Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/193/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213210904
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6213210904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu X.. K. A., nar. XX. XX. XXXX,
trvalým bytom I. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Petrom Psotkom, advokátom so sídlom Stráž
223, 960 01 Zvolen, proti žalovaným 1/ X.. K.. S. A., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bytom H. XX/XX, XXX
XX A. I. a 2/ X.. O. A., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bytom H. XX/XX, XXX XX A. I., obidvoch zastúpených
Viktóriou Hellenbart, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom M. Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, IČO:
47250640, o neplatnosť závetu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
2C/286/2013-478 zo dňa 31. 05. 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (I. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (II. výrok) m e n í tak, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Výrok o priznaní znalečného znalkyni K.. K. C. v plnom rozsahu voči žalobcovi (III. výrok) z r u š u j e .

IV. Žalobca j e p o v i n n ý je povinný zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 31.
05. 2019 žalobu zamietol (I. výrok), žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu voči žalobcovi (II. výrok), znalkyni K.. K. C., rod. K. ml. priznal voči žalobcovi nárok na znalečné
v plnom rozsahu (III. výrok), znalcovi K.. K. U. priznal nárok na znalečné v plnom rozsahu voči žalobcovi

(IV. výrok). Rozhodol, že svedkovia K.. N. N., nar. XX. XX. XXXX, K.. J. J., nar. XX. XX. XXXX, E.
K., nar. XX. XX. XXXX, K.. S. K. I., nar. XX. XX. XXXX nemajú nárok na svedočné (V. výrok) a štátu
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (VI. výrok). Z dôvodov rozsudku
vyplýva, že predmetom konania začatého dňa 17. 12. 2013 bolo určenie neplatnosti závetu zo dňa
21. 03. 2011 napísaného vlastnou rukou poručiteľky O. A., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.
XX. XXXX. Žalobca v žalobe tvrdil, že závet vykazuje vysokú mieru vecnej zmätočnosti pri identifikácii
nehnuteľností a nepodloženej osobnej zaujatosti voči žalobcovi. Uviedol, že poručiteľka bola dlhodobo

psychiatricky liečená, aj žalovaná 2/ označila duševný stav nebohej poručiteľky negatívne. Žalobca
sa o poručiteľku (svoju matku) zaujímal a podporoval ju finančne aj iným spôsobom materiálne. Zo
strany žalovaných 1/ a 2/ došlo k manipulácii poručiteľky, preto je závet poručiteľky zo dňa 21. 03.
2011 neplatný. Žalované vo vyjadrení k žalobe závet poručiteľky označili za jasný a zrozumiteľný anehnuteľnostizapresnešpecifikované,keďichprečíslovanienevyvolávazmätočnosťzávetu. Psychická
nespôsobilosť poručiteľky je nepodložená. Poukázali na to, že žalobca v dedičskom konaní napadol iba
relatívnuneplatnosťzávetuažalobouoznačujedôvodyjehoabsolútnejneplatnostivrovinevšeobecných

konštatovaní bez dôkazov.

1.1 Súd prvej inštancie pri skúmaní absolútnej neplatnosti závetu poručiteľky vychádzajúc z § 37
ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 476a Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že poručiteľka bola v čase
zhotovenia vlastnoručného závetu dňa 21. 03. 2011 aj napriek vysokému veku primerane orientovaná

v čase a priestore ako vyplynulo z výpovedí strán sporu a svedkov. Poručiteľka bez problémov
komunikovala, samostatne telefonovala, dochádzala na lekárske vyšetrenia z miesta bydliska v A. I.
do C. J., samostatne preberala dôchodok a nakladala s peniazmi, varila, čítala, pozerala televíziu
a diskutovala o aktuálnych témach. Psychiatrický zdravotný stav neb. O. A. do septembra 2012
vyplynul aj z jej zdravotnej dokumentácie. Ovplyvnený bol najmä vekom poručiteľky, liečbou bol
kompenzovaný, bez porúch vnímania a prejavov duševného ochorenia. Súd prvej inštancie od 08.

12. 2015 disponoval znaleckým posudkom č. 17/2015 znalkyne K.. K. C., rod. K. zo dňa 04. 12.
2015, ktorá vyslovila názor, že poručiteľka z dôvodu závažného psychiatrického ochorenia (organická
halucinózna a recidivujúca depresívna porucha) nebola schopná dostatočne pochopiť a samostatne
vykonať právny úkon. Znalkyňa po následnej konfrontácii so závermi kontrolného posudku č. 136/2016
znalca K.. K. U. zmenila svoje odborné stanovisko a stotožnila sa s obsahom tohto kontrolného

znaleckého posudku. Okresný súd uviedol, že kontrolný znalecký posudok dôslednejšie analyzuje
otázku psychického zdravotného stavu neb. poručiteľky v čase spísania závetu dňa 21. 03. 2011.
Znalec K.. U. jednoznačne vylúčil významný vplyv telesných ochorení poručiteľky na jej úsudkové
schopnosti a nezistil prejavy abstinenčných príznakov z dôvodu dlhoročného užívania benzodiazepínov.
Konštatoval psychické ochorenia poručiteľky bez akútnych stavov v čase spísania závetu, ktoré by

narušovali jej úsudkové schopnosti, pretože trpela len ľahkou mierou organicity bez významného vplyvu
na úsudkové schopnosti. Záverom kontrolného znaleckého posudku č. 136/2016 zhodne svedčí obsah
súkromného znaleckého posudku č. 67/2016, ktorý vypracoval K.. X. O., N.., K.. Súd prvej inštancie
konštatoval, že nemal žiadny zákonný dôvod vylučovať tento znalecký posudok č. 67/2016 s poukazom
na jeho súkromnoprávny charakter, pretože Civilný sporový poriadok zrovnoprávnil spôsob vykonávania

oboch kategórií znaleckých posudkov. Nebolo podstatné, či bol súkromný znalecký posudok predložený
so žalobou alebo až počas súdneho konania. Okresný súd ho hodnotil na základe zhodných kritérií
ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Námietky žalobcu voči vierohodnosti znaleckého
posudku č. 67/2016 okresný súd nepovažoval za opodstatnené. Súdny znalec K.. X. O., N.., K. tiež
nezistil žiadne zmeny v psychickom stave poručiteľky, ktoré by zásadnejším spôsobom ovplyvňovali

jej schopnosť vykonať právny úkon - závet zo dňa 21. 03. 2011. Znalecky posudzovaná odborná
otázka podľa okresného súdu nedosiahla intenzitu mimoriadnej závažnosti podľa § 207 ods. 3 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), pretože predmetom odborného zisťovania bola „len“ bežná
odborná otázka, ktorá v potrebnom rozsahu a kvalite znalcami zodpovedaná bola. Znalecké posudky
č. 17/2015, č. 136/2016 a č. 67/2016 súd prvej inštancie nepovažoval za vzájomne sporné, preto

neboli splnené podmienky pre nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. Znalkyňa K.. C.
písomnou odpoveďou zo dňa 06.06.2018 dostatočne vysvetlila zmenu vlastného odborného stanoviska.
Znalecký posudok č. 17/2015 vyhotovila ku dňu 04. 12. 2015 z podkladov spisového materiálu,
zdravotnej dokumentácie neb. O. A. a konspektov k posudku. Svedkovia K.. N. N. (psychiater) a K.. J.
J. (internistka) boli súdom vypočutí na pojednávaní dňa 22. 03. 2016. Časové súvislosti preukazujú, že

znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku nedisponovala neskoršími časťami spisového materiálu.
Obsah výpovedí svedkov nemohla premietnuť vo svojich záveroch, ktoré sformulovala až následne. Vo
výpovedi na pojednávaní dňa 17. 05. 2016 znalkyňa zotrvala na záveroch svojho posudku iba čiastočne
a formálne, obsahovo nereagovala na vyjadrenia svedkov K.. N. N. a K.. J. J., ktorí zdravotný stav
poručiteľkypovažovalizakompenzovaný,zistilimiernyúbytokrozumovýchschopností,nezistilizávislosť

poručiteľky od benzodenzepínu, nediagnostikovali demenciu, nezistili poruchy vnímania ani halucinácie,
srdcové obtiaže ustálili bez vplyvu na psychické zdravie a organické poškodenie mozgu. Zo súdneho
spisu je zrejmé, že znalkyňa K.. K. C. nedisponovala dokumentáciou z hospitalizácie poručiteľky v N.
nemocnici N. N. v N. v roku 2007. Odkazom v posudku citovala časť obsahu správy prednostky N. v
N. K.. E. U. zo dňa 20. 10. 2014, čo ale nemá vplyv na záver, že vychádzala z neúplného podkladu.

Túto okolnosť znalkyňa uznala za dôvod zmeny vlastného odborného záveru vyjadreného v posudku č.
17/2015 a pripustila ako správnejšie stanovisko znalca K.. K. U.. Okresný súd preto nemal relevantný
dôvod prihliadať na znalecký posudok č. 17/2015. Ako neopodstatnený okresný súd zamietol návrh
žalobcu na opätovný výsluch znalkyne K.. K. C. k zmenám odborného posudzovania, nepovažoval hoza účelný ani hospodárny, pretože by neprispel k zisťovaniu skutkového stavu a neviedol by k inému
záveru o odbornej otázke.

1.2 S poukazom na § 40a a § 479 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v namietanej relatívnej neplatnosti závetu, pretože si nesplnil
povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť. Medzi stranami nebolo sporné, že závet predložený v
dedičskom konaní, datovaný dňa 21. 03. 2011, je vlastnoručným závetom poručiteľky neb. O. A..
Podľa zápisnice žalobca na dedičskom pojednávaní dňa 14. 03. 2013 vzniesol námietku relatívnej

neplatnosti závetu, pretože poručiteľka ho opomenula ako zákonného dediča (potomka) a požiadal
o potvrdenie svojho zákonného dedičského podielu v súlade s § 479 OZ. Žalobca dôvody relatívnej
neplatnosti žalobou skutkovo vôbec nevymedzil, v konaní sa k nim nevyjadril ani nepredložil žiadny
dôkaz. Dôkazné bremeno pritom leží na účastníkovi, ktorý z existencie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca bol povinný predniesť
skutkovétvrdeniaašpecifikovaťdedičskýpodielzceléhodedičstvabezzreteľanato,čizávetcanakladal

s celým dedičstvom, alebo len s jeho podstatnou časťou. Obsah dedičského spisu sp. zn. XD/XX/
XXXX svedčí o tom, že predmetom dedenia neboli výlučne nehnuteľné veci označené v závete, ale
aj ďalšie nehnuteľnosti, hnuteľné veci a peňažné prostriedky. Žalobca podstatné tvrdenia týkajúce sa
sporu v konaní nepredniesol a žalované 1/ a 2/ dôvody namietanej relatívnej neplatnosti účinne popreli,
čím žalobca neuniesol svoju procesnú zodpovednosť (dôkazné bremeno) za výsledok sporu. Zhodný

záver súd prvej inštancie konštatoval aj k výhradám vecnej zmätočnosti a identifikácii nehnuteľností v
závete. Dospel k záveru, že prejav poručiteľky deklaruje predmet závetu z jej známeho označenia podľa
nadobúdacieho titulu (osvedčenie o dedičstve zo dňa 21. 08. 1997 sp. zn. XD/XX/XX - XX, A.. XXX/
XX). Uvedený fakt nespochybňuje totožnosť nehnuteľností ku dňu zisťovania stavu a obsahu závetu v
dedičskom konaní, hoci v ďalšom období došlo k prečíslovaniu parciel pozemkov aj stavieb.

1.3 Okresný súd mal z dedičského spisu sp. zn. XD/XX/XXXX preukázané, že neb. O. A., nar.
XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX. XX. XXXX. Úkonmi súdneho komisára bola poverená notárka S.. O.
J., ktorá vec eviduje pod sp. zn. A. XX/XXXX. Ako dedičia podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení zo
dňa 22. 01. 2013 prichádzajú do úvahy potomkovia poručiteľky -žalobca ako syn a žalované 1/ a 2/

ako dcéry. Žalovaná 2/ oznámila, že poručiteľka zanechala závet spísaný vlastnou rukou zo dňa 21.
03. 2011. Notárkou bola spísaná zápisnica za účelom zistenia stavu a obsahu predloženého závetu
poručiteľky. Vyplýva z nej predbežný záver, že závet bol napísaný na papieri formátu A 4 pravdepodobne
vlastnou rukou poručiteľky, písmom zhodným s podpisom poručiteľky. Poručiteľka v ňom uviedla, že po
dôkladnej úvahe pre prípad svojej smrti ustanovuje za dedičov svojho majetku v rovnakom pomere po

polovici dcéru K.. O. A. a dcéru X.. O. A.. Predmetom závetu sú domové nehnuteľnosti s príslušenstvom
nachádzajúce sa v katastri obce A. I., zapísané na LV č. XXX ako dom súp. č.XX na parc. č. XXX/
X pod B X,X v celosti a dom súp. č. XX stojaci na parcele XX/X, tiež pozemky v intraviláne funkčne
súvisiace s označenými stavbami, zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X, zastavaná plocha, XXXX
m2, parc. č. XXX/X diel 1, zastavaná plocha a diel X zastavaná plocha XXX m2, parc. č. XXX/XX, trvalý

trávny porast, XXXX mX pod D D B3 a B4 spolu v XX/XX-inách k celku. Poručiteľka uviedla, že sa
tento závet rozhodla napísať z dôvodu, že jej syn X.. K. A. by nakladal s jej majetkom v rozpore s
jej vôľou a nechce, aby došlo k rozpredaju uvedeného majetku. Závet bol zhotovený v A. I. 21. marca
2011, obsahuje podpis poručiteľky. Súd prvej inštancie z dedičského spisu zistil, že k prejednaniu veci
došlo v dňoch 14. 03. 2013, 24. 05. 2013 a 16. 09. 2013 za účasti všetkých dedičov. Dedičia dedičstvo

neodmietli a žalobca nepoprel, že sa ide o listinu napísanú a podpísanú poručiteľkou jej písmom. Dňa
14. 03. 2013 namietol relatívnu neplatnosť závetu a požiadal o potvrdenie svojho dedičského podielu.
Na dedičskom pojednávaní dňa 16. 09. 2013 namietol obsahovú platnosť závetu poručiteľky z dôvodu
jej psychiatrickej zdravotnej nespôsobilosti. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. XD/XX/XXXX -XX
zo dňa XX. XX. 2013, právoplatným dňa 21. 11. 2013, prerušil dedičské konanie po poručiteľke O. A.

do vyriešenia platnosti závetu.

