Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/859/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200687
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214200687.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov
JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby
Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpený splnomocnencom:
NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3/A, Bratislava,
proti žalovanej: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. A. XXX, o zaplatenie 2.232,83 eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 12. marca 2015, č.k.
7C/25/2014-54, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu a o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 písm. a), písm. b), i), § 3
ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom čase uzavretia zmluvy, § 1 ods.
1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,

§ 2 písm. a), písm. b), písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods.
1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z
vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli písomnú úverovú zmluvu, ktorá
mala slúžiť na poskytnutie spotrebiteľského úveru pre žalovaného na financovanie motorového vozidla,
ktorého kúpna cena bola stanovená na sumu 12.448,- eur. Žalovaný vyplatil vopred časť kúpnej ceny vo
výške 4.149,33 eur. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 8.298,67 eur,

ako to vyplýva z pripojenej úverovej zmluvy (čl. 12) a súčasne uzatvorili aj Zmluvu o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva. Žalobca svojím podaním zo dňa 15.11.2012 oznámil žalovanej, že došlo k
predaniu motorového vozidla a z dôvodu omeškania žalovanej s úhradou splátok úveru došlo k účinnosti
prevodu vlastníckeho práva k vozidlu a následne dňa 29.11.2012 bolo motorové vozidlo žalovanej
odobraté. Súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný. Je toho názoru, že žalovaná žalobcovi
nič nedlhuje, a to z dôvodu, že úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý na financovanie motorového vozidla

viac neexistuje, nakoľko predmetné motorové vozidlo (predmet financovania) jej bolo odobraté, čiže
žalovaná nemá dôvod platiť za niečo, čo viac neprenajíma. Navyše žalovaná dobrovoľne motorové
vozidlo dňa 15.02.2013 vrátila a z vlastnej iniciatívy nakontaktovala leasingovú spoločnosť a oznámila
jej, že viac splátky schopná splácať nie je. Zaplatenie pohľadávky žalobcu žalovanou by bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o AutoKredite ďalej obsahujú nasledujúce
neprijateľné podmienky a to v čl.VII. ods. 3 a čl. VII. ods. 5, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na mieru úspechu aneúspechu v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že žalovanému
súd trovy nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a namietal, že súd

prvého inštancie sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami žalobcu, vo svojom rozhodnutí
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 2.232,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.04.2013 do
zaplatenia, alebo alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že v predmetnej právnej veci žalobca a žalovaná uzatvorili dňa
17.02.2012 Zmluvu o AutoKredite č. 764493, súčasťou ktorej boli všeobecné zmluvné podmienky
Zmluvy o AutoKredite, splátkový kalendár a protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu financovania.
Na základ tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej účelový úver vo výške 8.298,67 eur s dobou
splatnosti 12 mesiacov a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 10% za účelom financovania
obstarávacej ceny motorového vozidla značky Škoda Octavia Tour II, rok výroby 2012. Povinnosťou

žalovanej z predmetného právneho vzťahu bolo okrem iného uhrádzať pravidelné mesačné splátky
poistenia vo výške 57,23 eur. Na zabezpečenie svojho záväzku žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 764493. Nakoľko žalovaná riadne neuhrádzala
dohodnuté splátky, žalobca v zmysle článku VII. ods. 2 a 3 VZP stanovil poskytnutý úver predčasne
splatným a žalobcovi vznikla vo vzťahu k žalovanej pohľadávka vo výške 2.232,82 eur. Žalobca

nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje v súlade s ustanovením § 9 ods. 2
písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o dobe trvania zmluvy, nakoľko žalovanej bol poskytnutý úver s
dobousplatnosti12mesiacov.Dobatrvaniazmluvyjeuvedenáajvoformuláriozmluvnýchpodmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol podpísaný aj žalovanou dňa 17.02.2012. Taktiež žalobca
nesúhlasísnázoromsúduprvejinštancie,žezmluvaneobsahujevsúlades§9ods.2písm.i)citovaného

zákona úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, nakoľko výška úrokovej sadzby je zreteľne uvedená
v pravom hornom rohu samotnej zmluvy a to 0%. Ďalej žalobca uviedol, že všetky ďalšie údaje a to
výška, počet a termíny splátok sú uvedené v splátkovom kalendári, ktorý tvorí súčasť zmluvy. Úroková
sadzba je uvedená aj vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý
je povinnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že

