Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010149
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3512010149.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča
a členov senátu - prísediacich H. I. K. G.. C. E., v trestnej veci obžalovaného D. T., U.. XX.XX.XXXX
H. G., trestne stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad
Váhom dňa 5. februára 2019 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: D. T., U.. XX.XX.XXXX H. G.,
F. R. G., F. M. XXX, U. E., D. R. M., A. XXX/X, Č. A.B.L.,
j e v i n n ý, ž e
dňa 06.06.2010 v čase asi o 23,00 h v M. H. Č. A. na ul. Q. XX, spoločne po predchádzajúcej dohode
s doposiaľ nezistenou osobou vošli do bytu, patriaceho Q. G., kde sa v tom čase nachádzal v izbe
poškodený C. T.L., F. D. T. rozbil dvere izby, otvoril ich a obaja vošli dnu do izby, kde D. T. fyzicky napadol
poškodeného C. T. tak, že ho najprv asi 3-krát udrel päsťou do tváre, následne kovovou tyčou asi 5-

krát do rôznych častí tela a nakoniec sekol poškodeného čepeľou dlhou asi 12 cm do predlaktia ľavej
ruky, ktorou sa snažil poškodený brániť pred ďalším útokom, pričom počas celého útoku požadovali od
poškodeného, aby im povedal, kde je vozidlo, ktoré im predtým poškodený odcudzil, alebo aby s nimi
išiel a zaviedol ich k vozidlu s tým, že ak nepôjde a bude ich provokovať, prepichnú ho nožom, svojím
konaním spôsobili poškodenému zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie,
t e d a

- spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal, spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom
konania - so zbraňou,
č í m s p á c h a l
- zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa z r u š u j e výrok o nepodmienečnom treste odňatia slobody
vo výmere 14 /štrnásť/ mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia uložený obžalovanému Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
13.03.2013, sp. zn. 1T/40/2013, doručený obžalovanému dňa 23.04.2013, právoplatný dňa 03.05.2013,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8
Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e pre výkon trestu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom proti obžalovanému vedie trestné konanie na podklade obžaloby
Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 11/11 - 24 zo dňa 12.04.2012, doručená tunajšiemu

súdu dňa 17.04.2012, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. A) Trestného zákona.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 18.04.2017, na ktoré predvolal obžalovaného,
poškodeného C. T. a o termíne upovedomil jeho obhajcu a prokurátora.
Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným
nedošlo k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste.
Po prednesení obžaloby a po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a v intenciách § 257

Trestného poriadku obžalovaný sa k otázke viny, resp. neviny nevyjadril. Z tohto dôvodu súd vykonal
dokazovanie v celom rozsahu o vine, o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.
Obžalovaný D. T. na hlavnom pojednávaní dňa 11.02.2014 odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora
bola prečítaná podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku výpoveď obžalovaného z prípravného konania
zo dňa 19.01.2011, kedy vypovedal k veci v procesnom postavaní obvineného. Z prečítanej výpovede

obžalovanéhovyplynulo,žeobvinenýpriznal,žefyzickynapadolpoškodenéhoC.T.,dalmuasi5úderov,
pravou rukou a pri úderoch päsťou držal nôž v ľavej ruke a čepeľou otočenou k sebe, aby poškodeného
neporanil. Potom zobral nejaký kus slabého kovu v tvare písmena A a tým ho raz udrel do stehna
ľavej nohy. Po útok ostal s poškodeným a so Q. G. v byte, dohadovali sa, pričom obžalovaný zaviazal
poškodenému ruku. Nevie ako je možné, že poškodený krvácal z ruky, lebo on ho nožom neporanil.

Uviedol, že v byte bol sám a dvaja Z. ho čakali vonku v aute. Dôvodom, pre ktorý išiel za poškodeným
bolo, že mu tento ukradol auta a chcel, aby mu ho vrátil.
Nakoľko sa v konaní pred súdom nepodarilo zabezpečiť osobnú účasť poškodeného C. T. a svedkov Q.
G. K. N. I., ktorý majú trvalý pobyt v Č. A. H. O. O. E. M., dožiadaním požiadal tunajším súd Okresný
súd M. o vykonanie výsluchu poškodeného C. T. a svedkov Q. G. a N. I.. E. N. I. O.Ý. E. M..

