Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205400
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6715205400.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Platiť sa

oplatí, s. r. o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, proti žalovanému A. X., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX R., občanovi SR, zast. advokátskou kanceláriou AK
Dlhopolec s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, o zaplatenie 3.647,16
Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.607,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % ročne z uvedenej sumy od 17. 08. 2013 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému vo
výške 12 %, ktoré je p o v in n ý zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov druhoinštančného konania voči žalovanému
vo výške 100 %, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške
náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.647,16 Eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo žalovanej sumy a to odo dňa 17. 08. 2013 do zaplatenia.
Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania vo veci meritórne rozhodol dňa 31. 10. 2016, kedy
žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Proti tomuto

prvoinštančnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

4. Krajský súd uznesením 16Co/46/2017-340 zo dňa 24. 05. 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň vo veci vyslovil právny názor, ktorým bol následne súd nižšieho
stupňa viazaný.

5. Súd na základe prednesov zástupcov sporových strán, z obsahu odôvodnenia podanej žaloby zo

dňa 09. 04. 2015, listinných dôkazov: notárskej zápisnice N 361/2013, Nz 10022/2013, oznámenia o
dobrovoľnej dražbe DD PSO004/13, oznámenia o odstúpení od kúpy nehnuteľnosti zo dňa 09. 04. 2013,
výzvy na uhradenie nákladov zmarenej dražby zo dňa 24. 07. 2013, fotokópie doručenky zo dňa 01.
08. 2013, faktúry č. FD-114/2013, vyúčtovania znalečného 20/2013, faktúry č. 52 613 0168, 52 6130205, faktúry č. 383/2013, interného poštového dokladu 1001/2013, podacích hárkov, rámcovej dohody
o dobrovoľných dražbách č. 0759/2012/CE zo dňa 24. 05. 2012, Zmluvy o realizácii dražby zo dňa 20.
02. 2013, Zmluvy o realizácii opakovanej dražby zo dňa 24. 04. 2013, faktúry č. 52 613 0345, faktúry

č. 287/2013, platobného rozkazu 6C/152/2015-147 zo dňa 02. 11. 2015, odporu zo dňa 11. 12. 2015,
vyjadrenia žalobcu k odporu zo dňa 03. 02. 2016, vyjadrenia žalobcu zo dňa 09. 05. 2016, vyčíslenie
nákladov dražby - tretie kolo, úradného listu Slovenskej sporiteľne a. s. zo dňa 01. 06. 2016, pripojených
faktúr č. 52 613 0510, 287/2013, podacích hárkov a fiskálnych dokladov, vyjadrenia žalovaného zo dňa
08. 06. 2016, dodatočného vyjadrenia žalobcu zo dňa 17. 10. 2018, ako aj ďalších listinných a ostatných

dôkazov, zistil tento skutkový stav:

6. Tak ako súd skonštatoval skutkový stav v odôvodnení pôvodného rozhodnutia, žalobca („dražobník“)
vykonal v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov dňa 26.
03. 2013 na Nám. Matice Slovenskej č. 8 v Žiari nad Hronom dobrovoľnú dražbu (1. kolo) nehnuteľnosti

označených ako:
- súbor vecí vedených Správou katastra Ž. D. C., okres Ž. D. C., obec Ž. D. C., katastrálne územie Ž.
D. C., zapísaných na LV č. XXXX ako:

· byt č. X, na X. P., vchod č. XX, občianska adresa: F. XXX/XX, XXX XX Ž. D. C., v bytovom dome súp.

č. XXX, postavenom na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/X,
· podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX a
spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcelám registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod parc.
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 232 m2, parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 1181 m2,
o veľkosti 8500/39481-in,

- a súbor vecí vedených Správou katastra Ž. D. C., okres Ž. D. C., obec Ž. D. C., katastrálne územie Ž.
D. C., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako:

· nebytový priestor č. X - č. X - druh: garáž, na prízemí, vchod č. : XX, občianska adresa: F. XXX/XX,

XXX XX Ž. D. C., v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na parcele registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape pod parc. č. XXX/X,
· podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX a
spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcelám registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod parc.
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 232 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 1181

m2, o veľkosti 2038/39481-in.