1.4 O svedočnom okresný súd rozhodol podľa § 258 ods. 1 a 3 C. s. p.. Na pojednávaní dňa 22. 03.
2016 vypočul svedkov K.. N. N., K.. J. J., E. K. a K.. S. K. I., ktorí si po podaní svedeckej výpovede nárok
na svedočné neuplatnili, preto im okresný súd nárok na náhradu svedočného nepriznal.

1.5 Okresný súd konštatoval, že o náhrade trov znaleckého dôkazu rozhoduje osobitným výrokom v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C. s. p.). O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku rozhoduje po 01. 07. 2016 na základe výsledku konaniapodľa § 255 C. s. p. alebo § 256 C. s. p. v spojení s § 253 a § 470 ods. 2 C. s. p. s tým, že o
nároku rozhoduje sudca a o výške rozhoduje vyšší súdny úradník. V prejednávanom spore vznikli trovy
znaleckého dokazovania. Uznesením č. k. 2C/286/ 2013 - 106 zo dňa 30. 09. 2015 bola ustanovená

znalkyňa K.. K. C., ktorá dňa 08. 12. 2015 doručila znalecký posudok č. 17/2015 a vyčíslila znalečné
434,28 eur. Okresný súd uznesením č. k. 2C/2862013 - 145 zo dňa 27. 01. 2016 znalkyni znalečné v tejto
výške priznal; znalečné bolo vyplatené znalkyni z rozpočtových prostriedkov okresného súdu. Za účasť
na pojednávaní dňa 17. 05 .2016 si znalkyňa uplatnila znalečné vo výške 102,08 eur. Súd prvej inštancie
jej priznal znalečné za účasť na pojednávaní uznesením č. k. 2C/286/2013 - 209 zo dňa 26. 05. 2016;

vyplatené jej bolo z rozpočtových prostriedkov. Uznesením č. k. 2C/286/2013 - 207 zo dňa 26. 05. 2016
bol ustanovený súdny znalec K.. K. U., ktorý dňa 15. 11. 2016 predložil znalecký posudok č. 136/2016
spolu s vyúčtovaním znalečného vo výške 891,55 eur. Vychádzajúc zo zásady, že súd o náhrade trov
znaleckéhodôkazurozhodujepodľa§262ods.1C.s.p.v rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodol
o nároku ustanovenej znalkyne K.. K. C., rod. K. a znalca K.. K. U., ktorým priznal nárok na svedočné
(správne má byť uvedené znalečné, pozn. odvolacieho súdu), pretože znalec má právo na náhradu

reálnych nákladov a odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. O výške znalečného rozhodne po
právoplatnosti rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
a v ktorom zohľadní, v akom pomere bol nárok znalca uspokojený zo zloženého preddavku a aký je
zostatok znalečného, ktorý je potrebné ešte uhradiť.

1.6Súdprvejinštanciepriznalštátunároknanáhradutrovvočižalobcovi,ajkeďCivilnýsporovýporiadok
neobsahuje právnu úpravu trov štátu a nezohľadňuje trovy, ktoré vznikli v konaniach začatých pred jeho
účinnosťou. Aplikoval preto princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 základných zásad C. s. p., pretože štátu
patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli a ktoré vynaložil v súlade s predchádzajúcou vtedy platnou
procesnou normou (§ 148 O. s. p.) garantujúcou štátu nárok na náhradu trov. Okresný súd s poukazom

na § 255 ods. 1 C. s. p. trovy štátu priznal voči neúspešnej procesnej strane sporu (žalobcovi).

1.7 O trovách konania strán okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1
C. s. p.. Keďže žalobu v celom rozsahu zamietol, žalované 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením

po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku s návrhom, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, resp. zrušil III. výrok o priznaní náhrady trov konania znalcovi 1 (K..

K. Martinove ml., neskôr C., pozn. odvolacieho súdu) a vrátil v tomto rozsahu vec súdu prvej inštancie
na ďalšie rozhodnutie, eventuálne sám rozhodol, že znalec 1 nemá nárok na znalečné. Ak odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie nezruší, navrhol, aby zrušil II. výrok o priznaní náhrady trov konania
voči žalobcovi zo strany žalovanej 1/ a 2/ a vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie
rozhodnutie, eventuálne rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2.1 V dôvodoch odvolania žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) uviedol, že žalobu primárne odôvodnil
nespôsobilosťouporučiteľkypochopiťvýznamzávetuvčasejehospísaniaprejejduševnýstav.Znalecký
posudok č. 17/15 znalkyne K.. K. K. ml. (neskôr C., ďalej aj „znalec 1“) konštatoval neschopnosť
poručiteľky vykonať právne úkony, a teda ani nezaujate, ako plne si vedomej dôsledkov, spísať závet.

Znalec K.. K. U. (ďalej aj „znalec 2“) v znaleckom posudku č. 136/2016 konštatoval, že nezistil prejavy
žiadnej duševnej poruchy ani iného stavu, v rámci ktorých by mohlo byť konanie poručiteľky motivované
chorobne, nezistil ani prejavy žiadnej duševnej poruchy alebo takého psychického stavu, ktoré by mohli
mať významný vplyv na jej úsudkové schopnosti v čase spisovania závetu. Znalec K.. X. O., N.., K.
(ďalej aj „znalec 3“) znaleckým posudkom č. 67/2016 potvrdil závery uvedené znalcom 2 v znaleckom

posudku č. 136/2016. Znalec 1 listom zo dňa 06. 02. 2018 oznámil zmenu svojho stanoviska uvedeného
v znaleckom posudku, keď na základe súdom predložených podkladov súhlasí so závermi znalca 2.
Súd prvej inštancie konštatoval aj vykonanie iných dôkazov nasvedčujúcich, že poručiteľka bola v čase
spísania závetu v takom zdravotnom stave, že vedela posúdiť význam aj následky spojené so spísaním
závetu.Žalobcaneuniesoldôkaznébremenoohľadompreukázaniarelatívnejneplatnostizávetu.Nebolo

preukázané, že nesprávne uvedenie parcelných čísel pozemkov v závete by malo mať vplyv na jeho
určitosť, a tým pádom na jeho neplatnosť. Súkromno-právny charakter znaleckého posudku znalca 3
nebol dôvodom jeho vylúčenia z posudzovania ako ďalšieho dôkazného prostriedku. Znalca 1 vo veci
zmeny jeho stanoviska okresný súd nevypočul, pretože svoje dôvody znalec uviedol v liste.2.2 Odvolateľ uviedol, že znalec 1 v znaleckom posudku komplexne zistil zdravotný stav poručiteľky
a jeho závery boli plne v súlade s výsluchom znalca na pojednávaní dňa 17. 05. 2016. Svoje závery

znalec 1 zmenil v liste zo 16. 02. 2018 po preštudovaní zápisnice o pojednávaní z 22. 03. 2016 a
znaleckého posudku č. 136/2016 znalca K.. K. U.. Znalec 1 uviedol, že v čase vypracovania svojho
znaleckého posudku tieto dokumenty nemal k dispozícii, pričom obsahujú zásadné informácie, ako
priame výpovede K.. N. a K.. J., či prepúšťaciu správu z N. nemocnice N. N. v N., ktoré priniesli
zásadné informácie o sociálnom fungovaní nebohej. Podľa odvolateľa znalec 1 v liste dostatočne