Z výsluchu poškodeného C. T. pred dožiadaným Okresným súdom M. vyplynulo, že po 4 rokoch si to
už moc nepamätá. Bolo to tak, že v noci, asi okolo pol noci, keď spal vtrhli do bytu Q.J. G. a potom do
jeho izby D. T. a ešte ďalší muž, D. F., tam ho napadli, porezali nožom, naložili do auta, chceli ho odviezť
do Č. M.. Za benzínovou stanicou na nájazde na T. U. U. ich zastavila hliadka Polície ČR, vzali ich na
políciu a tam sa to všetko vysvetlilo. Ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že 05.06.2010 odcudzili, skôr si

vypožičali auto D. F., išli s ním do Č. M.. Tam sa auto pokazilo, nechali ho tam a prišli do M. iným autom.
Poškodený potom išiel spať a potom v noci k nemu vtrhli. Dôvodom prečo vtrhli bolo, že chceli to auto.
Ku skutku z L. by uviedol, že tam išli všetci, teda obžalovaný, D. F., G. N. a on, išli na železo. Auto potom
vzal sám poškodený a ušiel s ním. Oni zostali v L.. Potom, čo vtrhli k nemu do bytu, tam pred domom m
čakalo viacej Z., jedno plné auto, ďalej dvaja ľudia a s nimi prišli i títo dvaja páchatelia, teda obžalovaný a

D. F.. Obžalovaný na poškodeného vytiahol nôž a po vyhrážkou ho chcel odviesť do Č. M.Í., presne si to
nepamätá, ale najprv ho zbili, potom ho sekli nožom, potom ho vzali do toho auta. Vie, že Q. G. volala D.
Č.. Hliadka ich zastavila, pretože bola nejaká závada na aute. Potom, keď zisťovali ich totožnosť, videli,
že sedí v aute a to už mali informáciu od Q. G., že ho chceli uniesť alebo odviesť. Poškodený uviedol,
že nevie, či dvere do bytu boli zamknuté, ale dvere do izby zamknuté boli. Boli sklené. Celú sklenú výplň

obžalovaný s tým ďalším mužom rozbili. Na 100% môže potvrdiť, že ich do bytu nikto nepustil. Nevie
ako sa dostali do bytu. Prebudila ho až rana do dverí na izbe. Doslova prešiel dverami. Dvere boli z 2/3
vyplnené sklom. Sklo rozbil, ale nevie ako. Poškodený mal strach z obžalovaného, keď držal nôž v ruke.
Obžalovaný bol agresívny, kričal, nadával a bil ho. Poškodený uviedol, že sa práve prebúdzal a on ho
začal hneď mlátiť. Obžalovaný ho bil päsťami, ale koľkokrát nevie. Potom vytiahol nôž, ktorým ho chcel

seknúť. Poškodený si kryl tvár a ako sa kryl, obžalovaný ho sekol cez chrbát ľavej ruky cez predlaktie.
Bil ho po hlave. Nevie, či ho kopol do hlavy, určite ho však kopol. Podliatiny nemal. Nemáva ich. Polícia
sa ho pýtala, či chce ísť na vyšetrenie, čo odmietol. Neschovával sa. Pod perinou spal, ale že by sa pod
ňou schovával, to by u moc nepomohlo. Celé to trvalo asi pol hodinu - teda od doby čo vstúpili do bytu,
do doby než ho naložili do auta, ale nie je si istý. Potom, čoho zbil, ho donútil, aby sa obliekol a musel

