Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200602
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5816200602.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcov: 1/ M. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XX a 2/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, obaja žalobcovia zastúpení
splnomocneným zástupcom: Mgr. Igor Palider, advokát, Zubrohlava č. 215, proti žalovanému: A. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Andrej Bryja, advokát,
Námestovo, Hviezdoslavova 49, v konaní o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I / Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, vyčíslené v
uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 5. 2. 2016 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že sú vlastníkmi pozemku,
zobrazeného v geometrickom pláne č. 37048201-105/2013 vypracovanom geodetom L.. M. B. ako C
KN parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2 v k.ú. N.. Žalobu odôvodnili tým,

že žalovaný je na LV č. XXXX pre k.ú. N.Í. evidovaný ako výlučný vlastník pozemku C KN parcela č.
XX/X - orná pôda vo výmere 548 m2. V prírode sa sporná časť uvedeného pozemku, zodpovedajúca
parcele, novovytvorenej geometrickým plánom, nachádzala v oplotenom dvore žalobcom ako aj pod
stavbou hospodárskej budovy. Žalobcovia kúpnou zmluvou č. N 217/73, NZ 248/73 zo dňa 19. 11. 1973
nadobudli od matky A. G. a starej matky H. O. nehnuteľnosti v k.ú. N., okrem iných aj rodinný dom
XX, hospodárske budovy a dvor vo výmere 647 m2 za cenu 25 728,- Kčs. Kúpnu zmluvu vypracoval

notár, účastníci doložili k prevodu všetky potrebné úradné súhlasy, prebehla jej registrácia a žalobcovia
sa považovali za vlastníkov domu aj celého oploteného pozemku vo výmere 647 m2. V rámci konania
ROEP v obci N. v roku 2002 žalobcovia zistili, že ich kúpna zmluva sa stratila a nebola evidovaná v
údajoch vtedajšej geodézie. Až v roku 2010 sa žalobcom podarilo kúpnu zmluvu získať a oboznámiť sa
s jej obsahom. Následne v roku 2010 pri prevode domu a pozemku na syna Ľ. G. žalobcovia zistili, že
sporný pozemok C KN parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2 aj s plochou
pod 80-ročnou maštaľou nemajú zapísanú na seba. Následne zistili, že sporný pozemok je evidovaný

v katastri na žalovaného. Žalobkyňa 2/ následne oboznámila so svojím zistením žalovaného a ten sa
vyjadril, že sporný pozemok im dobrovoľne vydá a prepíše, ak si pripravia podklady - geometrický plán. Z
tohto dôvodu si žalobkyňa 2/ v roku 2013 dala vypracovať geometrický plán; žalovaný sa však následne
vyjadril, že pozemok dobrovoľne žalobcom nevydá a bude požadovať odstránenie plota z pozemku.
Po tomto probléme žalobcovia začali zisťovať miestne pomery a zistili, že ešte medzi ich právnymi
predchodcami mali prebehnúť v roku 1930 po požiari v obci N. pozemkové výmeny častí susedných

pozemkov. Išlo o výmeny medzi P. Š. ( starý otec žalovaného ) a M. O. ( starý otec žalobcu 1/ ). Po
týchto výmenách v roku 1934 si uvedení na takto získaných pozemkoch postavili hospodárske budovy
a každý po tejto výmene užíval vymenené pozemky ako svoje. Tieto výmeny však neboli evidenčnezaznamenané a právni nástupcovia pôvodných vlastníkov si takto vymenené pozemky vyporiadavali v
konaniach ROEP alebo postupom podľa zákona č. 293/1992 Zb. V konaní ROEP však žalobcovia ani
žalovaný nemali vypracovaný geometrický plán a tak nezistili nesúlad vo výmerách vyporiadavaných

pozemkov.Žalovanýtiežvychádzalzuvedenýchpozemkovýchvýmenauplatnilsinároknavyporiadanie
pozemkov ( aj časť z PKN parcely č. XXX z PKN protokolu č. XXX ) z mena M. O. s odvolaním na
pozemkové výmeny jeho rodičov od pôvodných pozemkovoknižných vlastníkov. Aj sestra žalovaného V.
G.sizPKNparcelyč.XXXosvedčilanazákladeosvedčeniaodržbepozemokvovýmere73m2.Napriek
jasne deklarovaným výmenách susedných pozemkov aj zo strany žalovaného a jeho príbuznej však

