Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. marec 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414206081
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4414206081.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: Cuubuus International

Holding, a.s. so sídlom Bratislava, Vlčkova 11/A, IČO: 35 934 182, v zastúpení: Dvořák Hager &
Partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Cintorínska 3/a, IČO: 36 659 746, proti
žalovaným: 1/ DAVIDSSON s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 11/A, IČO: 36 788 538, v zastúpení:
Krechňák & Associates s.r.o., so sídlom Bratislava, Ul. sv. Vincenta 2, IČO: 36 861 286, 2/ ABISHAG
LIMITED, so sídlom Limassol, Pikioni 4, Cyprus, HE 246757, v zastúpení: slc partners s.r.o., so sídlom
Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 16, IČO: 47 246 634, 3/ ALSHAYA LIMITED, so sídlom Chrysorogiatisis
& Kolokotroni, 3040, Limassol, Cyprus, HE 220152, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného

bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd konanie voči žalovanému v 2/ rade z a s t a v u j e.

III. Žalovaní v 1/ až 3/ rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou zo dňa 21.03.2014 sa domáhal určenia, že Zmluva o zriadení vecného
bremena uzavretá medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 3/ rade dňa 05.02.2014 je neplatná.
Predmetom tejto zmluvy bolo odplatné zriadenie vecného bremena in rem k pozemkom, a to k parc. č.
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6834 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 6 m2 a č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37117 m2 v kat. úz. S., v podiele
jedna jednina v prospech každodobého vlastníka stavby obchodného centra Aquario Shoping Center
Štúrovo, spočívajúce v povinnosti každého vlastníka pozemkov strpieť prechod cez parc. č. XXXX/XX

a č. XXXX/XX pešo, na bicykli, ako aj motorovým vozidlom, za účelom bližšie špecifikovaným v zmluve
o zriadení vecného bremena a strpieť prestavbu, nadstavbu a akékoľvek stavebné úpravy na stavbe
obchodného centra postavenej na parc. č. XXXX/XX. Odplata za zriadenie vecného bremena bola v
zmluve o zriadení vecného bremena dohodnutá na sumu 10000 eur.

2. Zároveň žalobca žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie podaním z 26.03.2014, ktorým by
zakázal žalovaným v 1/ až 3/ rade nakladať s pozemkom registra C č. XXXX/XX - o výmere 6843 m2

zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX/XX o výmere 6 m2 zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX/XX o
výmere 3717 m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísaným na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom
Nové Zámky, odbor katastrálny, pre kat. úz. S., a to najmä predať ich, darovať alebo zaťažiť záložnýmprávom alebo inou ťarchou a robiť právne úkony voči Okresnému úradu Nové Zámky, správa katastra,
smerujúcekzápisuzmenyvlastníckehoprávaknim,atoaždoprávoplatnéhorozhodnutiavovecisamej.

3. Súd nariadil uznesením z 10.06.2014 predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným v 1/ až 3/ rade
nakladať so všetkými hore uvedenými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4C/72/2014. Proti uzneseniu podal žalovaný v 1/
rade odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 7Co/29/2017-361 zo dňa 28.02.2017 v plnom
rozsahu zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko dospel k záveru, že žalobca

nepreukázal skutočnosti, ktoré by osvedčovali ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, a také konanie
žalovaných, ktorého dôsledkom by bolo znižovanie hodnoty ich majetku.

4. Žalobca dôvodil neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena tým, že zmluvou o zriadení vecného
bremena žalovaný v 1/ rade poškodzuje žalobcu ako spoločníka žalovaného v 1/ rade, žalobca ako
spoločník žalovaného v 1/ rade nebol vopred informovaný o uzavretí tejto zmluvy a všetky žalobcovi

známe skutočnosti nasvedčujú tomu, že úmyslom žalovaného v 1/ rade je poškodiť žalobcu ako
spoločníka umožnením využívania aktív, nehnuteľností žalobcovi neznámym tretím osobám. Z tohto
dôvodu žalobca považoval túto zmluvu o zriadení vecného bremena za absolútne neplatný právny úkon
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

5. Podľa tvrdenia žalobcu je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu,
pretože právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu odstráni stav právnej neistoty
a bude spôsobilým podkladom pre rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, o
zastavení konania o návrhu na vklad. Na pojednávaní dňa 15.02.2018 žalobca uviedol, že dôvodom
neplatnosti je, že žalovaný uzavrel túto zmluvu o zriadení vecného bremena a žalobca ako minoritný

vlastník v rozsahu 35 % nemal možnosť ovplyvniť uzavretie zmluvy.

