Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114220364
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114220364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. E. XXX, F. E.,
zastúpeného JUDr. C. T., advokátom so sídlom F., R. XK, proti žalovaným 1/ N. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., U. XXXX/X, 2/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Q. XXX/X, W. republika, obaja zastúpení
Advokátskou kanceláriou JUDr. G. R. - JUDr. E. R., so sídlom F., D. XXXX, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 30. júna 2017, č.k. 16C/116/2014-133, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k
nehnuteľnostiam - pozemku parcely registra C parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2, pozemku

parcely registra C parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 zapísaným Okresným
úradom F., odbor katastrálny na LV č. XXX pre k.ú. H. E., obec F. E., okres F.. Toto zrušené podielové
spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobcu v podiele
1/1. Zároveň zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti - pozemku parcely registra C
parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXXX m2 zapísanému Okresným úradom F., odbor katastrálny na LV
č. XXXX pre k.ú. H. E., obec F. E., okres F.. Toto zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak,

že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1. Žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalovanej 1/ sumu 13.343,87 eur, do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckych
podielov žalovanému 2/ sumu 13.343,87 eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzal
zo zistenia, že z výpisu z katastra nehnuteľností pre LV č. XXX k.ú. H. E. vyplýva, že podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností pozemkov registra C parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXX mX a parc.

č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 sú žalobca, žalovaná 1/ a žalovaný 2/, každý
v podiele 1/3 na základe dedičského rozhodnutia D 2057/97 zapísaného do katastra nehnuteľností
záznamom č. Z 3454/98 a uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 17D/248/2011-115 zapísaného do
katastra nehnuteľností záznamom č. Z 3263/14. Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parc. č.
XX je evidovaný na LV č. XXX. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre LV č. XXXX k.ú. H. E. vyplýva,
že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku registra C parc.č. XX/X - záhrady o výmere

XXXX m2 sú žalobca v podiele 2/4, žalovaná 1/ v podiele 1/4 a žalovaný 2/ v podiele 1/4 na základe
dedičského rozhodnutia D 2057/97 zapísaného do katastra nehnuteľností záznamom č. Z 3454/98
a uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 17D/248/2011-115 zapísaného do katastra nehnuteľnostízáznamomč.Z3263/14.ZoznaleckéhoposudkuIng.K.I.č.68/2011zodňa15.06.2011vyplýva,žetento
vypracoval znalec na objednávku žalobcu pre účely dedičského konania po poručiteľke. Nehnuteľnosť
bola ohodnocovaná ku dňu 18.02.2011. Znalec použil metódu polohovej diferenciácie. Porovnávaciu

metódu znalec vylúčil z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ pozemku. Vzhľadom na
blízkosť krajského mesta Trenčín stanovil základnú hodnotu pozemku na 15 €/m2. V poznámke znalec
uviedol, že hodnota nezastavaného pozemku by mala byť vyššia ako pozemku zastavaného, nakoľko
jeho využitie je širšie ako pozemku, na ktorom sa už nejaká stavba nachádza, a jeho využitie je tým v
určitom zmysle obmedzené touto jestvujúcou stavbou. Znalec z ohodnotil koeficient všeobecnej situácie

na 0,9 (stavebné územie obcí do 5000 obyvateľov, okrajové priemyselná poľnohospodárske časti obcí
a miest do 10 000 obyvateľov), koeficient intenzity využitia na 1,0 (rodinné domy so štandardným
vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre priemysel
s bežným technickým vybavením), koeficient dopravných vzťahov na 1,0 (pozemky v tesnej blízkosti
prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra 10 min.,
územie mesta), koeficient obchodnej a priemyselnej polohy na 1,0 (obytná alebo rekreačná poloha),

koeficient technickej infraštruktúry pozemku na 1,2 (dobrá vybavenosť napríklad: miestne rozvody
vody, elektriny zemného plynu), koeficient povyšujúcich faktorov na 1,0 (nevyskytuje sa), koeficient
redukujúcich faktorov na 0,4 (iné faktory (napríklad: tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej
zástavby a pod.)). Z uvedených koeficientov znalcovi vyšiel koeficient polohovej diferenciácie v hodnote
0,432, jednotková hodnota pozemku 6,48 eur/m2 a všeobecná hodnota pozemku parc. č. XX v sume

