Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208722
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816208722.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35

704 713, so sídlom Bratislava, Panónska cesta 11, právne zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát,
s.r.o. so sídlom Bratislava, Jesenského 2, proti žalovaným: 1/ UNISTAV Bojnice, s.r.o., IČO: 36 707
376, so sídlom Prievidza, Košovská cesta 11B, 2/ Y. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom V., J. E. XXX/X, právne
zastúpený DEDÁK & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, Carlton Savoy Courtyard, o
ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v rade 1/ je povinný písomne sa ospravedlniť žalobcovi a v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku mu osobne alebo prostredníctvom doporučenej listovej zásielky zaslanej prostredníctvom

poštového podniku doručiť ním riadne podpísané písomné ospravedlnenie napísané na liste formátu
A4; typ písma Times New Roman, veľkosť 12 v tomto znení: OSPRAVEDLNENIE: Spoločnosť UNISTAV
Bojnice spol. s r.o., so sídlom: Košovská cesta 11B, 971 01 Prievidza, IČO: 36 707 376, sa týmto
ospravedlňuje spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., so sídlom: Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava,
IČO: 35 704 713, za neoprávnený zásah do jej dobrej povesti spočívajúci v zverejnení nepravdivého
tvrdenia napísaného na transparente verejne vystavenom na verejnom zhromaždení organizovanom
spoločnosťou UNISTAV Bojnice spol. s r.o. v dňoch 26.4.2016 až 29.4.2016 na Ul. M. Mišíka v Prievidzi,

pred budovou Okresnej prokuratúry Prievidza, a na reflexných vestách, ktoré mali oblečené účastníci
tohto zhromaždenia, v znení: „ČSOB Leasing nám ukradol stroje“. Spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. nikdy
žiadne stroje spoločnosti UNISTAV Bojnice spol. s r.o. neukradla.

II. Žalovaný v rade 2/ je povinný písomne sa ospravedlniť žalobcovi a v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku mu osobne alebo prostredníctvom doporučenej listovej zásielky zaslanej prostredníctvom
poštového podniku doručiť ním riadne podpísané písomné ospravedlnenie napísané na liste formátu
A4; typ písma Times New Roman, veľkosť 12 v tomto znení: OSPRAVEDLNENIE: Podpísaný Y. Z.,

nar. X.XX.XXXX, bytom J. E. XXX/X, XXX XX V., sa ospravedlňujem spoločnosti ČSOB Leasing, a.s.,
so sídlom: Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, za neoprávnený zásah do jej
dobrej povesti spočívajúci: - vo zverejnení nepravdivého tvrdenia napísaného na transparente verejne
vystavenom na verejnom zhromaždení organizovanom spoločnosťou UNISTAV Bojnice spol. s r.o. v
dňoch 26.04.2016 až 29.04.2016 na Ul. M. Mišíka v Prievidzi, pred budovou Okresnej prokuratúry
Prievidza a na reflexných vestách, ktoré mali oblečené účastníci tohto zhromaždenia, v znení: „ČSOB
Leasing nám ukradol stroje“., a - v klamlivom tvrdení uverejnenom dňa 03.05.2016 na internetovej

stránke http://nasaprievidza.sme.sk v článku „Pred prievidzskou prokuratúrou stanuje podnikateľ. Na
protest“ o tom, že spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. sa dopustila sofistikovaného podvodu bielych golierov
a rozkradla majetok spoločnosti UNISTAV Bojnice spol. s r.o. Spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. nikdy
žiadne stroje spoločnosti UNISTAV Bojnice spol. s r.o. neukradla. Spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. sa
voči spoločnosti UNISTAV Bojnice spol. s r.o. nedopustila sofistikovaného podvodu bielych golierov ani
nerozkradla majetok spoločnosti UNISTAV Bojnice spol. s r.o.

III. Zamieta návrh žalovaných v rade 1/ a 2/ na prerušenie konania.IV. Žalovaní v rade v rade 1/ a 2/ sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 100% trov
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ (ďalej
len žalovaní v 1. rade a v 2. rade) zvolať verejné zhromaždenie pred Okresnú prokuratúru Prievidza, na
ktorom sa žalobcovi ospravedlnia a to formou transparentu a nápisom na reflexnej veste, ktorú bude na
verejnom zhromaždení mať na sebe oblečenú žalovaný v 2. rade. Žalovaní zároveň zverejnia na stránke
nasaprievidza.sme.sk ospravedlnenie v znení navrhnutom žalobcom.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je obchodnou spoločnosťou poskytujúcou leasingové služby.
Je pravidelne vysoko hodnotený v rôznych súťažiach finančných produktov. Je zároveň kapitálovo
najsilnejšou leasingovou spoločnosťou na Slovensku a už 4. rok po sebe je jednotkou čo do postavenia
na leasingovom trhu. Už 12. krát za sebou dosiahol žalobca prvé miesto vo financovaní ťahačov,

prívesov, návesov a autobusov a 10. krát za sebou obsadil prvé miesto vo financovaní strojov,
zariadení a technológií. Ako jediná leasingová spoločnosť na Slovensku je vlastníkom certifikátu
ISO: 9001: 2008. V rokoch 2015 a 2016 získal ocenenie Slovak Business Superbrands. V dňoch
26.4.2016 až 29.4.2016 organizoval žalovaný v 1. rade verejné zhromaždenie na Ulici M. Mišíka v
Prievidzi, pred budovou Okresnej prokuratúry Prievidza, ktorý ohlásil Mestskému úradu Prievidza dňa

20.4.2016 a ako účel zhromaždenia uviedol: „pokojný protest za účelom spustenia verejnej diskusie v
oblasti vymožiteľnosti práva orgánmi činnými v trestnom konaní (súdom schválená reštrukturalizácia
zmarená, nerešpektovanie pokynu Generálnej prokuratúry, zastavenie trestného stíhania v rozpore s
pokynom Generálnej prokuratúry)“. Počas zhromaždenia a na mieste jeho konania vyvesil žalovaný
v 1. rade transparent na ktorom bol okrem iného aj text: „ČSOB Leasing nám ukradol stroje! Súdom

schválená 100% reštrukturalizácia zmarená!!! KRACHUJEME!“ s vizualizáciou loga jediného akcionára
žalobcu, spoločnosti Československá obchodná banka, a.s. (ČSOB) a nápisu: „leasing“, nad ktorým
bola doplnená postava zlodeja s vrecom prehodeným cez plece s piktogramom: „€“. Žalovaný v
2. rade sa zhromaždenia zúčastnil oblečený v žltej reflexnej veste, ktorá mala na chrbte okrem
iného nápis: „ČSOB Leasing nám ukradol stroje“, s vizualizáciou loga jediného akcionára žalobcu,

spoločnosti Československá obchodná banka, a.s. (ČSOB) a nápisu: „leasing“, nad ktorým bola
doplnená postava zlodeja s vrecom prehodeným cez plece s piktogramom: „€“. Dňa 3.5.2016 bol v
internetovom vydaní denníka SME, na internetovej stránke nasaprievidzasme.sk uverejnený článok
s nadpisom: „Pred prievidzskou prokuratúrou stanuje podnikateľ. Na protest.“. V ňom žalovaný v 2.
rade uviedol na dresu žalobcu, okrem iného nasledovné skutočnosti: do problémov mal podľa slov

žalovaného v 2. rade dostať žalobca; žalovaný v 1. rade mal začať „naberať vodu“ po odobratí
motorových vozidiel zo strany žalobcu; žalovaný v 2.rade kategorizuje žalobcu ako „nebankový subjekt“
v negatívnom kontexte; žalovaný v 2. rade tvrdí, že žalobca má pokyn od jeho akcionára konať
protiprávnezaúčelommaximalizáciezisku;žalovanýv2.radeakodôvodneplneniareštrukturalizačného
plánu uvádza odobratie motorových vozidiel zo strany žalobcu; v kontexte so žalobcom žalovaný v

2. rade „sofistikovanom podvode bielych golierov“ a o „rozkradnutí“ majetku firmy. Podľa žalobcu,
žalovaný v 1. rade oznámený účel zhromaždenia nedodržal, zavádzal o jeho skutočnom účele a
verejné zhromaždenie zneužil na prezentovanie difamačných tvrdení o žalobcovi. Ústredným bodom
zhromaždenia bol spomínaný transparent. Účelom teda nebola snaha o vyvolanie verejnej diskusie o
vymožiteľnosti práva, naopak účelom bolo navodiť taký (závadný) stav, ktorého výsledkom malo byť

zneváženie a poškodenie dobrej povesti žalobcu, bez ohľadu na objektívny skutkový stav. Transparent,
ktorý bol použitý na zhromaždení a nápis na reflexnej veste pre nezaujatého okoloidúceho, ktorý nemá
povedomie o skutkovom a právnom základe sporu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, jednoznačne
vysiela posolstvo, že žalobca sa protiprávne zmocnil - ukradol stroje, ktoré vlastnil žalovaný a zmaril
svojim protiprávnym konaním reštrukturalizáciu žalovaného v 1. rade, ktorý z roho dôvodu krachuje.

