Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Martinčeková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/144/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200418
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej,
v právnej veci žalobcu: EMTEST, a.s., so sídlom Bánovská cesta č. 7, Žilina, právne zast.: Advokátska
kanceláriaJUDr.DanicaBirošová,s.r.o.,sosídlomPiaristickáč.46,Trenčín,protižalovanému:Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: 101864295/2018 zo dňa 20.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Daňového úradu Žilina číslo: 101030454/2018 zo dňa
24.05.2018, ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 101864295/2018 zo

dňa 20.09.2018 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Žilina rozhodnutím číslo: 101030454/2018 zo dňa
24.05.2018 rozhodol s poukazom na ust. § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
Daňový poriadok) tak, že vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 6 818,20 € za nezaplatenie dane
z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej

lehote a v ustanovenej výške. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán citoval ust. §
49 ods. 2, § 156 ods. 1, 2 a § 161 Daňového poriadku a s poukazom na citované zákonné ustanovenia
obsiahol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia aj presný výpočet úroku z omeškania s vyjadrením
dlžnej sumy, dňa splatnosti dane, dňa, ku ktorému bol žalobcovi úrok z omeškania vyrubený, počet dní
omeškania a celkovú výšku úroku z omeškania.

2. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101864295/2018 zo dňa 20.09.2018 rozhodujúc o odvolaní žalobcu

potvrdil vyššie citované prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu s poukazom na ust. § 74 ods. 4
Daňového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia v nadväznosti na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu
uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo v súlade s ust. 63 Daňového poriadku. Rozhodnutie
obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Nakoľko žalobca z
priznanej dane z príjmov zo závislej činnosti vo výške 76 542,10 € nezaplatil v lehote splatnosti,
t. j. do dňa 30.04.2013, daň vo výške 68 933,82 €, správca dane postupoval v súlade so zákonom,
keď žalobcovi vyrubil úrok z omeškania vo výške 6 818,20 €. Úrok z omeškania správca dane vypočítal

riadne za každý deň omeškania s platbou začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do
dňa platby vrátane, resp. do dňa začatia reštrukturalizačného konania, a to v nadväznosti na ust. §
156 ods. 2 Daňového poriadku. Daňový poriadok v šiestej časti obsahuje osobitnú úpravu pre konkurz
a reštrukturalizáciu. O tejto časti právnej úpravy možno hovoriť ako o lex specialis voči zákonu okonkurze a reštrukturalizácii, ktorý je lex generalis. Vzhľadom na to, že začatím konkurzného konania
vyhlásením konkurzu, začatím reštrukturalizačného konania, povolením reštrukturalizácie, ako aj v
procese oddlženia sa daňové konanie neprerušuje, tieto ustanovenia majú prednosť pred úpravou

zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalej žalovaný konštatoval, že z uvedeného vyplýva skutočnosť,
že právna úprava § 158 ods. 1 Daňového poriadku ako lex specialis má prednosť pred právnou
úpravou zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Teda z hľadiska kategorizácie nároku správcu dane
aj úrok z omeškania, úrok, pokuta (§ 2 Daňového poriadku) je daňou (istinou). Ich neuhradením sa
stávajú daňovým nedoplatkom a daňový nedoplatok (z hľadiska výkladu lex specialis) sa na účely

konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku (istinu). Vzhľadom na uvedené namietaná
skutočnosťodvolávajúcimsa,žesprávcadaneakoveriteľsidoreštrukturalizácieneprihlásilnapadnutým
rozhodnutím vyrubenú daň, je právne irelevantná, nakoľko podľa podmienok zákona o konkurze a
reštrukturalizácii možno do reštrukturalizácie prihlasovať len pohľadávku. Pohľadávkou na účely
konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok,
ktorým je podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku dlžná suma po lehote splatnosti dane.