7.763,04 eur a parc. č. 24/14 v sume 3.589,92 eur. Z popisu pozemku parc. č. XX/X. vyplýva, že sa
jedná o pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce vedený ako záhrada. Pozemok
je prístupný po zastavanom pozemku a priľahlej záhrade k rodinnému domu, alebo z poľnej cesty.
Pozemok je mierne svahovitý bez možnosti napojenia na inžinierske siete. Základnú cenu pozemku
stanovil na hodnotu 0,4753 eur/m2. Znalec ohodnotil koeficient predajnosti v danej lokalite na 0,80,

koeficient prístupu k pozemku na 0,90, koeficient vplyvu veľkosti výmery pozemku na 1,50, koeficient
vplyvu polohy a umiestnenia pozemku vzhľadom k obci na 1,60, koeficient negatívnych vplyvov na
1,00. Z uvedených koeficientov znalcovi vyšiel koeficient polohovej diferenciácie v hodnote 1,7280,
jednotková hodnota pozemku 0,8213 eur/m2, všeobecná hodnota pozemku parc.č. XX/X v sume 832,80
eur. Zo znaleckého posudku č. 118/2015 zo dňa 11.03.2016 vypracovaného Ing. C. H. vyplýva, že znalec

vypracoval znalecký posudok ku dňu 10.10.2015 na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k.
16C/116/2014-62 zo dňa 09.02.2015. Znalec pri ohodnotení nehnuteľností použil metódu polohovej
diferenciácie, pretože použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné z
dôvodu, že nehnuteľnosť nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu a porovnávacia
metóda je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Ohľadom pozemku

parc. č. XX znalec uviedol, že je čiastočne zastavaný rodinným domom a vedľajšími stavbami, zostatok
tvorí nádvorie. Nachádza sa v obytnej časti F. E., v jej centrálnej časti. Pozemok je napojený na všetky
dostupné inžinierske siete - vodovod, plyn a elektrinu, kanalizácie v mieste je v súčasnosti v časti
zrealizovaná a v časti v štádiu realizácie a prípravy na kolaudáciu. Dopravne prístupný komfortne po
asfaltovej vozovke. Ceny porovnateľných pozemkov sa pohybujú v intervale 30-50 E/m2, avšak tieto sú

ponukovými cenami realitných kancelárií pozemkov určených na výstavbu, pri jestvujúcich zastavaných
pozemkoch je nutné uvažovať s výrazne nižšou hodnotou, obzvlášť pri pozemkoch zastavaných staršími
objektmi a hospodárskymi stavbami. Východiskovú hodnotu pozemku stanovil na 70% z 26,56 m2,
t.j. 18,59 eur/m2. Znalec stanovil koeficient všeobecnej situácie na 0,85 (stavebné územie obcí do
5000 obyvateľov, okrajové priemyselné poľnohospodárske časti obcí a miest do 10 000 obyvateľov),

koeficient intenzity využitia na 1,0 (rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy,
bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením),
koeficient dopravných vzťahov na 1,0 (pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s
dobrou úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra 10 min., územie mesta), koeficient obchodnej
a priemyselnej polohy na 1,2 (obytná alebo rekreačná poloha), koeficient technickej infraštruktúry

pozemku na 1,35 (veľmi dobrá vybavenosť (väčšia ako v bode 3)), koeficient povyšujúcich faktorov na
1,0 (nevyskytuje sa), koeficient redukujúcich faktorov na 1,0 (nevyskytuje sa). Z uvedených koeficientov
znalcovi vyšiel koeficient polohovej diferenciácie v hodnote 1,3770, jednotková hodnota pozemku 25,60
eur/m2 a všeobecná hodnota pozemku parc. č. XX v sume 30.668,80 eur. Pozemok parc. č. XX/X
je napojiteľný cez parc. č. XX na všetky dostupné inžinierske siete. Dopravne je pozemok prístupný

