Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2019

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617205167
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4617205167.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: V. V., K.. XX.XX.XXXX, K.

XXX/XX, O. XXX XX Y. proti žalovanej: Q.. A. V., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XXX/XX, XXX XX Y., I..Č.. O.
XX, XXX XX V., o zaplatenie 2.912,60 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 860,08 eura s 5,50 % úrokom z omeškania od
31.08.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a
odvolacieho konania v pomernej časti vo výške 27,72 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 24.07.2017 podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 2,912,60 eura ako náhradu spôsobenú neplním si povinnosti žalovanej pri uhrádzaní nákladov
energii za spoločnú nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý je v BSM. Žalovaná sa v predmetnom rodinnom
dome zdržiavala do 09.04.2012, pričom potom sa odsťahovala bývať k svojim rodičom v susedstve
predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca sa o celú nehnuteľnosť stará sám, platí všetky platby spojené s

domom, predmetná nehnuteľnosť je udržiavaná ním. Žalovaná po jeho výzvach mu uhradila ku dňu
24.07.2017 iba sumu 350,- eur na náklady, a to 20.04.2012 sumu 50,- eur, dňa 20.05.2012 sumu 100,-
eur, dňa 05.07.2012 sumu 200,- eur, pričom on má vedomosť, že žalovaná sa v dome zdržiava v čase
jeho neprítomnosti, používa toaletu, leží v posteli, svieti, má v dome osobné veci a vždy po sebe zanechá
šľapaje a neporiadok, ktorý on musí upratovať. Žiada polovicu nákladov za spotrebovaný plyn a elektriku
zo sumy 5.825,20 eura a to od júla 2014.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že so žalobcom nežijú v spoločnej domácnosti od 09.04.2012,
od ktorého dátumu sa v predmetnej nehnuteľnosti na adrese Y.H., K. XXX/XX vôbec nezdržiava a nežije
tam. Bola nútená sa zo spoločnej domácnosti odťahovať k rodičom, nakoľko spolužitie so žalobcom
bolo neúnosné, pričom do domu za celé obdobie od 09.04.2012 vstúpila iba 4-krát a to keď si brala
najnutnejšie veci na oblečenie, druhýkrát, keď chcela so žalobcom riešiť BSM a to v sprievode svojej
sestry, tretíkrát, keď bola so znalcom pri obhliadke čomu, o tejto skutočnosti bol žalobca informovaný
a tým splnila nariadenie súdu sp. zn. 11C/78/2015 a štvrtýkrát, keď žalobcovi doručovala znalecký

posudok. Ona sa v predmetnej nehnuteľnosti nezdržiava, predmetnú nehnuteľnosť obýva a užíva
výlučne žalobca. Tvrdenia žalobcu o tom, že sa nezdržiava na predmetnej adrese sa nezakladajú na
pravde, nakoľko ak by žalobca v predmetnej nehnuteľnosti nebýval by mal na energiách preplatok, ktorý
by mu bol i vrátený, avšak preplatky vyúčtované neboli a teda je nesporné, že sa žalobca v predmetnýchnehnuteľnostiach zdržuje a užíva ich. Súčasne vzniesla námietku premlčania v dvojročnej premlčacej
dobe bezdôvodného obohatenia.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 02.03.2018 č.k. 6C/37/2017-72 súd žalobu zamietol majúc za
to, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej nedošlo, pretože rodinný dom vôbec neužívala
od 09.04.2012, kedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti ešte pred rozvodom manželstva so
žalobcom, k svojim rodičom.