Žalovaný v 1. rade sa bez akejkoľvek právnej a skutkovej relevancie stavia do polohy „obete“ trestného
činu krádeže a marenia reštrukturalizačného konania, ktorý ako (v úvodzovkách) zdravá slovenská
firma krachuje, hoci by zrejme za normálnych okolností bez akýchkoľvek problémov fungoval ďalej.
Použitie vety „ČSOB Leasing nám ukradol stroje“ asociuje žalobcu ako páchateľa dokonaného trestného
činu krádeže hnuteľnej veci. Takéto nepravdivé tvrdenie neoprávnene zasahuje do dobrej povesti

právnickej osoby - žalobcu a to spôsobom, ktorý je pre žalobcu likvidačný, narúša hospodársku súťaža predstavuje konkurenčnú nevýhodu na relevantnom trhu. V myslení terajších alebo budúcich klientov
žalobcu vzbudzuje obavu, že si žalobca nebude plniť svoje záväzky a podvodne sa „zmocní“ predmetov
financovania, prípadne iných vecí, ku ktorým nemá vlastnícke právo. Žalobca nič neukradol a ani nemaril

reštrukturalizačné konanie. V predmetnom článku sa žalovaný v 2. rade vyjadruje na adresu žalobcu
ako o „nebankovom subjekte“ v difamujúcom význame. Žalobcu popisuje ako spoločnosť, ktorá koná
protiprávne: „Podľa Z. má dcérska firma banky pokyn konať na hrane alebo až za hranou zákona,
aby maximalizovala zisk.“ a viní ju za neplnenie reštrukturalizačného plánu: „Bez strojov sme nemohli
pracovať, plniť reštrukturalizačný plán...“ a celú schému popisuje ako: „sofistikovaný podvod bielych

golierov“. Je zrejmé, že žalovaná v 2. rade úmyselne a vedome zavádza a viaceré skutkové okolnosti
tendenčne a manipulujúco vykladá vo svoj prospech. Žalobca nekoná a ani nikdy nekonal protiprávne
a stroje odovzdal žalovaný v 1. rade po tom, čo reštrukturalizačný plán sám neplnil. Žalovaný v 1. rade
uzavrel so žalobcom v dňoch 22.12.2008, 20.1.2009 a 29.1.2009 zmluvy o spotrebnom úvere, ktorých
premetom financovania boli v nich špecifikované nové nákladné vozidlá a nové prívesy/návesy. Zároveň
s týmito zmluvami uzatvorili aj zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva predmetov

financovania na žalobcu. Žalovaný v 1. rade mal dočasné užívacie právo k premetom financovania.
Žalovaný v 1. rade svoje záväzky riadne neplnil. Žalobca opakovane vyhovel jeho žiadosti o odklad
splátok. Dňa 12.10.2011 došlo z dôvodu neplnenia - omeškania s platením dohodnutých splátok zo
strany žalovaného v 1. rade k určeniu predčasnej splatnosti všetkých poskytnutých úverov a zároveň
žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na odovzdanie motorových vozidiel. Žalovaný v 1. rade však

vozidlá aj naďalej užíval. Žalovaný v 1. rade do dnešného dňa svoje záväzky voči žalobcovi, vyplývajúce
zo zmlúv o spotrebnom úvere neuhradil. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 28R/5/2011 zo
dňa 15.11.2011 sa začalo reštrukturalizačné konanie voči žalovanému v 1. rade a následne súd
uznesením zo dňa 9.12.2011 rozhodol o povolení reštrukturalizácie žalovaného v 1. rade. Žalobca mal
vždy záujem na riešení veci mimosúdnou cestou a ústretovo. Na základe rokovaní so žalovaným v

1. rade žalobca súhlasil s jeho návrhom na refinancovanie dlhu. Nové zmluvy mali byť zapracované
do reštrukturalizačného plánu. Podpis nových úverových zmlúv zmaril žalovaný v 1. rade, ktorý dal
následne žalobcovi ponuku na vrátenie predmetov financovania. Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade
na vydanie motorových vozidiel, žalovaný v 1. rade ich však nevydal. Po potvrdení reštrukturalizačného
plánu súdom a skončení reštrukturalizácie bol žalobca jedným z účastníkov schváleného a potvrdeného

reštrukturalizačného plánu. Žalovaný v 1. rade po potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení
reštrukturalizácie podal dňa 23.8.2012 návrh na vydanie predbežného opatrenia na Okresnom súde
Bratislava I., ktorým sa domáhal, aby súd naradili žalobcovi neodberať a strpieť užívanie motorových
vozidiel. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/445/2012-1213 zo dňa 19.12.2012 súd
návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol a konštatoval, že žalovaný v 1. rade nepreukázal

dôvodnosť nároku (dôvodnosť užívania motorových vozidiel) a jeho tvrdenie, že žalobca nepreukázal
určenie predčasnej splatnosti úverov považuje za neopodstatnené. Žalovaný v 1. rade svoje povinnosti
z reštrukturalizačného plánu neplnil. Reštrukturalizačný plán sa tak stal voči žalobcovi ako aj iným
veriteľom neúčinný, a to voči žalobcovi dňa 30.1.2013. Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na vydanie
motorových vozidiel listom zo dňa 5.3.2013. Napriek neúčinnosti plánu bol žalovaný opätovne ochotný

vyjsť žalovanému v 1. rade v ústrety a na základe uznania záväzkov a dohody ponechať mu motorové
vozidlá v užívaní. Dňa 17.4.2013 žalovaný v 1. rade uznal záväzky voči žalobcovi a zaviazal sa v zmysle
splátkového kalendára uhradiť predmetné záväzky žalobcovi. Zároveň v ten istý deň uzatvoril žalovaný
v 1. rade so žalobcom zmluvu o výpožičke, ktorej predmetom bolo ponechanie predmetov financovania
žalovanému v 1 rade. do výpožičky. Žalovaný v 1. rade si svoje povinnosti opäť neplnil, v dôsledku

čoho s stal reštrukturalizačný plán voči žalobcovi opäť neúčinný. Dôsledkom neúčinnosti plánu bolo aj
ukončenie výpožičky a následne došlo k dobrovoľnému odovzdaniu predmetov financovania. Žalobca
uviedol, že si zakladá na svojej dobrej povesti, ktorá je nevyhnutným predpokladom jeho úspešnej
podnikateľskejčinnosti.Svojudobrúpovesťzveľaďuje,investujedonejavykonávavšetkykrokyabyvoči
tretím osobám vystupoval vždy v pozícii dôveryhodnej a poctivej strany. Žalobca vychádzal žalovanému

v 1. rade v ústrety a to v maximálnej možnej miere. Dlhú dobu toleroval užívanie motorových vozidiel
žalovaným v 1. rade a to bez právneho titulu, nelogické spochybňovanie jeho vlastníctva a pohľadávok v
reštrukturalizačnom konaní a aj opakované neplnenie súdom schváleného reštrukturalizačného plánu.
Stroje odovzdal žalovaný v 1. rade dobrovoľne. Žalovaní aj napriek ústretovému správaniu žalobcu
svojimi vyjadreniami a postojom neoprávnene zasahujú do dobrej povesti žalobcu, rozširujú o ňom

a jeho podnikaní klamlivé, tendenčné a účelové tvrdenia, tak aby žalobca svoju dobrú povesť stratil.
Tento neoprávnený zásah je o to závažnejší, že hlavnou pohnútkou žalovaných je získanie majetkového
prospechu v reštrukturalizačnom konaní, fiktívna náhrada škody a získanie výhodnejšieho postavenia v
prebiehajúcich konaniach. Tvrdenia žalovaných sú zároveň zjavne klamlivé .3. Súd doručil žalobu žalovaným. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že účel verejného
zhromaždenia, ktoré sa konalo v dňoch 26.4.2016 až 29.4.2016 pred budovou Okresnej prokuratúry