komfortne po asfaltovej vozovke a následne cez parc. č. XX, čo limituje jeho samostatnú existenciu.
Ceny porovnateľných stavebných pozemkov sa pohybujú v intervale od 30 do 50 eur/m2, avšak tieto sú
ponukovými cenami realitných kancelárií pozemkov určených na výstavbu, pri jestvujúcich pozemkoch
využiteľných na stavebné účely je nutné túto cenu redukovať o réžiu realitných kancelárií, avšak vdanom prípade je potrebné zvážiť aj skutočnosť, že pozemok nemá prístup z verejnej komunikácie,
čo výrazne obmedzuje jeho využitie na stavebné účely. Východiskovú hodnotu pozemku stanovil na
70% z 26,56 m2, t.j. 18,59 eur/m2. Znalec stanovil koeficient všeobecnej situácie na 0,85, koeficient

intenzity využitia na 1,0, koeficient dopravných vzťahov na 1,0, koeficient obchodnej a priemyselnej
polohy na 1,0, koeficient technickej infraštruktúry pozemku na 1,30, koeficient povyšujúcich faktorov na
1,0 (nevyskytuje sa), koeficient redukujúcich faktorov na 0,5 (nevyskytuje sa). Z uvedených koeficientov
znalcovi vyšiel koeficient polohovej diferenciácie v hodnote 0,5525, jednotková hodnota pozemku 10,27
eur/m2 a všeobecná hodnota pozemku parc. č. XX/X v sume 5.689,58 eur. Pozemok parc. č. XX/X

je nepoľnohospodársky a nelesný pozemok mimo zastavaného územia obce. Tvorí ho nezastavaná
parcela užívaná aj vedená v katastri nehnuteľností ako záhrada. Nachádza sa pri obytnej časti obce F.
E., tvorí príslušenstvo rodinného domu na parc. č. XX. Pozemok je napojiteľný na technickú a dopravnú
infraštruktúru a cez parc. č. XX a parc. č. XX/X, čo limituje jeho samostatnú existenciu, resp. vyššie
využitie. Ceny porovnateľných pozemkov sú ťažko overiteľné, nakoľko sa príliš nevyskytujú na realitnom
trhu ale v porovnaní s parc. č. XX a parc. č. XX/X je evidentné, že bude záhrada mimo zastavaného

územia obce podstatne nižšej hodnoty, nakoľko nemá charakter a parametre stavebného pozemku.
Východiskovúhodnotupozemkustanovilna70%z26,56m2,t.j.18,59eur/m2.Znalecstanovilkoeficient
všeobecnej situácie na 0,80, koeficient intenzity využitia na 1,0, koeficient dopravných vzťahov na
1,0, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy na 1,0, koeficient technickej infraštruktúry pozemku
na 1,30, koeficient povyšujúcich faktorov na 1,0 (nevyskytuje sa), koeficient redukujúcich faktorov

na 0,25 (nevyskytuje sa). Z uvedených koeficientov znalcovi vyšiel koeficient polohovej diferenciácie
v hodnote 0,2600, jednotková hodnota pozemku 4,83 eur/m2 a všeobecná hodnota pozemku parc.
č. XX/X v sume 4.897,62 eur. Z výpovede znalca Ing. C. H. vyplýva, že dňa 10.10.2015 bol na
obhliadke predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol, že ceny porovnateľných nezastavaných pozemkov sa
pohybujú v intervale od 30 - 50 eur/m2. Pozemok parc. č. XX je parcelou už zastavanou a nie je

voľne obchodovateľnou. Uvedenú okolnosť zohľadnil v rámci východiskovej hodnoty. Ak by pozemok
bol nezastavaný, zohľadnil by to v koeficiente povyšujúcich faktorov, kde by hodnota bola vyššia.
Redukujúce faktory pri jednotlivých parcelách predstavujú titul určitej nevýhody, ktorá nespočíva vo
fyzickom poškodení pozemku, ale jednotlivé pozemky nie sú rovnakej hodnoty. Pozemok parc. č. XX/
X - záhrady sa nachádza v zastavanom území obce a potenciálne môže byť stavebným pozemkom.

