Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/444/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309220064
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2309220064.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcov: 1.: Ing. X. T., bytom D., N. I.
N. X, 2.: V. J., bytom A. I. XXX, 3.: Ing. A. T., trvale bytom Z., K. XXXX/XX, všetci zastúpení Advokátska
Kancelária JUDr. Ing. Lujza Jurkovičová, PHD. & Partners, Mliekarenská 8, 821 09 Bratislava, v menej
ktorej koná advokátka JUDr. Ing. Lujza Jurkovičová, PHD., proti žalovanému: PhDr. N. D., trvale bytom
N. X, C. XXX, Česká republika, zastúpený advokátom Mgr. Martinom Jánským, Nitra, Štúrova 13,
o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
25C/198/2009-172 zo dňa 18. mája 2012 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcov zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že závet, ktorý mal byť spísaný vlastnou rukou
poručiteľky O. D., rodenou Q., zomrelou XX.XX.XXXX, bez datovania je neplatný a o náhrade trov
konania rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, § 40 ods. 1, § 476 ods.
1 a 2, § 476a, § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vecne odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na

vykonané dokazovanie, v rámci ktorého nebolo preukázané, že by poručiteľka právny úkon vykonala
ako nespôsobilá na právne úkony, že by konala v duševnej chorobe, prípadne pod psychickým alebo
fyzickým nátlakom. Súd prvej inštancie bol názoru, že závet nebol robený v takej forme, ako to vyžaduje
zákon. V čase, keď poručiteľka zjavne vlastnoručne písala predmetný závet a opatrila ho dátumom,
nebol tento písomný prejav podpísaný. Ďalšia chyba bola, že závet obsahoval
nepresný dátum, z ktorého sa nedalo zistiť, kedy závet poručiteľka spisovala. Pokiaľ by sa to vykladalo
inak, bolo by zjavné, že závet bol vlastnoručne písaný pravdepodobne dňa 03.09.2000-2002, nakoľko

posledná číslica uvedenia roku chýba. V tom čase závet podpísaný nie je. Dodatočne zjavne iným perom
alebo inou náplňou pera je samostatne uvedený dátum 27.09.2002 a podpis, kedy však preukázateľne
vlastnoručne predmetný závet spísaný poručiteľkou ani nebol. Nejde však o zriadenie nového závetu,
ktorým by sa zrušil predchádzajúci platný závet. Už z tohto dôvodu je potrebné predmetný závet určiť
za neplatný. Súd prvej inštancie skúmal i to, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti závetu. Dospel k záveru, že samotnou skutočnosťou, že boli odkázaní v dedičskom konaní
na podanie takéhoto návrhu zakladá naliehavý právny záujem na tom, aby o ich nároku bolo rozhodnuté.

Niet tu pochybností ani o tom, že ich právne postavenie, pokiaľ by nebolo rozhodnuté o platnosti resp.
neplatnosti závetu, by bolo neisté a ohrozené. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodne
podľa § 151 ods. 3 OSP osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) OSP, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - § 205 ods. 2 písm. d) OSP, súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- § 205 ods. 2 písm. d) OSP, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci - § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Žalovaný odmietal konštatovanie súdu, že napadnutý
závet je bez datovania. Žalobcovia sa pôvodne domáhajú neplatnosti závetu z dôvodu, že neobsahuje
presný dátum podpísania, resp. že nepredstavuje prejav vôle poručiteľky, ktorá nemala poznať obsah

rôznych právnych pojmov. Toto v konaní nebolo zistené ani preukázané. Žalobcovia v ďalšom konaní
spochybnili spôsobilosť poručiteľky k právnym úkonom, resp. namietali jej nesvojprávnosť. Zo záverov
súdu jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že závet je spísaný rukou
poručiteľky. Už po prvotnom oboznámení sa s napadnutým závetom je jednoznačne zrejmé, že na ňom
dátum uvedený je. Namietal postup súdu. Ak mal totiž akékoľvek pochybnosti o formálnej perfektnosti
závetu, nemal pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania, ktoré by bolo v takom prípade nadbytočné