s ním odísť do toho auta. Moc si to nepamätá, ale asi sa bál toho, že mal ten nôž. Z bytu odišiel, lebo
ho donútil obžalovaný. Je možné, že sa rozhodol sám, že pôjde, ale rozhodla sa tak preto, že sa bál
obžalovaného, v byte boli ďalší ľudia, predovšetkým 4 mesačné dieťa, tak nechcel, aby ten konflikt alebo
útok pokračoval, aby sa nestalo niečo ešte niekomu ďalšiemu. V aute potom boli asi piati. Možno tam
bol v tom aute i obžalovaný. Poškodenému po útoku krvácala ruka, trochu ju mal porezanú. Poškodenýuviedol, že si myslí, že sa to stalo kvôli tomu, čo sa stalo v L.. Nepamätá si to presne, ale to auto, čo
predtým vzal, mal ten chlapec predávať obžalovanému.. Takže si vlastne prišiel pre vlastné auto.
Na návrh prokurátora, ktorý návrh odôvodnil tým, že si poškodený už veľmi na podrobnosti skutku

nepamätá, bola prečítaná zápisnica o výsluchu poškodeného z prípravného konania, z ktorej vyplynulo,
že v roku 2010 spal u Q. G. vo svojej izbe, ale presný dátum si už nepamätá, ktorá bola zamknutá.
Okolo jednej pol jednej hodiny ráno, po polnoci, sa zrazu otvorili dvere, ozval sa rev, aby okamžite otvoril
dvere, lebo ich vyrazí. Po nejakom čase rozsekali dvere, ktoré boli skoro celé sklené, a vošli dnu D. T.
s nejakým Z. a ďalší dvaja boli v aute. Poškodený bol v polospánku, zaspával, posadil sa na posteli.

Bol v šoku. Obžalovaný ho napadol päsťami, ktorými ho udrel asi 3x do tváre na hlave, kopancami asi
2x do tváre a železnou tyčou asi 5x, raz do tváre, 2x do rebier a 2x na chrbát do lopatiek. Nakoniec ho
obžalovaný napadol nožom. Pod hrozbou, že ho zabijú, aby im povedal, kde je auto, lepšie, nech sa
oblečie a že ho naložia do auta a že pre to auto zájdu. Na to im poškodený povedal, že nikam nejde,
preto ho zavalili na posteľ, vytiahli nôž s cca 12 cm čepeľou a obžalovaný ho nato sekol po predlaktí
na ľavej ruke. Nakoniec zo strachu išiel s nimi. Vyšli smerom na Č. M., kde ich pri nájazde pri benzínke

Alfa station zastavila polícia. Všetci vystúpili z auta a pýtali sa ho, či ho vlastne násilím neodvážajú preč,
lebo mali od G. nahlásené čo sa stalo na Q. Z.. Potom ich všetkých odviezli na obvodné oddelenie na
výsluch. Keď sa vrátil z polície za jeden a pol dňa, povedal mu G., že tam bol D. T., ktorý sa vyhrážal,
že ju a jeho zabije a byt zapáli. Preto sa G. odsťahovala do W. a poškodený do E. U. U.. Ako dôvod
vidí poškodený, že sa mu chce obžalovaný pomstiť za skutok z L., keď so známym išli zbierať šrot kde

nalákali obžalovaného. Obžalovaný dlhoval G. N. nejaké peniaze a preto vzali a odišli s ich autom zn.
R. XXX. Po útoku tam prišiel N. I. a keď odchádzali z izby, prišla tam Q. G.. Poškodený uviedol, že bol
zranený, mal pomliaždeniny, na tele, tvári, na chrbte, na boku a bol porezaný na ľavom predlaktí. Mňa
ošetrení nebol,. Nebo nijak obmedzený na bežnom spôsobe života. Uviedol, že je gumový.
Z výsluchu svedkyne Q. G. pred dožiadaným Okresným súdom M. vyplynulo, že keď sa skutok stal bola

doma. Okolnosti, za ktorých obžalovaný vstúpil do bytu si nepamätá. Nepamätá si, či dvere do bytu boli
zamknuté alebo nie, ale zvonku bola na dverách „guľa“. Nevie ako sa obžalovaný dostal do bytu, či ho
niekto pustil. S deťmi už ležala a počula iba hluk. Obžalovaný predtým chodil do bytu za poškodeným.
Vždy musel zaklopať a niekto mu musel mu ísť otvoriť. Nikdy tam nechodil sám od seba. Videla ako
poškodenému z ruky tečie krv. Vie, že tam boli na zemi i nože. Pamätá si, že zaväzovala poškodenému