7. Výlučným vlastníkom predmetu dražby bol D. C., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/
XX, XXX XX Ž. D. C.. Vydražiteľom sa stal žalovaný. Cena predmetu dražby dosiahnutá na dražbu
bola 92.100,- Eur. Navrhovateľom dražby bola Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova

48, Bratislava, IČO: 00 151 653. Dôvodom vykonania opakovanej dobrovoľnej dražby bola realizácia
záložného práva peňažného ústavu zapísaného v katastri nehnuteľností na základe vkladu V-XXXX/
XXXXX v prospech peňažného ústavu na predmet dražby zabezpečujúceho splatnú a nesplnenú
pohľadávku navrhovateľa dražby.

8. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ak je cena dosiahnutá
vydražením vyššia ako 6.640,- Eur, je vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením do
15 dní od skončenia dražby, ak sa vydražiteľ s navrhovateľom dražby nedohodli inak. Žalovaný zložil
dražobníkovi dražobnú zábezpeku v zmysle § 14 citovaného zákona a to vo výške 6.000,- Eur. Príklep
bol žalovanému na zmarenej dražbe udelený dňa 26. 03. 2015 - no žalovaný v zákonnej lehote 15 dní

nedoplatil cenu predmetu dražby. Naopak dňa 10. 04. 2013 doručil navrhovateľovi dražby „Oznámenie
o odstúpení od kúpy nehnuteľnosti“, v ktorom navrhovateľa dražby informoval o tom, že ako vydražiteľ
odstupuje od kúpy predmetu dražby.

9. Tak ako bolo skonštatované v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí, žalobca poukázal na právnu

podstatu žalovaného úkonu keď uviedol, že nadobudnutie predmetu dražby predstavuje prechod
vlastníckeho práva k veci, a teda nejde o nadobudnutie vlastníckeho práva zmluvou. Vydražiteľ nemôže
po udelení príklepu od svojho vykonaného podania odstúpiť, čo vyplýva z poslednej vety § 20 ods. 7
citovanéhozákona,pretožeúčastníkdražbyjesvojimpodanímviazaný.Je takistopravdou,že žalovanýnedoplatil cenu predmetu dražby peňažnému ústavu a to aj napriek doručenej výzve dňa 01. 08. 2013,
čím zmaril v zmysle § 2 písm. j) citovaného zákona dražbu. Za zmarenie dražby sa považuje o.i. aj
neuhradenie ceny vydraženého predmetu dražby vydražiteľom v určenej lehote. Žalobca predmetné

skutočnosti preukázal notárskou zápisnicou osvedčujúcou priebeh dobrovoľnej dražby N 361/2013 zo
dňa 26. 03. 2013, oznámením o odstúpení od kúpy nehnuteľnosti zo dňa 09. 04. 2013, výzvou na
uhradenie nákladov zmarenej dražby zo dňa 24. 07. 2013 s poštovou doručenkou zo dňa 01. 08. 2013.

10. Podľa § 2 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách sa pre účely zákona rozumie, že nákladom

dražby je odmena dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné
zabezpečenie prípravy a priebehu dražby; medzi náklady účelne vynaložené dražobníkom patria
aj primerané náklady na zabezpečenie informovanosti o dražbe vrátane informácií v tlači, náklady
na uverejnenie oznámenia o dražbe spôsobom v mieste obvyklým, ako aj náklady vynaložené
dražobníkom, na zvýšenie jeho poistného za poistenie zodpovednosti za škodu, ak s ohľadom na
hodnotu draženej veci bolo nutné dohodnúť zvýšenie poistného dražobníka o viac než 10 % pôvodného

poistného, odmena a náhrada hotových výdavkov notára v prípade jeho účasti na dražbe.

11. Žalobca v odôvodnení žalobného návrhu uviedol rozpis účelne vynaložených nákladov zmarenej
dražby:

Text účtovného zápisu bez DPH DPH Suma s DPH
- znalecký posudok 271,25 Eur 54,25 Eur 325,50 Eur
- inzercia dražby 37,10 Eur 7,42 Eur 44,52 Eur
- inzercia dražby 37,10 Eur 7,42 Eur 44,52 Eur
- notár - oznámenie o dobrovoľnej dražbe 33,59 Eur 6,72 Eur 40,31 Eur