a o veci mohol rozhodnúť už v úvodnej fáze prejednávania. Iný postup možno označiť za nehospodárny.
Ak sa súd touto námietkou žalobcov ohľadom nespôsobilosti poručiteľky zaoberal, možno dedukovať,
že považoval z formálneho hľadiska závet za perfektný a akékoľvek formálne nedostatky museli byť
v predmetnom konaní vyvrátené. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že poručiteľka nespísala a
nepodpísala závet pod psychickým alebo fyzickým tlakom, čo súd prvej inštancie konštatuje, že z tohto

hľadiska bolo možné predmetný závet vyhodnotiť ako platne zriadenú poslednú vôľu poručiteľky. Z
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Českej republiky, z ktorej možno taktiež vychádzať, z ustanovenia
§ 476 ods. 2 OZ ani z iného zákonného ustanovenia nevyplývajú akékoľvek pravidlá
pre umiestnenie dátumu a podpisu na listine obsahujúcej závet. Táto podmienka formulovaná právnou
teóriouakoajsúdnoupraxoujevdanomprípadesplnená.PoukazujetaktiežnarozhodnutieNajvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/3597/2009, kde sa uvádza, že dátum pripojený k závetu má len
vypovedať o tom, kedy bol závet poručiteľom podpísaný. Z úvah súdu a zisteného skutkového stavu
nevyplýva, že by postup spísania a podpísania závetu poručiteľky bol z akéhokoľvek hľadiska, či
formálneho, v rozpore so zákonom, čo by spôsobilo jeho neplatnosť. Podľa ustanovenia § 476 ods. 2 OZ
v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Zo žiadneho

ustanovenia zákona nevyplýva, že vlastnoručný závet poručiteľa musí byť zároveň ním vlastnoručne
podpísaný v deň jeho spísania. Ani z tohto hľadiska nie je daný dôvod na určenie neplatnosti
závetu. Právny zástupca žalovaného zastáva názor, že postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému
odňatá možnosť konať pred súdom pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď odňatie možnosti konať
predsúdomsaokreminéhorozumieajprocesnýpostupajrozhodnutiesúdu,vdôsledkuktoréhonemôže

účastník uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia úplne absentujú dôvody alebo úvahy, na základe ktorých súd dospel k takému
výkladu predmetného ustanovenia § 476 OZ. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a žalobu v celom rozsahu zamietol, žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne na náhradu trov
konania žalovaného.

3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili, odvolací návrh nepodali.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k.9Co/225/2012- 219 zo dňa 12. marca 2013
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol a o trovách konania uložil rozhodnúť

súdu prvého stupňa. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po doplnení dokazovania opätovným
výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise dospel k záveru, že
závet poručiteľky spĺňa formálne náležitosti vyžadované zákonom. S poukazom na znenie ustanovenia
§ 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že v závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy
bol podpísaný, inak je neplatný. Ustanovenie jednoznačne uvádza, že závet musí byť datovaný v deň

podpisu.Niejerozhodujúce,kedybolholografnýzávetnapísaný,jedôležité,abybolvňomuvedenýdeň,
mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Nie je teda na závadu, a nemôže to byť ani dôvodom neplatnosti, keď
závet nie je napísaný v ten istý deň ako bol podpísaný. Čo sa týka neúplného dátumu, tento nedostatok
poručiteľka odstránila tým, že ho doplnila ďalším dátumom, ktorý bol úplný a čiastočný dátum považoval
za neúčinný. Nemôže byť prekážkou platnosti závetu ani okolnosť, že závet je napísaný rôznymi perami

alebo rôznymi náplňami.