Prievidza bol dodržaný. Účelom bol pokojný protest za účelom spustenia verejnej diskusie v oblasti
vymožiteľnosti práva orgánmi činnými v trestnom konaní. Priebeh protestu bol zameraný na postup
orgánov činných v trestnom konaní, ktoré pri vyšetrovaní trestných činov oznámených žalovanými
nepostupovali v súlade so svojimi povinnosťami a zastavili trestné stíhanie voči žalobcovi, napriek
tomu, že nato neboli splnené podmienky. Účelom verejného zhromaždenia v žiadnom prípade nebolo

poškodiť dobrú povesť žalobcu. Je pravdou, že žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalobcom zmluvy o
spotrebnom úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Nemohlo však dôjsť k
určeniu predčasnej splatnosti úverov, tak ako to uvádza žalobca. Žalobca v odvolaní proti uzneseniu
OkresnéhosúduBratislavaIč.k.26Cb/159/2012-13zodňa24.9.2012uviedol,žekpredčasnejsplatnosti
všetkých zmlúv došlo podľa ustanovenia čl. VII ods. 4 všeobecných zmluvných podmienok, kde je
stanovená automatická splatnosť spotrebného úveru uplynutím 120 dní odo dňa splatnosti riadne a

včas neuhradenej splátky. Žalovaný v 1. rade však nikdy nebol v omeškaní so splátkou minimálne
120 dní. Keďže nedošlo k predčasnej splatnosti zmlúv o spotrebnom úvere, nebola oprávnená ani
akákoľvek výzva žalobcu na vydanie predmetných vozidiel a teda nie je pravdou, že by ich žalovaný
v 1. rade užíval bez relevantného právneho titulu, keďže zmluvy o spotrebnom úvere boli naďalej
platné. V reštrukturalizačnom konaní správkyňa v celom rozsahu poprela prihlásené zabezpečené

pohľadávky žalobcu (vo výške 355.906,52 EUR) a z nezabezpečených pohľadávok prihlásených vo
výške 60.853,67 EUR poprela pohľadávky vo výške 51.293,87 EUR. Žalobca bol reštrukturalizačným
plánompojehopotvrdenísúdomviazaný.Vreštrukturalizačnomplánebolivozidlázaradenéakokľúčové
zariadenia, ktorými žalovaný v 1. rade disponuje v rámci svojho výrobného programu a prostredníctvom
ktorých mal vykonávať podnikateľskú činnosť a zo zisku splácať pohľadávky svojim veriteľom. Vozidlá

mal žalovaný v 1. rade zaradené do svojho majetku a účtovníctva, pričom aj reštrukturalizačný plán
vychádzal z toho, že vozidlá sú vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Žalobca si bol vedomý skutočnosti,
že bez predmetných vozidiel žalovaný v 1. rade nebude môcť vykonávať podnikateľskú činnosť a že
plnenie podľa reštrukturalizačného plánu bude zmarené. Žalobca sa opakovane pokúšal presvedčiť
žalovaného v 1. rade, aby s ním podpísal uznanie záväzku, v ktorom uzná všetky pohľadávky, ktoré boli

správkyňou popreté. Keď žalovaný v 1. rade odmietol podpísať uznanie pohľadávky, ktorá bola popretá,
žalobca dňa 12.2.2013 požiadal na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Prievidzi o vykonanie zmeny
v evidencii vozidiel a návesov a to o zapísanie seba ako ich vlastníka a zároveň držiteľa. Dopravný
inšpektoráttietozmenyvykonalavydalosvedčenieoevidencii.Napodnetžalovanéhov1.radevykonala
Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR dňa 13.2.2013 kontrolu na uvedenom

dopravnom inšpektoráte a konštatovala, že evidenčné úkony boli vykonané bez predloženia osvedčenia
o evidencii časť II, čím došlo k porušeniu nariadenia prezidenta PZ a nariadila odstránenie nedostatkov
do 22.3.2013. Spätný prepis vozidiel a návesov na žalovaného v 1. rade nebol vykonaný. Vzhľadom
na to, že žalobca odmietol nové osvedčenia o evidencii žalovanému v 1. rade vydať, žalovaný v1. rade
nemohol predmetné vozidlá a návesy užívať. Žalobca tak znemožnil riadne fungovanie žalovaného v 1.

radeažalovanýv1.radenáslednevmesiacochfebruár,marecaapríl2013nemoholuzatvoriťzmluvyna
práce a teda plniť reštrukturalizačný plán. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že bol reštrukturalizačný
plán voči nemu dňa 30.1.2013 neúčinný. Neúčinným voči veriteľovi sa môže reštrukturalizačný plán stať
až po tom ako veriteľ vyzve dlžníka na plnenie a dlžník toto nesplní ani v lehote 30 dní do doručenia
výzvy. Zo strany žalobcu však pred prepísaním predmetných vozidiel žiadna takáto výzva žalovanému

v 1. rade doručená nebola. Je nepochybné, že žalobca vykonal prepis vozidiel iba za účelom, aby
tým vyvinul na žalovaného v 1. rade nátlak a týmto spôsobom si od neho vynútil podpísanie uznania
záväzku. Ak totiž žalovaný v 1. rade chcel pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti, musel dňa
17.4.2013 podpísať proti svojej vôli uznanie záväzku, v ktorom uznal pohľadávky žalobcu, ktoré boli
správkyňou reštrukturalizačného konania popreté. Súčasťou uznania bolo tiež ustanovenie, že ak bude

žalovaný v 1. rade v omeškaní s plnením splátkového kalendára, stáva sa reštrukturalizačný plán
voči žalobcovi neúčinný. Zároveň sa strany dohodli na skončení incidenčného konania, v dôsledku
čoho zobral žalobca svoju žalobu späť. Napriek uznaniu záväzku boli nové osvedčenia o evidencii
vyhotovené až 27.5.2013. Do tej doby žalovaný v 1. rade nemohol užívať vozidlá a dosahovať zisk,
preto sa dostal do omeškania so zaplatením splátky uznanej pohľadávky, ktorá mala byť zaplatená do

15.8.2013. V situácii keď bol pre žalobcu reštrukturalizačný plán záväzný, a kedy mal povinnosť zdržať
sa zásahov, ktoré by zmarili jeho plnenie, vykonal žalobca prepis vozidiel a to navyše aj napriek tomu,
že vlastnícke právo k vozidlám bolo sporné. Tým, že si osoby konajúce v prospech žalobcu zobrali
predmetné vozidlá, aj keď na to nemali žiadne právo a následne ich predali, a to ja napriek spornostivlastníckeho práva k nim, dopustili sa krádeže, pretože si prisvojili vec, ktorá nepatrí výlučne im. Pokiaľ
žalovaníuvádzali,žeimžalobcaukradolstroje,totoichtvrdeniejevzhľadomnavyššieuvedenéokolnosti
tohto prípadu pravdivé. Tiež je pravdivé, že do problémov dostal žalovaného v 1. rade práve žalobca,

ktorý vedený snahou dosiahnuť výhradne svoje uspokojenie na úkor všetkých ostatných veriteľov a
za účelom poškodenia žalovaného v 1. rade zmaril plnenie reštrukturalizačného plánu, čím spôsobil
žalovanému v 1. rade obrovské problémy, keď mu v súčasnosti hrozí, že niektorý z veriteľov podá
návrh na konkurz žalovaného v 1. rade, čím sa nedosiahne ani len čiastočné uspokojenie veriteľov
žalovaného v 1. rade. V predmetnom článku žalovaný v 2. rade neuvádza nič difamujúce o žalobcovi ako

nebankovom subjekte. Je pritom pravda, že žalobca nie je bankou, pretože nemá bankové povolenie
a nespĺňa ani iné požiadavky zákona o bankách. V článku nie je uvedené nič o neprimerane vysokých
úrokoch ani o iných podmienkach poskytovania úverov žalobcom. Autorom predmetného článku nie je
žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade ani žalovaný v 1. rade nemali možnosť ovplyvniť každé tvrdenie,
ktoré v ňom redaktor uvedie. Pokiaľ žalovaný v 2. rade hovorí o sofistikovanom podvode bielych golierov,
nikde neuvádza, že sa jedná o žalobcu. Žalovaný v 2. rade tu narážal celkový postup orgánov činných