nevysvetľuje zmenu jeho stanoviska. Znalec 1 na pojednávaní dňa 17. 05. 2016 uviedol, že znalecký
posudok vypracoval považujúc to, čo bolo obsiahnuté v súdnom spise, za dostatočné a dodatočné
materiály, ktoré k nemu prišli, len jeho diagnózy a závery potvrdili. Vo svojej výpovedi uviedol, že „tento
záver bol potvrdený už v Pezinku na psychiatrickej klinike pani primárkou“ a uviedol svoje vnímanie
svedeckých výpovedí pani farárky, pani poštárky, pani, ktorá poručiteľke nosila obedy aj pani doktorky.
Aj v znaleckom posudku znalec 1 uvádza, že poručiteľka bola v roku 2007 hospitalizovaná v N. klinike

v N. a v znaleckom posudku cituje zo správy tohto zariadenia zo dňa 20. 10. 2014. Tieto skutočnosti s
prihliadnutím na absenciu dostatočného a presvedčivého odôvodnenia záveru znalca spôsobujú rozpor
v jeho tvrdeniach a záveroch. Žalobca preto navrhol jeho vypočutie a z dôvodu, že k nemu nedošlo,
nie je možné stanovisko znalca 1 uvedené v liste považovať za dostatočne hodnoverné, potrebné je
prihliadať iba na závery uvedené v znaleckom posudku. Znalec 1 vypovedal, že mal dostatok dôkazov

a podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku a podľa odvolateľa disponoval aj dôkazmi, na
ktoré sa odvoláva v liste. Odvolateľ poukázal na § 16 ods. 1, § 17 ods. 5 a § 18 ods. 1 zákona č.
382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej iba „zákon o znalcoch a tlmočníkoch“) so zdôraznením, že v každom znaleckom úkone musí byť
odôvodnený postup a zabezpečená jeho preskúmateľnosť. List znalca 1 nie je možné považovať za

preskúmateľný, nemal potrebné náležitosti, aby mohol byť v zmysle zákona o znalcoch a tlmočníkoch
považovaný za úkon znaleckej činnosti. Súd vopred nikdy nemôže vedieť, čo sa môžu strany sporu
aj súd dozvedieť výsluchom príslušnej osoby. Nie je zrejmé, či by sa po výsluchu znalca 1 nezistili
ďalšie skutočnosti dôležité pre konanie, ktoré by prípadne mohli byť v prospech žalobcu, ktorému súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súčasne malo podľa odvolateľa konanie aj inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

2.2.1 Odvolateľ tiež uviedol, že jeho právny zástupca v podaní zo dňa 10. 04. 2018 navrhol, aby okresný
súd znalkyni K.. K. K. ml. zaslal zápisnicu o pojednávaní z 22. 03. 2016 a dokumentáciu z hospitalizácie

probandky v N. nemocnici N. N. v N. z roku 2007 a aby súd znalca 2 (za ktorého žalobca v uvedenom
podaní označil K.. K. K. ml.) dopytoval na zodpovedanie otázky, či po preštudovaní dokumentov tento
mal akýkoľvek vplyv na záver znalca 1 (t. j. K.. K. U. ) ohľadom nespôsobilosti poručiteľky spísať závet
tak, ako je uvedené v závere jeho znaleckého posudku a ak áno, žiadal bližšie uviesť a vysvetliť, aký
vplyv by tieto dokumenty mali na záver znalca 2, uvedený v jeho znaleckom posudku. Zdôraznil zásadu

kontradiktórnosti v zmysle § 185 ods. 2, 3 C. s. p.. Žalobca navrhoval dopytovať znalca 2 len v rozsahu
zápisnicezpojednávaniazodňa22.03.2016adokumentáciezhospitalizácieporučiteľkyvN.nemocnici
N. N. v N. v roku XXXX, súd prvej inštancie však znalcovi 2 podľa jeho listu zaslal aj celý znalecký
posudok znalca 1, čo žalobca nenavrhoval. Ak sa to stalo a nepožiadal o to ani žalovaný, došlo k
porušeniu kontradiktórnosti konania. Aj v tomto postupe súdu prvej inštancie videl odvolateľ nesprávny

procesný postup, ktorý znemožnil strane uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov (obsah
listu) k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto časti namietol aj nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie.

2.3 Žalobca v odvolaní zopakoval, že závet minimálne odporuje § 479 Občianskeho zákonníka, čo
vyplýva už z textu závetu (nie je v ňom spomínané, že žalobca má nadobudnúť akúkoľvek časť dedičstva
v ňom uvedeného). Konanie má podľa odvolateľa inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci(súdprvejinštanciesamalzaoberaťvoväčšejmiereposúdenímplatnosti/neplatnosti

závetu vo vzťahu k § 479 Občianskeho zákonníka) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.2.4 Odvolateľ zdôraznil, že znalec 2 vo svojom znaleckom posudku nespochybnil spôsob vypracovania
znaleckého posudku znalcom 1, ani metodiku jeho postupu. Vytvoril si vlastný názor, pričom podľa
odvolateľa dostatočne podrobne nerozobral a neposúdil zdravotný stav poručiteľky v čase podpisu

závetu tak, ako to urobil znalec 1. Neprimeraný dôraz kládol na výpovede svedkov (väčšina z nich
poručiteľku podrobne nepoznala), nie na vypracované lekárske správy.

2.4.1 Znalecký posudok znalca 3 bolo podľa názoru odvolateľa potrebné z dôvodu jeho súkromného
charakteru ako dôkaz vylúčiť. Poukázal na § 209 ods. 1, 2 C. s. p., pretože znalecký posudok nebol

zaslaný spolu so žalobou, takže súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom.

2.4.2 Žalobca namietal aj neurčitosť závetu z hľadiska označenia parciel, keď nie je zrejmé, ktoré parcely
poručiteľka reálne myslí. Poukázal na vek poručiteľky v čase spísania závetu (skoro 90 rokov). Súdu
prvej inštancie vytkol, že dostatočne určito neuviedol, prečo poručiteľkou nesprávne uvedené parcely
považoval za skutočnosť, ktorá nevplýva na platnosť závetu. Aj v tejto časti tvrdil porušenie svojho práva

na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu, ktorý znemožnil strane uskutočňovanie
jej patriacich procesných práv, aj inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov (vyhodnotenie znaleckého
posudku 3) k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2.5 Odvolateľ citoval nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 440/2011 o arbitrárnosti právnych
záverov rozsudku tvrdiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je formalistické a nepresvedčivé.
Jeho odôvodnenie označil za nedostatočné, neobsahujúce jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky
relevantné právne a skutkové otázky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa odvolateľa arbitrárne

a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie podľa žalobcu neodôvodnene prikladá váhu listu od znalca 1 a
snaží sa (v bode 40. odôvodnenia) tento záver znalca 1 odôvodniť a navodiť dojem, že záver znalca 1
je dostatočne odôvodnený, vyvodzujúc viaceré úvahy, ktoré znalec 1 v liste neuviedol.