zmluva neobsahuje v súlade s § 9 ods. 2 písm. l) údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov,nakoľkoakobolouvedené,súčasťouzmluvybolajsplátkovýkalendárstanovujúcivýšku
a splatnosť jednotlivých splátok úveru, ktorý je podpísaný žalobcom a žalovaným. Z prehľadu splátok
prijatýchvzmluvevyplýva,žežalovanádopredčasnejsplatnostiúveruuhradilasplátkyvhodnote486,19
eur. Údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov je zakotvený a uvedený vo formulári

o zmluvných podmienkach, ktorý je povinnou súčasťou zmluvy a s ktorým sa oboznámila žalovaná a
svojim podpisom s ním súhlasila. Žalobca svojim návrhom požaduje zaplatenie sumy 2.232,83 eur, ktorá
pozostáva z dlžnej čiastky splatnej ku dňu stanovenia úveru splatným, nesplatenej časti istiny, nákladov
spojených so zaistením predmetu financovania a v zmysle článku VII. ods. 5 VZP, ktoré bol žalobca
nútenývynaložiťnaodobratiemotorovéhovozidlaazosumypoistnéhonapoisteniemotorovéhovozidla,

t.j. spolu vo výške 8.874,91 eur. Nesplatená časť istiny úveru predstavuje hodnotu 8.298,67 eur, nakoľko
žalobca motorové vozidlo odpredal o sumu jeho kúpnej ceny vo výške 6.642,08 eur bola dlžná suma
žalovanej voči žalobcovi znížená.

4. Žalovaná odvolací návrh nepodala, písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nezaslala.

5.Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal obe napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods.

3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania
či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.7. Predmetom konania na súde prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 7C/25/2014 je návrh žalobcu,
ktorým sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 2.232,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 2.232,83 eur od 01.04.2013 do zaplatenia.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti a postupu rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2014 domáhal od

žalovanej zaplatenia istiny 2.232,83 eur s príslušenstvom titulom uzavretej Zmluvy o AutoKredite
č. 7644393, ktorú uzatvoril so žalovanou dňa 17.02.2012, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné
zmluvné podmienky Zmluvy o AutoKredite. Dňa 17.02.2013 uzavreli žalobca a žalovaná zmluvu o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanej na
zabezpečenie vrátenia poskytnutého úveru a na zaplatenie príslušenstva ďalších pohľadávok, na ktoré
žalobcovi vznikne nárok v prípade predčasnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od zmluvy. Zo Zmluvy

o AutoKredite č. 764493 zo dňa 17.02.2012 vyplýva, že táto bola uzavretá v zmysle ustanovenia §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako klientom, ktorej
predmetom financovania je motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Tour, rok výroby 2012, keď kúpna cena
nadobudnutého motorového vozidla je 12.448,- eur, klientom vopred uhradená časť kúpnej ceny je
4.149,33 eur. Veriteľ poskytuje na základe žiadosti klienta zo dňa 17.02.2012 účelový úver vo výške

8.298,67 eur s dobou splatnosti 12 mesiacov a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 10% a klient
sa zaväzuje veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky včas riadne vrátiť v splátkach, ktorých výška
a splatnosť je uvedená v splátkovom kalendári, zaplatiť úroky, spracovateľský poplatok pri uzavretí
zmluvy vo výške 3% z výšky úveru, t.j. 248,96 eur. Prílohu a neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy tvoria
všeobecné zmluvné podmienky, s obsahom ktorých sa zmluvné strany oboznámili, rozumejú im a

súhlasia s nimi. Prílohu a záväznú časť tejto zmluvy tvorí splátkový kalendár stanovujúci výšku a
splatnosť jednotlivých splátok úveru a taktiež protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu financovania.
Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 764493 dňa 17.02.2012 uzavretej medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako klientom alebo dlžníkom vyplýva, že v zmysle článku II.
dlžník vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom predmetu financovania, ktorý nadobudol na základe platnej

kúpnej zmluvy a že predmet financovania nie je zaťažený akýmikoľvek právami tretích osôb a je bez
obmedzenia oprávnený previesť vlastnícke právo k predmetu financovania na veriteľa. V zmysle článku
III. dlžník sa na zabezpečení svojho záväzku voči veriteľovi na vrátenie na základe zmluvy poskytnutého
úveru a na zaplatenie príslušenstva ďalších pohľadávok, na ktoré veriteľovi vznikne nárok v prípade
predčasnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od zmluvy, prevádza na veriteľa podpisom tejto zmluvy

