Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/217/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414206081
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4414206081.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: Cuubuus International Holding,
a.s. so sídlom Bratislava, Vlčkova 11/A, IČO: 35 934 182, v zastúpení: Dvořák Hager & Partners,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Cintorínska 3/a, IČO: 36 659 746, proti žalovaným:
1/ DAVIDSSON s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 11/A, IČO: 36 788 538, v zastúpení: Krechňák
& Associates s.r.o., so sídlom Bratislava, Panenská 8, IČO: 36 861 286, 2/ ABISHAG LIMITED, so
sídlom Limassol, Pikioni 4, Cyprus, HE 246757, v zastúpení: slc partners s.r.o., so sídlom Bratislava,
Hviezdoslavovo nám. 16, IČO: 47 246 634, 3/ ALSHAYA LIMITED, so sídlom Chrysorogiatisis &

Kolokotroni, 3040, Limassol, Cyprus, HE 220152, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného
bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 8.marca 2018 č. k.
4C/72/2014-475, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1.rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

Žalovanému v 3.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Konanie voči žalovanému v 2. rade
zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi v rozsahu 100%. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a
po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 151n ods. 1 až 3, § 39 Občianskeho
zákonníka, § 137 písm. c) CSP, § 80 písm. c) OSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vlastníkom

nehnuteľností, a to parcely registra Y. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6834 m2, parcely registra
C T. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2 a parcely registra Y.5 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXXXX m2 v kat. úz. S. v podiele 1/1 je žalovaný v 1. rade. Na jednej z týchto parciel a to parcele
č. XXXX/XX sa nachádza stavba súp. č. XXXX Aquario shopping center Štúrovo, ktorej vlastníkom
bol žalovaný v 1/ rade. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2014 nadobudol túto nehnuteľnosť
žalovaný v 3/ rade. Toho istého dňa bola medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 3/ rade uzavretá
Zmluva o zriadení vecného bremena, v zmysle ktorej sa zriadilo v prospech žalovaného v 3/ rade vecné

bremeno spočívajúce v povinnosti každého vlastníka zaťažených pozemkov strpieť prechod cez celé
zaťažené nehnuteľnosti pešo, na bicykli ako aj motorovým vozidlom a prestavbu, nadstavbu a akékoľvek
iné stavebné úpravy na stavbe postavenej na zaťaženej nehnuteľnosti. Zmluvné strany sa dohodli na
zriadení vecného bremena za náhradu vo výške 10000 eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, žežalobca sa domáhal určenia, že zmluva o zriadení vecného bremena je neplatná v zmysle ustanovenia §
39 OZ, nakoľko žalovaný v 1/ rade mal úmysel poškodiť žalobcu ako spoločníka umožnením využívania
nehnuteľností neznámym tretím osobám, nebol vopred informovaný o uzavretí zmluvy a neboli mu

poskytnuté informácie týkajúce sa nakladania s majetkom žalovaného v 1/ rade, ktorým by v konečnom
dôsledku došlo k poškodeniu finančných záujmov žalobcu.

1.2 Poznamenal, že žaloba bola podaná ešte za účinnosti § 80 písm. c) OSP. Poukázal na ust. § 470 ods.
2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia platnosti

tohto zákona, zostávajú zachované. Súd prvej inštancie preto posudzoval naliehavý právny záujem zo
strany žalobcu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP za účelom zistenia, či uzavretím zmluvy o
zriadení vecného bremena zo strany žalovaného v 1/ rade došlo k ohrozeniu alebo zneisteniu právneho
postavenia žalobcu ako minoritného spoločníka žalovaného v 1/ rade. Uviedol, že pri posudzovaní
naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu musel súd prihliadať aj na novú právnu úpravu týkajúcu
sa naliehavého právneho záujmu, keď zákonodarca pri § 137 CSP vylúčil žaloby o určenie neplatnosti

resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú
sa účelu žaloby určovacej. V tomto prípade sa žalobca domáhal neplatnosti zmluvy o zriadení vecného
bremena, ktorú žalovaný v 1/ rade ako spoločník žalobcu uzavrel so žalovaným v 3/ rade ako absolútne
neplatného právneho úkonu z titulu zníženia majetku žalovaného v 1/ rade.