2.6 V ďalej časti odvolania odvolateľ navrhol, ak by mal odvolací súd za to, že nie je dôvod na zrušenie

rozsudku súdu prvej inštancie, aby znalcovi 1 nepriznal voči žalobcovi nárok na znalečné v plnom
rozsahu. Zdôraznil pritom povinnosť znalca v zmysle § 16 ods. 2 písm. c) zákona o znalcoch a
tlmočníkoch vykonávať znaleckú činnosť účelne a poukázal na § 3 ods. 5 písm. b) tejto právnej úpravy,
podľa ktorého sa tarifná odmena zníži alebo neprizná, ak znalec vykonal úkon oneskorene, neúčelne
alebo nekvalitne.

2.7 Odvolateľ tiež navrhol, aby odvolací súd v prípade, ak nezistí dôvod na zrušenie odvolaním
napadnutého rozsudku, náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu s poukazom na § 257 C.
s. p.. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol charakter sporu (vyplývajúci z dedičského konania).
Vedenie súdneho konania žalobca vzhľadom na vek poručiteľky v čase spísania závetu označil za

pochopiteľné, pretože bolo možné odôvodnene predpokladať, že poručiteľka reálne nevedela posúdiť
právne následky spojené s právnym úkonom. Žalobca je jedným z 3 detí poručiteľky, žalované sú jeho
sestry. Týmto konaním chcel uplatňovať svoje práva, na ktoré má podľa svojho názoru právo. Bez
vedenia tohto konania by nebolo možné ustáliť dedičské podiely v dedičskom konaní. Ak odvolací súd
nezruší celý rozsudok súdu prvej inštancie, navrhol zrušenie jeho II. výroku a vrátenie veci na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, eventuálne rozhodnutie odvolacím súdom o tom, že žiadna zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Žalované prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť a priznať im 100% náhrady trov odvolacieho konania.

3.1 K odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalobcom podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. poukázali na
to,ževovyjadrenížalobcuz22.03.2018,ktoréimbolodoručené,niejeprocesnýnávrh,naktorýžalobca
poukazuje v odvolaní, ktorý má byť obsahom jeho podania z 10. 04. 2018. Citovali čl. 3 ods. 1, čl. 15 a čl.
16 Civilného sporového poriadku, odkázali na jeho § 185 a nasl. o dokazovaní. Uviedli, že vo vyjadrení

k znaleckému posudku znalkyne K.. K. K. ml. č. XX/XXXX podaním zo 16. 02. 2016 navrhli uložiť
znalkyni povinnosť doplniť znalecký posudok o prehodnotenie záverov vo svetle ďalšieho dokazovania
vykonaného výsluchom svedkov, ktorých navrhli a podaním zo 06. 04. 2016 žiadali, aby okresný súd
znalkyni umožnil oboznámiť sa s kompletnou zdravotnou dokumentáciou poručiteľky majúc za to, žeznalkyňa nemá k dispozícii správy o hospitalizácii z rokov 1996 - 1997. Závery znaleckého posudku
namietli na pojednávaní 22. 03. 2016. Súd prvej inštancie vykonal na návrh žalobcu, prednesený na
pojednávaní 22. 03. 2016, výsluch znalkyne dňa 17. 05. 2016, na ktorý mali byť v zmysle záverov

zápisnice z pojednávania z 22. 03. 2016 zaslané pripomienky žalovaných a vyjadrenia svedkov (K.. N.,
K.. J., p. K. a K.. I.) z pojednávania z 22. 03. 2016. Znalkyňa tieto teda pri vypočutí 17. 05. 2016 mala
k dispozícii, zotrvala na svojich záveroch. Na základe námietok žalovaných súd prvej inštancie nariadil
kontrolné znalecké dokazovanie znalcom K.. K. U., ktorý v znaleckom posudku č. 136/2016 uviedol,
že závery znalkyne, ktoré kontroloval, nie sú správne. Uviedol, že znalkyňa nezohľadnila výpovede

svedkov z pojednávania z 22. 03. 2016, ktoré boli relevantné a nemala ani prepúšťaciu správu z N.
nemocnice N. N. v N. z roku 2007. Žalované pripomenuli, že tieto mala znalkyňa k dispozícii pri výpovedi
pred súdom 17. 05. 2016, no výpovede svedkov nepovažovala za relevantné. Skutočnosť, že nemala k
dispozícii prepúšťaciu správu poručiteľky označili za pochybenie znalkyne a spochybnenie jej odborných
záverov a profesionality v prístupe. Zaslaním celého kontrolného znaleckého posudku K.. K. ml. súd
prvej inštancie neporušil Civilný sporový poriadok, naopak nezákonným postupom by bolo odoslanie iba

výňatku z posudku a v zmysle procesného návrhu žalobcu zaslaním kontrolného znaleckého posudku
znalcovi 1 súd prvej inštancie neprispel k vzniku nezákonného dôkazu a nemohol ovplyvniť obsah
listu K.. K. ml. v neprospech žalobcu, lebo by to znamenalo porušenie jej povinností a spochybnilo
jej účinkovanie ako znalca. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o znalcoch a tlmočníkoch obsahuje iba
demonštratívny výpočet znaleckých úkonov. Obsah listu znalca 1 neporušuje § 18 ods. 1 ani § 17 ods. 5

zák. č. 382/2004 Z. z., prípadný výsluch znalkyne na pojednávaní by mohol viesť len k záveru o tom, že
znalkyňa poprie závery svojho posudku a potvrdí správnosť listu, alebo potvrdí závery svojho posudku
a poprie obsah listu, čo by bolo viacnásobným porušením jej povinností. Úvaha súdu prvej inštancie
o tom, že vykonanie dokazovania výsluchom znalkyne by neprispelo k objasneniu skutkového stavu a
neviedlo k odlišným záverom o odbornej otázke je správna, neporušujúca právo žalobcu na spravodlivý

súdny proces. Podľa žalovaných odvolací dôvod v zmysle 365 ods. 1 písm. b) C. s p. daný nie je.

3.2 K tvrdenej existencii odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. žalované uviedli,
že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú správne. V zmysle čl. 15 ods. 2 C. s. p. žiaden dôkaz
nemá predpísanú zákonnú silu, preto je námietka o tom, že závery znalca K.. X. O., N.., K. v

súkromno-znaleckom posudku nemajú byť hodnoverné, irelevantná. Žalované od počiatku prezentovali
svoje výhrady voči záverom znaleckého posudku K.. K. K. ml., ktoré sa ukázali ako opodstatnené a
uvedomujúc si povinnosť svojej procesnej aktivity podľa § 191 ods. 2 C. s. p. predložili znalecký posudok
K.. X. O., N.., MHA. Závery tohto znaleckého posudku sú odbornými rovnako ako závery posudku znalca
ustanoveného súdom.

3.3 K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. a žalobcovej námietke, že závet
odporuje § 479 Občianskeho zákonníka žalované uviedli, že tento dôvod neplatnosti závetu žalobca
počas celého súdneho konania nenamietol. Poručiteľka netestovala celý svoj majetok, ale len jeho časť,
preto si zistenie neplatnosti podľa § 479 Občianskeho zákonníka vyžadovalo dokazovanie ohľadom

určenia hodnoty dedičstva. Žalobou zo dňa 17. 12. 2013 sa žalobca na neplatnosť závetu podľa § 479
Občianskeho zákonníka neodvolal. Neuviedol tak ani v replike na prednes žalovaných na pojednávaní
z 09. 04. 2015. Na pojednávaní 22. 03. 2016 žalované prostredníctvom svojej zástupkyne namietli
nepreukázanie dôvodov neplatnosti závetu podľa § 479 Občianskeho zákonníka; žalobca v reakcii
na túto námietku zostal pasívny. Podľa žalovaných žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom

neplatnosti závetu v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka, ktorú počas celého konania na súde prvej
inštancie nenamietol.