6. Na pojednávaní dňa 15.02.2018 vzal žalobca voči žalovanému v 2/ rade žalobu späť s poukazom
na stanovisko Krajského súdu v Nitre, pretože žalovaný v 2/ rade vystupoval len ako splnomocnený
zástupca žalovaného v 3/ rade. Žalovaný v 2/ rade podaním zo dňa 23.02.2018 súhlasil so späťvzatím

žaloby a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

7. Žalovaný v 1/ rade so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Podľa jeho názoru je žaloba
neprípustná, pretože zo strany žalobcu nebol preukázaný naliehavý právny záujem, navyše ani nedošlo
k zriadeniu vecného bremena, lebo nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, teda práva žalobcu

nemohli byť ukrátené. Žalobca nepreukázal, že by sa bol majetok žalovaného v 1/ rade znížil a ani
v žalobe neuviedol, o akú výšku sa znížil. Konania žalobcu voči žalovanému v 1/ rade vychádzajú
z osobného konfliktu medzi orgánmi oboch spoločností. Žalobca v žalobe nekonkretizoval dôvody
neplatnosti zmluvy.

8. Žalovaný v 2/ rade sa k žalobe vôbec nevyjadril.

9. Vo vyjadrení žalovaného v 3/ rade zo dňa 01.02.2018 odkazuje na rozhodnutie Okresného súdu Nové
Zámky v obdobnej právnej veci o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena z 05.02.2014
v konaní sp. zn. 10C/85/2014, kde prvoinštančný súd zamietol žalobu v plnom rozsahu. V tomto konaní

uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz na podporu svojich tvrdení. Pozemky konaním žalovaného
v 1/ rade neznížili svoju hodnotu, užívajú sa rovnako bez ohľadu na to, či ich užíval žalovaný v 1/ rade
alebo či ich užíva žalovaný v 3/ rade. Žalobca v konaní nepreukázal, že uzavretím zmluvy o zriadení
vecného bremena žalovaným v 1/ rade by sa znižovala hodnota pozemkov. Z týchto dôvodov žiadal
žalobu zamietnuť.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa s písomnými
dôkazmi, a to žalobou, výpisom z OR žalobcu, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. S., zmluvou o zriadení
vecného bremena z 05.02.2014, výzvou na predloženie podkladov a zvolanie valného zhromaždenia,
doplnením žaloby z 03.04.2014, návrhom na vydanie predbežného opatrenia z 26.03.2014, uznesením

o nariadení predbežného opatrenia z 10.06.2014 žiadosťou Ministerstva vnútra SR z 01.07.2014,
odvolaním žalovaného v 1/ rade z 21.07.2014, ako aj z 23.07.2014, rozhodnutiami súdov, vyjadrením
žalovaného v 1/ rade, žiadosťou Okresného úradu Nové Zámky z 23.11.2015, vyjadrením žalobcu
zo 14.03.2016, žiadosťou Okresného úradu Nové Zámky z 08.09.2016, dožiadaním zo 16.11.2016,odpoveďou na dožiadanie z 09.01.2017, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/29/2017-361
z 28.02.2017, dožiadaním zo 17.07.2017, žiadosťou Okresného úradu Nové Zámky z 30.08.2017,
odpoveďounadožiadaniez11.09.2017,prekladmi,dožiadanímz03.10.2017,odpoveďounadožiadanie

zo 06.11.2017, odvolaním žalovaného v 3/ rade z 01.02.2018 a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

11. Žalovaný v 1/ rade namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Nové Zámky ešte vo svojom
vyjadrení zo dňa 23.07.2014, pretože podľa jeho názoru nebola daná miestna príslušnosť podľa § 88

ods. 1/ písm. h) OSP. Krajský súd v Nitre v uznesení z 28.02.2017 sa vysporiadal s touto námietkou
miestnej nepríslušnosti tak, že druhoinštančný súd uviedol, že táto nie je dôvodná, pretože konanie
o neplatnosť zmluvy o zriadenie vecného bremena je konaním o práve k nehnuteľnosti, čím došlo k
založeniu miestnej príslušnosti podľa § 88 ods. 1/ písm. h) OSP (ustanovenie § 20 CSP), preto súd prvej
inštancie vo veci konal ako miestne príslušný súd.

12. Z predložených dôkazov žalobcom bolo zistené, že vlastníkom nehnuteľností, a to parcely registra
C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6834 m2, parcely registra C č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2 a parcely registra C č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 37117 m2 v kat. úz. S. v podiele jedna jednina je žalovaný v 1/ rade.