žalovaný odmieta sporný pozemok žalobcom vydať. Právny predchodca žalovaného P. Š., nar. XX. X.
XXXX,zomrelýXX.X.XXXXnikdynevyzvalžalobcovvydaťspornýpozemok.Včasevýstavbykamennej
budovy maštale na spornom pozemku v roku 1934 nikdy nevzniesol voči výstavbe námietky. P. Š. tiež
sám zhotovoval oplotenie na oddelenie sporného pozemku od jeho pozemkov. Voči žalobcom alebo ich
právnym predchodcom nikdy neviedol súdne konanie o vydanie sporného pozemku. Od roku 1934 do
roku 1973 sporný pozemok užívali právni predchodcovia žalobcov a žalovaný ani jeho predchodcovia na

tentopozemokaninevstupovali.Dôkazomopozemkovýchvýmenáchbolozastavaniečastívymenených
pozemkov a ich oplotenie, ktoré vždy staval starý otec žalovaného P. Š.. Na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 19. 11. 1973 a po fyzickom prevzatí a užívaní všetkých stavieb ako aj sporného pozemku boli
obaja žalobcovia presvedčení, že sú vlastníkmi rodinného domu, hospodárskej budovy ako aj celého
oploteného pozemku, ktorý oddávna nerušene a dobromyseľne tiež užívali ich právni predchodcovia.

Žalobcovia so započítaním času držby ich právnych predchodcov vydržali sporný pozemok k dátumu
1. 4. 1984.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že sporný pozemok pochádza z PKN parcely č. XXX
zapísanej v PKN vložke č. XXX pre k.ú. N.. V tejto boli odjakživa ako vlastníci zapísaní len právni

predchodcovia žalovaného Z.. P. Š., ktorý bol starým otcom žalovaného a o ktorom žalobcovia tvrdia,
že mal pozemok v roku 1934 zameniť s M. O., v pozemkovej knihe ako vlastník zapísaný nikdy nebol a
jeho otec, rovnako P. Š. bol do pozemkovej knihy zapísaný až v roku 1951, takže v roku 1934 pozemok
zameniť nemohol. Žalovaný nepopiera, že žalobcovia užívajú sporný pozemok, ale popiera, že by boli
dobromyseľnými držiteľmi. V kúpnej zmluve z roku 1973 je jej predmet jasne definovaný a PKN parcela

č. XXX v ňom uvedená nie je. Žalobkyňa 2/ chodila za matkou žalovaného, aby im pozemok prepísala.
Žalovaný pozemok nadobudol dedením po svojej matke, ktorá ho nadobudla spoločne s jeho otcom
darovaním dňa 16. 1. 1951, čo je aj zapísané v pozemkovej knihe. Darcami boli M. Z. a H. Z..

X. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a

vyjadrením sporových strán a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

4. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 4. 1964 písomnú formu musia
mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 4. 1964 do 30. 6. 1988 k zmluve o
prevodenehnuteľnostijepotrebnájejregistráciaštátnymnotárstvom.Vlastníctvoprechádzaregistráciou
zmluvy.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníctva k pozemku,
špecifikovanému v žalobe a to na základe nadobúdacieho titulu vydržania. Ohľadne okolností vydržania
uviedli, že sporný pozemok užívajú od roku 1973, kedy uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou okrem rodinnéhodomu a hospodárskych budov nadobudli aj pozemok vo výmere 647 m2, o ktorom boli presvedčení,
že zahŕňa aj sporný pozemok, pretože ten bol oplotený a zastavaný ich stavbami, a napokon ich aj
notár, ktorý kúpnu zmluvu vyhotovil, ubezpečil, že vykoná všetky úkony k tomu, aby sa žalobcovia

stali riadnymi vlastníkmi kupovaných nehnuteľností. Až v roku 2010 zistili, že do ich pozemku zasahuje
čiastočne aj PKN parcela č. XXX, ktorá po zameraní geometrickým plánom má výmeru 67 m2.
Dobromyseľnými držiteľmi sa cítia aj preto, že ich právny predchodca M. O. pozemky vymenil s právnym
predchodcom žalovaného P. Š. v roku 1934 a už právni predchodcovia pozemok nerušene užívali
ako vlastný. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nepoprel síce, že žalobcovia skutočne užívajú sporný

pozemok, ale považuje ich len za detentorov, nie oprávnených držiteľov. Poukázal na to, že v roku
1934 P. Š. nebol vlastníkom pozemku, ktorý mal byť zamenený a preto žiadnu zámenu realizovať
nemohol. Tvrdil aj, že žalobcovia si boli vedomí, že užívajú pozemok, ktorého vlastníkmi nie sú, pretože
žalobkyňa 2/ chodila jeho matku žiadať, aby im pozemok previedla. Súd z vykonaného dokazovania
konštatuje, že žalobcovia nepreukázali, že by pozemok nadobudli vydržaním. Ako vyplýva z ust. §
134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k vydržaniu môže viesť len oprávnená držba držiteľa. Podľa §