5. Na základe dovolania žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4
Cdo/117/2014 zo dňa 23. apríla 2015 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšiekonanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v preskúmavanej veci je z obsahu
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zrejmé, že odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa)
vychádzal z názoru, že listina obsahujúca poslednú vôľu poručiteľky, holografný závet bol zriadený v

súlade s ustanovením § 476a Občianskeho zákonníka a spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti,
preto je tento závet platný. Odvolací súd, aby mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, musí zopakovať v potrebnom rozsahu dokazovanie. Podmienkou zmeny rozhodnutia v
takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na

základektoréhodospejekskutkovémustavu,odlišnémuodskutkovéhostavuzistenémuprvostupňovým
súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu
spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové
a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek
dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových
zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie

v zmysle § 213 ods. 3 OSP sám v potrebnom rozsahu opakovať (vrátane preskúmania predmetného
závetu, prípadne vykonania výsluchu účastníkov a svedkov) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad
pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 OSP. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 341/2005 Z.z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim

odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o (ne)opodstatnenosti žaloby, dospel iba na základe
prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný
zákonnýprocesnýpodkladpreodlišnéhodnoteniedôkazovvzmysle§132OSPapretosújehoskutkové
a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúchalo v tomto štádiu
konaniaoprávnenienaichhodnotenie.Dovolacísúdzdôraznil,žezospisuniejemožnézistiť,čiodvolací

súd mal vôbec k dispozícii spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 12D/178/2007, v ktorom by mal byť
zrejme na č.l. 34 založený závet poručiteľky, príp. či vôbec mal závet k dispozícii, pretože v spise
sa nenachádza ani jeho fotokópia. Odvolací súd rovnako nevenoval žiadnu pozornosť ani žalovaným
v odvolaní namietanej otázke, či žalobcovia podali žalobu v lehote určenej súdom, pričom včasnosť
podania predmetnej žaloby sa dá zistiť výlučne zo spisu sp. zn. 12 D 178/2007, pretože z uznesenia

z 24. augusta 2009 sp. zn. 12 D 178/2007 založeného na č.l. 2, nie je možné zistiť, kedy nadobudlo
právoplatnosť. Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP). K takejto vade bol dovolací
súd povinný prihliadnuť, i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania (§ 242 ods. 1 druhá
veta OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 OSP.

6. Po zrušení veci dovolacím súdom odvolateľ trval na podanom odvolaní.

7. Žalobcovia sa k veci prostredníctvom novej právnej zástupkyne písomne vyjadrili, domáhali toho, aby

bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Spochybnili, že závet bol písaný vlastnou rukou poručiteľky,
keďže táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Navrhli doplnenie dokazovania pred odvolacím
súdom zamerané na zistenie dôvodu, prečo poručiteľka zriadila závet v prospech žalovaného, pritom
žiadnemu zo žalobcov sa o zriadení závetu nezmienila, či preto závet nebol spísaný pod nátlakom
žalovaného, žiadala doplniť dokazovanie výsluchom MUDr. D. a S. D., bývalej manželky žalovaného

a iné.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 - zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 -
Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č.99/1963 Zb.

v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP, akt. 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202
OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), doplnil dokazovanieoboznámením sa s dedičským spisom vedeným na Okresnom súde Galanta po nebohej poručiteľke sp.
zn. 12 D 178/2007, vykonal výsluch žalovaného a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zmeniť(§ 388 CSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0,

t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

9. Dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok a Civilný
mimosporový poriadok.

10. V zmysle § 470 ods. 1 CSP je potrebné aplikovať Civilný sporový poriadok aj na toto sporové konanie
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 1.7.2016) zostávajú pritom zachované.

11. Podľa § 396 ods. 1 zákona č. 161/2015 (Civilný mimosporový poriadok - CMP) konania o dedičstve
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (01.07.2016) sa dokončia podľa doterajších

predpisov, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení do 30.06.2016. Preto dedičské konanie po
nebohej poručiteľke(12 D 178/2007, D 141/1997), ktoré je prerušené z dôvodu tohto sporového konania,
sa dokončí podľa doterajších predpisov, t. j. podľa ustanovením §§ 175a až 175zca Občianskeho
súdneho poriadku.

12. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8C/138/2014 je nárok
žalobcov o určenie neplatnosti holografného (vlastnoručného) závetu nebohej poručiteľky, ktorý bol
predložený v dedičskom konaní po nej (č.l. 34 spisu 12 D 178/2007). Predmetom odvolacieho konania
vymedzeným odvolacími dôvodmi žalovaného bolo vyriešiť otázku, či predmetný závet obsahuje dátum,
kedy bol podpísaný.