vlastnícke právo k predmetu financovania. Veriteľ podpisom tejto zmluvy prijíma na zabezpečenie
splnenia svojich v predchádzajúcej vete špecifikovaných pohľadávok zo zmluvy alebo vzniknutých
odstúpením od zmluvy dlžníkom ponúknutý prevod vlastníckeho práva k predmetu financovania. Na
základe tejto zmluvy vykoná príslušný orgán evidencie motorových vozidiel zápis dlžníka ako držiteľa
predmetu financovania a veriteľa ako vlastníka do evidencie motorových vozidiel ním vedenej.

10. Z vyrozumenia o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po predčasnej splatnosti úveru podľa Zmluvy
o AutoKredite č. 764493 zo dňa 22.03.2013 vyplýva, že nárok prenajímateľa - žalobcu predstavuje
sumu 8.874,91 eur, ktorá pozostáva z dlžnej čiastky splatnej ku dňu stanovenia úveru splatným vo
výške 220,61 eur, nesplatenej časti istiny 8.298,67 eur, náklady veriteľa spojené so zaistením vozidla a

realizáciou predaja odhlásením a iné 313,16 eur, suma poistného na poistenie predmetu financovania
42,47 eur. Nároky nájomcu, t.j. žalovanej predstavujú sumu 6.642,08 eur, ktorá suma predstavuje výnos
z predaja predmetu financovania bez DPH. Výsledkom zápočtu uvedených pohľadávok je pohľadávka
žalobcu vo výške 2.232,83 eur, ktorú je povinná uhradiť v zmysle tohto vyrozumenia žalovaná do
05.04.2013. Z oznámenia o predčasnej splatnosti úveru podľa Zmluvy o AutoKredite č. 764493 zo dňa

15.11.2012 vyplýva, že žalobca týmto oznámil žalovanej predčasnú splatnosť úveru z dôvodu v zmysle
článku VII. ods. 2 bod 1 VZP, že sa dostala do omeškania s úhradou splátok, v ktorých je v omeškaní
po dobu viac ako 10 dní, keď ku dňu 15.11.2012 dlhuje sumu 220,61 eur. Na základe uvedeného preto
v zmysle článku VII. ods. 3 VZP oznamuje, že dňom 15.11.2012 sa stala nesplatená časť istiny vo
výške 8.298,67 eur splatnou. Z protokolu o prevzatí vozidla vyplýva, že dňa 29.11.2012 došlo k prevzatiu

motorového vozidla zn. Škoda Octavia zo strany pána M., keď odovzdávajúcim bol pán M. P. a vozidlo
Škoda Octavia EČV: DS 897 DZ bielej farby. Z expertízneho posudku č. 002/2013 vypracovaného
spoločnosťou Expert Group, k.s., Vajnorská 8/A, Bratislava na základe objednávky zadávateľa - žalobcu,
ktorou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty cestného vozidla Škody Octavia II., e.č. DS 897 DZ vyplýva,že tento expertízny posudok bol vypracovaný ku dňu 19.12.2012, kedy sa realizovala obhliadka a
všeobecná hodnota vozidla s DPH bola určená na sumu 8.385,- eur. Z prehľadu splátok prijatých na
zmluve č. 764493 vyplýva, že žalovaná zaplatila dňa 17.02.2012 sumu 248,96 eur, 19.03.2012 57,23

eur, 20.06.2012 sumu 180,- eur, čo spolu predstavuje 486,19 eur. Predpisy podľa splátkového kalendára
predstavujú 7 splátok po 57,23 eur, jedna splátka 248,96 eur, čo spolu predstavuje 706,80 eur. Rozdiel
týchto súm predstavuje nedoplatok vo výške 220,61 eur. Z faktúry č. 20121039 vystavenej dodávateľom
Over - lesase, s.r.o., so sídlom Exnárova 1, Bratislava pre odberateľa - žalobcu zo dňa 30.11.2012
vyplýva, že ňou fakturuje na základe dohody a záväzkového listu za úspešné vybavenie zákazky LZ