1.3 Po vykonanom dokazovaní dospel súd k tomu záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca
sa domáhal určenia, že zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 05.02.2014 medzi žalovaným v 1/
rade a žalovaným v 3/ rade je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že mohlo dôjsť k zníženiu majetku
žalovaného v 1/ rade a z dôvodu, že žalobca nevedel zabrániť uzavretiu tejto zmluvy. Žalobca však
v celom konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by tieto jeho tvrdenia podložil. Navyše žalobca v

konaní nepreukázal v čom vidí absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v čom zmluva o zriadení vecného
bremena odporuje zákonu a v čom vidí obchádzanie zákona zo strany žalovaného v 1/ rade. Poukázal
na to, že žalovaný v 1/ rade bol ten, kto uzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena so žalovaným v
3/ rade, ale jednalo sa o odplatnú zmluvu, pričom žalovaný v 1/ rade za zriadenie vecného bremena
obdržal sumu 10 000 eur.

1.4 Žalobca namietal a tvrdil, že Zmluva o zriadení vecného bremena je absolútne neplatná v zmysle
§ 39 OZ, avšak podľa názoru súdu, takúto neplatnosť právneho úkonu v konaní preukázať nevedel.
Neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 OZ je neplatnosťou absolútnou, ktorú musí súd skúmať ex
offo. Ak by súd dospel k tomu záveru, že takýto právny úkon je neplatný, a to pre rozpor s dobrými

mravmi, takej neplatnosti sa môže domáhať nielen dotknutý účastník právneho úkonu, ale aj tretia
osoba, ktorá má na vyslovení neplatnosti právny záujem. Určovacou žalobou sa absolútnej neplatnosti
právneho úkonu môže dovolávať, kto ako dotknutý má na tom právny záujem. Absolútne neplatný
právny úkon nespôsobí právne následky, je totiž neplatný od samého začiatku. Takúto neplatnosť
právneho úkonu súd nevzhliadol, pretože tým, že žalovaný v 1/ rade uzavrel zmluvu o zriadení vecného

bremena so žalovaným v 3/ rade, nedošlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného v 1/ rade. Súd
sa zaoberal dôvodmi neplatnosti, ktoré boli tvrdené žalobcom, a to úmyslom žalovaného v 1/ rade
ukrátiť žalobcu na jeho majetku, v čom videl žalobca rozpor s dobrými mravmi. Zdôraznil, že žalobca v
konaní neosvedčil ani jeden z dôvodov absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Navyše žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem, pretože v petite žaloby sa nedomáhal určenia, či žalovanému

svedčí alebo nesvedčí určité právo. Uzavrel, že takto žalobca ani v žalobe, ani v konaní neosvedčil
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, pretože sa mohol
domáhaťurčenia,ževecnébremenoneexistujealebourčenia,žekzriadeniuvecnéhobremenanedošlo,
pričom by pri takejto určovacej žalobe mohol osvedčiť naliehavý právny záujem. Naliehavý právny
záujem je daný najmä vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami, ktorý

je ohrozením právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť (rozhodnutie
NSSR sp. zn. 4Cdo 49/2003). Za takto ustáleného skutkového a právneho stavu dospel súd k záveru,
že žaloba nebola podaná dôvodne, z toho dôvodu žalobu v plnom rozsahu zamietol. Súd konanie voči
žalovanému v 2/ rade podľa § 144 a nasledujúce CSP zastavil, nakoľko žalobca voči nemu vzal žalobu v
plnom rozsahu späť a žalovaný v 2/ rade so späťvzatím žaloby súhlasil. O trovách konania rozhodol súd

podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešným žalovaným v 1/ až 3/ rade priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.2.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti zamietnutia žaloby
a výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že žalobca ako spoločník žalovaného v 1/ rade sa podieľal
na obchodnom imaní žalovaného v 1/ rade, ktoré bolo tvorené predovšetkým nehnuteľnosťami -

parcelami a Stavbou (funkčné obchodné centrum). V súčasnosti sa spoločník podieľa na obchodnom
imaní žalovaného v 1/ rade, v ktorom sa už nenachádza Stavba, pretože bola predaná tretej osobe
(žalovanému v 3/ rade), pričom kúpna cena za Stavbu do obchodného imania nikdy nepribudla. V
obchodnom imaní zostali len parcely, ktorých jediným využitím je, že je na nich postavená Stavba,
resp. zabezpečujú prístup k Stavbe, pričom v tomto rozsahu je na parcelách zriadené vecné bremeno.