- notár - osvedčenie dražby 666,91 Eur 133,38 Eur 800,29 Eur
- notár - oznámenie o výsledku dražby 33,59 Eur 6,72 Eur 40,31 Eur
- notár - oznámenie o zmarení 33,59 Eur 6,72 Eur 40,31 Eur
- poštovné - výzva na sprístupnenie 1,70 Eur - Eur 1,70 Eur
- poštovné - žiadosť o zaslanie 1,70 Eur - Eur 1,70 Eur

- poštovné - oznámenie o dobrovoľnej dražbe 25,85 Eur - Eur 25,85 Eur
- poštovné - oznámenie o zmarení dražby 28,90 Eur - Eur 28,90 Eur
- poštovné - notárska zápisnica 26,30 Eur - Eur 26,30 Eur
- cestovné - obhliadka č. 1 13,55 Eur 2,71 Eur 16,26 Eur
- cestovné - obhliadka č. 2 5,21 Eur 1,04 Eur 6,25 Eur

- cestovné - dražba 11,48 Eur 2,30 Eur 13,78 Eur
- prenájom dražobnej miestnosti 10,- Eur 2,- Eur 12,- Eur
- kolky - register obyvateľov SR 5,- Eur - Eur 5,- Eur
- kolky - LV + KM 16,- Eur - Eur 16,- Eur
spolu 1.258,82 Eur 230,67 Eur 1.489,49 Eur.

Uvedené skutočnosti žalobca preukazoval predloženými účtovnými dokladmi.

12. Podľa § 16 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, odmena dražobníka je určená dohodou
navrhovateľa dražby a dražobníka tak v zmluve o vykonaní dražby.

13. Zmluvu o vykonaní dražby medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou a. s. tvorí Zmluva o realizácii
dražby zo dňa 2. 2. 2013 uzavretá podľa Rámcovej dohody o dobrovoľných dražbách č. 0759/2012/CE
zo dňa 24. 05. 2012, ktorú žalobca súdu predložil ako ďalší z listinných dôkazov.

14. Podľa čl. IV bod 1.2. písm. a) Rámcovej dohody o dobrovoľných dražbách, bola odmena dražobníka

dohodnutá vo výške 7 % z výťažku dražby zníženého o náklady dražby bez DPH. Výťažok zmarenej
dražby bol vo výške 92.100,- Eur, pričom najnižšie podanie bolo 47.900,- Eur. Predmet dražby bol v
zmarenej dražbe vydražený za sumu vyššiu ako najnižšie podanie a dražobníkovi tak vzniklo podľa
zmluvyprávonaodmenuvovýške7%zvýťažkudražbyzníženéhooúčelnevynaloženénákladydražby.

15. Žalobca tvrdil, že výška odmeny dražobníka bez DPH bola určená na základe zhora uvedených
skutočností a to tak, že od vydraženej sumy 92.100,- Eur boli odpočítané účelne vynaložené náklady
zmarenej dražby vo výške 1.258,82 Eur = 90.841,18 Eur; 7 % z uvedenej sumy predstavoval čiastku
6.358,88 Eur.16. Vzhľadom k tomu, že dražba bola žalovaným zmarená, bol peňažný ústav navrhnúť žalobcovi
vykonanie opakovanej dobrovoľnej dražby, pričom táto bola vykonaná dňa 27. 05. 2013 na základe

Zmluvy o realizácii opakovanej dražby zo dňa 24. 04. 2013 a už spomínanej Rámcovej dohody.

17. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak je dražba zmarená vydražiteľom, dražobná
zábezpeka zložená vydražiteľom vrátane jej príslušenstva sa použije na úhradu nákladov zmarenej
dražby. Ak sa koná opakovaná dražba, zúčtuje sa zostávajúca časť dražobnej zábezpeky zložená

vydražiteľom, ktorý spôsobil zmarenie dražby, na náklady opakovanej dražby. Po úhrade nákladov
dražby a opakovanej dražby sa zostávajúca časť vráti vydražiteľovi, ktorý spôsobil zmarenie dražby.

18. Žalobca ďalej súdu predložil rozpis účelne vynaložených nákladov opakovanej dražby vykonanej
po tom, ako bola prvá dražba žalovaným zmarená. Účelne vynaložené náklady zmarenej dražby
predstavovali čiastku 447,71 Eur bez DPH (527,- Eur s DPH).