v trestnom konaní, ktoré napriek tomu, že z Generálnej prokuratúry im bol vydaný pokyn na začatie
trestného stíhania, toto zastavili. Žalobca po tom, ako sa zmocnil vozidiel a predal ich, kúpnu cenu, za
ktorú ich predal ani len neoznámil žalovaným. Vzhľadom na to, že väčšina kúpnej ceny za predmetné
vozidlá bola zo strany žalovaného v 1 rade zaplatená, je veľmi pravdepodobné, že žalovaný v 1. rade
už žalobcovi nič nedlhuje. Je nepochybné, že dobrú povesť právnickej osoby je nutné hodnotiť podľa jej

správania v obchodných vzťahoch, teda prihliadnuť na to, ako tento subjekt plní svoje záväzky. Dobrá
povesť konkrétnej právnickej osoby je vytváraná predovšetkým na základe skúseností, ktoré majú s
týmto subjektom jeho obchodní partneri , zákazníci, alebo iné subjekty, ktoré s ňou prichádzajú do
styku. Žalovaní majú za to, že ich tvrdeniami ani nemohlo dôjsť k zásahu do dobrej povesti žalobkyne,
pretožetátojuaninemohlapožívať,vzhľadomnasvojepopísanésprávanie.Pridifamačnýchskutkových

tvrdeniach je dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu spravidla skutočnosť, že takéto tvrdenia sú
pravdivé, resp. že príslušná informácia zodpovedá pravde. Všetky tvrdenia žalovaných sú pravdivé a
tým, že verejne vyjadrili svoj názor a kritiku na správanie žalobcu realizovali svoje ústavne zaručené
právo, a to právo na slobodu prejavu. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť.

4. Žalobca v priebehu konania dvakrát zmenil žalobu. Po poslednej zmene, vykonanej podaním
doručeným súdu dňa 5.1.2018 sa žalobca domáhal aby súd zaviazal oboch žalovaných, aby sa mu
osobne alebo písomne ospravedlnili a v petite zmenenej žaloby zároveň uviedol text ospravedlnení. Súd
uznesením zo dňa 9.1.2018 zmenu žaloby pripustil.

5. Žalovaní podaním doručeným súdu dňa 10.11.2017 navrhli súdu prerušiť konanie a to do skončenia
konania, ktoré sa vedie na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 29Cb/224/2016. Ide o konanie, v
ktorom žalovaný v 1. rade (v postavení žalobcu) žaluje žalobcu (v postavení žalovaného) o náhradu
škody, spočívajúcu v ušlom zisku, ktorá bola žalovanému v 1. rade spôsobený tým, že žalobca mal
porušiť viaceré ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čím zmaril realizáciu účinného

reštrukturalizačného plánu žalovaného v 1. rade, v dôsledku čoho žalovaný v 1. rade nemohol realizovať
podnikateľskú činnosť a dosahovať zisk, ktorý by použil na splácanie pohľadávok svojich veriteľov podľa
reštrukturalizačného plánu. Ako dôvod na navrhované prerušenie žalovaní uviedli, že v rámci konania
bude Okresný súd Bratislava V posudzovať aj to, či odobratie predmetných vozidiel žalobcom bolo
oprávnené, či jeho konaním bolo zmarené plnenie reštrukturalizačného plánu a iné otázky, ktoré si pre

svoje rozhodnutie bude musieť posúdiť aj Okresný súd Prievidza. A nie je vhodné, aby dva súdy rozhodli
o totožnej otázke odlišne.

6. Uznesením Okresného súd Trenčín sp.zn. 22K/10/2016 zo dňa 30.10.2017 bol na žalovaného v
1. rade vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 7.11.2017. Podľa

názoru súdu, vyhlásením konkurzu na žalovaného v 1. rade nenastali pre toto súdne konanie účinky
podľa § 47 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a konanie sa zo zákone neprerušilo, keďže toto
konanie sa netýka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, t.j. žalovanému v 1. rade.

7. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 2.

rade, výsluchom navrhnutých svedkov: JUDr. Y. Z. (zamestnanec žalobcu), P. Z., Q. B., (zamestnanci
žalovaného v 1. rade) a týmito listinami: výpis z Obchodného registra SR týkajúci sa žalobcu, výpis
z internetovej stránky žalobcu - obchodné výsledky č. l. 35, certifikát kvality ISO 9001:2008 č. l. 36,
diplomy žalobcu č. l. 37 a 38, odpoveď Mestského úradu Prievidza na žiadosť o sprístupnenie informáciíč. l. 39, fotografie predložené žalobcom č. l. 40 až 43, článok uverejnený na: nasaprievidza.sme.sk č.
l. 44 až 45, zmluva o spotrebnom úvere č. l. 46, dodatok k zmluve č. l. 47, VZP žalobcu pre dopravnú
techniku č. l. 48, zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. l. 52, určenie predčasnej

splatnosti úveru č. l. 54, odovzdanie doručenky č. l. 55, fotokópie neprevzatých zásielok č. l. 56, zmluva
o spotrebnom úvere č. l. 57, dodatok ku zmluve o spotrebnom úvere č. l. 58, zmluva o spotrebnom
úvere č. l. 68, dodatok k zmluve o spotrebnom úvere č. l. 69, VZP žalobcu pre dopravnú techniku č.
l. 70, určenie predčasnej splatnosti úveru č. l. 76, nedoručené zásielky č. l. 77, zmluva o spotrebnom
úvere č. l. 79, dodatok k zmluve o spotrebnom úvere č. l. 80, zmluva o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva č. l. 85, určenie predčasnej splatnosti úveru č. l. 87, nedoručené zásielky č. l. 88,
odovzdaniedoručenkyč.l.89,zmluvaospotrebnomúvereč.l.90,dodatokkzmluveospotrebnomúvere
č. l. 91, zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. l. 96, určenie predčasnej splatnosti
úvere č. l. 98, zmluva o spotrebnom úvere č. l. 101, dodatok k zmluve o spotrebnom úvere č. l. 102,
určenie predčasnej splatnosti úveru, zmluva o spotrebnom úvere č. l. 112, dodatok k zmluve č. l. 113,
zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. l. 118, určenie predčasnej splatnosti úveru

č. l. 120, zmluva o spotrebnom úvere č. l. 123, dodatok k zmluve č. l. 124, zmluva o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva č. l. 129, určenie predčasnej splatnosti úveru č. l. 131, zmluva o spotrebnom
úvere č. l. 134, dodatok k zmluve č. l. 135, zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
č. l. 140, určenie predčasnej splatnosti úveru č. l. 142, súhlas k predloženému návrhu splátok č. l.
145, mailová komunikácia č. l. 146 až 151, uznesenie KS BA č. konania 3Cob/445/2012/113 č. l.

152, reštrukturalizačný plán žalovaného v rade 1/ č. l. 157, výzva na bezodkladné vrátenie predmetov
financovania č. l. 173, doručenka č. l. 176, uznanie záväzku č. l. 177, zmluva o výpožičky č. l. 183, výzva
na plnenie splatných záväzkov č. l. 189, doručenka č. l. 190, znalecký posudok č. l. 191, protokoly o
odovzdaní a prevzatí vozidiel č. l. 207 až 214, povolenie na vstup do areálu SAD, zoznam technických
preukazov a kľúčov č. l. 217, žaloba č. l. 242, mail č. l. 256, úradný záznam o výsledku kontroly č. l. 257,

uznanie záväzku č. l. 259, technické preukazy vozidiel č. l. 268 až 277, úradný záznam o vrátení zásielok
č. l. 285 až 294, neprevzatá zásielka č. l. 295, správa z riešenia obchodných prípadov č. l. 296, odvolanie
z konania na Krajského súdu v Bratislave 29Cb/159/2012 č. l. 297, výpis z obchodného vestníka č. l. 301,
doručenka č. l. 308, zápisnica zo zasadnutie veriteľského výboru č. l. 309, dodatočné uznanie popretej
pohľadávky č. l. 311, vyjadrenie k námietkam č. l. 312, zmluva o spotrebnom úvere č. l. 315, faktúra č. l.