Parc. č. XX/X sa však nachádza mimo zastaveného územia obce a stavať na nej bez administratívnych
ťažkostíniejemožné.Jepovažovanázapríslušenstvorodinnéhodomu.Koeficientredukujúcichfaktorov
teda zohľadňoval možnosť využitia týchto pozemkov na účely výstavby. Znalec uviedol, že zohľadnil
aj prístup na uvedené parcely. Skutočnosť, že sa tam nachádza stodola sama o sebe nespôsobuje
právnu nemožnosť dostať sa na zadnú parcelu, ale spôsobuje problém dostať sa tam napr. nákladným

autom. Kvôli prístupu z cesty pozemky parc. č. XX/X a parc. č. XX/X nie sú určené na zastavanie,
keďže prístup na ne je cez parc. č. XX. Vzadu je poľná cesta a prístup cez ňu však na účely možnej
výstavby je len hypotetický. Ohľadom jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku, znalec uviedol,
že centrum mesta Trenčín je od centra obce F. E. vzdialené 9 km. Vzhľadom na miesto a lokalitu a
záujem o nehnuteľnosti v F. E. nevychádzal pri východiskovej hodnote pozemku z položky E.3.1.1.

písm. g) prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. zo sumy 3,32 eur/m2 ale z položky E.3.1.1. písm. b)
zo sumy 26,56 eur/m2, ktorá bola v zmysle vyhlášky krátená na jednotkovú východiskovú hodnotu 70
% z východiskovej hodnoty mesta. Toto považoval za najsprávnejšie riešenie vzhľadom na okolnosti
nehnuteľnosti. Výslednú jednotkovú hodnotu pozemku parc. č. 26 v sume 25,60 eur považoval znalec
za výrazne nižšiu oproti cene nezastavaných pozemkov, keďže bola nižšia o polovicu oproti sume 50,-

eur/m2. Fakt, že pozemok je zastavaný rodinným domom nie je zohľadnený v žiadnom konkrétnom
koeficiente ale vo východiskovej hodnote. Východisková hodnota nezohľadňuje iba vzdialenosť od
mesta,aleajskutočnosť,žepozemokjevzastavanomúzemíobceaještandardnezastavaný.Vprípade,
ak by jednalo o nezastavaný pozemok, tento fakt by zohľadnil v rámci povyšujúcich faktorov a na základe
reálneho záujmu na základe samotnej atraktivity pozemku. Uvedenú cenu považoval za štandardnú. Ak

by bol dôvod na zohľadnenie nejakej prirážky, tak túto by zohľadnil, aby bola cena reálna. Na uvedenom
pozemku nie je právna závada ako napr. právo prechodu, prejazdu, ochranné pásmo. Na parc. č. XX
je postavená stavba, ale jej vlastník nie je tretia osoba ale jeden z podielových spoluvlastníkom, preto
vo veci žiaden konflikt nevidel. Nevidel žiadne závady viaznuce na pozemku, žiadnu ťarchu ani vecné
bremeno a rodinný dom je užívaniaschopný, nie je rozvalinou. Z potvrdenia spoločnosti A. Y. s.r.o. zo dňa

27.03.2013 vypracovaného Ing. M. G. vyplýva, že na žiadosť žalovanej 1/ bolo vypracované uvedené
potvrdenie. Podľa tohto potvrdenia pozemky v danej obci sa momentálne bežne neprenajímajú, ceny
pozemkov sa v závislosti od výmery a polohy v obci pohybujú v rozpätí od 35 do 46 eur/m2. Pozemky
sú umiestnené v zastavanom území obce F. E., k.ú. H. E.. Prístup k pozemkom je z miestnej prístupovejkomunikácie. Pozemky sú rovinaté. V prednej strane od miestnej komunikácie na pozemku parc. č. XX
je postavená stavba rodinného domu súp.č. XXX. V zadnej časti tohto pozemku je zakreslená ďalšia
stavba - stodola. V danej lokalite je možnosť napojenia sa na všetky verejné inžinierske siete ako voda,

