu v tejto oblasti. Súd v tomto uvádza, že len celkom výnimočne a na základe
odôvodnených skutkových zistení možno tolerovať vybočenie z inak riadneho dodržiavania ústavného

poriadku odsúdeným. Súd však zistil, že odsúdenému bol celkom 9-krát uložený disciplinárny trest. Tu
súd poukazuje na tú časť hodnotenia ústavu, z ktorého vyplynulo, že u odsúdeného sa počas celého
výkonu trestu odňatia slobody vyskytujú opakované negatíva v sebaovládaní, najmä v oblasti nevhodnej
komunikácie, ako aj interpersonálnych problémov s vyústením až do fyzických konfliktov. Odsúdený sa
pritom pravidelne dopúšťa previnení súvisiacich s nedodržiavaním interných predpisov, povinností

a zákazov, pričom jeho správanie a vystupovanie vyžaduje neustálu kontrolu a usmerňovanie. Uvedené
skutočnosti tak podľa súdu odôvodňujú záver, že odsúdený počas doby výkonu trestu nepreukázal svoje
polepšenie.

Vzhľadom na nesplnenie druhej podmienky súd zároveň konštatuje aj nesplnenie tretej podmienky, t. j.

dôvodného očakávania vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, teda neexistencie rizika jeho
recidívy. V prípade odsúdeného je podľa názoru súdu riziko recidívy veľké. V tomto súd uvádza, že len
ťažko možno očakávať vedenie riadneho života odsúdeným na slobode pokiaľ ten nie je schopný viesť
riadny život počas doby výkonu trestu. Súd v tomto poukazuje aj na hodnotenie ústavu na výkon trestu,
ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.

Súd pri hodnotení rizika recidívy prihliadol aj na hodnotenie rizika sociálneho zlyhania, ktoré je u
odsúdeného vysoké pri nepriaznivej resocializačnej prognóze ako aj k tomu, že odsúdený neplní
stanovený program zaobchádzania. Nakoniec odsúdený bol celkom 6-krát súdne trestaný, i keď je
pravda, že 3 výroky o treste boli zrušené z dôvodu uloženia súhrnného trestu.

Súd sa tak stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne
prepustiť. Súd len dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu o podmienečné prepustenie, súd primárne
vychádza zo záverov hodnotenia ústavu, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného,
môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by

záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie spochybňovali.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu spáchaného trestného
činu a vzhľadom na ústav (stredný stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia
slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť

riadny život.

Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie

v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto
osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.