316, leasingová zmluva č. l. 317 až 318, faktúra č. l. 319, kúpna zmluva č. l. 320, leasingové zmluvy č. l.
321 až 324, uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/1396/2014-335 č. l. 326, uznesenie Krajskej
prokuratúry Trenčín zo dňa 24.5.2016 č. l. 347, vybavenie podnetu Generálnej prokuratúry SR zo dňa
4.9.2015 č. l. 351, faktúry č. l. 376 až 384, žaloba z konania vedenom na Okresného súdu Bratislava
V sp.zn. 29Cb/224/2016 č. l. 385, predbežné vyjadrenie žalovaného z konania na Okresného súdu

Bratislava V sp. zn. 29Cb/224/2016 č.l. 391, vyjadrenie žalobcu z konania vedenom na Okresného súdu
Bratislava V sp.zn. 29Cb/224/2016 č. l. 399, uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. 22K/10/2016
č.l. 407, výpis z obchodného vestníka č. l. 408, vyjadrenie žalovaného z konania na Okresného súdu
Bratislava V sp.zn. 29Cb/224/2016, výpis z diskusie na facebookovej stránke žalobcu č. l. 455, výzva
na okamžitú úhradu škody č. l. 471, faktúra č. l. 472.

8. Z vykonaného odkazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Žalovaný v 1. rade
uzavrel so žalobcom viaceré zmluvy o spotrebnom úvere. Úvermi financoval žalovaný v 1. rade nákup
nových nákladných vozidiel a nových prívesov. resp. návesov. Zároveň boli uzatvorené aj zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva motorových vozidiel na žalobcu. Žalovaný v 1. rade mal

dočasné užívacie právo k premetom financovania. Žalovaný v 1. rade svoje záväzky podľa názoru
žalobcu riadne neplnil a žalobca preto vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Uznesením Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 28R/5/2011 zo dňa 15.11.2011 sa začalo reštrukturalizačné konanie voči žalovanému.
Dňa 17.4.2013 žalovaný v 1. rade uznal záväzky voči žalobcovi a zaviazal sa v zmysle splátkového
kalendára uhradiť predmetné záväzky žalobcovi. Zároveň v ten istý deň uzatvoril žalovaný v 1.

rade so žalobcom zmluvu o výpožičke, ktorej predmetom bolo ponechanie predmetov financovania
žalovanému v 1 rade. do výpožičky. Žalobca tvrdí, že si žalovaný v 1. rade svoje povinnosti opäť neplnil.
Následne získal dispozíciu s motorovými vozidlami žalobca, ktorý ich neskôr predal tretím osobám.
Medzi stranami sporu zostalo sporné, či zmena v evidencii vozidiel a neskôr aj odobratie vozidiel
žalobcom bolo oprávnené. Žalovaní sú presvedčení, že žalobca, resp. osoby konajúce v jeho mene

spáchali týmto konaním trestný čin. Na Okresnom riaditeľstve PZ Prievidza sa na základe trestného
oznámenia žalovaného v 1. rade viedlo trestné stíhanie vo veci prečinu marenia konkurzného alebo
vyrovnacieho konania podľa § 292 ods. písm. a/ Trestného zákona, kde ako poškodený vystupoval
žalovaný v 1. rade. Prečinu sa mali dopustiť osoby konajúce v mene ČSOB Leasing. VyšetrovateľOR PZ Prievidza trestné stíhanie uznesením z 18.12.2014 zastavil. Proti uzneseniu podali sťažnosti
žalovaní. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza uznesením zo dňa 19.2.2015 zamietol sťažnosti
ako nedôvodné. Žalovaný v 1. rade ako poškodený podal podnet Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky, ktorá vo vybavení tohto podnetu zo dňa 4.9.2015 uviedla, že uznesenie vyšetrovateľa
OR PZ Prievidza bolo vydané predčasne a bez náležite zisteného skutkového stavu a uznesenie
prokurátoraOkresnejprokuratúryPrievidzabolovydanévrozporesozákonom.ProkurátorkaGenerálnej
prokuratúry SR uviedla, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako zločin poškodzovania veriteľa
podľa § 239 ods. 2 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Trestného zákona. Prokurátorka Generálnej prokuratúry

SR zároveň uložila podriadeným subjektom konkrétne pokyny na vykonanie úkonov, smerujúcich k
zisteniu všetkých pre vec dôležitých skutkových okolností. Následne sa na Okresnom riaditeľstve
PZ Prievidza viedlo trestné stíhanie vo veci zločinu poškodovania veriteľa, ktoré bolo začaté dňa
6.11.2015. Skutku sa mala dopustiť osoba konajúca za spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., tým že
znemožnila užívať spoločnosti UNISTAV Bojnice sedem nákladných motorových vozidiel, ktoré boli
zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne ako výrobné prostriedky. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa

19.4.2016 bolo trestné stíhanie zastavené. Žalovaný v 1. rade vystupujúci v trestnom konaní podal proti
uzneseniu sťažnosť. Uznesením Krajskej prokuratúry v Trenčíne číslo 4 KPt 1168/14/3300-89 zo dňa
24.5.2016 bola sťažnosť žalovaného v 1. rade zamietnutá ako nedôvodná. V odôvodení uznesenia
Krajskej prokuratúry je okrem iného uvedené, že zo záverov dokazovania vyplynulo, že konaním
zástupcov spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného

činu poškodzovania veriteľa, pretože spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. bola vlastníkom predmetných
motorových vozidiel a ako vlastník nemohla ich dispozíciou konať protiprávne. Prepísaním vozidiel
na dopravnom inšpektoráte vlastne len zosúladila skutočný stav s evidenčným. V danej veci nie sú
splnené podmienky na akékoľvek vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti voči spoločnosti ČSOB
Leasing, a.s., v jej konaní absentuje subjektívna a objektívna stránka trestného činu. Žalovaný v 2. rade

vo svojej výpovedi k rozhodovaniu orgánov činných v trestnom konaní uviedol, že ešte predtým, než
bolo trestné konanie uznesením vyšetrovateľa zastavené, našiel si za stieračom svojho motorového
vozidla pokyn prokurátora adresovaný vyšetrovateľovi, že konanie treba zastaviť. Na Okresnom súde
Bratislava V sa pod sp.zn. 29Cb/224/2016 vedie konanie, v ktorom sa žalovaný v 1. rade v postavení
žalobcu domáha proti žalobcovi v postavení žalovaného, náhrady škody vo výške 1.888.493,-EUR,

ktorá mu mala vzniknúť konaním žalobcu, spočívajúcom v odobratí motorových vozidiel. Žalovaný v 1.
rade zorganizoval verejné zhromaždenie, ktoré sa konalo v dňoch 24.4.2016 až 29.4.2016 v Prievidzi,
na ulici M. Mišíka, pred budovou Okresnej prokuratúry Prievidza. Deklarovaný účel zhromaždenia
(ohlásený Mestu Prievidza) bol: pokojný protest za účelom spustenia verejnej diskusie v oblasti
vymožiteľnosti práva orgánmi činnými v trestnom konaní (súdom schválená reštrukturalizácia zmarená,

nerešpektovanie pokynu Generálnej prokuratúry, zastavenie trestného stíhania v rozpore s pokynom
Generálnej prokuratúry). Počas zhromaždenia bol na mieste jeho konania umiestnený transparent,
na ktorom bol okrem iného aj text: „ČSOB Leasing nám ukradol stroje! Súdom schválená 100%
reštrukturalizácia zmarená!!! KRACHUJEME!“. Na transparente bolo umiestnené aj logo spoločnosti
Československá obchodná banka, a.s. (ČSOB), podľa vyjadrenia žalobcu, jeho jediného akcionára,

spolu s nápisom „leasing“. Vedľa loga bola vyobrazená postava zlodeja s vrecom prehodeným cez plece
a symbol: „€“. Žalovaný v 2. rade sa na zhromaždení zúčastnil oblečený v žltej reflexnej veste, ktorá mala
nachrbteokreminéhonápis:„ČSOBLeasingnámukradolstroje“svyobrazenímlogaspoločnostiČSOB,
a.s. a nápisu: „leasing“, vedľa ktorého bola vyobrazená postava zlodeja s vrecom prehodeným cez
plece a symbol: „€“. Výrobu transparentu a reflexných viest zadal žalovaný v 2. rade, ktorý aj umiestnil

transparent na verejnom zhromaždení. Podľa vlastných slov nikoho nenútil, aby si reflexné vesty s
nápisom obliekol. Zamestnankyňa žalovaného v 1. rade, svedkyňa P. Z. uviedla, že sa na verejnom
zhromaždení zúčastnila dobrovoľne a dobrovoľne si aj obliekla reflexnú vestu s predmetným nápisom.
Vedomosť o verejnom zhromaždení mala od žalovaného v 2. rade. Od neho dostala aj reflexnú vestu.
Svedok Q. B. uviedol, že sa zhromaždenia zúčastnil, no nespomína si, či mal oblečenú reflexnú vestu.