19. Žalobca potom uviedol, že účelne vynaložené náklady predstavujú súčet nákladov zmarenej dražby
a opakovanej dražby čiastku 2.016,50 Eur s DPH (1.258,82 Eur + 230,67 Eur s DPH = 1.489,49 Eur +
447,71 Eur + 79,29 Eur DPH = 527,- Eur = spolu po zaokrúhlení 2.016,50 Eur).

20. Dražobník si potom vypočítal odmenu v zmysle zhora uvádzaného vzorca (6.358,88 Eur + 20 %
DPH = 7.630,66 Eur). Náklady a odmena predstavovali 9.647,16 Eur, žalovaným zložená dražobná
zábezpeka predstavovala 6.000,- Eur. Celková výška žalovanej sumy potom predstavovala rozdiel z
celkových nákladov a odmeny vo výške 9.647,16 Eur mínus žalovaným zložená dražobná zábezpeka
vo výške 6.000,- Eur = 3.647,16 Eur.

21. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

22. Na základe návrhu žalobcu súd vo veci 02. 11. 2015 vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej
lehote žalovaný podal odpor s odôvodnením.

23. Žalovaný považoval nárok žalobcu za neopodstatnený a nedôvodný. Nespochybnil, že medzi
náklady dražby, okrem nákladov účelne vynaložených dražobníkom na materiálne a organizačné
zabezpečenie prípravy a priebehu dražby, patrí aj odmena dražobníka v zmysle § 2 písm. i) zákona
o dobrovoľných dražbách. Poukázal však na to, že v predmetnej veci žalobca v pozícii dražobníka

vykonal dve kolá dražby (1. kolo = zmarená dražba, 2. kolo = opakovaná dražba). Nárok na odmenu
však žalobcovi v procese výkonu založeného práva spôsobom predaja zálohu na dražbe môže vzniknúť
len raz a to nie opakovane - dva alebo trikrát. Okrem zákona o dobrovoľných dražbách to vyplýva aj
z Článku IV bodu 1.2 Rámcovej dohody o dobrovoľných dražbách uzatvorenej medzi navrhovateľom
dražby (peňažným ústavom) a dražobníkom.

24. Je nesporné, že sa žalovaný dňa 26. 03. 2013 zúčastnil 1. kola dobrovoľnej dražby a po zložení
dražobnej zábezpeky vo výške 6.000,- Eur neskôr cenu dosiahnutú vydražením v zákonom stanovenej
lehote nezaplatil, čím došlo ku zmareniu tohto kola dražby. Žalovaný poukázal na to, že hlavnou funkciou
dražobnej zábezpeky je funkcia uhradzovacia, ktorá spočíva v tom, že dražobník má možnosť z nej

uhradiť vzniknuté náklady dražby pre prípad, že vydražiteľ dražbu zmarí, čiže včas a riadne neuhradí
cenu dosiahnutú vydražením. V takýchto prípadoch sa dražobná zábezpeka zložená vydražiteľom
použije na úhradu nákladov zmarenej dražby. V prípade následného konania opakovanej dražby sa
z tejto dražobnej zábezpeky zúčtujú aj náklady opakovanej dražby. Okrem zákonného účelu však
dražobnú zábezpeku nie je možné použiť v zmysle sankcie, či pokuty pre prípad zmarenia dražby

vydražiteľom. Je možné ju použiť výlučne na úhradu nevyhnutných nákladov zmarenej, prípadne
opakovanej dražby.

25. Medzi nevyhnutné náklady zmarenej dražby podľa názoru právneho zástupcu žalovaného patria
výlučne náklady uvedené v tabuľke na strane 3 žaloby spolu vo výške 1.489,49 Eur s DPH, medzi

nevyhnutné náklady opakovanej dražby výlučne náklady uvedené v tabuľke na strane 4 žalobného
návrhu vo výške 527,- Eur s DPH. Náklady zmarenej a opakovanej dražby potom predstavujú čiastku
2.016,49 Eur. Odmenu dražobníka medzi tieto náklady nie je možné radiť okrem iných aj z toho
dôvodu, že nárok na odmenu vzniká dražobníkovi až po uhradení ceny dosiahnutej vydražením, čovyplýva jednak z § 25 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj z článku IV Rámcovej dohody
o dobrovoľných dražbách uzatvorenej medzi navrhovateľom (peňažným ústavom) a dražobníkom.
Nárok na odmenu v tomto prípade dražobníkovi vznikol po vykonaní opakovanej dražby a po uhradení