13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Súd prvej inštancie žalobe žalobcov napadnutým rozsudkom vyhovel a určil závet poručiteľky za

neplatný, pretože závet obsahoval nepresný dátum, z ktorého sa nedalo zistiť, kedy závet poručiteľka
spisovala. Dátum 27.09.2002 (a aj podpis) nepostačuje, kedy preukázateľne vlastnoručne predmetný
závet písaný poručiteľkou nebol. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožňuje.

15. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (OZ) ak právny úkon nebol urobený

vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

16. Podľa ust. § 476 ods. 1, 2 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v
inej písomnej forme a účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

17.Podľa§476aOZvlastnoručnýzávetmusíbyťnapísanýapodpísanývlastnourukou,inakjeneplatný.

18. Spísanie závetu je slobodným prejavom vôle poručiteľa, ktorú prejavuje za svojho života. Poručiteľ
má pri spísaní závetu zásadnú voľnosť, disponuje testamentárnou slobodou, je na ňom, či a v prospech

koho zriadi závet, aký majetok v ňom rozdelí. Závet preto musí obsahovať aj určenie dediča (dedičov)
a majetku, ktorý je predmetom dedenia zo závetu.

19. Poručiteľ sa môže rozhodnúť, v akej forme závet zriadi. Závet sa môže zriadiť tak, že ho plnoletá
osoba spôsobilá na právne úkony napíše celý vlastnou rukou a vlastnou rukou ho podpíše (holografný

závet). Na platnosť takéhoto závetu sa vyžaduje, aby ho poručiteľ celý vlastnou rukou sám napísal a
podpísal a uviedol v ňom deň, mesiac a rok, keď ho podpísal (§ 476 ods. 2 a § 476a), inak
je neplatný. Pritom nie je rozhodujúce, akým písmom a v akom jazyku je závet napísaný.

20. Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré

Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu (§ 37, 38, 39, § 40
ods. 1), ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 až § 479 OZ.21. Jednou z podstatných náležitostí závetu je, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy
bol podpísaný. Nerešpektovanie tejto požiadavky spôsobuje v zmysle ustanovenia § 476 ods. 2 OZ
neplatnosť závetu. Zákonná požiadavka, aby závet obsahoval dátum jeho podpísania sa pritom vzťahuje

na všetky závety bez ohľadu na to, či ide o vlastnoručný závet, o závet alografný alebo pojatý do
notárskej zápisnice. Občiansky zákonník neurčuje miesto, kde sa má dátum podpísania na listine o
závete nachádzať. Dátum podpísania môže byť uvedený na začiatku závetu alebo môže byť umiestnený
ajnakoncizávetu,vždyvšakmusíbyťuvedenývzávete(§476ods.2OZ),ktorýsamádovŕšiťpodpisom
závetcu a v prípade závetu podľa § 476b, § 476c podpismi svedkov. Dátum, kedy bol závet podpísaný,

musí byť uvedený priamo v závete; inak je závet neplatný (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2
Cdo 5/03 z 01.09.2003). V prípade, že by dátum (deň, mesiac a rok), kedy bol závet podpísaný, bol v
závete uvedený niekým iným než poručiteľom, nie je možné hovoriť o tom, že by závet bol poručiteľom
napísaný jeho vlastnou rukou. Holografný závet, ktorý nebol napísaný vlastnou rukou poručiteľa (por.
ustanovenie § 476a Občianskeho zákonníka), je neplatný (por. rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 5/2003
uverejnený v ZSP 5/2003 pod č. 62, 4 Cdo 24/2011 z 29. novembra 2011).

22. Zákon nemá osobitné požiadavky týkajúce sa podpisu, avšak podpis by mal zodpovedať podpisu,
ktorým sa poručiteľ bežne podpisuje (t.j. menom aj priezviskom), aby v prípade sporu, či závet
podpísal poručiteľ, alebo nie, bolo dokazovanie jednoduchšie. Pokiaľ ide o dátum spísania závetu, aj
ten musí byť napísaný vlastnou rukou poručiteľa a musí byť úplný. Úplný dátum v závete je podstatným

a nevyhnutným údajom, ktorý má v dedičskom práve zásadný význam.