3.4 Rozsudok súdu prvej inštancie podľa žalovaných netrpí vadami spôsobujúcimi jeho
nezrozumiteľnosť a arbitrárnosť, nie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Okresný súd

zodpovedal všetky relevantné námietky žalobcu a logicky a zrozumiteľne odôvodnil skutočnosti, na
ktorých založil svoje rozhodnutie.

3.5 Za nedôvodný označili návrh žalobcu na rozhodnutie o trovách konania a poukázali na potrebu
aplikovať zásadu úspechu v spore. Žalobca aj žalované sú dedičmi, súdny spor iniciovaný žalobcom

ani žalovaným neumožňuje ujať sa dedičstva. Prebiehajúci spor viac postihuje žalované, ktoré žili v
spoločnej domácnosti s poručiteľkou a sú v právnej neistote ohľadom ujatia sa dedičstva podľa závetu
k domu, v ktorom majú trvalý pobyt, vyžadujúcemu náklady na údržbu a menšie rekonštrukcie.4. Žalobca v odvolacej replike (§ 374 ods. 1 C. s. p.) poukázal na obsah svojho odvolania a zopakoval,
že znalec 1 zistil zdravotný stav poručiteľky komplexne, informácie komplexne spracoval a vypracoval
dostatočnekomplexnýapresvedčivýznaleckýposudok,ktoréhozáverybolivsúladesvýsluchomznalca

zo dňa 17. 05. 2016. Svoje závery znalec 1 zmenil v liste zo 06. 02. 2018 podstatným spôsobom, čo
dostatočne nevysvetlil. Tento list nenapĺňal znaky znaleckého úkonu v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z..

5. Odvolacia duplika podaná nebola.

6. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v
zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas proti výroku o
zamietnutí žaloby (I. výrok), voči výroku o trovách konania (II. výrok) a voči výroku o priznaní znalečného
znalkyni K.. C. (X.. výrok) stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.
s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods.

1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku
o zamietnutí žaloby (I. výrok) nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods.
1, 2 C. s. p. v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Z dôvodov nižšie uvedených odvolací súd výrok o
trovách konania (II. výrok) zmenil v zmysle § 388 C. s. p. a rozhodol podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p.

o zrušení výroku o priznaní znalečného znalkyni K.. K. C. v plnom rozsahu voči žalobcovi (III. výrok).

7. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c.
Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril

Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.
ÚS 115/03 ). O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia

právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo
ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú
pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom
rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

7.1 Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, nemá znaky ľubovôle a náhodnosti. Po
oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne aj po právnej stránke.
Odvolací súd sa (v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 C. s. p.) v zásade stotožňuje s dostatočne

zrozumiteľným a presvedčivým odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsudok okresného
súdu stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím
spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p.. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 C. s. p.) preto poukazuje len

na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

8. Podľa § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konania o dedičstve začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa§175kods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhodo30.06.2016akniektopredpotvrdením
nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo
neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva,
že je dedičom.Podľa § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí
od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,

ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie
žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto
dediča.

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich

dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.

9. Občiansky zákonník v § 479 poskytuje ochranu neopomenuteľným dedičom, ktorými sú potomkovia
poručiteľa. Ochrana spočíva v tom, že im zákon bez ohľadu na závet poručiteľa priznáva právo na

dedičský podiel, ktorý by im náležal pri dedení zo zákona, v prípade plnoletých dedičov na jeho časť.
To neplatí, ak poručiteľ týchto potomkov platne vydedil. Závet, ktorý odporuje požiadavke uvedenej v
§ 479 Občianskeho zákonníka, je v príslušnej časti neplatný, nejde však o neplatnosť absolútnu. V
zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ide o neplatnosť, na ktorú sa prihliada iba pokiaľ sa jej dovolá
ten, kto je týmto právnym úkonom dotknutý. Nevyhnutné je, aby sa neopomenuteľný dedič dovolal

relatívnej neplatnosti závetu v rámci konania o dedičstve. Podiel, ktorý sa musí dostať potomkom,
nemožno stotožňovať s ich podielom na majetku, o ktorom poručiteľ zriadil závet. § 479 Občianskeho
zákonníka zabezpečuje neopomenuteľným dedičom ich neopomenuteľný podiel z dedičstva ako celku,
nie aj rovnaký podiel z majetku obsiahnutom v závete. Do tohto podielu je preto nutné započítať
akýkoľvek majetok, ktorý neopomenuteľný dedič z dedičstva nadobúda, či už podľa zákona alebo podľa

závetu. Závet je neplatný len pokiaľ potomok dedí na základe zákona a ustanovení závetu menej ako
činí jeho neopomenuteľný podiel.

9.1 Potrebné je zdôrazniť, že relatívna neplatnosť závetu nemohla byť predmetom sporu dedičov o
dedičské právo v zmysle § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (dedičské konanie po poručiteľke

O. A. sa v zmysle prechodného ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku dokončí
podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016, teda podľa Občianskeho súdneho poriadku). Podmienky
relatívnej neplatnosti závetu sú natoľko jednoznačné, že vždy ide iba o právne posúdenie. Stanovenie
rozsahu neopomenuteľného podielu potomka, a tým rozsahu neplatnosti závetu je len otázkou správnej
aplikácie § 479 Občianskeho zákonníka. Vylúčené nebolo, aby bol prípadný spor o dedičské právo v

dôsledku relatívnej neplatnosti závetu vyriešený uznesením podľa § 175k ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, teda aby súd vyšetril dedičské právo závetného dediča a neopomenuteľného dediča a konal
ďalej s tým, koho dedičské právo má preukázané. K takémuto šetreniu patrili predovšetkým informatívne
výpovede účastníkov konania, vyžiadanie správ orgánov a organizácií (napr. peňažných ústavov),
zabezpečenie ľahko dostupných listín alebo spisov, informatívne výpovede iných osôb, šetrenie na

miesteapod.(R19/1989).Súdnykomisármuseldiferencovaťmedzispornýmiskutočnosťamiaprávnym
posúdením otázky, ktorej skutkový základ nie je medzi stranami sporný. Ustanovenie § 175k ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku umožňovalo odkázať účastníka na uplatnenie svojho dedičského práva
žalobou. Takémuto zneniu zákona zodpovedal žalobný petit na určenie, že žalobca je dedičom po
poručiteľovi, prípadne že žalovaný dedičom nie je. Žalobca v prejednávanom spore síce všeobecným

spôsobom tvrdil, že nedostal v dôsledku závetu svoj zákonný podiel neopomenuteľného dediča, žiadne
skutkové tvrdenie podporujúce tento záver ale (vo vzťahu k rozsahu predmetu dedenia a jeho časti
vymedzenej závetom) v zmysle vyššie uvedených právnych východísk v tomto sporovom konaní
neposkytol.