764493 V. M. zadržané Škoda Octavia, cena s DPH 159,34 eur. Z faktúry č. 2/2012 dodávateľa Expert
Group, k.s., Vajnorská 8/A, Bratislava vystavenej pre objednávateľa - žalobcu dňa 03.01.2013 vyplýva,
že ňou dodávateľ účtuje expertízny posudok v sume 63,10 eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje
75,72 eur. Z faktúry č. 130026 vystavenej dodávateľom spoločnosťou NMR, s.r.o. so sídlom Pezinok,
IČO: 43 998 763 pre odberateľa - žalobcu zo dňa 15.03.2013 vyplýva, že ňou fakturuje prepis vozidla
Škody Octavia EČ - DS 897 DZ v hodnote 78,71 eur. Z faktúry č. 13B00054 vystavenej žalobcom pre

odberateľaTODOS,s.r.o.,sosídlomBrusnicová12316/20,Bratislavazodňa01.03.2013vyplýva,žeňou
žalobca fakturuje odpredaj vozidla Škody Octavia EVČ: DS 897 DZ v sume 6.642,08 eur. Z predvolania
na pojednávanie nariadeného na deň 12.03.2015 vyplýva, že účastníci konania boli poučení v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 2 O.s.p. s tým, že musia predložiť dôkazy alebo ich musia označiť skôr, ako
predseda senátu vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené neskôr sa neprihliada v

zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.

11. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. ( súčasný
ekvivalent § 365 ods. 1 písm. f/ CSP), odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo prednesom účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 132 až 135 O.s.p. ( súčasný
ekvivalent § 191 až 194 CSP) alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné

ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

12. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhnutie dôkazov, ktoré ju preukazujú,
je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní

dôkazov leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník
má teda povinnosť tvrdenia (§ 132 CSP a §§149 -151 CSP) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto
povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Účastníci sú povinní prispievať k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné
prostriedky a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z

označených dôkazov vykoná (§ 185 CSP). Základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. (ust.
§ 215 CSP). V prípade, ak účastník si nesplní povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom
neunesenie dôkazného bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za

následok nepriaznivé rozhodnutie.

13. K naplneniu týchto skutočností došlo aj v prejednávanej veci tým, že žalobca v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal, že pri speňažovaní predmetu
leasinguvobdobípo29.11.2012(kedybolpredmetleasingužalovanouodovzdaný)ajehonákupnácena

bola určená na výšku 8.385,- eur (všeobecná hodnota vozidla podľa expertízneho posudku č. 002/2013
ku dňu 19.12.2012) postupoval s potrebnou starostlivosťou tak, aby bez ukrátenia svojich práv získal z
predaja čo najvyšší výnos a taktiež odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal súdu dôvodnosť
a účelnosť vynaložených nákladov súvisiacich s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Pokiaľ k
predaju predmetu leasingu došlo až dňa 01.03.2013 za cenu 6.642,08 eur (faktúra č. 13B00054) nie

je možné pri absencii akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich akým spôsobom, či vôbec a po akú dobu
bolo motorové vozidlo ponúkané na predaj, následne škodu z predaja predmetného motorového vozidla
pripísať na vrub žalovanej.14. Leasingová zmluva má povahu inominátnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 51, § 491 Občianskeho
zákonníka, resp. ustanovenia § 269 Obchodného zákonníka, ktorej cieľom je konečný prevod vlastníctva
predmetu na leasingového nájomcu. Odvolací súd sa stotožnil s úvahou súdu prvej inštancie o tom,

že leasingová zmluva - Zmluva o AutoKredite č. 764493 zo dňa 17.02.2012 medzi žalobcom a
žalovanou je platným právnym úkonom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že žalobca voči žalovanej
uplatňuje plnenie vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy a teda že ide o právny vzťah, na ktorý je treba
aplikovať normy spotrebiteľského práva. Tieto závery odvolací súd považuje za správne, zodpovedajúce

výsledkom vykonaného dokazovania. Ani samotný žalobca ich správnosť v odvolaní nenamieta s
poukazom na čo niet pochýb o existencii povinnosti súdu podrobiť spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej má
pôvod uplatňovaný nárok ex lege súdnej kontrole z hľadiska toho, či neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Legislatívna úprava ako aj súdna prax štandardne zabezpečuje ochranu spotrebiteľa pred
konaním, ktoré ho môže poškodzovať.