23. V ďalšom konaní sa odvolací súd oboznámil s obsahom dedičského spisu Okresného súdu Galanta
sp. zn. 12D/178/2007 a to predovšetkým s originálom závetu nebohej poručiteľky (č.l. 34 spisu, ktorého

fotokópia bola založená i do spisu v rámci tohto konania č.l. 316 spisu). Ide o závet písaný vlastnou
rukou poručiteľky, pričom sporným v konaní bola tá skutočnosť, či závet obsahuje dátum, kedy bol
poručiteľkou podpísaný, nakoľko poručiteľka v závete uviedla: „Podpísané v K. dňa 3 Septembra 200“(t.j.
bez podpisu), ktorá časť je súčasťou súvislého textu, naproti tomu pod tým na pravej strane listiny závetu
je uvedený ďalší dátum 27 IX 2002, pod tým sa nachádza údaj K. a pod tým podpis poručiteľky - O. D..

24. Súd prvej inštancie konštatoval, že v čase, keď poručiteľka napísala predmetný závet a opatrila
ho dátumom, nebol tento prejav podpísaný a závet obsahoval nepresný dátum, z ktorého sa nedalo
zistiť, kedy poručiteľka závet spísala. Dodatočne, zjavne iným perom či náplňou, uviedla ďalší dátum
27.9.2002 a podpis, avšak vtedy vlastnoručne predmetný závet spísaný poručiteľkou nebol. Nejde o

zriadenie nového závetu, avšak už nie je ho možné považovať za konvalidáciu neúplného, nepresného
prejavu poručiteľky.

25. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Zákon totiž neukladá pisateľovi závetu, aby napísal
i podpísal v jeden a ten istý deň, v jeden okamih, aby celý úkon aj vykonal a zavŕšil ho svojim podpisom.

Poručiteľ môže závet čiastočne či úplne napísať v iný deň, ako ho podpíše. Ani okolnosť, že poručiteľ
napíše závet viacerými náplňami pera (napríklad v dôsledku ich vypísania, či straty pôvodného pera
a podobne) nemá na platnosť závetu žiaden vplyv, pretože zákonodarca žiadne podmienky takéhoto
charakteru pri spisovaní holografného závetu na závetcu nekladie. Pri holografnom závete však v
zmysle § 476a Občianskeho zákonníka kladie dôraz na to, aby bol závet, ktorý musí byť podpísaný

vlastnou rukou, opatrený tiež dátumom a tento musí byť nielenže napísaný poručiteľom, ale musí byť
opatrený úplným dátumom - deň, mesiac, rok jeho podpísania (nie spísania) - § 476 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

26. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že by išlo o

pokus o konvalidáciu neúplného, nepresného prejavu vôle poručiteľky, ktorý nebol vyhotovený vo
forme zodpovedajúcej zákonu. V čase, keď poručiteľka napísala čiastočný dátum, tento závet ešte
nepodpísala.Ikeďuvedenálistinaobsahovalaprejavjejvôletaktonaložiťsosvojimmajetkompreprípad
svojej smrti, tento právny úkon ešte nezavŕšila svojim vlastnoručným podpisom a uskutočnila tak neskôr.
Zákon nestanovuje v prípade holografného závetu, že celý text listiny musí byť spísaný jedného a toho

istého dňa, stanovuje iba to, že musí byť uvedený dátum, kedy poručiteľ závet podpísal. Tu nevznikli
žiadne pochybnosti o tom, že keď poručiteľka závet podpísala, uviedla aj deň, mesiac a rok, všetko
vlastnoručne. Ten dátum, ktorý nie je dopísaný (3 Septembra 200) odvolací súd považuje za neúčinný,pretoženiejeúplnýabolvzávetenahradenýdátumom27.IX.2002,kedyporučiteľkazávetivlastnoručne
podpísala, čo práve dokazuje iná farba náplne použitého pera.