10. Podľa § 207 ods. 1 C. s. p. ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

Podľa § 209 ods. 1 C. s. p. súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.Podľa§209ods.3C.s.p.aksasúkromnýznaleckýposudokvyhotovujevpriebehukonania,súdumožní
znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie
znaleckého posudku.

Podľa § 51a ods. 5 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, C. trestný súd a vojenské súdy ak je posudok nejasný, alebo neúplný, znalec sa
požiada o doplnenie alebo vysvetlenie. Ak to nevedie k potrebnému výsledku, priberie sa iný znalec.

11. K odvolateľovým výhradám týkajúcim sa vykonania znaleckého dokazovania odvolací súd v prvom
rade pripomína, že pravidlá hodnotenia znaleckého posudku sú upravené v článku 15 aj v § 191
Civilného sporového poriadku a spravujú sa princípom voľného hodnotenia dôkazov. Potrebné je
zdôrazniť, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy
každý jednotlivo aj všetky v ich vzájomnej súvislosti. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných
záverov znalca, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí voľne vo vzťahu k skutkovým

okolnostiam, ktoré vyplynuli z dôkazov. Nemôže pritom nekriticky preberať závery znaleckého posudku
bez ich hodnotenia podľa čl. 15 a § 191 C. s. p.. Znalecký posudok predstavuje iba jeden z
mnohých dôkazných prostriedkov, ktorého závery je potrebné v prípade potreby overovať aj inými
dôkazmi a v prípade pochybností možno nariadiť preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom.
Zákon nestanovuje predpoklady pre nariadenie revízneho (kontrolného) znaleckého posudku, ktorého

vypracovanie prichádza do úvahy najmä tam, kde má súd pochybnosti o správnosti už vypracovaného
znaleckého posudku; tieto môžu byť vyvolané aj predložením listinného dôkazu - posudku znalca
vypracovaného mimo konania (viď uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1290/2007). V prejednávanom
spore boli vypracované dva znalecké posudky, a to znalecký posudok znalkyne K.. K. C. (v tom čase
K.) č. 17/2015 a znalca K.. K. U. č. 136/2016. Odvolací súd zdôrazňuje, že znalecký posudok znalca

K.. U. bol vo vzťahu k znaleckému posudku znalkyne K.. C. revíznym (resp. kontrolným), ako vyplýva z
uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania č. k. 2C/286/2013-207 zo dňa 26. 05. 2016. Na rozdiel
od znalkyne K.. C. (v tom čase K.) mal znalec K.. U. k dispozícii nielen znalecký posudok K.. C., ktorý
preskúmaval, ale aj výpovede svedkov K.. N., K.. J., I. a K. z pojednávania konaného XX. 03. 2016
(znalecký posudok K.. C. vypracovala 04. 12. 2015). Rovnako nemala k dispozícii prepúšťaciu správu Z.

klinikyN.nemocniceN.N.vN.vypracovanejpohospitalizáciiod26.03.2007do10.04.2007poručiteľky
O. A.. Zo záveru znaleckého posudku č. 136/2016 K.. U. potom vyplynulo, že znalecký záver znalkyne
K.. C. v znaleckom posudku 17/2015 nie je správny, no znalec K.. U. konštatuje, že nemala k dispozícii
všetky podklady, ktoré mal on. Pre rozhodnutie súdu je však relevantná rekonštrukcia duševného stavu
nebohej O. A. v čase spísania závetu dňa 21. 03. 2011 (nachádzajúca sa na strane 35 - 37 znaleckého

posudku K.. U. a jeho záver nachádzajúci sa na strane 38 znaleckého posudku). Súd prvej inštancie
znalecký posudok K.. C. hodnotil jednotlivo aj v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi, nielen s tzv.
kontrolným znaleckým posudkom znalca K.. U., ale aj s výpoveďami svedkov a strán sporu. V kontexte
hodnotených dôkazov list znalkyne K.. C. zo 06. 06. 2018 iba potvrdzuje správnosť záveru znalca K..
U.. Doručením celého znaleckého posudku znalca K.. U. č. 136/2016 znalkyni K.. C. (napriek tomu, že

žalobca navrhoval len zaslanie zápisnice z pojednávania z 22. 03. 2016 a správy z N. nemocnice N. N. z
N.) nedošlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania súdom prvej inštancie vzhľadom na ust. § 185
ods. 1 C. s. p.. Civilný sporový poriadok zvýšil procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní, ale obmedzil
aktivitu súdu pri navrhovaní aj vykonávaní dôkazov. Dokazovanie v sporovom konaní je postavené na
prejednacej zásade. Súd prvej inštancie vyhovel procesnému návrhu žalobcu prednesenému v podaní

z 10. 04. 2018 a vykonal dopyt na znalkyňu K.. C., či závery zachytené v zápisnici o pojednávaní z
22. 03. 2016 a dokumentácia z hospitalizácie poručiteľky z roku 2007 majú vplyv na záver znalkyne,
týkajúci sa nespôsobilosti poručiteľky spísať závet. Uvedená správa z hospitalizácie je obsiahnutá v
znaleckom posudku č. 136/2016, ktorý spolu s vyjadrením žalobcu z 10. 04. 2018 a zápisnicou z
pojednávania z 22. 03. 2016 okresný súd znalkyni zaslal. Princíp kontradiktórnosti zakotvený v článku

9 Civilného sporového poriadku vyplýva zo skutočnosti, že žalobca i žalovaný majú protichodný záujem
na výsledku sporu, čomu prispôsobujú svoju procesnú aktivitu. Tradičné vnímanie kontradiktórnosti
znamená možnosť vyjadriť sa len k skutočnostiam uvádzaným protistranou a k vykonaným dôkazom, aj
k právnej argumentácii protistrany. Súd prvej inštancie uvedeným postupom (vychádzajúc aj zo zásady
hospodárnosti konania zakotvenej v článku 17 zásad Civilného sporového poriadku) podľa názoru

odvolacieho súdu postupoval v konaní kontradiktórne.

11.1 K odvolacej námietke, podľa ktorej mal súd prvej inštancie vylúčiť súkromný znalecký posudok
znalca K.. X. O., N.., K. č. XX/XXXX odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 209 ods. 3 C. s. p.,ktorý umožňuje predloženie súkromného znaleckého posudku v priebehu konania (cit.: „Ak sa súkromný
znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania,...“). Tento znalecký posudok obsahuje aj osobitnú
náležitosť, ktorou je doložka o vedomosti znalca o následkoch vedome nepravdivého znaleckého

posudku v zmysle § 209 ods. 2 C. s. p.. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu tento
dôkaz vykonal zákonným spôsobom. Je pravdou, že tento znalecký posudok bol zhotovený na základe
objednávky žalovanej. K tomu odvolací súd udáva, že aj žalobca mohol zabezpečiť počas konania,
vzhľadomnasvojunespokojnosťsozávermirevíznehoznaleckéhoposudku,vlastnýsúkromnýznalecký
posudok.

11.2 V kontexte vyššie uvedeného a záverov, ku ktorým súd prvej inštancie dospel v procese hodnotenia
dôkazov sa odvolací súd stotožnil s nadbytočnosťou opakovaného vypočúvania znalkyne K.. C., ktorej
znalecký posudok bol podrobený revízii a jeho závery vyvracia aj žalovanými predložený súkromný
znalecký posudok. Znalci sa dostatočným spôsobom vysporiadali aj s vysokým vekom poručiteľky v
čase zriadenia závetu, na ktorý odvolateľ poukazoval.