13. Na parcele registra C č. XXXX/XX v kat. úz. S. sa nachádza stavba súp. č. XXXX Aquario
shopping center Štúrovo, ktorej vlastníkom bol žalovaný v 1/ rade, na základe kúpnej zmluvy zo dňa
05.02.2014 nadobudol túto nehnuteľnosť žalovaný v 3/ rade. Toho istého dňa bola medzi žalovaným
v 1/ rade a žalovaným v 3/ rade uzavretá Zmluva o zriadení vecného bremena, v zmysle ktorej
sa zriadilo v prospech žalovaného v 3/ rade vecné bremeno spočívajúce v povinnosti každého

vlastníka zaťažených pozemkov strpieť prechod cez celé zaťažené nehnuteľnosti pešo, na bicykli ako
aj motorovým vozidlom a prestavbu, nadstavbu a akékoľvek iné stavebné úpravy na stavbe postavenej
na zaťaženej nehnuteľnosti. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení vecného bremena za náhradu vo
výške 10000 eur.

14. Žalobca sa domáhal určenia, že zmluva o zriadení vecného bremena je neplatná v zmysle
ustanovenia § 39 OZ, nakoľko žalovaný v 1/ rade mal úmysel poškodiť žalobcu ako spoločníka
umožnením využívania nehnuteľností neznámym tretím osobám, nebol vopred informovaný o uzavretí
zmluvy a neboli mu poskytnuté informácie týkajúce sa nakladania s majetkom žalovaného v 1/ rade,
ktorým by v konečnom dôsledku došlo k poškodeniu finančných záujmov žalobcu.

15. Podľa § 151n ods. 1/ až 3/ Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s

vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

16. Vecné bremená patria do skupiny vecných práv k cudzím veciam, vyznačujú sa tým, že spočívajú
v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď za účelom prospešnejšieho využívania nehnuteľnosti alebo
konkrétneho vlastníka, alebo v prospech konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vecné bremeno
predstavuje vždy záťaž pre konkrétnu nehnuteľnosť alebo jej vlastníka. Vecné bremena predstavujú
obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti, a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa

zdržať alebo niečo konať.

17. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Žaloba bola podaná ešte za účinnosti § 80 písm. c) OSP. Podľa § 470 ods. 2/ CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia platnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Súd posudzoval podanie žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia § 80 písm. c) OSP. Súd posudzovalnaliehavý právny záujem zo strany žalobcu v tom, či uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena
zo strany žalovaného v 1/ rade došlo k ohrozeniu alebo zneisteniu právneho postavenia žalobcu ako
minoritného spoločníka žalovaného v 1/ rade.

19. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu musel súd prihliadať aj na novú
právnu úpravu týkajúcu sa naliehavého právneho záujmu, keď zákonodarca pri § 137 CSP vylúčil žaloby
o určenie neplatnosti resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú
ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Konkretizácia naliehavého právneho záujmu a jeho

preukazovanie spočíva na žalujúcej strane, teda je na žalobcovi, aby preukázal naliehavý právny
záujem pri podaní žaloby ako aj v priebehu celého konania. V tomto prípade žalobca sa domáhal
neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú žalovaný v 1/ rade ako spoločník žalobcu uzavrel
so žalovaným v 3/ rade. Žalobca sa nedomáhal ani určenia, že vecné bremeno existuje, ani určenia,
či vôbec došlo k zriadeniu vecného bremena, domáhal sa len určenia neplatnosti zmluvy o zriadení
vecného bremena ako absolútne neplatného právneho úkonu z titulu zníženia majetku žalovaného v

1/ rade.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí
od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom právny naliehavý záujem, môže sa jej
bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani
nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením

(ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Samostatným dôvodom neplatnosti
právneho úkonu je jeho rozpor s dobrými mravmi. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho
obsah alebo účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch
medziľuďmiurčuje,akýmábyťobsahichjednania,abybolovsúladesozákladnýmizásadamimravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie,

ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti
hrubo nevyvážené. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať individuálne, s
prihliadnutím najmä na konkrétne okolnosti konania strany v príslušnej dobe a na všeobecne uznávanú
mienku o tom, aký obsah ich konania je z uvedených hľadísk prijateľný. Absolútnu neplatnosť podľa §
39 OZ je potrebné vždy skúmať z hľadiska okolností, ktoré existovali v čase vzniku právneho úkonu.

