Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317219382
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317219382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska,
IČO: 47 232 480, so sídlom Bratislava, Mlynská dolina, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska
kancelária RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, proti
žalovanému: O. R., nar. X.X.XXXX, bytom R. č. XXX, o zaplatenie 327,88 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35Csp/337/2017-83 zo dňa 18. Apríla
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (v poradí prvý výrok) a žalovanému voči
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (v poradí druhý výrok).

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 3 písm. a), § 6 ods. 1, § 8, § 9 ods. 1 písm. a), § 10 ods.
1, 3, 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska, s poukazom aj na § 150 ods. 1, § 191, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného

sporového poriadku.

3. Vychádzal zo skutkových zistení, že listom zo dňa 18.5.2017 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie
nedoplatku ku dňu 31.5.2017 v sume 312,33 Eur (za kontrolované obdobie od 1.4.2008) najneskôr v
lehote do 30 dní od doručenia výzvy (žalovaný prevzal dňa 24.5.2017). Podľa predloženého prehľadu
predpisov a platieb boli tieto evidované pod variabilným symbolom 8047228449, pričom žalobca
neeviduje úhrady za rok 2008 za mesiace apríl až september, zaznamenané úhrady po 4,64 Eur sú

za mesiace október až december; za rok 2009 neeviduje úhrady za mesiace február až apríl, jún až
december, zaznamenané úhrady po 4,64 Eur sú za mesiace január a máj; za roky 2010, 2011, 2012,
2013 neeviduje žiadne úhrady, za rok 2014 sú zaznamenané úhrady po 4,64 Eur za mesiace január
až jún, september až december, vo výške 9,28 Eur v mesiaci august; za rok 2015 neeviduje úhrady za
mesiace január a február, zaznamenané úhrady po 4,64 Eur sú za mesiace marec až december, za rok
2016 neeviduje úhradu za jún, zaznamenané sú úhrady po 4,64 Eur za mesiace január až máj, júl až
december, za rok 2017 sú zaznamenané úhrady po 4,64 Eur za celé kontrolované obdobie (od januára

do mája). Žalovaný a jeho manželka I. R. sú prihlásený k trvalému pobytu na adrese R. XXX. Žalovaný
je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX v kat. územie R., na parc. č. 258, zapísaného na
LV č. XXXX, vlastníctvo ku ktorému nadobudol na základe dobrovoľnej dražby - Osvedčenie o priebehu
dražby č. N 1922/2014 Nz 33142/2014 NCRIs 33898/2014 zo dňa 10.9.2014 - Z 2221/14. Manželkažalovaného je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX v kat. úz. R., na parc. č. 260/1,
zapísaného na LV č. XXXX a podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX v kat. úz. R., na
parc. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX. Podľa nájomnej zmluvy č. 3/2010 žalovaný a jeho manželka

užívajú byt v budove súp. č. XX vo R. (uzavretá so začiatkom od 1.5.2010 na dobu neurčitú). Žalovaný je
odberateľom elektrickej energie na základe zmlúv uzavretých s dodávateľom ZSE Energia, a.s., a to pre
dve odberné miesta: U. XXX, R. a U. XX, R.. Manželka žalovaného ako platiteľ platí úhrady za rozhlas
a TV (RTVS) prostredníctvom platobných dokladov SIPO II. pod evidenčným číslom 8040419358, a to
vo výške 2,32 Eur.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že nakoľko žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia ako aj
dôkazné bremeno, žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca nárok voči žalovanému identifikoval len
uvedením čísla sústredeného inkasa platieb obyvateľstva (SIPO) ako 8047228449. Žalovaný v konaní
namietal, že pod uvedeným SIPO číslom úhrady nevykonával a nevykonal ani tie, ktoré žalobca uvádza
v predloženom prehľade platieb, je odberateľom elektrickej energie na základe zmluvného vzťahu

so ZSE Energia, a.s. vo vzťahu k dvom odberným miestam, a to k rodinnému domu na adrese U.
XXX, R. a k nájomnému bytu na adrese U. XX, R.. Vlastnícke právo
k rodinnému domu na adrese U. XXX, R. žalovaný nadobudol až v roku 2014 na základe dražby
nehnuteľnosti a užívacie právo k bytu na U. XX vo R. na základe nájomnej zmluvy v máji 2010,
pričom zmluvu o dodávke elektriny uzavrel až po nasťahovaní sa do bytu. Okresný súd sa stotožnil s

námietkou žalovaného, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov nie je možné identifikovať na
základe evidenčného čísla SIPO, vo vzťahu k akému odbernému miestu si žalobca nárok uplatňuje,
keď vo vyjadrení sa žalobca obmedzil len na to, že platby vykonávané manželkou žalovaného boli
realizované za odberné miesto R. XXX pod ev. číslom SIPO XXXXXXXXXX, ktoré nie je predmetom
tohto sporu a od žalovaného neeviduje úhrady ani za odberné miesto U. XXX, R., ani za odberné