plyn, elektrina, kanalizácia. Východiskovú hodnotu pozemku parc. č. XX stanovil vo výške 80 % z 26,56
eur/m2, t.j. 21,25 eur/m2. Koeficient všeobecnej situácie ohodnotila na 1,20, koeficient intenzity využitia
na 1,00, koeficient dopravných vzťahov na 0,90, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy na 1,20,
koeficient technickej infraštruktúry pozemku na 1,30, koeficient povyšujúcich faktorom 1,00, koeficient
redukujúcich faktorov na 1,00. Koeficient polohovej diferenciácie stanovil na hodnotu 1,6848, jednotkovú

hodnotu pozemku na 35,80 eur /m2, všeobecnú hodnotu pozemku parc.č. XX na sumu 42.888,40 eur
a parc. č. XX/X na 19.833,20 eur. Z inzerátov na predaj stavebných pozemkov vyplýva,
že v obci F. E. sa pozemok vo výmere 800 m2 ponúkal na predaj za sumu 36.000,- eur (45 eur/m2), vo
výmere 2276 m2 za sumu 104.696 eur (46 eur/m2), vo výmere 2.180 m2 za sumu 105.000,- eur (48,17
eur/m2), vo výmere 1.898 m2 za sumu 66.430,- eur (35 eur/m2), vo výmere 1888 m2 za sumu 69.289,60
eur (36,70 eur/m2). Medzi stranami konania napriek rokovaniam pred začatím súdneho konania k

dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo.
Žalobca preto podal súdu žalobu o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom
parc. č. XX a parc. č. XX/X zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. H. E., ktorých sú žalobca, žalovaná 1/
a žalovaný 2/ podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/3 a pozemku parc. č. XX/X zapísanému
na LV č. XXXX pre k.ú. H. E., ktorého je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/4, žalovaná

1/ v podiele 1/4 a žalovaný 2/ v podiele 1/4. Žalobca ako aj žalovaní 1/ a 2/ zhodne navrhovali zrušiť
ich podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a prikázať ich do výlučného vlastníctva
žalobcu za primeranú náhradu, ktorej výška bola medzi stranami konania sporná. Veľkosť podielov
strán konania na predmetných nehnuteľnostiach v konaní spornou nebola. Rovnako nebola spornou
ani skutočnosť, že na pozemku parc. č. XX je postavený rodinný dom súp.č. XXX, ktorého výlučným

vlastníkom je žalobca. Spornou nebola ani poloha jednotlivých pozemkov a ich tvar, keď na parc. č.
XX/X je prístup možný len cez parc. č. XX a na parc. č. XX/X je prístup možný cez parc. č. XX a
parc. č. XX/X s tým, že prístup na poľnú cestu za parc. č. XX/X je možný prechodom cez pozemok vo
vlastníctve tretej osoby. Časť pozemku parc. č. XX, ktorá nie je zastavaná rodinným domom žalobcu
a vedľajšími stavbami, tvorí nádvorie a parc. č. XX/X a parc. č. XX/X tvoria príslušenstvo rodinného

domu žalobcu. S ohľadom na zastavanosť parc. č. XX rodinným domom žalobcu, na prístupnosť
pozemkov parc. č. XX/X a parc. č. XX/X z verejnej komunikácie, s ohľadom na tvar pozemkov, na výšku
podielov jednotlivých spoluvlastníkov ako aj na návrhy všetkých spoluvlastníkov mal súd za to, že nie
je rozdelenie veci dobre možné a preto súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán konania
k predmetným nehnuteľnostiam tak, že tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú

náhradu stanovenú znaleckým posudkom Ing. C. H. č. 118/2015 zo dňa 11.03.2016. Výška primeranej
náhrady za spoluvlastnícky podiel pre každého zo žalovaných 1/ a 2/ je vo výške 13.343,87 eur, keď
náhrada za spoluvlastnícky podiel za pozemok parc. č. XX je v sume 10.222,93 eur, náhrada za
spoluvlastnícky podiel za pozemok parc. č. XX/X je v sume 1.896,53 eur a náhrada za spoluvlastnícky
podiel za pozemok parc. č. XX/X je v sume 1.224,41 eur. Súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. C.