ceny dosiahnutej vydražením na opakovanej dražbe s poukazom na článok VI bod. 1.2 písm. c)
Rámcovej dohody o dobrovoľných dražbách. Odmena dražobníkovi uhradená bola, pričom žalobca sa
v predmetnom spore dožadoval úhrady odmeny opakovane - na čo nemá zákonný nárok.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný sa dňa 26. 03. 2013 zúčastnil prvého

kola dobrovoľnej dražby a že zložil dražobnú zábezpeku vo výške 6.000,- Eur. Žalovaný následne
v zákonnej 15-dňovej lehote nedoplatil zostatok sumy vo výške dosiahnutej vydražením, čím došlo
jeho konaním k zmareniu dražby. Žalobca v konaní preukázal rozpisom a listinnými dôkazmi výšku
účelne vynaložených nákladov zmarenej dražby (1. kolo) a to vo výške 1.489,49 Eur s DPH, ako aj
účelne vynaložené náklady opakovanej dražby (2. kolo) vo výške 527,- Eur. Súčet účelne vynaložených
nákladov za obidve kolá dražby potom predstavoval sumu 2.016,49 Eur.

27. V rámci svojho prednesu v pozrušujúcom konaní poverený zástupca žalobcu o.i. uviedol, že v rámci
nákladov 2. opakovaného kola t. j. 3. dražby bola vyplatená dražobníkovi odmena spolu s DPH vo výške
2.039,96 Eur. Súd druhej inštancie v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia v článkoch 12 a nasl.
vyslovil právny názor, kde o.i. uviedol, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že odmena

dražiteľa je súčasťou odôvodnených nákladov dražby a má nárok len na jednu odmenu. Ďalej uviedol,
že pri posudzovaní odmeny zmarenej dražby bude súd prvej inštancie vychádzať z právnej úpravy §
25 ods. 3, ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách a z Rámcovej dohody, ktorú uzavreli dražobník a
navrhovateľ dražby. Z § 25 Zákona o dobrovoľných dražbách nevyplýva právo dražiteľa na odmenu za
zmarenú dražbu a súčasne aj na odmenu za opakovanú dražbu, ale žalobca má nárok na odmenu,

ktorá by mu inak patrila nebyť toho, že dražba bola zmarená.

28. Z vykonaného dokazovania, ako aj z predložených listinných dôkazov, predovšetkým zo strany
žalobcu mal súd za preukázané, že výška odmeny predstavuje sumu 6. 358,88 Eur + 20 % DPH
= 7.630,66 Eur. Peňažný ústav (Slovenská sporiteľňa, a. s.) dražobníkovi vyplatila odmenu vo výške

2.039,96 Eur (spolu s DPH) čo uviedol sám zástupca žalobcu. Táto skutočnosť spornou nebola. Rozdiel
nárokovateľnej odmeny žalobcu a sumy zaplatenej peňažným ústavom potom predstavoval čiastku
5.590,70 Eur s DPH (7.630,66 Eur -2.039,96 Eur). K tejto odmene súd potom pripočítal žalobcom
preukázané účelne vynaložené náklady vo výške 2.016,50 Eur s DPH (1.258,82 Eur + 230,67 Eur DPH =
1.489,49 Eur + 447,71 Eur + 79,29 Eur DPH = 527,- Eur = spolu 2.016,50 Eur). Po súčte potom odmena

spolu s účelne vynaloženými nákladmi predstavovala čiastku 7.607,20 Eur. Od tejto sumy súd potom
odpočítal žalovaným zloženú dražobnú zábezpeku vo výške 6.000,- Eur a v konečnom rozhodnutí potom
priznal žalobcovi rozdiel vo výške 1.607,20 Eur s DPH (7.607,20 Eur - 6..000,- Eur = 1.607,20 Eur).

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Na základe výsledku dokazovania v intenciách zhora citovaných procesných ustanovení bol žalobca
úspešný vo výške 56 %, úspech žalovaného bol vo výške 44 %, a preto súd priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému vo výške 12 % (56 % - 44 % =12 %).

33. Súd zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov druhoinštančného konania voči žalovanému v
zmysle § 396 ods. 3 CSP, vo výške 100 % a to z dôvodu plného úspechu v odvolacom konaní. Povinnosť
nahradiť vzniknuté trovy konania bola súdom určená v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
o výške náhrady.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak

rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).