ruku. Čo hovoril obžalovaný poškodenému si nepamätá. Videla len tú porezanú ruku a mal monokle.
Dožiadanému súdu sa svedka N. I. nepodarilo predvolať. Preto jeho výsluchu nebol dožiadaným
Okresným súdom Liberec vykonaný. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka N. I. z
prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že prišiel do bytu Q. G., zaklopal a otvoril mu poškodený C.
T.. Videl, že mu z ruky tečie krv. Poškodený mu povedal, že sa pobil s frajermi. Viac sa poškodeného

nepýtal, bola už noc, ešte pomohol poškodenému zaviazať ruku.
Podľa Uznesenia Polície Českej republiky Č. j.: KRPL-6765-19/TČ-2010-180571 zo dňa 07.06.2010
bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku Českej republiky začaté trestné stíhanie osôb C. T. K. G. N.
pre trestný čin krádeže podľa § 205 ods.1 písm. a) Trestného zákonníku Českej republiky za skutok zo
dňa 05.06.2010, kedy medzi 13.15 hod. a 3.20 hod. odcudzili v L. odstavené osobné motorové vozidlo

zn. R. XXX.
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doteraz 6 - krát súdne trestaný. Z toho 4 krát súdmi
Slovenskej republiky a 2 krát súdmi Českej republiky. Na území Slovenskej republiky bol obžalovaný
naposledy odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.03.2013,
sp.zn.1T/40/201,preprečinkrádežepodľa§212ods.2písm.a)Trestnéhozákonaaprečinporušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok a 2 mesiace do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z
výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 26.08.2014. Následne bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.12.2013, sp. zn. 1T/205/2013, pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na nepodmienečný

trest odňatia slobody 3 mesiace s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol podmienečne
prepustený dňa 26.08.2014.
Podľa výpisu z registra priestupkov zo dňa 01.02.2019 nemá záznam.
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ďalšie dôkazy ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z hlavného
pojednávania zo dňa 04.04.2017, najmä boli oboznámené spisy Okresného súdu Nové Mesto and

Váhom 1T/40/2013 a 1T/205/2013.
* * * * *
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má súd vinu obžalovaného za
preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Z vykonanéhodokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho
obžalovaný tak ako je to opísané v skutkovej vete tohto rozsudku. Obžalovaný odmietol vypovedať na
hlavnom pojednávaní, preto bola prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného z prípravného konania

v procesnej pozícii obvineného. Pred vyšetrovateľom sa k spáchaniu skutku v celom rozsahu nepriznal.
Fyzický útok na poškodeného nepoprel, avšak poprel, že by útočil na poškodeného nožom. Po
útoku zostal s poškodeným a zaviazal mu ruku. Poprel, že by poškodeného vydieral. Obžalovaný je
usvedčovaný zo spáchania skutku výpoveďou samotného poškodeného, ktorý popísal spáchanie skutku
- fyzický útok, vydieranie, strach z poškodeného, v dôsledku ktorého nastúpil do auta s obžalovaným,

teda tak ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku, pričom v zásadných bodoch vypovedal poškodený
s odstupom niekoľkých rokov o skutku aj pred dožiadaným súdom v M.. Podľa poškodeného motívom
konania obžalovaného bola predchádzajúca krádež vozidla zn. BMW 318, ktoré odcudzil poškodený
spolu G. N.. V tomto je motív konania uvádzaný poškodeným zhodný s tvrdeniami obžalovaného. Z
výpovede poškodeného vyplynulo, že v dôsledku útoku na poškodeného, spôsobeného hluku, volala Q.
G. na políciu. Následne polícia zastavila vozidlo, v ktorom bol obžalovaný ako aj poškodený a zadržala

osádku vozidla. Uvedené potvrdzuje pravdivosť výpovede poškodeného, ktorý uviedol, že do vozidla
nastúpil po bitke a zo strachu pred obžalovaným a Ukrajincami, ktorí prišli s obžalovaným. Napokon
uvedená skutočnosť vyplýva z obsahu vyšetrovacieho spisu a procesných úkonov Polície Českej
republikybezprostredneposkutku.Obranaobžalovanéhojevyvrátenáokremvýpovedepoškodenéhoaj
výpoveďou svedkyne Q. G., ktorá potvrdila, že v inkriminovanom čase počula hluk v byte, ktorý obývala,