15. Odvolací súd sa taktiež zaoberal námietkou odvolateľa, že predmetnú Zmluvu o AutoKredite nie je
možné považovať za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 129/2010
Z.z. z dôvodu, že neobsahuje náležitosti a to v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i), písm. f),
písm. l), písm. k), nakoľko aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie , že predmetná
úverová zmluva, ktorá je súčasťou tejto leasingovej zmluvy ako nepomenovanej zmluvy, tieto povinnosti

uložené zákonom neobsahuje, keď minimálne z dôvodu, ktorý je uvedený aj súdom prvej inštancie a to v
zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) táto zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov možno konštatovať, že predmetná úverová zmluva je bez poplatkov a
bezúročná. Z uvedeného dôvodu správne súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 220,61 eur, ktorá predstavuje poplatky spojené s poskytnutím predmetného úveru, nakoľko je

potrebné považovať predmetnú Zmluvu o AutoKredite za bezúročnú a bez poplatkov.

16. Ďalej odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že vrátením
predmet leasingu (motorové vozidlo) žalobcovi, došlo k zániku povinnosti žalovanej platiť za niečo, čo
viac neprenajíma, keď je toho názoru, že v prípade, ak došlo k predčasnému zosplatneniu predmetnej

úverovej zmluvy a k odovzdaniu predmetu leasingu zo strany žalovanej žalobcovi, nedošlo tým k
ukončeniu zmluvného vzťahu ako takého, ale spôsobilo to nástup tých práv a povinností dohodnutých
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, ktoré sú s týmito právnymi skutočnosťami spojené.

17. Ako bolo v konaní zistené a medzi účastníkmi konania je to nesporné, žalovaná dlh zo Zmluvy o

AutoKredite neplnila riadne, keď zaplatila len tri splátky v celkovej výške 486,19 eur a ako vyplýva z
prehľadu splátok ( č.l. 34 v spise) do omeškania sa dostala už so zaplatením druhej splátky splatnej
dňa 24.04.2012, následne uhradila splátku dňa 20.06.2012 vo výške 180,- eur a po nej už neuhradila
žalobcovi žiadne splátky. Povinnosť žalovanej poskytnuté prostriedky vrátiť plynie ako zo zmluvy, tak aj
z podstaty právnej úpravy úverového vzťahu.

18. Na základe uvedeného odvolací súd vyzval účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 382 zákona
č. 160/2015 Z.z., aby sa v lehote desiatich dní od doručenia výzvy písomne vyjadrili k možnému použitiu
na vec súdom prvej inštancie neaplikovaného ustanovenia § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka a
to vo vzťahu k uzavretej zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 17.02.2013 a

realizácii predaja motorového vozidla značky Škoda Octavia Tour II, r. výroby 2012, výr. číslo karosérie:
TNB DA 21Z4C2132369.

19. K predmetnej výzve zaslal vyjadrenie žalobca a to podaním zo dňa 5.10.2016, v ktorom uviedol,
že za účelom splnenia povinnosti v zmysle ust.§ 553c ods. 4 OZ zabezpečil prostredníctvom

znaleckej organizácie EXPERT GROUP, k.s. vypracovanie expertízneho posudku všeobecnej hodnoty
motorového vozidla zo dňa 3.1.2013. Znalecká organizácie vyčíslila všeobecnú cenu na sumu 8.385,-
eur s DPH. Pri kúpnej cene motorového vozidla bola prenesená daňová povinnosť na kupujúceho,
čo znamená, že suma 6.642,08 eur bola uvedená bez DPH. Ak sa porovná číselný odhad znaleckej
organizácie v zmysle posudku bez DPH dopracujeme sa k sume 6.7008,08 eur a porovnaním tejto

sumy a sumy za predaj motorového vozidla vo výške 6.642,08 eur dospejeme k rozdielu približne
66 eur. Vzhľadom na uvedené, je žalobca toho názoru, že pri predaji vozidla postupoval s odbornou
starostlivosťou.20. K výzve súdu zaslala písomné vyjadrenie aj žalovaná a to podaním zo dňa 12.10.2016 v ktorom
uviedla, že sa dostala do finančnej tiesne a nevedela zaplatiť druhú splátku. Aj keď predal byt v M. a
kúpila dom v S. A., nestačilo to na vyplatenie dlhu a preto kontaktovala žalobcu , aby mohla auto vrátiť.