27. Preto odvolací súd uvedenú skutočnosť obsiahnutú v rozsudku súdu prvej inštancie inak právne
posúdil, keďže považoval za úplne dostačujúce, pokiaľ poručiteľka podpísala závet dňa 27.09.2002,
vlastnoručne na závet dopísala práve tento dátum i miesto (K.) a opatrila závet vlastnoručným podpisom.
Týmto bol právny úkon poručiteľky zavŕšený jej vlastným konaním, doplnením dátumu a to úplného i jej
podpisom závetu, pretože predchádzajúci dátum (3 Septembra 200) nie je úplný a dopísaním úplného

dátumu sa preto stal nadbytočným údajom v závete, t.j. údajom neúčinným, na ktorý sa neprihliada.

28. Odvolací súd preto inak právne posúdil skutkové okolnosti, ktoré v konaní neboli sporné (vyplývajú
zo závetu, ktorý je založený v dedičskom spise po nebohej poručiteľke) a bolo preto potrebné v konaní
uzavrieť, že závet obsahuje i dátum, kedy bol poručiteľkou podpísaný, keďže i keby bol neúplný dátum
(3 Septembra 200) úplný, nešlo by o dátum, kedy poručiteľka závet podpísala. Práve to, že uvedenie

dátumu, miesta i podpisu poručiteľky je napísané inou tuhou dokumentuje, že poručiteľka práve tohto
dňa závet podpísala, keďže je to i zo samotnej listiny celkom zrejmé práve v tej súvislosti, že tieto údaje
sú uvedené iným perom, avšak písmom poručiteľky.

29. Preto s prihliadnutím k aplikácii ustanovenia § 476 ods. 1, 2 a § 476a Občianskeho zákonníka

odvolací súd uzavrel, že závet obsahuje presný dátum, kedy bol poručiteľkou podpísaný a preto
skutočnosti, kvôli ktorým súd prvej inštancie určil predmetný závet za neplatný, neboli právne posúdené
správne.

30. S prihliadnutím k dôvodu, pre ktorý došlo k zrušeniu veci dovolacím súdom bolo potrebné zamerať

sa tiež na zistenie, či žalobcovia v 1. až 3. rade podali žalobu včas, keďže žalovaný takúto námietku v
konaní uplatnil a súdy sa s ňou nevyporiadali.

31. Z obsahu dedičského spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu v Galante č.k. 12D/178/2007-85
zo dňa 24.08.2009, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.12.2009, súd dedičské konanie

prerušil a podľa § 175k ods. 2 OSP uložil Ing. X. T., Ing. A. T., rodenej T. a V. J., rodenej T., aby do
jednéhomesiacaododňaprávoplatnostitohtouzneseniapodalinávrhnaOkresnýsúdGalantaourčenie
neplatnosti poručiteľkinho vlastnoručného závetu datovaného dňa 27.09.2002. Súd prvej inštancie
konštatoval, že dedičia zo zákona prejavili nesúhlas s poručiteľkiným holografným závetom písaným
perom na bielom úradnom papieri formátu A4, ktorý bol datovaný 27.09.2002 v rozsahu jednej strany a

keďže medzi účastníkmi nedošlo k dohode, súd po márnom pokuse o zmier odkázal uvedených dedičov
na podanie žaloby o určenie neplatnosti tohto holografného závetu(§ 175k ods. 2 OSP). Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 31.12.2009.

32. Z obsahu tohto spisu (spis Okresného súdu Galanta sp. zn. 25C/198/2009) vyplýva, že konanie

začalo na základe žaloby žalobcu Ing. X. T. dňa 20.11.2009. V priebehu konania dňa 17.02.2010
žalobkyne v 2. a 3. rade požiadali o pripustenie ich vstupu ako ďalších účastníkov do konania na strane
pôvodného žalobcu, pričom súd prvej inštancie uznesením č.k. 25C/198/2009-20 zo dňa 06.05.2010
pripustil vstup V. J. ako žalobkyne 2. a Ing. A. T. ako žalobkyne 3. Tým sa obe stali účastníkmi tohto
konania. Pritom treba k veci ešte uviesť ešte i to, že zo spisu Okresného súdu Galanta č.k. 25C/198/2009