potvrdila, že poškodený bol zranený najmä na ruke, videla tiecť krv z ruky poškodeného. Zranenie ruky
potvrdil aj svedok N. I., ktorý videl zranenú ruku poškodeného. Výpoveďou poškodeného, svedkov Q. G.
K. N. I. je vyvrátená obrana, že obžalovaný poškodeného nožom neporezal. Sám obžalovaný priznáva,
že v ruke držal nôž, ale tak, aby poškodeného nezranil. Poškodený opakovane zotrval na svojom tvrdení,
žeobžalovanýhozámernepočasbitkyporezal,spôsobilmureznúranu,ktorúpotvrdiliajďalšísvedkovia.

Súd preto obrane obžalovaného neuveril, vyhodnotil ju ako účelovú obranu vyhnúť sa kvalifikovaniu
skutku ako trestného činu so zbraňou. Napokon zbraňou je aj kovová tyč, ktorou bol vykonaný útok na
telesnú integritu poškodeného. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z hľadiska trestného práva sa za
zbraň považuje čokoľvek, čo môže urobiť útok voči ľudskému telu dôraznejší. K obrane obžalovaného,
že chcel späť len poškodeným ukradnuté auto, je potrebné uviesť, že jedna nezákonnosť sa nerieši iným

nezákonným spôsobom. Obžalovaný, alebo jeho kamaráti po zistení, že poškodený mu ukradol auto,
mal bez odkladu volať políciu. Avšak skutočnosť, že obžalovaný bol okradnutý, nie je okolnosťou, ktorý
by vylučovala trestnú zodpovednosť obžalovaného z trestného činu kladeného mu za vinu. Vykonané
dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vytvárajú
spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o vine obžalovaného.

Po právnej stránke súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin vydierania spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona, pretože spoločným konaním s inou doposaiľ nestotožnenou osobou, iného
násilím nútil, aby niečo konal a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. a)

Trestného zákona ako trestný čin spáchaný úmyselne, keďže obžalovaný chcel spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Spoločenská nebezpečnosť konania
obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane práva
slobodného rozhodovania jednotlivca.
Pri výmere trestu súd prihliadol na závažnosť spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku,

osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a
na možnosti nápravy páchateľa. U obžalovaného súd neidentifikoval žiadnu poľahčujúcu okolnosť.
Súd identifikoval u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
- spáchanie viacerých trestných činov, keďže u obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie
súhrnného trestu odňatia slobody za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený Trestným

rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.03.2013, sp. zn. 1T/40/2013, doručený
obžalovanému dňa 23.04.2013, právoplatný dňa 03.05.2013. Žalovaný skutok obžalovaný spáchal
skôr ako mu bol doručený citovaný trestný rozkaz. Doručením trestného rozkazu nastávajú účinky
vyhláseného rozsudku. Pri prevahe priťažujúcich okolností súd obžalovanému zvyšoval dolnú hranicu
trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 4, ods. 8 Trestného zákona a uložil obžalovanému

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Vo vzťahu k odsúdeniu Trestným rozkazom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.12.2013, sp. zn. 1T/205/2013, neprichádza do
úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody, nakoľko ide o recidívu vo vzťahu k odsúdeniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.03.2013, sp. zn. 1T/40/2013. Súd vzhľadom naosobu obžalovaného, ako aj jeho trestnú minulosť, majúc na zreteli povahu žalovanej trestnej činnosti,
spôsob jej spáchania a jej spoločenskú nebezpečnosť, nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby. Keďže

obžalovaný nebol pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin, zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s
prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žil, vzhľadom na okolnosti prípadu, za
zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých

účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na
nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne je súd toho
názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou.
O náhrade škody súd nerozhodoval z dôvodu, že poškodený si náhradu škody neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.

2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného

poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.