21.Podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, 3e) veriteľ je pri výkone svojho
právapovinnýpostupovaťsnáležitoustarostlivosťoutak,abyprávopreviedolzacenu,zaakúsarovnaké
alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe,

ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým spôsobí.

22. Výkon zabezpečovacieho prevodu práva môže začať veriteľ (nadobúdateľ práva) po tom, ako
zabezpečený záväzok nebol riadne a včas splnený. Vzniká mu predovšetkým oprávnenie prevedené
právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách. Z uvedeného vyplýva, že na veriteľa zo zákona neprechádza právo, ktoré bolo

na neho dočasne prevedené. Veriteľ ustanovuje povinnosť, aby pri výkone svojho práva iným spôsobom
ako speňažením na dražbe postupoval s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu,
za ktorú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza. Ide o
prípady, ak sa v zmluve o zabezpečovacom prevode práva (§ 553 ods. 2) dohodla možnosť, aby sám
veriteľ uskutočnil výkon zabezpečovacieho prevodu. V prípade, ak by veriteľ speňažil právo, ktoré bolo

nanehoprevedené,zanižšiusumu,nežakájeobvyklá,zodpovedáosobe,ktorázabezpečenieposkytla,
za škodu, ktorú tým spôsobí.

23. Podľa § 553c ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho
práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo, veriteľ je bez zbytočného odkladu

povinný vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne
a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo.

24. V odseku 5 sa v súvislosti so speňažením práva v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu

práva upravuje postup veriteľa pre prípad, ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho práva
prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo. Čo je príslušenstvom pohľadávky, upravuje §
121 ods. 3. Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, tú
časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom
zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo.

25. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade došlo k predaju predmetu leasingu spôsobom,
že veriteľ pri výkone svojho práva v zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č.
764493 nepostupoval s náležitou starostlivosťou, nakoľko nepreviedol predmet leasingu za cenu, za
ktorú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza.

26. Žalobca predal predmet financovania za sumu 6.642,08 eur. Uvedený výťažok realizácie predmetu
zabezpečovacieho prevodu práva odpredajom motorového vozidla žalobcom nezodpovedá výťažku,
ktorý by bol dosiahnuteľný v prípade konania žalobcu v súlade s § 553c ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Predovšetkým žalobca súdu neuviedol, akým spôsobom realizoval výkon zabezpečovacieho

prevodu práva. Pojem „odpredaj“ uvedený v návrhu nezodpovedá zmluvnému dojednaniu v čl. V.
Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, podľa ktorého „...je veriteľ oprávnený predmet
financovania predať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase.“ Žalobca predal motorové
vozidlo za cenu 6.642,08 eur, čo však nezodpovedá cene obvyklej na trhu v príslušnom mieste a čase.
Všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla bola určená znaleckou organizáciou EXPERT

GROUP, k.s. v expertíznom posudku ku dňu 19.12.2015 vo výške 8.385,- eur spolu s DPH. Všeobecná
hodnota motorového vozidla určená expertíznym posudkom je výsledná objektivizovaná hodnota, ktorá
je znaleckým odhadom jeho najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by malo dosiahnuť
na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s
patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou

pohnútkou.

27. Súd nemá dôvod spochybňovať závery expertízneho posudku, podľa ktorého bola cena motorového
vozidla 8.385,- eur najpravdepodobnejšou hodnotou, ktorú by mal na trhu dosiahnuť. Bolo povinnosťoužalobcuakoveriteľavyvinúťnáležitéúsiliescieľomdosiahnuťmaximálnymožnývýnoszpredajavozidla.
Žalobca bol povinný podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka postupovať s náležitou starostlivosťou
tak, aby motorové vozidlo previedol za cenu, za akú sa za porovnateľných podmienok zvyčajne

prevádza, teda za cenu porovnateľnú s hodnotou určenou expertíznym posudkom. Dosiahnutie výnosu
z predaja vozidla 6.642,08 eur voči hodnote vozidla určenej expertíznym posudkom vo výške 8.385,- eur,
teda vo výške 79 % nesvedčí o náležitej starostlivosti žalobcu. Žalobca netvrdil ani nepreukázal akým
spôsobom predal motorové vozidlo a akým spôsobom sa usiloval o dosiahnutie čo možno najvyššieho
výnosu. Či kde a po akú dobu motorové vozidlo inzeroval, ponúkal vo svojich priestoroch, oslovil vopred