12. Ďalšia relevantná námietka odvolateľa sa týkala nedostatočného označenia pozemkov - parciel
v závete poručiteľky zo dňa 21. 03. 2011. Odvolateľ opäť konkrétne netvrdil, v čom je tam uvedené
označenie nehnuteľnosti nesprávne. Odvolací súd v odvolacom prieskume zistil, že poručiteľka označila
v závete ako domové nehnuteľnosti s príslušenstvom nachádzajúce sa v katastri obce A. I., pre toto k.

ú. zapísané na LV č. XXX ako dom súp. č. XX na parc. č. XXX/X pod B X,X v celosti a dom súp. č. XX
stojaci na parcele XX/X, tak v intraviláne pozemky funkčne súvisiace s označenými stavbami na LV č.
XXX ako parc. č. XXX/X, zastavaná plocha XXXX mX, parc. č. XXX/X diel 1, zastavaná plocha a diel X
zastavaná plocha XXX m2, parc. č. XXX/XX trvalý trávny porast XXXX m2 pod D D B3 a B4 spolu v XX/
XX-inách k celku. Odvolací súd iba na doplnenie záveru súdu prvej inštancie udáva, že týmto spôsobom

boli nehnuteľnosti označené aj v osvedčení o dedičstve z 21. 08. 1997 č. k. 3D/26/96-27 v dedičskej veci
po poručiteľovi C. A. (manžel poručiteľky), vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš a k ich prečíslovaniu
došlo v roku 1999. Ich označenie spôsobom uvedeným v závete poručiteľky umožňuje ich stotožnenie
so súčasným stavom katastra nehnuteľností, keďže ide o pozemky reálne existujúce aj v súčasnosti. Ich
označenie poručiteľkou spôsobom uvedeným v osvedčení o dedičstve vydanom v dedičskom konaní po

jej nebohom manželovi práve prihliadajúc na jej vek v čase zhotovenia závetu podľa názoru odvolacieho
súdu nemôže byť dôvodom neplatnosti zhotoveného závetu.

13. K odvolacej námietke, ktorou odvolateľ navrhol rozhodnúť o trovách konania podľa § 257 C. s. p.
odvolací súd udáva, že pre tento postup nezistil dôvody vhodné osobitného zreteľa. Účelom ustanovenia

§ 257 C. s. p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania
zavedením moderačného absolučného práva. Zákon naozaj nemôže postihnúť celú škálu rozmanitých
životných situácií, preto sa právo dotvára sudcovským výkladom zákona, ktorý samozrejme musí
rešpektovať všeobecné podmienky uvedené v zákone. Zákonodarca zveril súdu možnosť moderovať
náhradu trov konania, ak by sa v konkrétnom prípade povinnosť nahradiť trovy konania javila ako

neprimerane tvrdá. Záver súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Prihliada na majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu, nielen toho, ktorý by mal hradiť trovy konania. Žalobca
v celom konaní prezentoval všeobecným spôsobom svoju nepriaznivú finančnú situáciu, Žalobca v
odvolaní ozrejmil, že sa rozhodol podať tento typ žaloby vzhľadom na vek poručiteľky v čase spísania

závetu, pretože bolo možné odôvodnene predpokladať, že reálne nevedela posúdiť právne následky
spojené s právnym úkonom. Odvolací súd k tomu udáva, že vo všeobecnosti neplatí, že každá
osoba vyššieho veku je automaticky nespôsobilou posúdiť dôsledky svojich právnych úkonov. Žalobca
prezentoval svoj pravidelný osobný aj telefonický kontakt s matkou (poručiteľkou), preto pri podozrení
na jej čo aj len čiastočnú nespôsobilosť mohol kontaktovať jej ošetrujúcich lekárov, požiadať ich o

pomoc a o ozrejmenie situácie (samozrejme v rámci ich možností spojených s dodržaním lekárskeho
tajomstva) a zvážiť potom svoj ďalší postup v dedičskom konaní. Odvolací súd súhlasí s odvolateľom,
že súčasťou ochrany jeho práv je aj iniciovanie tohto druhu súdneho konania. Súčasťou tohto práva
je však aj riziko zamietnutia žaloby pre neunesenie dôkazného bremena. Tvrdenie odvolateľa, že bez
vedenia tohto konania by nebolo možné ustáliť dedičské podiely v dedičskom konaní by bolo správne

jedine v prípade absolútnej neplatnosti závetu poručiteľky, ktorá ale preukázaná nebola. Odvolateľom
navrhované rozhodnutie odvolacieho súdu o tom, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
konania preto nie je v tomto spore namieste.13.1 Odvolacísúdrozhodolozmenevýrokuotrováchrozsudkuokresnéhosúdu(II.výrok)vychádzajúc
zo skutočnosti, že procesné spoločenstvo žalovaných je nerozlučné (stranami tohto typu sporu musia
byť všetci účastníci dedičského konania, rozsudok sa musí vzťahovať na každého z nich). Odrazom

toho je uloženie povinnosti žalobcovi hradiť trovy konania žalovaným solidárne. V súlade s § 262 ods.
2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

14. Odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o priznaní nároku na znalečné znalkyni K..

K. C. v plnom rozsahu voči žalobcovi (III. výrok) z dôvodu uvedeného v § 389 ods. 1 písm. d/ C. s. p.. Z
obsahu spisu vyplýva, že súdne konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa
17.12.2013.OkresnýsúdznalkyniK..C.priznalznalečné,akosámkonštatujevodseku44odôvodnenia
svojho rozsudku, uznesením č. k. 2C/286/2013-145 z 27. 01. 2016 vo výške 434,28 eur za zhotovenie
znaleckého posudku a uznesením č. k. 2C/286/2013-209 zo dňa 26. 05. 2016 vo výške 102,08 eur za
účasť na pojednávaní dňa 17. 05. 2016. Nebol preto dôvod, napriek ustanoveniu § 262 ods. 1 C. s. p.,

aby o tomto nároku znalkyne súd prvej inštancie rozhodoval opätovne.

15. Vychádzajúc z dôvodov odvolania a odvolacieho návrhu odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ
rozsudok súdu prvej inštancie nenapadol v celom rozsahu, ale jeho odvolanie smeruje voči výroku o
zamietnutí žaloby (I. výrok), voči výroku o trovách konania (II. výrok) a voči znalečnému znalkyne K..

C. (III. výrok). Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o priznaní znalečného znalcovi K.. U. (IV. výrok) o
svedočnom (V. výrok) a o náhrade trov konania štátu voči žalobcovi (VI. výrok) preto zostali odvolaním
nedotknuté.

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C. s.
p.. V prejednávanom spore boli v odvolacom konaní plne úspešné žalované (zmena závislého výroku o
trovách konania je len nápravou pochybenia okresného súdu, ktoré odvolateľom ani nebolo vytknuté),

preto im podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na solidárnu náhradu trov odvolacieho
konania. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ani odvolací súd vychádzajúc
zo skutočností uvedených v odseku 13 tohto rozhodnutia nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 C. s. p. na
trovy odvolacieho sporového konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).