22. Súd vyhodnotil dôkazy predložené stranami sporu, ako aj dôkazy, ktoré mu boli verejne známe, a
dospel k tomu záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca sa domáhal určenia, že zmluva o
zriadení vecného bremena zo dňa 05.02.2014 medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 3/ rade je
absolútne neplatná, a to z dôvodu, že mohlo dôjsť k zníženiu majetku žalovaného v 1/ rade a z dôvodu,

že žalobca nevedel zabrániť uzavretiu tejto zmluvy. Žalobca však v celom konaní neprodukoval žiadny
dôkaz, ktorý by tieto jeho tvrdenia podložil. Ak by žalobca sa domáhal neplatnosti právneho úkonu z
dôvodu zníženia majetku žalovaného v 1/ rade, v žiadnom prípade by sa nemohlo jednať o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, pretože žalobca v konaní nepreukázal, v čom vidí túto absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, v čom zmluva o zriadení vecného bremena odporuje zákonu a v čom vidí obchádzanie

zákona zo strany žalovaného v 1/ rade. Je pravda, že žalovaný v 1/ rade bol ten, kto uzavrel zmluvu o
zriadení vecného bremena so žalovaným v 3/ rade, ale jednalo sa o odplatnú zmluvu, pričom žalovaný v
1/radezazriadenievecnéhobremenaobdržalsumu10000eur.Užsamotnátátoskutočnosťpreukázaná
v konaní a uvedená v Zmluve o zriadení vecného bremena, vyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že došlo k
zníženiu majetku žalovaného v 1/ rade. Tak isto neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že konanie žalovaného v

1/ rade uzavretím Zmluvy o zriadení vecného bremena by odporovalo dobrým mravom tým, že žalovaný
v 1/ rade nepredložil žalobcovi informácie o uzavretí tejto zmluvy.

23. Ak aj žalobca namietal a tvrdil, že Zmluva o zriadení vecného bremena je absolútne neplatná v
zmysle § 39 OZ, takúto neplatnosť právneho úkonu v konaní preukázať nevedel. Neplatnosť právneho

úkonu v zmysle § 39 OZ je neplatnosťou absolútnou, ktorú musí súd skúmať ex offo. Ak by súd
dospel k tomu záveru, že takýto právny úkon je neplatný, a to pre rozpor s dobrými mravmi, takej
neplatnosti sa môže domáhať nielen dotknutý účastník právneho úkonu, ale aj tretia osoba, ktorá má
na vyslovení neplatnosti právny záujem. Určovacou žalobou sa absolútnej neplatnosti právneho úkonumôže dovolávať, kto ako dotknutý má na tom právny záujem. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí
právne následky, je totiž neplatný od samého začiatku. Na takýto úkon sa hľadí ako keby nebol ani
vykonaný. Takúto neplatnosť právneho úkonu súd v tomto konaní nevzhliadol, tým, že žalovaný v 1/ rade

uzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena so žalovaným v 3/ rade, nedošlo k porušeniu povinnosti zo
strany žalovaného v 1/ rade, žalobca sa domáhal neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými
mravmi a z dôvodu, že uzavretím Zmluvy o zriadení vecného bremena sa znížil majetok žalovaného
v 1/ rade. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti, v odôvodnení
rozhodnutia sa musí zaoberať platnosťou takéhoto právneho úkonu iba vtedy, ak sám neplatnosť

úkonu vyvodí alebo ak je neplatnosť úkonu stranami iba tvrdená. Uvedené platí za podmienky, že
skutočnosti, ktoré sú spojené s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, vyjdú v súdnom konaní
najavo. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena sa súd zaoberal
dôvodmi neplatnosti, ktoré boli tvrdené žalobcom, a to úmysel žalovaného v 1/ rade ukrátiť žalobcu na
jeho majetku, v čom videl žalobca rozpor s dobrými mravmi. Žalobca neosvedčil ani jeden z dôvodov
absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, navyše nepreukázal naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti tohto právneho úkonu, pretože v petite žaloby sa nedomáhal určenia, či žalovaný svedčí
alebo nesvedčí určité právo. Takto žalobca ani v žalobe, ani v konaní neosvedčil naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, pretože sa mohol domáhať určenia,
že vecné bremeno neexistuje alebo určenia, že k zriadeniu vecného bremena nedošlo, pričom by pri
takejto určovacej žalobe mohol osvedčiť naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný

najmä vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami, ktorý je ohrozením
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť (rozhodnutie NSSR sp.
zn. 4Cdo 49/2003). Ako už súd konštatoval, žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na svojej
žalobe, nepreukázal v konaní ani žiaden z dôvodov absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení vecného
bremena. Za takto ustáleného skutkového a právneho stavu dospel súd k záveru, že žaloba nebola

podaná dôvodne, z toho dôvodu žalobu v plnom rozsahu zamietol.

24. Súd konanie voči žalovanému v 2/ rade podľa § 144 a nasledujúce CSP zastavil, nakoľko žalobca
voči nemu vzal žalobu v plnom rozsahu späť a žalovaný v 2/ rade so späťvzatím žaloby súhlasil.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešným žalovaným
v 1/ až 3/ rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 1/ a 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.