Vedomosť o verejnom zhromaždení mal rovnako od žalovaného v 2. rade. Podľa vyjadrení žalovaného
v 2. rade a svedkov, zo strany verejnosti nebol veľký záujem o toto verejné zhromaždenie. Dňa 3.5.2016
bolvinternetovomvydanídenníkaSME,nainternetovejstránkenasaprievidzasme.skuverejnenýčlánok
s nadpisom: „Pred prievidzskou prokuratúrou stanuje podnikateľ. Na protest.“. V článku sú uvádzané
vyjadrenia žalovaného v 2. rade: „Konateľ firmy Unistav Bojnice Y. Z. tvrdí, že jeho firmu dostala do

problémov spoločnosť CŠOB Leasing.“. Článok je písaný tak, že sa ňom uvádzajú, väčšinou bez priamej
citácie žalovaného v 2. rade jeho vyjadrenia, kde žalovaný v 2. rade stručne opisuje zo svojho pohľadu
chronológiu svojho vzťahu so žalobcom a uvádza aj výsledok trestného konania. V texte článku sa však
nachádza aj niekoľko doslovných citátov žalovaného v 2. rade, z ktorých jeden znie: „Je to sofistikovanýpodvod bielych golierov. Majetok firmy rozkradnú a našim obchodným partnerom, z ktorých sa stali
veritelia, ostanú omrvinky. Na toto sa mám pozerať? To je neskutočné!“.

9. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa
možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

10. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do

dobrej povesti právnickej osoby.

11. Súd zamietol návrh žalovaných na prerušenie konania, do skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 29Cb/224/2016 o náhradu škody. Súd sa nestotožnil s
argumentáciou žalovaných, že predmetom oboch konaní sú tie isté predbežné otázky, a že od výsledku
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 29Cb/224/2016 závisí aj toto konanie. Z

ďalšieho obsahu odôvodenia vyplýva, prečo mal súd na túto otázku iný názor než žalovaní. V zmysle
ustanovenia § 162 ods. 3 CSP súd rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie konania v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Súd sa ďalej zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaní ju v konaní namietli. Podľa

názoru súdu, pokiaľ sa zásahu do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby dopustí viacero
osôb, či už fyzických alebo právnických, každá z nich za tento zásah zodpovedá samostatne.
Nezodpovedajú solidárne a teda v ich prípade nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo. Pokiaľ je
pôvodcom zásahu, ktorý bol uverejnený v periodickej tlači osoba odlišná od vydavateľa, môže sa
dotknutá osoba domáhať ochrany svojho práva proti pôvodcovi zásahu, prípadne proti vydavateľovi, či

proti obom spoločne.

13. V tomto konaní žalobca žaloval len žalovaných v 1. rade a v 2. rade. Žalovaný v 2. rade namietal, že
žalobca mal žalovať aj spoločnosť Petit Press, a.s., t.j. vydavateľa, v periodiku ktorého (na internetovej
stránke)bolzverejnenýčlánok,ktorýžalobcanapádal.Súdkonštatuje,žeprávnickáosoba,pokiaľjetoho

názoru, že bolo zasiahnuté do jej práva na ochranu dobrej povesti, má k dispozícii niekoľko prostriedkov
aby dosiahla nápravu tohto stavu. Okrem prostriedkov podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka
má k dispozícii aj prostriedky upravené tlačovým zákonom (okrem iného právo na opravu a právo na
odpoveď). Je však výlučne vecou dotknutej právnickej osoby, ktorý z uvedených prostriedkov zvolí a
voči komu sa bude ochrany domáhať. Žalobca sa v prípade zverejneného článku rozhodol žalovať len

žalovaného v 2. rade ako pôvodcu tvrdeného zásahu.

14. Podľa tvrdení žalobcu, k zásahu do jeho práva na ochranu dobrej povesti došlo transparentom,
ktorý bol umiestnený na verejnom zhromaždení zvolanom žalovaným v 1. rade a nápismi na reflexných
vestách, ktoré mali na sebe oblečení účastníci tohto zhromaždenia. Z dokazovania vyplynulo, že

uvedený transparent a reflexné vesty nechal vyrobiť žalovaný v 2. rade. V druhej časti žaloby žalobca
ďalej tvrdí, že k zásahu do jeho práva na ochranu dobrej povesti došlo výrokom žalovaného v 2. rade v
označenom článku. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaní sú pôvodcami opísaných konaní,
oktorýchžalobcatvrdí,žesúzásahomdojehodobrejpovesti,apretoobajažalobcomoznačenížalovaní
sú pasívne vecne legitimovaní v tomto konaní.

15. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je
skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu do tohto práva. Takýto zásah musí byť zároveň
objektívne spôsobilý privodiť dotknutej právnickej osobe (nemajetkovú) ujmu. Vyvolanie následkov
takýmto zásahom sa nevyžaduje. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje voči takým konaniam

(zásahom), ktoré sa dotýkajú názvu právnickej osoby a jej dobrej povesti.

16. Existencia dobrej povesti právnickej osoby sa prezumuje. To znamená, že skutočnosť, že konkrétna
právnická osoba dobrú povesť nepožíva musí byť v konaní preukázaná. Žalovaní sa v priebehu konania
snažili tvrdiť, že žalobca takúto dobrú povesť vzhľadom na svoje správanie (voči žalovaným) nemôže

požívať a tiež argumentovali tromi negatívnymi vyjadreniami klientov žalobcu na jeho facebookovom
profilenaadresužalobcu.Podľanázorusúdu,neexistenciadobrejpovestiprávnickejosobybymohlabyť
preukázaná len tak, že by bolo zrejmé, že právnická osoba je negatívne vnímaná v širšom spoločenskom
kontexte, nie len subjektívne žalovanými. Teda o právnickej osobe by bolo všeobecne známe, že nemádobrú povesť, a že ju takto vnímajú aj mnohé iné subjekty, ktoré s ňou majú skúsenosť a že táto zlá
povesť spôsobila napríklad to, že s ňou už nechcú obchodovať. Toto sa však žalovaným preukázať
nepodarilo. Podľa názoru súd na to nepostačujú ani spomínané príspevky na facebooku.

17. Zverejnenie (vedomé alebo nevedomé) nepravdivej informácie o právnickej osobe treba v zásade
vždy považovať za zásah do jej práva na ochranu dobrej povesti. Podstatné je to, že takýmto spôsobom
sa o konkrétnej právnickej osobe vysloví nepravda, na základe ktorej tretie osoby môžu dotknutú
právnickú osobu posudzovať skreslene. Ústne a písomne vyvolaný zásah môže spočívať v rozširovaní

nepravdivých informácií, ktoré sa týkajú právnickej osoby, ale aj v šírení nepravdivých obviňovaní z
nečestného konania. Skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo
išlolenonedbanlivostnépreberaniearozširovanieinformáciíjebezvýznamná.Šíriteľskutkovýchtvrdení
sa môže brániť iba tak, že preukáže pravdivosť týchto prednesených tvrdení, teda poskytne tzv. „dôkaz
pravdy“. Z uvedeného teda vyplýva, že zásahom do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby
môže dôjsť predovšetkým nepravdivým skutkovým tvrdením. Pri posúdení, či je tvrdenie difamujúce,

nestačí vychádzať len z obsahu vyjadrenia ale je potrebné prihliadnuť ku všetkým súvislostiam a
okolnostiam za ktorých k tvrdeniu došlo.

