Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3Er/2277/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313206782
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gálová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2019:6313206782.4

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému O. E., F.. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX,
XXX XX W. F. U., t.č. F. XX, XXX XX T., o vymoženie povinnosti zaplatiť 1384,99 Eur s prísl., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821

08 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5603 049750 zo dňa 12.08.2013 poveril Okresný súd Brezno súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnému o vymoženie
1384,99 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku sp.zn. SR XXXXX/XX, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., dňa XX.XX.XXXX.

2. Spolu so žiadosťou o o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu predložená Dohoda o
uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára zo dňa 07.06.2011 (ďalej len Dohoda), na základe
ktorej bol vydaný exekučný titul. Na základe Dohody povinný uznal svoj záväzok voči veriteľovi vo výške
1756,80 Eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 50 Eur, dátum prvej splátky
17.06.2011.

3. Podľa bodu 4 Dohody sa zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory
z právnych vzťahov na základe tejto Dohody alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore,
s.r.o., jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a
Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok).4. Dňa 22.10.2019 bol súdu predložená návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1, písm. b), g) a l) Exekučného poriadku. Exekučný titul v danej exekúcii - rozhodcovský rozsudok,
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva

(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý

svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
nemôže spôsobiť platné právne účinky. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie
exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným
titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a
materiálnou vykonateľnosťou.
Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a

právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vo svojom podaní poukázal na niektoré rozhodnutia súdov
SR a ČR.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že exekučné konanie sa vykonáva v súlade so zákonom.
Povinný svojím vlastnoručným podpisom spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyjadril súhlas s jej

uzatvorením, ktorá umožňuje, aby prípadné spory zo zmluvných vzťahov s dodávateľom rozhodoval
Stály rozhodcovský súd. Povinný sa slobodne rozhodol uzavrieť s oprávneným spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola súčasťou Dohody o uznaní
záväzku. Predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce
právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním povinný nemal možnosť oboznámiť.

Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou
priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný
konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci
ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje
rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o

opravnomprostriedkuvočirozhodnutiu,ktoréjeexekučnýmtitulom,čižeakosúdtretejinštancie.Povinný
teda nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených vo vyššie citovaných ustanoveniach.
Zastávame názor, že povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy,
ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Vzhľadom na vyššie uvedené
nesúhlasil so zastavením exekúcie.

6. Podľa § 243h ods. 1, veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok).
.
8. Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57
ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§

57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má
alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne.
Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15,
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to

napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.11. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu Dohody
(ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 4, písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1 OZ, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. V predmetnej veci oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je

tuzemský rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o pôžičke,
ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko ju oprávnený
uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická
osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto
záveru musí i predmetná zmluva spĺňať vyššie uvedené zákonné podmienky, predovšetkým nesmie

obsahovať neprijateľné podmienky.

17. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Súd teda môže posúdiť za neprijateľné i podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená,
ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa.

Podľa citovaného § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluvy sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výnimkou je situácia, keď takáto rozhodcovská
doložka bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá.

18. Predmetná Dohoda obsahuje v bode 4 rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy
rozhodne rozhodca, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovská
doložka bola upravená v texte Dohody, s ktorou sa mohol povinný oboznámiť pred podpisom Dohody, ale
nemohol ovplyvniť jej obsah. Dohoda bola vyhotovená oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov
uzatvárajúcich rovnaký typ Dohody v danom období. Povinný pri podpise Dohody nemal možnosť

dohodnúťsanaobchodnýchpodmienkachsoprávneným,mohollencelúDohoduprijaťaleboodmietnuť.
Rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne.
Rozhodcovská doložka neumožňuje stranám tejto Dohody voľbu, či podajú žalobu na všeobecný súd SR
alebo rozhodcovský súd. Súd má za to, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Oprávnený podal žalobu na

rozhodcovský súd a tým povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vec rozhodovať a bol nútený
podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. V uvedenom obmedzení možnosti výberu súdu, ktorá
bude rozhodovať spor vzniknutý z Dohody, videl tunajší súd nerovnováhu v právach strán Dohody v
neprospech povinného.Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v bode 4 Dohody je neprijateľnou podmienkou,
keďženebolaspovinnýmdohodnutáindividuálneanútipovinnéhoriešiťsporyvýlučnevrozhodcovskom
konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie

Dohody zo zákona neplatné.

19. Prípustnosť posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní z hľadiska, či ide o
neprijateľnú podmienku, už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie,
ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle,

že vnútroštátny súd, ktorá rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,

ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých
prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku ( vted. § 45
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014).
Rozhodcovský súd rozhodoval o pohľadávke oprávneného voči povinnému z Dohody a dňa

XX.XX.XXXX vydal rozsudok sp. zn. SR XXXXX/XX, a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka je
neplatná, keďže ide o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom na
základe neplatného ustanovenia Dohody, a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom.
Ide teda o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať. Nie je teda naplnená podmienka vykonateľnosti
exekučného titulu. Na tento nedostatok súd prihliada z úradnej moci.

20.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostísúddospelkzáveru,žedojednanierozhodcovskejdoložky
tak, ako je tomu v Dohode, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi
právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie
predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol

vydaný na základe neplatného ustanovenia Dohody, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko
exekučný titul je teda nulitným právnym aktom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavil z úradnej moci v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku.

21. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona

patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň
z pridanej hodnoty.

22. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

23. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

24. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

25.NazákladevyššieuvedenýchustanoveníExekučnéhoporiadkuavzhľadomnato,žesúdnyexekútor

si náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich náhradu exekútorovi
nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 355 ods. 2,
§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 363 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe (§ 125 ods. 3 C.s.p.) treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Proti uzneseniu súdu vo výrokoch I. a III. nie je prípustné odvolanie.