130 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľ je oprávnený vtedy, ak je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť je presvedčenie držiteľa, že
nekoná bezprávne, keď si napr. prisvojuje určitú vec. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s
ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno vyvodiť
presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Okolnosťami, ktoré môžu utvrdzovať

záver o existencii dobrej viery, sú najmä okolnosti právneho dôvodu nadobudnutia práva a okolnosti
týkajúce sa poctivosti jeho nadobudnutia. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý
sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle
držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Omyl môže mať podstatu skutkovú alebo
právnu. Žalobcovia tvrdili, že následkom skutkového omylu sa ujali držby pozemku vo výmere o 67 m2

väčšej, než získali kúpnou zmluvou, a to na základe ubezpečenia notára, ktorý vyhotovil kúpnu zmluvu.
Svoj omyl vysvetľovali tým, že výmera pozemku žalovaného 67 m2, ktorý zasahuje do ich pozemku,
je nepatrná v porovnaní s výmerou pozemku, ktorý kúpili, pozemok je členitý a najmä zastavaný ich
stavbou. Súd je názoru, že omyl, na základe ktorého žalobcovia vstúpili do držby pozemku, nie je
omylom ospravedlniteľným. Okolnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne.

Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu rozumne požadovať od
každého subjektu, mal, resp. mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Z vyjadrení žalobcov
vyplynulo, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy z roku 1973, od ktorej odvodzujú svoju dobromyseľnosť,
si pozemok, ktorý kupovali, resp. o ktorom boli presvedčení, že ho kupujú, teda oplotený a zastavaný

ich stavbami, nedali zamerať geometrickým plánom a to, že užívajú aj pozemok žalovaného vo výmere
67 m2, hoci nebol predmetom kúpnej zmluvy, zistili až v roku 2010 po tom, čo ho chceli previesť
na svojho syna. Žalobcovia nekonkretizovali, akým spôsobom sa v rámci prevodu domu a pozemku
na svojho syna Ľ.Š. G. v roku 2010 dozvedeli, že užívajú aj pozemok vo výmere 67 m2, ktorý patrí
žalovanému, keď si geometrický plán na zameranie pozemku dali vyhotoviť až v roku 2013; uviedli len,

že to zistili „ podrobnejším šetrením „ . Podľa názoru súdu žalobcom pri uzatvorení kúpnej zmluvy nič
nebránilo, aby si pozemok, ktorý podľa ich predstavy mal byť predmetom kúpnej zmluvy, teda pozemok
nimi dovtedy užívaný v oplotenom stave, zastavaný ich stavbami, dali zamerať geometrickým plánom,
zvlášť, keď ho kupovali v pozemkovoknižnom stave s tým, že stav týchto nehnuteľností je neidentický.
Súd by považoval za skutkový ospravedlniteľný omyl napr. situáciu, kedy by sa žalobcovia ujali držby

nesprávnej parcely na základe chybného geometrického plánu, nie však situáciu, kedy geometrický
plán si vyhotoviť vôbec nedali, resp. dali až v roku 2013. Tiež je názoru, že pokiaľ už v roku 2010 boli
schopní aj bez geometrického plánu, ktorý si dali vypracovať až v roku 2013, zistiť, že užívajú aj časť
pozemku žalovaného, nemôže sa jednať z ich strany o omyl ospravedlniteľný a poťažne ich považovať
za oprávnených držiteľov. Z dôvodu, že samotný právny titul, na základe ktorého žalobcovia vstúpili

do držby pozemku, nie je spôsobilý na vstup do oprávnenej držby, súd zamietol návrh strán sporu na
ich výsluch ku okolnostiam, za ktorých žalobcovia vstúpili do užívania pozemku, za nadbytočný a preto
návrh zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď náhradu trov konania priznal

žalovanému, ktorý mal v konaní úspech.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.