vyplýva, že žalobkyňa V. J. podala dňa 20.11.2009 na Okresný súd Galanta žalobu o určenie neplatnosti
závetu, jej žaloba neobsahovala zákonom predpísané náležitosti a i keď bola vyzvaná v zmysle §
43 Občianskeho súdneho poriadku o odstránenie vád žaloby, tieto neodstránila a preto Okresný súd
Galantauznesenímč.k.5C/201/2009-10zodňa12.01.2010,ktorénadobudloprávoplatnosť20.02.2010,
toto podanie žalobkyne odmietol. Zo spisu Okresného súdu Galanta č.k. 17C/151/2009 vyplýva, že

žalobkyňa Ing. A. T. podala na Okresnom súde Galanta samostatnú žalobu dňa 20.10.2009 a keďže
jej žaloba nebola úplná, no vady žaloby v súdom stanovenej lehote neodstránila, uznesením zo dňa
21.12.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2010, súd jej podanie odmietol. Preto podľa
názoru odvolacieho súdu na tieto konania nie je možné prihliadnuť, pretože obe žalobkyne nepodali
riadnu žalobu, resp. v konaní riadne nepokračovali, ich podanie bolo odmietnuté a preto nevyvolalo

podanie žaloby žiadne právne účinky (porovnaj analogicky § 112 OZ). Preto treba vychádzať z
toho, že žalobkyne v 2. a 3. rade sa stali účastníkmi tohto konania až na základe rozhodnutia súdu o ich
pribratí do konania (uznesenie zo dňa 06.05.2010, právoplatné dňa 20.05.2010) a keďže žaloba mala
byť podaná na súde do 30.01.2010, žalobkyne v 2. a 3. rade neuplatnili svoje právo včas, podali tedažalobu o určenie neplatnosti závetu oneskorene(stali sa účastníkmi takéhoto konania), preto na nich
nie je možné prihliadať. Včas ju však podal žalobca v 1. rade, preto bolo potrebné o nároku žalobcov
v tomto konaní rozhodnúť.

33. Odvolací súd v súvislosti s prerušením dedičského konania a podaním žaloby na súd považuje
za potrebné poukázať tiež na to, že predmetom tohto konania bolo určenie absolútnej neplatnosti
závetu preto, že poručiteľka mala tento spísať v duševnej poruche a iné. Súd prvej inštancie po
vykonaní rozsiahleho dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa so zdravotnou

dokumentáciou nebohej poručiteľky, ako i ďalších súvislosti nezistil, že by poručiteľka spísala predmetný
závet v duševnej poruche. Tieto skutočnosti v konaní neboli preukázané a preto súd prvej inštancie na
nichnezaložilsvojerozhodnutieourčeníneplatnostizávetu.Prisvojomrozhodnutívychádzalzformálnej
(nie obsahovej) neplatnosti závetu pre neuvedenie úplného dátumu a nepodpísanie závetu poručiteľkou
v deň jeho spísania.

34. Z obsahu § 175k ods. 2 OSP vyplýva, že súd je v dedičskom konaní oprávnený postupovať podľa
§ 175 ods. 1 OSP, a je teda oprávnený sám vyšetriť podmienky dedičského práva a určiť, s kým bude
ďalej konať ako s dedičom, len v prípade, ak si vyšetrenie podmienok dedičského práva nevyžaduje
posúdenie skutočností sporných medzi účastníkmi. Keďže dedičské konanie je konaním nesporovým,
súdu v dedičskom konaní neprináleží objasňovať skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. V

prípade, ak vyšetrenie podmienok dedičského práva závisí od objasnenia spornej skutočnosti, súd v
súlade s § 175k ods. 2 OSP odkáže uznesením toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.

35. Vzhľadom na nesporový charakter dedičského konania, sporné otázky v konaní (napr. či niekto je

alebo nie je dedičom), je potrebné určiť v sporovom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája
2012, sp. zn. 3 M Cdo 3/2011). Posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí je
otázkou právneho posúdenia veci, ktoré v zmysle § 175k ods. 1 a 2 OSP prináleží súdu v
dedičskom konaní (nález Ústavného súdu SR z 24. apríla 2013, sp. zn. I. ÚS 297/2012-47).

