Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Tdo/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010366
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Paluda
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3115010366.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Paludu a sudcov
JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci proti obvinenému G. T. pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na
neverejnom zasadnutí konanom 30. januára 2017 v Bratislave o dovolaní obvineného G. T. proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 22. apríla 2015, sp. zn. 3To/18/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného G. T. s a o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom z 12. marca 2015, sp. zn. 2T/29/2015,
ktorému predchádzalo prijatie vyhlásenia obvineného G. T., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, uznal tohto vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172
ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorý spáchal tak, že minimálne od augusta
2013 do 24. septembra 2014 od nestotožnených osôb bývajúcich v Trenčianskom kraji neoprávnene
nakupoval omamné a psychotropné látky, a to konkrétne pervitín v nezistenom množstve, ktoré
následne neoprávnene prechovával v F. na E. ulici č. X, v byte č. XX na X. poschodí, a prevážal
osobným motorovým vozidlom zn. H. Octavia, zelenej metalízy, ev. č. F., a osobným motorovým

vozidlom zn. VW Polo, zelenej metalízy, ev. č. F., do mesta Trenčín, kde ho predával konečným
spotrebiteľom, pričom 24. septembra 2014 v čase od 22:45 hod. bola na základe príkazu Okresného
súdu Trenčín pod č. konania OS TN-V-22/2014-TP-4 u neho vykonaná domová prehliadka, pri ktorej
bolo v horeuvedenom byte nájdené 2782 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou 15,7%
hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá 11 - 44 obvykle jednorazovým dávkam drogy na základe
vypracovaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu, ČES: PPZ-KEU-BA-

EXP-2014/13868, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, na ktorého

výkon ho podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech obvineného a smerujúceho iba proti výroku
o treste Krajský súd v Trenčíne (ďalej tiež „krajský súd“) rozsudkom z 22. apríla 2015 zrušil podľa § 321
ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a obvinenému
uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a

§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, na ktorého výkon ho
podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Proti rozsudku krajského súdu, ktorý bol obvinenému G. T. a jeho obhajcovi doručený 4. mája 2015,
podal obvinený prostredníctvom zvoleného obhajcu 18. júla 2016 dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods.

1 písm. c/, písm. i/ Tr. por.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., obvinený v podstate tvrdí,
že jeho právo na obhajobu bolo porušené od samotného začiatku v tom, že zo strany vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Trenčín došlo zámerne k použitiu miernejšej

kvalifikácie skutku ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., hoci
už z jeho výpovede ako osoby podozrivej bolo zrejmé, že v danej veci išlo o predaj omamných látok
„viacerým osobám“. V dôsledku toho bol ako obvinený zavádzaný v tom, že nepotrebuje od samotného
počiatku prípravného konania obhajcu. V tejto súvislosti dovolateľ odkazujúc na konkrétne rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky zdôraznil, že prístup k

obhajcovi musí byť zabezpečený od prvého okamihu, ako je podozrivý vypočúvaný políciou, s tým, že
do práva na postavenie obhajoby bude v zásade nenávratne zasiahnuté, ak sú na odsúdenie využité
usvedčujúce výpovede uskutočnené počas policajného vypočúvania bez prístupu k obhajcovi, pričom
bez úplného uplatnenia práva na obhajobu vo všetkých jeho prejavoch a v jeho úplnom zákonnom
vyjadrení nemožno hovoriť o dosiahnutí spravodlivosti.

V rámci dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. namieta dovolateľ, že obvinenie mu bolo
vznesené pre jediný z čiastkových útokov a to iba za zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr.
zák. Na možnosť prísnejšej kvalifikácie síce bol upozornený, zákon ale podľa neho vyžaduje pri nových
čiastkových útokoch, ktoré vyšli najavo v priebehu vyšetrovania a ktoré dostatočne odôvodňujú záver, že

obvinenýspáchalpredoznámenímuzneseniaovzneseníobvineniaďalšíčiastkovýútokpokračovacieho
trestného činu, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahuje, rozšíriť uznesením podľa
§ 206 ods. 5 Tr. por. obvinenie aj pre tento ďalší čiastkový skutok pokračovacieho trestného činu,
pričom nie je potrebné preň už začať trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Tr. por. Podľa dovolateľa tak
malo v prípravnom konaní dôjsť zo strany vyšetrovateľa k vydaniu uznesenia podľa § 206 ods. 5 Tr.

por. o rozšírení obvinenia za pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., kde malo byť presne
popísané jeho konanie vo vzťahu k „viacerým osobám“, kde tieto osoby mali byť aj konkretizované
osobnými údajmi a podrobným popisom jeho konania, nakoľko v pôvodnom uznesení o vznesení

obvineniaz25.septembra2014ktakémupopisunedošlo.Vnadväznostinatoobvinenýtvrdí,žetakýmto
postupom mu počas celého priebehu prípravného konania bola odňatá možnosť brániť sa, využiť svoje
práva na obhajobu, osobitne právo podávať sťažnosti proti rozširovaniu obvinenia pre ďalšie čiastkové
útoky.Tento,podľadovolateľa,závažnýprocesnýnedostatoknemápritomibatechnicko-právnyvýznam,
pretože sa premietol do nezákonného vykonania rozhodujúcej skupiny dôkazov nielen v prípravnom

konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní. Obvinený v tejto súvislosti poukázal na právnu doktrínu známu
ako „ovocie z otráveného stromu“.