3. V zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia
žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe poukazoval najmä na
skutočnosť, že žalobca bol ako dlžník účastník reštrukturalizačného konania, pričom uznesením
Okresného súdu Žilina č. k. 3R 5/2013-293 zo dňa 27.01.2014 mu bola povolená reštrukturalizácia s

účinkami ku dňu 04.02.2014. Daňový poriadok obsahuje úpravu týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok
správcu dane ako veriteľa, avšak len v individuálnej rovine. Preto je možné charakterizovať zákon č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych
predpisov(ďalejlenzákonč.7/2005Z.z.)akošpeciálnyprávnypredpispreoblasťtýkajúcusavymáhania
a uspokojovania pohľadávok dlžníka. Daňový úrad Žilina ako veriteľ si do reštrukturalizácie žalobcu

neprihlásil napadnutým rozhodnutím vyrubenú sumu. Žalobca poukazuje ďalej na rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky premietnutú napr. v rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžso 10/2013 zo
dňa 28.04.2014, v zmysle ktorého ak na základe reštrukturalizačného plánu, potvrdeného súdom,
došlo podľa § 155 ods. 3 vety prvej zákona č. 7/2005 Z.z. k zmene výšky a lehoty splatnosti v ňom
uvedených pohľadávok Sociálnej poisťovne, potom pred uplynutím zmenenej lehoty splatnosti nemožno

predpísať penále podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov. Žalobca ďalej namietal, že sa prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí vôbec
nezaoberal po právnej stránke odôvodnením, prečo dospel k záveru, že daň nebola zaplatená včas a
riadne. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú dôležité skutočnosti týkajúce sa účinkov možných zmien
pohľadávok na dani vyvolaných v reštrukturalizácii. Správca dane ani len opisným spôsobom neuviedol,

že pohľadávky na daň neboli prihlásené v reštrukturalizácii daňového subjektu, a táto skutočnosť nebola
v napadnutom rozhodnutí a jej dopady na rozhodnutie analyzované či zdôvodnené. Správca dane pri
už aj tak nesprávnom vyrubovaní úroku z omeškania postupoval chybne, keď pri výpočte úrokov z
omeškania vychádzal z celej sumy prihlásenej pohľadávky, a to bez toho, že by zohľadnil zmenu práv
a záväzkov obsiahnutých v záväznej časti plánu potvrdeného súdom. Predpísať úroky z omeškania

za oneskorenú úhradu je možné len vtedy, ak by sa žalobca dostal do omeškania s úhradou týchto
pohľadávok v rámci novej lehoty splatnosti stanovenej reštrukturalizačným plánom. Žalobca je toho
názoru, že správca dane nebol oprávnený vyrubiť úroky z omeškania z dôvodu zmeny splatnosti
pohľadávok Daňového úradu Žilina, v zmysle ktorej žalobca nebol v omeškaní s platením dane z príjmov
zozávislejčinnostizaobdobie2012.Žalovanýrozhodnutiesprávcudanepotvrdilbeztoho,žebyuviedol,

v ktorej časti správny orgán prvého stupňa obsiahol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v
podrobnostiach rozvádzajúc jednotlivé skutkové a právne dôvody totožne, ako boli obsiahnuté v žalobou
napadnutom rozhodnutí (bod 2 tohto rozsudku). Opakovane zdôrazňuje, že žalobcom namietaná

skutočnosť, že správca dane ako veriteľ si v reštrukturalizácii neprihlásil napadnutým rozhodnutím
vyrubenú daň, je právne irelevantná, nakoľko podľa podmienok zákona č. 7/2005 Z.z. možno do
reštrukturalizácie prihlasovať len pohľadávku. Pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je
v nadväznosti na § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f)
Daňového poriadku dlžná suma po lehote splatnosti dane. Podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku daňou

sa rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania. Ako je zrejmé z citovaných
ustanovení, každý nedoplatok je na účely konkurzu a reštrukturalizácie pohľadávkou, bez ohľadu na to,
či ide o daňový nedoplatok na dani podľa osobitných predpisov alebo daňový nedoplatok na sankcii.5. Žalobca v replike zo dňa 18.03.2019 opakovane poukazoval na skutkové a právne dôvody obsiahnuté
v podanej žalobe (bod 3 tohto rozsudku) opakovane uvádzajúc, že vzhľadom na skutočnosť, že aktuálne
sú všetky záväzky žalobcu reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k pohľadávkam Daňového úradu

Žilina prihlásených do reštrukturalizácie uhradené, považuje žalobca predpísanie úrokov z omeškania
z prihlásenej sumy správaním contra legem.

6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku v súdom stanovenej lehote nepodal.

7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok § 137
ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm.
a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.11.2019, o čom bola spísaná zápisnica,
ktorá je súčasťou súdneho spisu.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa §

177 a nasl. SSP v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) rozhodnutie
žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP vychádzajúc z
nasledovných úvah:

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.

Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia
žalovaného, t. j. k 28.09.2018 (ďalej len Daňový poriadok), ak tento zákon alebo osobitné predpisy
1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c),
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu

plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a
ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.
1) Zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej
núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení
zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 253/2015 Z.z.
Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku

2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške
alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa
odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť
preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z
omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v
deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnejúrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije
ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou,
začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia

daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného
konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej
sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy
môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania
s platbou.

10. Na úvod prináleží správnemu súdu posúdiť v konaní zásadnú otázku, či výrok rozhodnutia správcu
daneovyrubeníúrokuzomeškaniapodľacitovanéhoust.§156ods.2Daňovéhoporiadkuvnadväznosti
na citované ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku napĺňa atribút určitosti a zrozumiteľnosti, ako
predpokladu preskúmateľnosti výroku rozhodnutia správcu dane správnym súdom.

11. Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že nepreskúmateľnosťou sa podľa konštantnej judikatúry
správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná
ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k
výroku rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia pre jeho neurčitosť.
Výrok rozhodnutia správcu dane musí jednoznačne reflektovať na predmet konania, a tento vymedziť

tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným predmetom konania rovnakého účastníka.

12. V tejto súvislosti v nadväznosti na obranu žalovaného, v zmysle ktorej bola dostatočne určitým
spôsobom identifikovaná výška úroku z omeškania, počiatok omeškania, ako aj koniec omeškania v
odôvodnení samotného rozhodnutia správcu dane, považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že

jedine výroková časť rozhodnutia je schopná zasiahnuť práva a povinnosti účastníkov konania a ako
taká len ona môže nadobudnúť právnu moc. Riadne formulovaný výrok pri vyrubení úroku z omeškania
vyžaduje identifikáciu tohto úroku, ktoré vylučujú jeho zameniteľnosť s inou sankciou žalobcu. Nemožno
opomenúť, že len porovnaním výroku možno usudzovať na existenciu prekážky veci rozhodnutej, len
výrok rozhodnutia (a nie odôvodnenie) môže byť vynútené správnou exekúciou a podobne.

13. Nevyhnutným naplnením požiadavky zákonodarcu, vyjadrenej v cit. ust.§ 63 ods. 3 písm. d)
Daňového poriadku, na obsiahnutie „rozhodnutia vo veci“ vo výroku rozhodnutia je identifikácia
predmetu konania - veci. Výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore s citovaným
ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, nakoľko neidentifikuje „predmet konania“, ako jednu zo

zákonom predpísaných náležitostí výroku rozhodnutia správcu dane, nezameniteľným spôsobom.

14. Minimum pre nezameniteľnú identifikáciu vyčíslenej sumy 6 818,20 €, ako úroku z omeškania (za
nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie
2012), je potrebné posudzovať v nadväznosti na správcom dane aplikované citované ust. § 156 ods.

2 Daňového poriadku a v súvislosti s citovaným ust. § 55 ods. 12 Daňového poriadku a v daných
ustanoveniach obsiahnuté relevantné termíny ako dlžná suma, úroková sadzba, deň nasledujúci po
dni splatnosti, deň platby, resp. deň začatia reštrukturalizačného konania atď.. Uvedené „minimum“
nezameniteľnej identifikácie predmetu konania výrok správcu dane nenapĺňa. Z výroku rozhodnutia
správcudaneniejevôbeczrejméaanimožnézistiťaurčiť,zdlžnejsumyakejvýšky,vakejpercentuálnej

úrokovej sadzbe a za aké obdobie omeškania (začiatok a koniec omeškania) je úrok z omeškania v
číselnom vyjadrení 6 818,20 € vyrubený. Pokiaľ by bol žalobcovi za omeškanie so zaplatením dane
z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012 vyrubený ďalší úrok z omeškania, tiež
vyčíslenýlenvýslednousumouúroku,nebolobymožnézistiť,čisajednotlivéčasovéobdobiaomeškania
neprekrývajú, t.j. či nie je žalobca sankcionovaný za jedno omeškanie dvoma úrokmi z omeškania.

15. Vzhľadom na absenciu nezameniteľnej identifikácie predmetu konania vo výroku rozhodnutia
správcu dane, kedy žalovaný uvedený nedostatok vo svojom rozhodnutí neodstránil, musel správny súd
s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a
správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie

(§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) bez možnosti zaoberať sa ďalšími žalobnými námietkami vzťahujúcimi sa
k samotnej dôvodnosti vyrubenia úroku z omeškania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.