miesto U. XX, R.. Hoci žalovaný vylúčil, že v kontrolovanom období vykonával platby za odberné miesto
identifikované č. XXXXXXXXXX, zo žalobcom predloženého prehľadu predpisov naopak vyplýva, že
platby boli vykonávané i keď nepravidelne. Následne uzavrel, že zo žiadneho z vyjadrení žalobcu,
či ním predložených listinných dôkazov nevyplýva, či pod evidenčným číslom XXXXXXXXXX (ktoré
odberné miesto by malo byť predmetom tohto sporu) vedie žalobca evidenciu k jednému z uvedených

odberných miest (R., U. XXX a R., U. 94) alebo k inému (tretiemu) odbernému miesto. Žalobca poukázal
na § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., podľa ktorého by zo zákona mal disponovať okrem
čísla SIPO aj ďalšími údajmi, na základe ktorých mohol jednoznačne identifikovať tak platiteľa, ako aj
odberné miesto. Argumentáciu žalobcu, že ak by aj bolo možné vo vzťahu k jednému odbernému miestu
U. XXX, R. započítať úhrady vykonávané manželkou žalovaného, aj tak je tu povinnosť vo vzťahu k

odbernému miestu U. XX, R. považoval okresný súd za neprijateľnú a vzhľadom na zistený skutkový
stav za neudržateľná. Žalovaný byt na odbernom mieste U. XX, R. začal užívať až na základe nájomnej
zmluvy v roku 2010, kedy uzavrel aj zmluvu o dodávke elektrickej energie a vo vzťahu k rodinnému
domu sa vlastníkom stal až v roku 2014, pričom žalobca si v konaní uplatňuje nároky už za obdobie od
1.4.2008. V danom prípade bol žalobca povinný identifikovať nárok špecifikovaním odberného miesta

a platiteľa na základe údajov z evidencie platiteľov, ktorú na účely výberu úhrady a kontroly platenia
úhrady vedie tak, aby tento nebol zameniteľný s prípadným iným nárokom vo vzťahu k inému odbernému
miestu a taktiež bol povinný preukázať dátum vzniku povinnosti platiť úhrady a tým dôvodnosť nároku
na úhrady už od apríla 2008, ktoré žalovaný rozporoval.

5. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci mal v konaní v celom rozsahu úspech, nakoľko si
ich náhradu neuplatnil.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktorým
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne

zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového
poriadku. Namietal, že nie je dodávateľom elektrickej energie, ale len vedie evidenciu platiteľov na
základe oznámenia dodávateľa elektrickej energie, nedisponuje zmluvami, na základe ktorých odberateľ
elektrickej energie začal odoberať od dodávateľa elektrickú energiu, vychádza zo správnosti údajov,

ktoré mu v zmysle zákona oznamuje dodávateľ elektrickej energie. Žalovaný je evidovaný u
dodávateľa elektriny ako odberateľ elektriny na dvoch odberných miestach, a to U. XX, R. a U. XXX,
R. (s poukazom na vyúčtovacie faktúry za elektrinu predložených žalovaným). Vyberateľ úhrad eviduje
žalovanéhoakoplatiteľaúhradpodevidenčnýmčíslomXXXXXXXXXX,neevidujeúhradyodžalovanéhoza odberné miesto U. XX, R. a taktiež ani za odberné miesto U. XXX, R., pričom zároveň v evidencii
platiteľov neeviduje preukázanie nároku na vzniknutie povinnosti uhrádzať koncesionársky poplatok len
za jedno odberné miesto z dôvodu viacnásobného odberu. Pod evidenčným číslom XXXXXXXXXX,

na ktoré žalovaný poukázal eviduje v evidencii platiteľov vyberateľ úhrad platiteľa I. R., pričom adresa
v evidencii je uvedená R. XXX. Tvrdenie žalovaného, že úhrady za služby verejnosti za odberné
miesto, ktoré sú predmetom sporu, boli uhrádzané prostredníctvom platobných dokladov s evidenčným
číslom: XXXXXXXXXX sa nezakladá na pravde, keď prostredníctvom platobného dokladu s evidenčným
číslom XXXXXXXXXX boli realizované úhrady za odberné miesto R. XXX, ktoré nie je predmetom

sporu. Adresa uvedená na platobnom doklade s evidenčným číslom XXXXXXXXXX, R. XXX ako
adresa platiteľa je zhodná s adresou odberného miesta, za ktoré boli prostredníctvom tohto dokladu
vykonávané úhrady. Na list žalovaného zo dňa 29.5.2017 vyberateľ úhrad mu zaslal odpoveď dňa
21.11.2017, pričom ho informoval, že v prípade, ak platiteľka I. R. nikdy nebola evidovaná u dodávateľa
elektrinyakoodberateľelektriny,jepotrebnétútoskutočnosťvyberateľoviúhradoznámiťapreukázať.Do
dnešného dňa v evidencii vyberateľ úhrad neeviduje doklad potvrdzujúci, že platiteľka I. R. nie je alebo

vôbec nebola evidovaná u dodávateľa elektriny ako odberateľ elektriny. Žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal tvrdené skutočnosti, že nie je vedený na danom odbernom mieste ako platiteľ
elektrickej energie. Z vykonaných dôkazov v tomto konaní nemohol dospieť k záveru, že žalovaný nie
je platiteľom elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste, a teda nemá povinnosť uhrádzať
poplatky žalobcovi.

7. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolanie žalobcu sa vyjadril a uviedol, že nemohol obdržať predpisy
úhrad od 1.4.2008, keďže v tom čase nebol majiteľom nehnuteľnosti so súpisným číslom R. XXX. Na
jeho meno je uzatvorený zmluvný vzťah na súpisné číslo R. XXX a R., U. XX (pripojil list spoločnosti
Západoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 7.5.2018, Zmluvu o pripojení zo dňa 25.5.2010, výpis z listu

vlastníctva č. XXXX).

8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalobný nárok je
dôvodný, keď okamih nadobudnutia nehnuteľnosti je právne bezvýznamný, keďže relevantný je okamih
zaevidovania odberateľa elektriny dodávateľom elektriny v evidencii odberateľom elektriny,

pričom relevantnosť týchto údajov žalobcovi oznamuje dodávateľ elektrickej energie (§ 3 ods.1 zákona).

9. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol,
že poukazuje na podaný odpor. Manželke bolo na pošte ponúknutá možnosť zníženia úhrad platieb na
2,32 Eur mesačne, ktorú od podpísania zmluvy uhrádzajú prostredníctvom SIPA pod evidenčným číslom

XXXXXXXXXX. S poukazom na § 3 písm. a) platí úhradu len za jedno odberné miesto.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v

zmysle § 387 CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne
rozhodol, ak žalobu zamietol v celom rozsahu (o zaplatenie sumy 327,88 Eur pozostávajúca z istiny
310,88 Eur a zmluvnej pokuty 17,- Eur a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky

vo výške 1,45 Eur), a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že
súdprvejinštancienesprávnevecprávneposúdil,nazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnym
skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil.

13. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku (aj rozsahu
napadnutého rozsudku). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť v napadnutom rozsahu a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom
odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred

súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

14. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať

iba nasledovné:

15. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí

teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca v konaní
jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať
zaplatenia požadovanej sumy. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem
na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany
sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

20. Vzhľadom na záver prvoinštančného súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcu, bol potom
správny záver, že žalobca nepreukázal v konaní, že jeho pohľadávka voči žalovanému je dôvodná, čo
malo za následok, že uplatnený nárok žalobcu, bolo treba považovať za nepreukázaný, keďže žalobca
nepreukázal, že k akému konkrétnemu odbernému miestu je priradený variabilný symbol 8047228449,

na ktorom by bol žalovaný odberateľom elektrickej energie. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa
18.5.2017, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 312,33 Eur ako nedoplatok ku dňu
31.5.2017 vyplýva, že ide o výzvu evidovanú pod č. XXXXXXXXXX a uvedené číslo je uvedené aj ako
variabilný symbol. Táto výzva bola žalovanému zasielaná na adresu R. XXX. Odvolací súd dospel kzáveru, že odvolacia námietka žalobcu ktorou namieta, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že
nie je vedený na danom odbernom mieste (R., U. XXX a R., U. XX) ako platiteľ elektrickej energie, že
v rozhodnom čase neodoberal na danom odbernom mieste elektrickú energiu nie je dôvodná, keď v

prvom rade bolo na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a preukázania skutočnosti,
že k predmetnému odbernému miestu (R., U. XXX a R., U. XX) patrí variabilný symbol 8047228449,
na ktorom žalovaný odoberá elektrickú energiu a preto mu vznikla povinnosť platby podľa § 3 písm.
a) zákona č. 340/2012 Z. z. Okresný súd správne uzavrel, že zo žiadneho z vyjadrení žalobcu, či
ním predložených listinných dôkazov nevyplýva, či pod evidenčným číslom 8040419358 (ktoré odberné

miesto by malo byť predmetom tohto sporu) vedie žalobca evidenciu k jednému z vyššie uvedených
odberných miest (R., U. XXX a R., U. XX) alebo k inému (tretiemu) odbernému miestu. Ak žalobca chce
byť v konaní úspešný, musí súdu dôvodnosť pohľadávky preukázať, žalovanému v takomto prípade
stačí, ak uvedenú skutočnosť len popiera. Až v prípade, ak by žalobca dôvodnosť uplatnenej pohľadávky
súdu preukázal, bolo by na žalovanom, aby predložil dôkazy preukazujúce opak. Odvolací súd ďalej
uvádza, že žalobca má v zmysle § 9 zákona č. 340/2012 Z.z. zákonné možnosti získania informácii

o odberateľoch elektrickej energie a teda mal možnosť pred zaslaním výzvy na zaplatenie dlžnej
sumy podľa § 10 ods. 2 cit. zákona, si potrebné informácie zistiť, či už od dodávateľa elektriny, alebo
prevádzkovateľa distribučnej sústavy, Katastra nehnuteľnosti atď.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej zamietajúcej časti vrátane správneho (závislého) výroku o náhrade trov konania (odvolaním
nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou) v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

22. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

23. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací

súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade si žalovaný náhradu trov konania si neuplatnil, ani

nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

25.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky

použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

26. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z

pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej

strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.27. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

28. Odvolací súd toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudkom nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).