H. vykonaného v súdnom konaní písomne a po jeho vypočutí na pojednávaní. Predmetný posudok bol
oproti súkromnému znaleckému posudku predloženému žalobcom spolu so žalobou vypracovanému
Ing. K. I. aktuálnejší ku dňu rozhodovania súdu a doplnený vysvetlením znalca na pojednávaní. Súd
po vypočutí znalca zistil, že znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. C. H. má všetky formálne
náležitosti, jeho závery písomne aj pri výsluchu znalec riadne odôvodnil, tieto závery sú podložené

obsahom zistených skutočností a nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov. Podľa
súdu je vypracovaný znalecký posudok Ing. C. H. vecne správny, znalec uviedol, z ktorých okolností v
posudku vychádzal, akým spôsobom dospel k jednotlivým záverom a tieto logicky odôvodnil. Ohľadom
pochybností o východiskovej hodnote a jednotlivých koeficientoch podal znalec dostačujúce vysvetlenie.
Spôsob stanovenia jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemkov v sume 18,59 eur/m2 vychádza z

položky E.3.1.1. písm. b) prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. s tým, že znalec vzhľadom na blízkosť
krajského mesta, atraktivitu lokality z pohľadu záujmu o kúpu nehnuteľností, dopravnú dostupnosť a
umiestenie v centrálnej časti obce v jej zastavanom území (parc. č. 26 a parc. č. XX/X) nestanovil
jednotkovúvšeobecnúhodnotupozemkovpodľapoložkyE.3.1.1.písm.g)prílohyč.3uvedenejvyhlášky,
ale stanovil jej hodnotu na 70 % z jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku v krajskom meste. Ing.

K. I. bez bližšieho špecifikovania spôsobu stanovenia východiskovej hodnoty v znaleckom posudku
stanovilvýchodiskovúhodnotupozemkovparc.č.XX aparc.č.XX/Xna15€/m2avýchodiskovúhodnotu
pozemku parc. č. XX/X na 0,4753 za m2. Z tohto dôvodu je v tejto časti znalecký posudok Ing. K. I.
nepreskúmateľný. Stanovenie percenta, do ktorého môžu mať obce v okolí miest so zvýšeným záujmomo kúpu jednotkovú východiskovú hodnotu z východiskovej hodnoty mesta je na subjektívnom hodnotení
znalca, ktorý vo svojej výpovedi kritéria pre stanovenie tohto percenta riadne odôvodnil. Koeficienty, z
ktorých znalec vypočítal koeficient polohovej diferenciácie znalec stanovil podľa svojho posúdenia v

rozmedziach stanovených v položke E prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. s tým, že ich výšku pri
jednotlivých koeficientoch na pojednávaní riadne odôvodnil. Žalobca namietal najmä výšku koeficientu
redukujúcich faktorov s tým, že znalec mal podľa neho zohľadniť ako redukujúci faktor skutočnosť, že
pozemok parc. č. XX je zastavaný stavbou, ktorú skutočnosť v tomto koeficiente podľa žalobcu zohľadnil
Ing. K. I. vo svojom posudku. V tomto smere súd opätovne konštatoval, že znalecký posudok Ing. K. I.