36. Súd prvej inštancie prerušil dedičské konanie v zmysle § 175k ods. 2 OSP, kedy sa konanie preruší
za stavu, že rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností.

37. V danom prípade súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ustanovením § 175k ods. 2 OSP,
resp. i v súlade s uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 12D/178/2007 zo dňa 24.08.2009, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 31.12.2009, keďže v sporovom konaní pred súdom riešil právne posúdenie
platnosti závetu (nie sporné skutkové okolnosti) a práve len v tejto súvislosti žalobe žalobcov vyhovel.
Toto právne posúdenie platnosti závetu čo do formy sa pritom rieši v dedičskom konaní.

38. I z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preto

ho zmenil a žalobu žalobcov zamietol. O týchto okolnostiach medzi účastníkmi prebiehal spor a súd prvej
inštancie práve na nich založil svoje rozhodnutie, ktorým určil neplatnosť závetu, musel ich odvolací súd
v tomto konaní posúdiť samostatne preto, aby sa mohol vyporiadať s predmetom odvolacieho konania,
ktorý svojim odvolaním určil žalovaný (ktorý je odvolateľom a na ktorého odvolací návrh založený len
na týchto okolnostiach bolo potrebné v rámci tohto konania prihliadnuť).

39. V odvolacom konaní žalobcovia prostredníctvom ich právnej zástupkyne navrhli doplnenie
dokazovania na okolnosti súvisiace so spisovaním závetu, najmä na objasnenie dôvodov, prečo
poručiteľka pri výbere závetného dediča uprednostnila žalovaného a prečo žiadneho zo žalobcov o
týchto skutočnostiach neinformovala, či poručiteľka urobila tento úkon v podstate v dôsledku tlaku

žalovaného, či poručiteľka vykonala tento úkon slobodne a že by poručiteľka písala predmetný závet
vlastnou rukou, na zisťovanie vzťahu medzi poručiteľkou a žalovaným a účastníkmi tohto konania a iné.

40. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Skutkový
stav, ktorý bol zistený súdom prvej inštancie, považuje za zistený v súlade s potrebami tohto konania,

ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti závetu v súvislosti s duševnou poruchou, ktorá robila
poručiteľku neschopnou na spísanie tohto závetu a v súvislosti s formálnymi náležitosťami závetu. Súd
prvej inštancie zistil, že skutočnosť, že by poručiteľka trpela v čase spísania závetu duševnou poruchou
nie je možné preukázať a závet považoval za neplatný v dôsledku nesplnenia formálnych náležitostízávetu. Skutočnosti, na ktoré navrhli doplnenie dokazovania žalobcovia, nie sú pre rozhodnutie o
odvolaní žalovaného právne významné, keďže predmetom odvolacieho konania sa stalo len posúdenie
formálnych náležitostí závetu, keďže žalobe nebolo vyhovené v dôsledku iných skutočností, ale len

práve z dôvodov formálnych nedostatkov závetu (neuvedenie úplného dátumu a podpisu poručiteľky v
čase spísania závetu - porovnaj rozsudok súdu prvej inštancie). Keďže odvolateľom, t.j. navrhovateľom
odvolacieho konania bol žalovaný a iba toto bolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ďalšie
skutočnosti, na ktoré vo vyjadrení poukazovali žalobcovia, nebolo dôvodné riešiť v odvolacom konaní,
keďže neboli jeho predmetom. Preto bolo dôvodné takýto návrh na doplnenie dokazovania ako

bezpredmetný zamietnuť.

41. Na základe hore uvedených skutočností potom odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového
konania rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcov zamietol.

42. O trovách tohto konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa (takáto námietka uplatnená žalobcami nebola dôvodná, pretože spor
nevyvolalžalovaný-/žalobupodaližalobcovia/aaninenesiezodpovednosťzaprejavvôleporučiteľkyani
za to, ako ona sama spísala závet, i keď jej v tom bol nápomocný), ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa

§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).