18. Zásahom do práva na ochranu dobrej povesti však môže dôjsť aj hodnotiacim úsudkom a to vtedy,
ak nie je vecný, to znamená, že nevychádza z pravdivých skutočností resp. pravdivých informácií

ako premís pre tento hodnotiaci úsudok. Tvrdenia z ktorých hodnotiaci úsudok vychádza, musia
byť v prednese tiež uvedené, aby jeho adresát mohol aj sám tieto premisy preskúmať a vytvoriť
si vlastný názor. Zároveň záleží na spôsobe a forme prezentácie hodnotiaceho úsudku, ktorá musí
byť primeraná. O právom prípustnú, oprávnenú kritiku teda nejde vtedy, ak vychádza z nepravdivých
podkladov a ak sa z týchto nepravdivých podkladov vyvodzujú hodnotiace úsudky znevažujúceho

charakteru. Na odlíšenie kritiky od neoprávneného zásahu je rozhodujúce hľadisko pravdivosti, vecnosti,
objektívnosti a sledovaného cieľa. Za pravdivé opísanie skutočností možno považovať len také ich
opísanie,ktoréumožníadresátovi(napr.čitateľovičlánku)urobiťsivlastnýúsudok.Zamlčanieniektorých
skutočností, čoho dôsledkom je negatívne skreslenie celkového skutkového záveru o nejakej osobe,
nemožno považovať len za kritiku. Hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu

ochranu ako skutkové tvrdenie a jeho pravdivosť nemôže byť predmetom dokazovania. Pre jeho
akceptovateľnosť postačuje ak má pravdivý skutkový základ.

19. Žalobca sa domáhal ochrany svojej dobrej povesti, do ktorej bolo podľa jeho tvrdenia zasiahnuté
dvoma zásahmi, ktoré mali spôsobiť žalovaní, resp. v druhom prípade len žalovaný v 2. rade. Súd sa

oboma zaoberal a posudzoval, či prostredníctvom žalobcom napadnutých konaní došlo k zásahu do
jeho dobrej povesti.

20. Medzi stranami nebolo sporné, že v dňoch 26.4.2016 až 29.4.2016 sa uskutočnilo verejné
zhromaždenie v meste Prievidza, na ulici M. Mišíka, pred budovou Okresnej prokuratúry. Nebolo sporné,

že zhromaždenie zvolal žalovaný v 1. rade, aký bol ohlásený účel verejného zhromaždenia a napokon
nebolo sporné, že na tomto verejnom zhromaždení bol umiestený transparent, aký bol jeho obsah, a že
účastníci verejného zhromaždenia mali oblečené žlté reflexné vesty a aký bol nápis na týchto vestách.

21. Súd konštatuje, že ohľadom samotného priebehu verejného zhromaždenia z dokazovania vyplynuli

len tie skutočnosti, že tam bol umiestnený transparent a účastníci mali oblečené spomínané reflexné
vesty. Na fotografii, ktorá je v spise na č.l. 43 je ešte vidieť, že tam boli umiestené tri plastové smetné
nádoby. Na prvej bolo napísané „právo“, na tretej „spravodlivosť“ a nápisy na druhej (umiestnenej
uprostred) nie sú čitateľné. Z uvedeného teda súdu nie je zrejmé ako mienil žalovaný v 1. rade
jeho slovami: „spustiť verejnú diskusiu v oblasti vymožiteľnosti orgánmi činnými v trestnom konaní“.

Z dokazovania nevplynulo, že by na verejnom zhromaždení odzneli verejné ústne prejavy, boli
organizované diskusie, bola vyvolaná nejaká občianska iniciatíva alebo, že by tam odznela nejaká
verejná výzva. Komunikácia smerom k verejnosti bola len v grafickej podobe a to spomínanými
grafickými pomôckami a z ich obsahu nevyplýva, že by na základe nich bolo možné začať verejnú
diskusiu o vymožiteľnosti práva.

22. Nebolo možné akceptovať ani obranu žalovaných, použitú v tomto konaní, že účelom zvolaného
verejného zhromaždenia bolo vyvolať nátlak na Okresnú prokuratúru v Prievidzi, resp. že sa žalovaný
v 1. rade snažil protestom upútať pozornosť Okresnej prokuratúry Prievidza, aby trestné stíhanie bezdodatočného vyšetrovania nezastavila, resp. nedala na zastavenie vyšetrovania pokyn. Pokiaľ bol
skutočný zámer žalovaného v 1. rade takýto, súd nepovažuje zvolený prostriedok za legitímny. Podľa
názoru súdu nikto nie je oprávnený takýmto spôsobom vplývať na orgány činné v trestnom konaní.

Tieto orgány predsa nemôžu konať a rozhodovať na základe nejakého nátlaku či vonkajších vplyvov.
Štátny orgány rozhoduje na zákona a vychádza pritom zo skutkových záverov zistených z vykonaného
dokazovania. Nemôže rozhodovať tak, že podlieha tlaku verejnosti.

23. Podľa názoru súdu, význam vety: „ČSOB Leasing nám ukradol stroje!“, použitej na transparente a

reflexných vestách, je nepochybný. Slovo „ukradol“ má v slovenskom jazyku jasný význam a aj laik, ktorý
nepoznátrestnéprávo,resp.presnéznenieskutkovejpodstatytrestnéhočinukrádežehopoznáavie,čo
znamená.Vlaickejverejnostijesloveso„ukradnúť“niekedyvnímanéajvširšomkontexte,atoakokaždé
neoprávnené sa zmocnenie cudzej veci a má jednoznačne negatívny význam. Dokonca je toto slovo
pre laika zrozumiteľnejšie a má na neho lepší „efekt“, ako keby bol na transparente uvedený iný trestný
čin, ktorý laická verejnosť spravidla nepozná, napr. poškodzovanie veriteľa, či marenie konkurzného

alebo vyrovnacieho konania. Hoci pri použití slovesa „ukradnúť“ v uvádzanom kontexte mohlo ísť, ako to
uvádzal žalovaný v 2. rade, o žargón či o slang, t.j. použitie v zjednodušujúcom význame tohto slova, to
však neznižuje jeho negatívny dopad. Naopak, nápis použitý žalovanými na transparente a reflexných
vestáchmájednoznačnýanepochybnýzmysel,jedostatočnezrozumiteľnýajprebežnúlaickúverejnosť
a je „úderný“. Spôsob jeho použitia, teda ako veľkého ústredného nápisu, bez vysvetlenia širšieho

kontextu a s použitím obrázku zlodeja a symbolu meny euro taktiež zvyšuje jeho účinok.

24. V prípade vety: „ČSOB Leasing nám ukradol stroje!“, použitej na transparente a reflexných vestách
išlo o skutkové tvrdenie. Dokazovaním vykonaným v tomto konaní nebola preukázaná pravdivosť tohto
tvrdenia. V čase konania verejného zhromaždenia neexistovalo žiadne rozhodnutie súdu, ktorým by

bol niekto z osôb konajúcich v mene žalobcu uznaný vinným z trestného činu krádeže, resp. z iného
trestného činu, ktorého skutok by spočíval v neoprávnenom odňatí motorových vozidiel žalovanému v
1 rade. Naopak v rozhodnutiach súdov, či orgánov činných v trestnom konaní sa opakovane uvádzalo,
že pokiaľ žalobca nakladal s motorovými vozidlami, vykonával tým dispozíciu so svojim vlastníctvom.
Žalovaní argumentovali, že sa ešte vedie súdne konanie o náhradu škody, ktorá mala byť žalovanému v

1. rade spôsobená odňatím motorových vozidiel žalobcom, že toto konanie ešte nie je skončené a preto
nemožno zaujať jednoznačný záver, že žalobca motorové vozidlá žalovanému v 1. rade neukradol. K
tomu súd uvádza, že nie je možné zamieňať si trestnú zodpovednosť s prípadnou obchodnoprávnou
zodpovednosťou žalobcu za prípadnú škodu spôsobenú žalovanému v 1. rade, ktorá je premetom
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V.

25. Súd dospel k záveru, že skutkové tvrdenie žalovaných, že žalobca im ukradol stroje je nepravdivé,
zároveňjevzhľadomnasvojobsahdifamujúceabolnímspôsobenýzásahdodobrejpovestižalobcuako
právnickej osoby. Sama skutočnosť, že k zásahu došlo na zvolanom verejnom zhromaždení, výrazne
zvyšuje intenzitu tohto zásahu. Je bez významu, že podľa tvrdenia žalovaného v 2. rade a svedkov bol

záujem zo strany verejnosti o toto zhromaždenie nízky.