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.03.2019 č.k.
5Co/129/2018-96 odvolací súd napadnutý rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu vyplýva, že spoluvlastnícky
podiel nie je len mierou účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci, ale tiež určuje rozsah
práva, povinností jednotlivých spoluvlastníkov počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu i pri jeho
zániku. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 144 OZ o spoločnom užívaní veci v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov (BSM), ktoré platí i v prípade, že spoločný majetok manželov síce zanikol, ale
nebolo ešte vykonané jeho vyporiadanie. Podľa ustálenej judikatúry sa obaja manželia majú v prípade
absencie odchýlne od dohody podieľať na spoločných platbách súvisiacich s užívaním spoločnej veci
jednou polovicou. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že by sa žalovaná mala podieľať na znášaní režijných
nákladov, ktoré vznikajú v súvislosti s prevádzkou a užívaním spoločného rodinného domu, odvolací súd

konštatuje, že vzhľadom k tomu, že ide o predmet ich spoločného vlastníctva, je potrebné, aby sa obaja
na úhrade nákladov podieľali. Občiansky zákonník však neupravuje pomer, akým sa majú jednotliví
vlastníci na týchto nákladoch podieľať. Podiel, akým sa má žalovaná, ako bezpodielová spoluvlastníčka,
ktoránehnuteľnosťfaktickyneužíva,podieľaťnaúhraderežijnýchnákladovjepotrebnéposúdiťvďalšom
konaní. Jednoznačne je však možné ustáliť, že žalovaná sa má na vzniknutých nákladoch podieľať,

avšak je potrebné posúdiť to, v akom rozsahu. Ďalej bude potrebné sa zaoberať námietkou premlčania
vznesenou žalovanou.

5. Vo veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 18.09.2019, na ktorom žalobca uviedol, že si uplatňuje
nárok 50 % z úhrady nákladov, pretože je z domu väčšinou preč a vtedy tam nikto nie je. Žalovaná tam

chodí normálne. Po rozvode manželstva žil so srbmi v Piešťanoch aj v Maďarsku. Cez zimu do domu
chodieval častejšie. Pokiaľ ide o predmetné obdobie, v tom čase býval v Trnave u kamarátky, dom chodil
kontrolovať raz za týždeň alebo za dva, kde aj prespával. Potom sa jeho mame zhoršil zdravotný stav a
musel zostať pri nej, a preto do Trnavy chodil každý druhý týždeň. Býval však v Topoľčanoch v byte, ktorý
mu dala sestra. Matka býva v Bojnej. Náklady za byt v Topoľčanoch uhrádzala sestra. Ďalej uviedol, že

v konaní o vyporiadaní BSM si rovnaký nárok ako v tomto konaní neuplatnil.

6. Žalovaná na pojednávaní vo veci uviedla, že z predmetného rodinného domu sa odsťahovala
09.04.2012, chvíľu tam zostala dcéra, ale aj tú žalobca vyhodil. Do domu už nechodila vôbec. Žalobca
si vymýšľa, keď tvrdí, že tam chodila. Videla, že do domu si žalobca vodí ženské návštevy. Je pravdou,

že žalobca bol v nemocnici alebo išiel ku kamarátke na návštevu, ale vždy sa vrátil do domu. Poukázala
na to, že keby žalobca nevyužíval spotrebu elektriny, museli by mu zálohové platby vracať, pritom
nemal žiadny preplatok. V dome on býva a využíva to. Podľa nej, keď sa sťažuje žalobca, že to musí
platiť, nech býva v Topoľčanoch alebo v Bojnej, a ona bude v rodinnom dome bývať a starať sa oň.
Spoločne by rodinný dom užívať nemohli, pretože spolužitie so žalobcom nie je možné. Rodinný dom

pozostáva z kuchyne, jedálne, haly, spálne, detskej izby, menšej miestnosti, obývačky, kúpeľne a špajze.
Nehnuteľnosť nevyužíva a nemôže platiť za niečo, čo nevyužíva. Žije s rodičmi, ktorým prispieva na
bývanie. V konaní o vyporiadanie BSM žiada prikázať rodinný dom do jej výlučného vlastníctva, s tým,
že by žalobcovi vyplatila jeho finančný podiel.