vybraných potencionálnych kupujúcich, ak áno akým spôsobom boli vybraní, či mal aj iných záujemcov
a podobne. Povinnosť informovať dlžníka o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, najmä o
všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu predmetu pri jeho predaji zaťažuje navrhovateľa
podľa § 553e v spojení s § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka. Splnenie tejto povinnosti navrhovateľ
nepreukázal. Jeho poukaz na cenu vozidla bez DPH (6.642,08 eur) v jeho písomnom vyjadrení k výzve
odvolacieho súdu, považuje súd za nenáležitý. Znalecká organizácia neurčovala cenu vozidla bez DPH,

rovnako ako ani žalovaná nekupovala vozidlo bez DPH a ani nepredáva tretím osobám vozidlo bez
DPH. Hodnota určená znaleckým posudkom vo výške 8.385,- eur je cenou predajnou a to bez ohľadu
na to, či predávajúci alebo kupujúci budú alebo nebudú platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Určovanie
ceny predmetu zabezpečovacieho prevodu práva bez dane z pridanej hodnoty a následné nepriame
presúvanie daňovej povinnosti na dlžníka, nemá oporu v platnej právnej úprave.

28. Nakoľko žalobca nepreukázal splnenie svojej povinnosti podľa § 553e v spojení s § 151m ods.7
Občianskeho zákonníka a dosiahnutý výnos z predaja predmetu zabezpečovacieho prevodu práva
nezodpovedá konaniu navrhovateľa podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, preto súd považuje
výnos z predaja motorového vozidla 6.642,08 eur za neprimerane nízky. Tým že žalobca predal

vozidlo za podstatne nižšiu cenu, ako bola určená v expertíznom posudku spôsobil žalovanej škodu,
ktorá predstavuje v prejednávanom prípade minimálne sumu 1.742,92 eur (8.385,- eur ako oprávnená
pohľadávka žalobcu - 6.642,08 eur ako výnos z predaja motorového vozidla, ktorý bol započítaný na
úhradu pohľadávky voči žalovanej). O uvedenú sumu 1.742,92 eur mohla byť pohľadávka žalobcu
voči žalovanej nižšia. Z uvedených dôvodov tak súd škodu vo výške 1.742,92 eur vzniknutú žalovanej

konaním žalobcu, ktorá predstavuje sumu oprávnených nárokov žalobcu voči žalovanej uplatňovaných
v konaní pred súdom započítal a žalobcovi tak tento nárok na istine úveru vo výške 8.298,67 eur ako aj
poistnom vo výške 42,47 eur ako nedôvodný nepriznal.

29. Podľa § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne

vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.

30. Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, tú časť
výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom
zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo. Nevyhnutné

a účelne vynaložené náklady treba odôvodniť a preukázať. Právo na náhradu nákladov účelne
vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva výslovne upravuje § 553d ods. 2
OZ. Vzhľadom na to, že tu ide o náhradu, veriteľ musí zároveň preukázať, že náklady vynaložil a uhradil.

31. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie sa nestotožnil s uplatneným nárokom žalobcu voči

žalovanej na zaplatenie sumy 313,16 eur titulom nákladov spojených so zaistením vozidla a realizáciou
predaja odhlásením, nakoľko zo strany žalobcu neboli pred súdom prvej inštancie produkované žiadne
listinné dôkazy, ktoré by preukázali dôvodnosť a účelnosť uplatneného nároku. Odvolací súd je
toho názoru, že predloženie vyššie uvádzaných faktúr ( špecifikované v ods. 10 tohto rozhodnutia)
nepreukazuje to, že zo strany žalobcu došlo aj k zaplateniu týchto súm jednotlivým dodávateľom a

teda, že tieto náklady žalobca aj vynaložil, keď v prípade faktúr ide len o daňový doklad a nie o doklad
preukazujúci zaplatenie ceny plnenia. Odvolací súd považoval uplatnenie si tohto nároku zo strany
žalobcu ako nepreukázané v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. ( súčasný ekvivalent ust. § 132
CSP), keď žalobca bol o tejto povinnosti predložiť dôkazy na preukázanie svojho nároku poučený súdom
v doručenom predvolaní na pojednávanie dňa 12.03.2014.

32. S poukazom na uvedené pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu
v celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnýmitvrdeniami odvolateľa s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok vrátane správneho závislého
výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil.

33. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).