26. Podľa názoru súdu, úmyselne použité nepravdivé a difamujúce skutkové tvrdenia nemôžu požívať
ochranu. Preto nebol v tomto prípade dôvod dávať do vzájomného pomeru právo žalobcu na ochranu
dobrej povesti s právom na slobodu prejavu žalovaných a vykonávať test proporcionality.

27.Druhýmzásahomdoprávažalobcunaochranujehodobrejpovestimalopodľatvrdeniažalobcudôjsť
výrokom žalovaného v 2. rade, citovaným v článku, uverejnenom dňa 3.5.2016 na internetovej stránke
http://nasaprievidza.sme.sk o tom, že žalobca sa dopustil sofistikovaného podvodu bielych golierov a
rozkradol majetok žalovaného v 1. rade.

28. Medzi stranami sporou nebolo sporné uverejnenie predmetného článku, ani jeho obsah. Sporný bol
len kontext, v akom žalovaný v 2. rade svoj výrok vyslovil a či sa tento výrok týkal žalobcu. Žalovaný
v 2. rade je v článku niekoľkokrát doslovne citovaný a okrem iného mal povedať aj túto vetu: „Je to
sofistikovaný podvod bielych golierov. Majetok firmy rozkradnú a našim obchodným partnerom, z ktorých

sa stali veritelia, ostanú omrvinky. Na toto sa mám pozerať? To je neskutočné!“.

29. Súd konštatuje, že je pravdou, že v tejto vete sa neuvádza obchodné meno žalobcu. Obsah článku
je však o tom, že žalovaného v 1. rade mal dostať do problémov žalobca a to tým, že mu mal vziaťjeho motorové vozidlá. Žalobca je vyslovene (obchodným menom) v článku spomínaný v 2., 4., 6., 7.
a 12. odseku a to vždy v negatívnom kontexte. Žiaden iný subjekt, ktorý by žalovaný v 2. rade vinil z
krádeže alebo porušovania zákona sa v článku nespomína. Aj keď je pravdou, že žalovaný v 2. rade sa

v článku negatívne vyjadruje aj na adresu vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry. Podľa názoru súdu, z
napadnutého citátu žalovaného v 2. rade v kontexte s celým obsahom článku vyplýva, že spomínaný
„sofistikovaný podvod bielych golierov“ a „rozkradnutie majetku celej firmy“ mal spáchať žalobca, resp.
žalobca v súčinnosti s iným subjektom.

30. Pokiaľ vyhlásenie určitej osoby prerastie do hodnotiaceho úsudku, proporcionalita zásahu môže
závisieť na tom, či existuje dostatočná skutková základňa pre napadnuté vyhlásenie. Čitateľ nevníma
jednotlivé výroky izolovane ale v celkovom kontexte článku. Súd nepopiera právo dopustiť sa aj určitého
zjednodušenia,čidokoncanepresnosti,avšaksúčasnejepotrebnérešpektovaťzásadu,abyuverejnenie
informácií v relevantnom čase zodpovedalo reálne existujúcim skutočnostiam.

31. Žalovaný v 2. rade v konaní argumentoval tým, že napadnutým výrokom realizoval svoje právo na
slobodu prejavu, ktoré má v danom prípade dostať prednosť pred právom žalobcu na ochranu jeho
dobrej povesti. Tu súd konštatuje to, čo uviedol vyššie, že nie je možné poskytovať ochranu nepravdivým
tvrdeniam. Žalovaný v 2. rade pri vyslovení svojho hodnotiaceho úsudku vychádzal z nepravdivých
premís a teda z toho, že žalobca, resp. niekto konajúci v jeho mene spáchal trestný čin. Súd poukazuje

aj na to, že žalovaný v 2. rade dlhodobo ignoruje rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní,
ktoré mu nevyhovujú a tieto rozhodnutia považuje za nezákonné a svojvoľné. Na druhej strane sa
dovoláva pokynu Generálnej prokuratúry SR, ktorý ani nie je rozhodnutím, či výsledkov Sekcie kontroly
Ministerstva vnútra, ktorými nebola a ani nemohla byť vyslovená niečia vina za spáchanie trestného činu.

32.Súdnepochybujeotom,žeajžalobcamôžebyťsubjektomoprávnenejkritiky,žetátokritikamôžebyť
verejná, a že oprávnená kritika orgánov činných v trestnom konaní je tiež prípustná v každom čase a to
aj verejne a v médiách. Kritika je však oprávnená a prípustná len vtedy (a vtedy aj musí dostať prednosť
sloboda prejavu pred inými právami), pokiaľ je založená na pravdivých tvrdeniach. Podľa názoru súdu
tomu tak v tomto prípade nebolo.

33. Podľa názoru súdu, z citovaného vyjadrenia žalovaného v 2. rade v kontexte s celým obsahom
predmetného článku vyplýva, že žalovaný v 2. rade obviňuje žalobcu z toho, že rozkradol majetok jeho
firmy, t.j. majetok žalovaného v 1. rade, a že sa na žalovanom v 1. rade dopustil podvodu. Pričom
tento podvod je označený ako „sofistikovaný podvod bielych golierov“, čo podľa súdu vzbudzuje v

nezainteresovanom čitateľovi dojem, že ide o ešte „väčší“ a „horší“ podvod ako len „obyčajný“ podvod.
Preto nezainteresovaný čitateľ článku vnímal žalobcu výrazne negatívne.

34. Súd napadnutý výrok žalovaného v 2. rade vyhodnotil ako zásah do dobrej povesti žalobcu. V tomto
prípade zvyšuje intenzitu zásahu skutočnosť, že k nemu došlo v článku, uverejnenom v periodiku, v

tomto prípade na internete. Uvedené periodikum má síce regionálny charakter a týka sa Hornej Nitry,
no internetová stránka je samozrejme prístupná aj za hranicami tohto regiónu. Žalovaný v 2. rade je
navyše v meste Prievidza podľa vlastných slov známym podnikateľom, takže podľa názoru súdu, jeho
vyjadreniam v periodickej tlači je venovaná väčšia pozornosť ako vyjadreniam bežných osôb.

35. V § 19b Občianskeho zákonníka sú upravené prostriedky, ktoré zákon poskytuje právnickej osobe,
ktorej bolo zasiahnuté do jej práva na ochranu dobrej povesti. Tieto prostriedky majú povahu sankcií voči
osobe, ktorá do práva na ochranu dobrej povesti zasiahla a zároveň majú satisfakčnú povahu vo vzťahu
k poškodenej právnickej osobe. Pri aplikácii týchto sankcií je dôležité dodržať aj zásadu primeranosti.

36. Žalobca sa po poslednej zmene žaloby domáhal primeraného zadosťučinenia, a požadoval, aby bola
každému zo žalovaných uložená povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za spôsobené zásahy osobne
alebo listom, pričom obsah ospravedlnenia žalobca presne špecifikoval. Požadované ospravedlnenie
sa vzťahuje len na konanie žalovaných, ktoré spočívalo v zásahoch do dobej povesti žalobcu.

37. Súd vzhľadom na povahu zásahov do dobrej povesti a vzhľadom na ich intenzitu považoval
požadované ospravedlnenie za primerané. Preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.38. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, a to listiny, nachádzajúce sa v spise na č.l. 464 až
470 a č.l. 489 až 494 a videozáznam na CD nosiči v prílohovej obálke na č. l. 477. Išlo o listiny,
ktoré sa vzťahovali k reportáži s názvom: „Pomalá spravodlivosť“, odvysielanej vo vysielaní RTVS, v

relácii Reportéri dňa 4.12.2017 a listiny, resp. obrazový záznam, týkajúce sa obchodných vzťahov medzi
žalobcom a žalovaným, ktoré však boli vyhotovené až po podaní žaloby v tejto veci. Súd bol toho názoru,
že uvedené dôkazy, ktoré vznikli až po konaní verejného zhromaždenia a až po vydaní napadnutého
článku nepreukazovali skutočnosti súvisiace so zvolaním verejného zhromaždenia, s jeho priebehom
ani s obsahom napadnutého článku. Preto by vykonanie týchto dôkazov nebolo v súlade so zásadou

hospodárnosti konania.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

42. Vzhľadom na to, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal proti žalovaným nárok na
náhradu100%trovkonania.Okonkrétnejvýšketrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesením,
ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.