je v časti stanoveného koeficientu redukujúcich faktorov pre parc. č. XX a parc. č. XX/X s uvedením,
že sa jedná o iné faktory, napr. tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, a pod. ako
nedostatočne špecifikovaný, keď Ing. K. I. neuviedol ani v popise nehnuteľnosti, že ohodnocované
pozemky majú podľa neho mať znevýhodňujúci tvar, výmeru alebo obmedzený druh možnej zástavby,
a teda v tomto smere je nepreskúmateľný. V položke E prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. sú
vymenované faktory, ktoré sú považované za redukujúce. V žiadnom z týchto redukujúcich faktorov nie

je uvedená zastavanosť pozemku stavbou nad povrchom zeme ako redukujúci faktor. Práve naopak,
v povyšujúcich faktoroch je možnosť zvýšiť koeficient z dôvodu, že sa jedná o pozemok určený
územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúži v súčasnosti, napríklad nezastavané stavebnú
pozemky. Aj s poukazom na výpoveď znalca je z položky E prílohy č. 3 k vyhlášky č. 492/2004 Z.z.
zrejmé, že pri stanovovaní východiskovej hodnoty a pri určovaní hodnoty koeficientov pre stanovenie

koeficientu polohovej diferenciácie znalec vychádzal zo štandardného predpokladu, že posudzuje v
zastavanom území pozemok zastavaný nehnuteľnosťou a len v prípade, ak by posudzoval nezastavaný
stavebný pozemok, túto skutočnosť by zohľadnil práve v koeficiente povyšujúcich faktorov. Ak by
znalec skutočnosť, že pozemok je zastavaný nehnuteľnosťou zohľadňoval aj v koeficiente ponižujúcich
faktorov, došlo by k duplicitnému zníženiu koeficientu polohovej diferenciácie, ktorý by sa pre uvedenú

skutočnosť oproti štandardu nezvýšil a zároveň by sa oproti štandardu znížil, a teda v tomto ponímaní
by neexistoval stav zodpovedajúci prípadu, že sa daný povyšujúci, resp. redukujúci faktor nevyskytuje.
Vo svojom výsluchu znalec dostatočne ozrejmil dôvod (dostupnosť z verejnej komunikácie, prístup k
inžinierskym sieťam, možnosť zastavania pozemku stavbou), pre ktorý znížil koeficient redukujúcich
faktorov v prípade pozemkov parc. č. XX/X. a parc. č. XX/X. V danom smere pre nepreskúmateľnosť

uvedených záverov v znaleckom posudku B.. K. I. nebolo možné konštatovať, že závery v znaleckých
posudkoch sú v zrejmom rozpore a vzhľadom na zahrnutie skutočnosti nezastavaného stavebného
pozemku medzi povyšujúce faktory mal súd za to, že je nadbytočné vyhotovenie ďalšieho znaleckého
posudku v konaní ako aj vyžiadanie vyjadrenia od znaleckého ústavu na zodpovedanie otázky, aká
je správna metodika pri určovaní koeficientu redukujúcich faktorov ohľadne ohodnocovania pozemkov

zastavenými stavbami. Preto súd tieto návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania súd zamietol. Právne
rozhodnutie odôvodnil ust. § 136 ods. 1,2, § 137 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca
v konaní uvádzal, že je schopný žalovaným vyplatiť po 5.000,- € s tým, že vyššiu sumu by musel zvážiť.
Vzhľadom na stanovenú výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súd žalobcovi určil dlhšiu
lehotu na splnenie určenej povinnosti, a to na 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov

konania rozhodol podľa § 252 ods. 2 CSP. Žalobca i žalovaní 1/ a 2/ mali vo vzťahu k priznanej náhrade
za spoluvlastnícke podiely pre žalovaných 1/ a 2/ každý vo veci čiastočný úspech. Vzhľadom k tomu, že
žalobca žiadal, aby súd stanovil primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely pre žalovaných v sume
7.985,04 eur (2x3.992,52 eur) a žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení žiadali, aby súd stanovil primeranú
náhradu za spoluvlastnícke podiely znaleckým dokazovaním s tým, že poukazovali na potvrdenie A. Y.