Parcely sú teda bezcenné, nemajú žiadne ekonomické využitie a sú nepredajné. Dôvodil, že zriadenie
vecného bremena v tomto rozsahu a na takýto druh pozemkov za daných okolností postráda akýkoľvek
ekonomický zmysel. Osoba konajúca so starostlivosťou riadneho hospodára by za uvedených okolností
parcely predala spolu so Stavbou. Z týchto dôvodov žalobca považuje zmluvu o zriadení vecného
bremena za absolútne neplatnú, teda z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a má za to, že súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil otázku absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena.

2.2 V odvolaní ďalej poukázal na to, že na základe predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena,
ktorej určenia neplatnosti sa domáha, je v súčasností vedené konanie o vklade podľa katastrálneho
zákona pod č. V- 787/2014. Toto konanie je toho času prerušené, kým sa nerozhodne o platnosti/
neplatnosti zmluvy. Relevantným podkladom pre pokračovanie vkladového konania a následného

odmietnutia návrhu na vklad je preto rozhodnutie o tejto konkrétnej zmluve o zriadení vecného bremena,
pričomtakátoskutočnosťodstránistavprávnejneistoty.Jetohonázoru,žejehonaliehavýprávnyzáujem
na určení absolútnej neplatnosti konkrétnej zmluvy o zriadení vecného bremena, o ktorom prebieha
konanie o povolení vkladu, je daný. Trval na tom, že jeho naliehavý právny záujem je daný aj reálnou
hrozbou podstatného zmenšenia až úplného znehodnotenia obchodného imania žalovaného v 1/ rade,

na ktorom sa podieľa ako spoločník. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP
zmenil napadnuté rozhodnutie a žalobe vyhovel.

3.1 Žalovaný v 1/rade vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalobcu uviedol, že súhlasí so záverom súdu
prvejinštancieohľadomnedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmužalobcunapožadovanomurčovacom

výroku , ktorá okolnosť predstavuje bez ďalšieho dôvod pre zamietnutie žaloby. Žalobca nie je zmluvnou
stranou napadnutej zmluvy o zriadení vecného bremena a ako tretia osoba v konaní nepreukázal
naliehavý záujem na požadovanom určení jej neplatnosti, a to prinajmenšom z nasledujúcich dôvodov:
- žalobcovi z predmetnej zmluvy nevyplývajú žiadne práva ani povinnosti; - žalobca nepreukázal, že
zriadenie vecného bremena má za následok zníženie hodnoty imania žalovaného v 1/rade, neuvádza

ani o akú výšku má byť jeho imanie znížené; - medzi účastníkmi zmluvy (ani medzi stranami sporu)
neexistuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorý by bol vyriešený rozhodnutím v prejednávanej veci;
- okolnosťou zakladajúcou naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určovacom výroku
nie je ani prerušené katastrálne konanie o vklade práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu na
základe spornej zmluvy, ako naznačuje žalovaný. Žalobca nie je účastníkom predmetného katastrálneho

konania, jeho postavenie nebude výsledkom predmetného konania dotknuté.

3.2 Ďalej poukázal na to, že žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. d) CSP a zároveň aj podľa §
80 písm. c) OSP účinného v čase jej podania. V prejednávanej veci ide o určenie právnej skutočnosti
(platnosti zmluvy), nie o určenie práva. Ďalej uviedol, že zriadenie vecného bremena je štandardným

usporiadaním predmetných právnych vzťahov, ktoré predpokladá aj § 151o ods. 3 OZ. Žalovaný v 3/
rade je priamo na základe citovaného ustanovenia oprávnený domáhať sa na súde zriadenia vecného
bremena v rovnakom rozsahu, ako bolo zriadené spornou zmluvou. Žalobca pritom nerozporuje výšku
odplaty 10.000 eur. Za uvedených okolností je pojmovo vylúčené, aby uzavretie zmluvy o zriadení
vecného bremena odporovalo dobrým mravom. Poukázal tiež na to, že žalobca v odvolaní uvádzal

viaceré skutkové tvrdenia, ktoré neuviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, hoci mali nastať ešte
pred podaním žaloby. Ide najmä o tvrdenia k okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy stavby a súvisiacu
argumentáciu o starostlivosti riadneho hospodára. Žiadne z uvedených tvrdení žalobca nepreukazuje.
Žalovaný v 1/ rade považuje tieto tvrdenia za právne bezvýznamné a pre úplnosť namieta, že ide o
novoty v odvolacom konaní, ktorých uplatnenie je v posudzovanom prípade neprípustné.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, §219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny,
a preto ho v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na

podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.