Napokon dovolateľ namieta, že súdy konajúce v danej trestnej veci nesprávne ustálili jeho zavinenie
na skutkovom deji opísanom v obžalobe, v ktorej ale absentuje popis takého jeho konania, ktoré by

zodpovedalo uvedenej právnej kvalifikácii skutku a napriek neodstráneniu procesných vád dospeli k
právnemu záveru, že sa dopustil drogovej trestnej činnosti a uznali ho za vinného. S nezákonným
výrokom o vine potom súvisí podľa obvineného aj nezákonnosť výroku o treste, pretože mal byť uznaný
za vinného iba podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a podľa tohto ustanovenia mu mal
byť uložený aj primeraný trest odňatia slobody, pričom pri trestnej sadzbe za tento trestný čin a pri

použití zmierňujúceho ustanovenia podľa § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. prichádzalo do úvahy dokonca
podmienečné odsúdenie.

V podstate z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd

1) podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 22. apríla
2015, sp. zn. 3To/18/2015, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v jeho neprospech,2) podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a rozsudok Okresného súdu
Trenčín z 12. marca 2015, sp. zn. 2T/29/2015, v celom rozsahu a zrušil tiež ďalšie rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce na zrušené rozsudky, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,

3) podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol,

4) podľa § 380 ods. 4 Tr. por. prerušil výkon trestu odňatia slobody uloženého napadnutým rozhodnutím.

Prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol,
že vzhľadom na priebeh prípravného konania, ako aj konania pred prvostupňovým súdom, považuje
dôvody dovolania a argumenty uvádzané obhajobou minimálne za zvláštne a nereflektujúce skutočný
priebeh udalostí. Poukázal pritom na to, že obvinený nepopieral v prípravnom konaní spáchanie
skutku kladeného mu za vinu. Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, skutok oľutoval a

na všetky položené otázky v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku odpovedal „áno“.
Podľa prokurátora to znamená, že prijal vinu za skutok tak, ako bol uvedený a zároveň trestnoprávne
kvalifikovaný v obžalobe. Za podstatné považuje tiež to, že obhajoba bola až do rozhodnutia krajského
súdu, ktorý zvýšil trest z pôvodných päť rokov na sedem rokov, s rozhodnutím súdu, ako aj s prípravným
konaním „spokojná“. Námietky obhajoby o procesných vadách prípravného konania uplatnené až v

dovolaní vyznievajú podľa prokurátora výlučne účelovo. Navrhol preto, aby dovolací súd podľa § 382
písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného G. T. zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec
najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd
v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ a zároveň obžalovaného
poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani
dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/.

Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na
podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem

osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať
dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho
priamo týka.

Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie
len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok
podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny

prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd
rozhodol v jeho prospech.

V prvom rade treba k veci uviesť, že hoci podané dovolanie formálne smeruje proti rozhodnutiu
krajského súdu ako súdu druhého stupňa, ktorý na podklade odvolania prokurátora zmenil výrok o treste

napadnutého rozsudku v neprospech obvineného, dovolateľ v ňom vecne napáda iba výrok o vine, ktorý
urobil prvostupňový súd na základe jeho vyhlásenia o vine a proti ktorému Trestný poriadok, v rozsahu
v akom bolo toto vyhlásenie prijaté, nepriznáva obvinenému právo podať odvolanie. Nezákonnosť
uloženého trestu totiž dovolateľ odvíja výlučne z podľa neho nezákonného výroku o vine.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por. pritom vyplýva, že proti rozsudku, ktorý bol vydaný
nazákladeprijatéhovyhláseniaobvinenéhoovine,možnovrozsahu,vakombolototovyhlásenieprijaté,
t. j. proti jeho výroku o vine, podať dovolanie, avšak iba z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Toto
ustanovenie ale zároveň neurčuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené tak urobiť. Pri riešení tejto otázky jepreto nutné zohľadniť ďalšie ustanovenia Trestného poriadku upravujúce postup v konaní o dovolaní,
najmä ustanovenia § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 372 ods. 1 Tr. por., z ktorých vyplýva, že obvinený je
oprávnený podať dovolanie iba proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa. Teda iba vtedy, ak proti výroku,

ktorý napáda dovolaním (v tomto prípade výrok o vine), podal riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo
rozhodnuté, resp. ak bol takýto výrok druhostupňovým súdom zmenený v jeho neprospech na podklade
opravného prostriedku podaného prokurátorom alebo poškodeným.

Keďžeobvinenýnepodal(aninemoholpodať)protidovolanímnapádanémuvýrokuovineriadnyopravný

prostriedok a ani nedošlo k zmene tohto výroku v jeho neprospech na podklade odvolania prokurátora,
nie je v posudzovanej veci osobou oprávnenou podať dovolanie a takouto osobou by mohol byť len
minister spravodlivosti (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12/2017).

V závere najvyšší súd len pre úplnosť dodáva, že podané dovolanie nespĺňa ani podmienku uvedenú v

§ 371 ods. 4 Tr. por. Obvineným namietané okolnosti, ktoré by v prípade ich preukázania bolo možné
vecne podradiť pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (porušenie práva na obhajobu v
dôsledku podkvalifikovania skutku v počiatočnej fáze konania a nesprávneho postupu pri „rozširovaní“
obvinenia), mu totiž boli známe už v pôvodnom konaní, pričom doposiaľ ich vôbec nenamietal.

Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného G. T. ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.