7. Na pojednávaní dňa 06.11.2019 bola vypočutá svedkyňa Mgr. Q. Q., sestra žalobcu, ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že žalobca využíva jej byt v Topoľčanoch na ulici F. XXXX. Ide o byt kompletne
zariadený, za ktorý platí režijné náklady. Keď sa žalobca so žalovanou rozviedli, myslela si, že sa
rýchlo vysporiadajú a keď ho žalovaná vyplatí, žalobca bude bývať dočasne v tomto jej byte, pokiaľ
si nezabezpečí vlastné bývanie. Keď to dlho trvalo, oslovila ju žalovaná kvôli vyporiadaniu rodinného

domu. Ponúkla žalovanej, že odkúpi jej polovicu domu, s čím žalovaná nesúhlasila kvôli dcére. Ďalej
uviedla, že žalobca je dosť často chorý, bol v nemocnici, potrebuje pomoc a keď bol po operácií, pomoc
mu poskytovala pretože býva na jednom sídlisku, na ktorom sa nachádza aj spomínaný byt využívajúci
žalobcom. Samotný žalobca sa nechce vzdať rodinného domu, i keď je pravdou, že pozemok patrí dovlastníctva žalovanej. Potvrdila, že žalobca chodí každý deň na Bojnú k matke, a to aj dva krát, o ktorú sa
stará, pokiaľ mu to jeho zdravie dovolí. Niekedy tam prespí, ale radšej má svoje súkromie, preto aj býva
v byte, lebo keby mal kúriť v celom rodinnom dome, boli by náklady ešte vyššie, ako sú náklady za byt.

8. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že mu neboli vrátené preplatky
na energiách, je to preto, že tieto išli rokmi hore, pričom jeho sestra potvrdila, že býva v Topoľčanoch,
stará sa o mamu.

9. Žalovaná vo svojej záverečnej reči uviedla, že v dome nebýva, neminula žiadne energie, pripadá jej
to tak, že keď žalobca býva v Topoľčanoch, dom je voľný a môže sa doňho nasťahovať a bude sa oň
starať, keďže vo vnútri treba všetko poumývať a tiež v strašnom stave je pozemok.

10. Po vrátení veci Krajským súdom v Nitre, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán
sporu, svedkyne Mgr. Q. Q., oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

10.1. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa
16.04.2013 č.k. 9P/152/2012-103, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2013. Počas
trvania manželstva nadobudli strany sporu do ich BSM rodinný dom nachádzajúci sa v Y., zapísaný
na LV č. XXXX, pričom pozemok patrí do vlastníctva žalovanej. Žalovaná sa zo spoločnej domácnosti

odsťahovala dňa 09.04.2012 a odvtedy sa v predmetnej nehnuteľnosti nezdržuje. Od tejto doby ako
uviedla bola v rodinnom dome iba 4-krát a to keď si brala najnutnejšie veci na oblečenie, druhýkrát, keď
chcela so žalobcom riešiť BSM a to v sprievode svojej sestry, tretíkrát, keď bola so znalcom pri obhliadke
čomu, o tejto skutočnosti bol žalobca informovaný a tým splnila nariadenie súdu sp. zn. 11C/78/2015 a
štvrtýkrát, keď žalobcovi doručovala znalecký posudok. V rodinnom dome sa prevažne zdržiaval žalobca

avšak nie sústavne. Počas predmetného obdobia júl 2014 až júl 2017, býval tiež, ako uviedol, v Trnave
u kamarátky, domov chodil kontrolovať raz za týždeň alebo za dva. Potom ako sa jeho mame zhoršil
zdravotný stav, tiež býval u nej v Bojnej, a takisto v byte v Topoľčanoch, ktorý byt patrí jeho sestre Mgr. Q.
Q.. Platby za užívanie rodinného domu, teda náklady za spotrebovaný plyn a elektriku, uhrádzal výlučne
žalobca, ktorý vo veci predložil prehľad preddavkov na platby za plyn a elektrinu a jednotlivých úhrad v

celkovej výške 5 985,62 eura (od 11.06.2014 do 31.07.2017).

10.2. V súčasnosti sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/78/2015 konanie o vyporiadanie BSM,
ktoré konanie je v štádiu znaleckého dokazovania a vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Podľa
žalobcu v tomto konaní si neuplatnil rovnaký nárok, ktorý by bol totožný s predmetnom konania v danej

veci.

11. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

12. Podľa § 145 ods. 1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí
môže vybavovať každý z manželov.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.

13. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 454 OZ, Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

15. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

18. Žalobca sa svojou žalobou domáha zaplatenia predmetnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie podľa § 454 OZ je na jednej strane
existencia právnej povinnosti na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane, neexistencia
takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Ide na príklad o prípad plnenia nájomného iba
jedným z rozvedených manželov, hoci byt užívajú aj po rozvode spoločne. Vtedy druhý manžel získa
bezdôvodné obohatenie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v premlčacej dobe

podľa ustanovenia § 107, ktorý v odseku 1 uvádza subjektívnu premlčaciu dobu a to dvojročnú, ktorá
plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. V odseku 2 tohto ustanovenia je upravená objektívna premlčacia doba, ktorá je trojročná a
plynie odvtedy, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
premlčacia doba je desaťročná.

19. V danej veci si žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu nákladov za spotrebovaný plyn a elektrinu,
od júla 2014 do podania žaloby, a to v 1/2-ici. Svoj nárok dokladoval rozpisom jednotlivých úhrad za
plyn a za elektrinu vo vzťahu k ZSE. Z tohto rozpisu vyplýva, že ide o úhrady od 11.06.2014, končiac
31.07.2017. Spočítajúc všetky sumy v tomto období uhradené a predpísané preddavkovo, predstavujú

sumu 5 985,62 eura, pričom do júla 2014 sú ešte uvedené platby a to zo dňa 11.06.2014 vo výške 30
eur ako preddavková platba za a elektrinu, zo dňa 23.06.2014 suma 22,68 eura ako vyúčtovacia faktúra
za plyn a zo dňa 30.06.2014 suma 140 eur ako preddavková platba za plyn. Nárok žalobcu uplatnený
v žalobe predstavuje sumu 2 912,60 eura.

19.1. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.09.2017 vzniesla námietku
premlčania, majúc za to, že žalobcov nárok podlieha inštitútu premlčania dvojročnej premlčacej dobe.

20. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

20.1.VdanejveciKrajskýsúdvNitreuznesenímzodňa27.03.2019č.k.5Co/129/2018-98vyslovilnázor,
že vzhľadom k tomu, že ide o predmet spoločného vlastníctva žalobcu a žalovanej, je potrebné, aby sa
obaja na úhrade nákladov podielali a v ďalšom konaní súd prvej inštancie sa vysporiada najmä s tým,
či si nárok na náhradu nákladov žalobca neuplatnil aj v rámci konania o vyporiadaní BSM a rovnako tak

aj tým, či a v akom rozsahu by sa mala žalovaná ako bezpodielová spoluvlastníčka podielať na úhrade
nákladov nevyhnutne súvisiacich s užívaním, prevádzkou a údržbou nehnuteľnosti.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, čo potvrdil žalobca vo svojej výpovedi, že v
konaní o vyporiadanie BSM, veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/78/2015, si neuplatnil

rovnaký nárok na náhradu predmetných nákladov, ako v tomto konaní. Preto v zmysle intencií
rozhodnutia Krajského súdu sa súd zaoberal nárokom žalobcu na náhradu týchto nákladov a to z
hľadiska rozsahu, v akom sa má žalovaná podielať na týchto nákladoch a dospel k záveru, že tento
rozsah je primeraný v 1/2-ici každého zo strán sporu. Z dokazovania síce vyplýva, že žalovaná od
09.04.2012 v rodinnom dome nebývala, pričom žalobca v tomto dome v predmetnom období nebýval

sústavne. Žalobca, ako to vyplynulo z jeho výpovede, v predmetnom období žil určitý čas v Trnave u
svojej kamarátky, domov chodil raz za týždeň alebo za dva. Po zhoršení zdravotného stavu jeho matky
sa o túto staral a býval u nej v Bojnej, a tiež býval v byte v Topoľčanoch, ktorý mu poskytla jeho sestra
Mgr. Q. Q., ktorá to uviedla ako svedkyňa vo svojej výpovedi. Táto potvrdila, že žalobca i naďalej každý
deň chodí k matke na Bojnú, o ktorú sa stará, niekedy tam prespí ale radšej má svoje súkromie, a preto