5. Predmetnou žalobou doručenou súdu dňa 21.3.2014 sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o
zriadení vecného bremena uzavretá medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 3/ rade dňa 05.02.2014
je neplatná. Predmetom tejto zmluvy bolo odplatné zriadenie vecného bremena in rem k pozemkom,

a to k parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6834 m2, č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 6 m2 a č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXX m2 v
kat. úz. S., v podiele 1/1 v prospech každodobého vlastníka stavby obchodného centra Aquario Shoping
Center Štúrovo, spočívajúce v povinnosti každého vlastníka pozemkov strpieť prechod cez parc. č.
XXXX/XX a č. XXXX/XX pešo, na bicykli, ako aj motorovým vozidlom, za účelom bližšie špecifikovaným
v zmluve o zriadení vecného bremena a strpieť prestavbu, nadstavbu a akékoľvek stavebné úpravy na

stavbe obchodného centra postavenej na parc. č. XXXX/XX. Odplata za zriadenie vecného bremena
bola v zmluve o zriadení vecného bremena dohodnutá na sumu 10000 eur. Uviedol, že žalobca je
spoločníkom žalovaného v 1/rade. Mal dôvodnú obavu, že zmluvou uzatvorenou medzi jednotlivými
žalovanými sa má okrem iného dosiahnuť finančné poškodenie žalobcu ako spoločníka žalovaného v
1/rade, umožnením užívania nehnuteľností žalovaným a do budúcna žalobcovi neznámym subjektom.

Dôvodil, že nebol vopred informovaný o uzavretí tejto zmluvy, a rovnako mu neboli poskytované
informácie týkajúce sa nakladania s majetkom žalovaného v 1/rade, ktorým by v konečnom dôsledku
došlo k poškodeniu finančných záujmov žalobcu. Žalobca považoval naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti právneho úkonu za daný, pretože právoplatné rozhodnutie súdu odstráni stav právnej
neistoty a bude podkladom pre rozhodnutie o zastavení konania o návrhu na vklad.

6. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaniach podaných žalobcom, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie,
ktorémupredchádzaloatieždôvodyodvolaniaaskonštatoval,žesúdprvejinštancievykonaldostatočné
dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo

veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

7. Predmetom konania bolo určenie, že zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá medzi žalovaným
v 1/ rade a žalovaným v 3/ rade dňa 05.02.2014 je neplatná. Na základe toho sa odvolací súd najskôr

zaoberal otázkou, o akú žalobu v danom prípade ide. Žaloba bola podaná na súd dňa 21.03.2014 a
v čase jej podania bola žalobou určovacou podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), v zmysle
ktorej išlo o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je

vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho
právne postavenie neistým. Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán

sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne aj iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva,
zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ žalobca chce osvedčiť svoj naliehavý
právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce
k sporu medzi účastníkmi a k potrebe súdom navrhovaného určenia, a na druhej strane vysvetliť, že

práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak žalobca neosvedčí
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je to dôvod na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa
súd zaoberal vecou samou.

8. Podľa uvedeného ustanovenia sa v Občianskom súdnom poriadku bolo možné domáhať určenia

neplatnosti právnych úkonov, ak bol na tom naliehavý právny záujem, ako je uvedené vyššie. Pôvodná
právna úprava zakotvená v OSP neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis
upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. V praxi sa však žaloby na
určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určeníprávnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či
neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr.
že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav.

Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom,
čo je v prítomnosti. V priebehu konania (začatého dňa 21.03.2014) dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
nový procesný predpis, Civilný sporový poriadok, ktorý už aplikoval aj súd prvej inštancie a ktorý v
zmysle § 470 ods. 1 platí s výnimkami aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Tento procesný predpis možnosť podávať určovacie žaloby upravil inak, než to bolo za účinnosti OSP.

V ustanovení § 137 písm. c) a d) CSP rozčlenil určovaciu žalobu podľa obsahu na žalobu, ktorou sa má
rozhodnúť o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (c), alebo o určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (d).

9. Keďže v priebehu konania došlo k zmene procesného predpisu, bolo nutné, aby si súd prvej inštancie
najskôr ujasnil, o akú žalobu v spore ide podľa tohto nového procesného predpisu. V predmetnej veci

súd prvej inštancie posudzoval žalobu podľa ust. § 80 písm.c) OSP v nadväznosti na ust. § 470 ods. 2
CSP(vzmyslektorého,právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaplatnosti
tohto zákona, zostávajú zachované), s tým, že je potrebné skúmať naliehavý právny záujem žalobcu.
Zároveň poukázal aj na ust. § 137 CSP uvádzajúc, že zákonodarca pri tomto ustanovení vylúčil žaloby
o určenie neplatnosti resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností. Súd prvej inštancie

správne konštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena je návrhom
znejúcim na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu v súčasnosti už nevyplýva. Takáto
žaloba teda v súčasnosti za účinnosti Civilného sporového poriadku podľa § 137 CSP už nie je žalobou
o určenie, či tu právo je alebo nie je, keďže žalobca netvrdí (ne)existenciu žiadneho práva. Odvolací súd
však uvádza, že žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto postačovalo,

aby súd prvej inštancie skúmal, či je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.c) OSP.

10. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia ( v bodoch 22,23) okrem iného zaoberal aj tým,
či žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a dospel k správnemu záveru,
že tento preukázaný nebol. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu urobený

tretími osobami ( medzi žalovaným v 1/ a 3/rade), nejde teda o právny úkon žalobcu a samotnému
žalobcovi z neho nevyplývajú práva a povinnosti. Posudzovaný právny úkon sa netýka nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu ale vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade. Pokiaľ sa právny úkon tretích osôb priamo
žalobcu nedotýka, pretože žalobca nie je vlastníkom zaťaženého pozemku, potom treba vychádzať z
toho záveru, že nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Právne postavenie žalobcu

by sa ani rozhodnutím súdu nezlepšilo a to ani z hľadiska vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani z
hľadiska práv a povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o zriadení vecného bremena. V danom prípade
žalobca argumentoval absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, ktorej sa môže domáhať aj tretia
osoba, táto však musí preukázať naliehavý právny záujem na tomto určení. Žalobca svoj naliehavý
právny záujem odôvodňoval iba hrozbou zmenšenia či znehodnotenia obchodného imania žalovaného

v 1/rade. Žalobca pritom nijako nepreukázal, že zriadenie tohto vecného bremena má za následok
zníženie hodnoty obchodného imania žalovaného v 1/rade, prípadne v akej výške. Je tiež potrebné
zdôrazniť, že vecné bremeno bolo zriadené za odplatu, ktorej výšku žalobca nijako nesporil. Žalovaný
v 1/rade teda využil zákonný inštitút zriadenia vecného bremena v prospech žalovaného v 3/rade,
zachovajúc si vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca

nepreukázal podľa § 80 písm. c/ OSP na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

11. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že sa mal domáhať určenia, že
vecné bremeno neexistuje. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Košice č. k. 3Co
102/2013-247, v ktorom konaní sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o zriadení záložného práva je

absolútne neplatná a súčasne, že vecné bremeno neexistuje, pričom súd žalobu v časti požadovaného
určenia, že vecné bremeno neexistuje zamietol s poukazom na nedostatok naliehavého právneho
záujmu. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade však išlo o odlišnú situáciu, keďže žalobca uplatnil
dva určovacie žalobné výroky, pričom jeden z nich subsumoval druhý výrok, ktorý potom rezultoval ako
nadbytočný a z toho dôvodu nemohol mať žalobca na ňom naliehavý právny záujem. Je však potrebné

opätovne zdôrazniť, že žalobca požadoval v tomto konaní určenie neplatnosti právneho úkonu ( v zmysle
ust. § 80 písm.c/ OSP) a v prípade takto podanej žaloby je nevyhnutné preukázať naliehavý právny
záujem.12. Záverom odvolací súd dodáva, že v priebehu celého konania žalobca neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Až v odvolacom konaní poukazoval na to, že v obchodnom imaní
žalovaného v 1/rade zostali len sporné parcely, na ktorých je postavená Stavba (funkčné obchodné

centrum), resp. zabezpečujú prístup k Stavbe, teda tieto parcely sú bezcenné a nepredajné. Žalobca
teda v odvolaní uvádzal nové skutočnosti, ktoré počas konania netvrdil. V zmysle ust. § 366 CSP ide
teda o prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto
možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľbezsvojejvinynemoholuplatniťvkonanípredsúdom
prvej inštancie ( tzv. novoty v odvolacom konaní). Žalobca však túto skutočnosť v konaní vôbec netvrdil

a zároveň nijako nepreukázal, že by nemohol tento prostriedok procesného útoku použiť pred súdom
prvej inštancie a následne ho v konaní preukázať dôkaznými prostriedkami. Odvolací súd vzhľadom k
tomu, že išlo o novotu v odvolacom konaní, na tieto tvrdenia neprihliadal.

13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie žalobcu

za neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o
trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1/rade, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,

priznalvočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Žalovanémuv3.rade
súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).