býva v byte, lebo keby mal kúriť v celom rodinnom dome, boli by náklady ešte vyššie ako sú za byt, za
ktorý ona platí režijné náklady. Pokiaľ žalovaná namietala nemožnosť riadne užívať rodinný dom (pričom
pozemok je v jej vlastníctve) mala právo v zmysle ustanovenia § 146 OZ, domáhať sa úpravy užívania
veci, teda rodinného domu, a to aj cestou súdu.22. Na základe vyššie uvedeného pri rozhodovaní o výške nároku žalobcu na úhradu nákladov, ktoré
mu vznikli v súvislosti s prevádzkou rodinného domu patriaceho do BSM so žalovanou, za obdobie od

júla 2014 do júla 2017 sa súd najskôr zaoberal námietkou premlčania vyslovenou zo strany žalovanej.

22.1. Nárok žalobcu titulom úhrad za plnenia poskytované s prevádzkou rodinného domu treba
posudzovať podľa § 454 OZ, keď žalovaná tým, že žalobca uhrádzal celé platby sám, získala na jeho
úkor bezdôvodné obohatenie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej

premlčacej dobe, ktorá je dvojročná, ako je to upravené § 107 ods. 1 a v ods. 2 je upravená objektívna
premlčacia doba, ktorá je trojročná, a plynie od vtedy, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.
Subjektívna premlčacia doba, teda dvojročná, plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia
tejto subjektívnej premlčacej doby, pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného plnenia
treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho

úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto ho získal (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/145/2004).
Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď
skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu na vydanie
bezdôvodného obohatenia (rozsudok NS SR, sp. zn. 1Cdo/67/2011).

22.2. V danej veci sa žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.07.2017 domáhal zaplatenia
predmetného nároku, za obdobie od júla 2014 do júla 2017, vyčíslením sumy 5 825,20 eura z
čoho polovica predstavuje ním uplatnený nárok voči žalovanej 2 912,60 eura. Platením jednotlivých
mesačných úhrad žalobca mal vedomosť o tom, že plní aj za žalovanú, a že táto sa na jeho úkor
bezdôvodne obohacovala tzn. že subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť dňom splatnosti

predpísaných platieb a ich úhrad. Vzhľadom na námietku premlčania, súd konštatoval, že došlo k
premlčaniu nároku žalobcu, pokiaľ ide o tento nárok za obdobie od júla 2014 do 13.07.2015, ktorý deň
bola uhradená preddavková platba za elektrinu vo výške 30 eur. Nasledujúca preddavková platba za
plyn 130 eur, bola už dňom 29.07.2015, na ktorú má žalobca už nárok ako nepremlčaný, počnúc týmto
dňom a za jednotlivé mesiace až do júla 2017. Tento opodstatnený nárok predstavuje celkom uhradenú

sumu 3 720,15 eura z čoho 1/2-ica ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej predstavuje sumu
1 860,08 eura. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto
rozsudku v odseku I. a vo zvyšku, z dôvodov uvedených vyššie vzhľadom na premlčanie časti nároku,
bolo potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

23. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 517 OZ a § 3 nariadenia
vlády, a keďže žalobca nepreukázal predžalobné výzvy adresované žalovanej, táto sa do omeškania
dostala nasledujúcim dňom po tom, ako jej bola doručená žaloba tunajším súdom, k čomu došlo dňa
30.08.2017, a teda do omeškania sa dostala dňom 31.08.2017.

24. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26.Súdpriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavpomernejčastiatopredsúdomprvejinštancie
a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), vo výške 27,72 % vychádzajúc z toho, že pôvodne si žalobca
uplatnil zaplatenie sumy 2 912,60 eura, priznané mu bolo 1 860,08 eura, čo predstavuje úspešnosť
žalobcu 63,86 % a jeho neúspešnosť a úspešnosť žalovanej 36,14 %. Rozdiel potom predstavuje
pomernú úspešnosť žalobcu vo výške 27,72 % (63,86 - 36,14). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté

súdom prvej inštancie samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).