s.r.o., podľa ktorého mala byť primeraná náhrada za spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/ a 2/ v sume
41.813,40 eur (2x20.907,20 eur), pričom súd stanovil primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely
žalovaných 1/ a 2/ v sume 26.687,74 eur (2x13.343,87 eur), mal súd za to, že úspech žalobcu ako aj
žalovaných 1/ a 2/ je rovnaký (rozdiel v sume 18.702,70 eur a v sume 15.125,66 eur), preto súd podľa
§ 252 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a nesprávne právne posúdenie

veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal na to, že v konaní bola sporná hodnota vyporiadaných
nehnuteľností, a to najmä CKN parcely č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1198m2. Vytýkal
súdu prvej inštancie, že si nesplnil povinnosť skúmať solventnosť podielového spoluvlastníka, ktorému
nehnuteľnosti do vlastníctva prikazuje, hoci opakovane deklaroval, že v jeho možnostiach je vyplatiťkaždému žalovanému sumu po cca 5000 eur. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil fakt,
že predmetom konania sú tri pozemky, keď do úvahy prichádzalo i také riešenie, že do jeho výlučného
vlastníctva sa prikáže iba parcela č. XX a ostatné pozemky, t.j. CKN parcela č. XX/X a XX/X prejdú

do vlastníctva žalovaných, čo by viedlo k podstatnému zníženiu sumy určenej na ich výplatu. V tejto
súvislosti poukázal na to, že pozemky CKN parcela č. XX/X a XX/X sú ľahko prístupné aj z poľnej cesty.
Taktiež z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo súd prvej inštancie nepristúpil k reálnej
deľbe CKN parcely č. XX/X, čo je záhrada v intraviláne. Mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď
za stavu, že znalcom B.. H. zistená cena pozemkov je výrazne vyššia oproti cene uvádzanej v návrhu,

nezisťoval, či súhlasí s prikázaním týchto pozemkov do jeho výlučného vlastníctva, resp. či o niektoré
z týchto pozemkov nemajú záujem žalovaní a teda, za predpokladu, že žiaden zo spoluvlastníkov vec
nechce, či neprichádza do úvahy nariadenie jej predaja a rozdelenia výťažku podľa podielov. Súd
prvej inštancie tak nezistil náležite skutkový stav. Ďalej poukázal na ním predložený listinný dôkaz, a
to znalecký posudok Ing. K. I. č. 68/2011 vypracovaný na účely dedičského konania po ich matke,
C. G.. Súd prvej inštancie ustanovil v danej veci znalca Ing. C. H., voči znaleckému posudku Ing.

H. vzniesol námietky, keď znalec Ing. H. ohodnotil pozemky bez toho, aby vykonal riadnu ohliadku
predmetných nehnuteľností, a to za účasti strán sporu. Sám znalec vo svojom výsluchu na pojednávaní
síce uviedol, že dňa 10.10.2015 vykonal ohliadku, pričom povedal, že videl pozemok z ulice cez plot
a pozrel si ho zo zadnej strany. Zdôraznil, že všetky pozemky sú oplotené. Spochybnil skutočnosť, či
znalec ohliadku skutočne vykonal. Za podstatné považoval to, že znalec pri pohľade od hlavnej cesty

nemohol na pozemok vidieť, pretože z prednej strany sa nachádza plná brána. Znalec teda nezisťoval,
aká časť pozemku je reálne zastavaná. Rovnako ani zo zadnej časti pozemku KNC č. XX/X nemohol mať
výhľad na celý ohodnocovaný pozemok. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že si nekriticky osvojil závery
znaleckého posudku Ing. H., hoci k vecnej správnosti tohto posudku boli vznesené zásadné vecné
výhrady a súd prvej inštancie tak rezignoval na svoju úlohu zakotvenú v § 191 ods. 1 CSP. Dôvodil, že

znalci Ing. I. a Ing. H. sa zhodujú takmer vo všetkých koeficientoch, s výnimkou koeficientu redukujúcich
faktorov Kr (Ing. I. ustálil Kr na 0,40 a Ing. H. na 1,00 pri parcele KNC č. XX). Práve tento drastický rozdiel
v použitom koeficient Kr spôsobil veľký rozdiel vo výslednej VŠH. Ing. I. odôvodnil použitý Kr práve
skutočnosťou, že pozemok je znehodnotený stavbou, teda zastavaný pozemok je prakticky nepredajný
a nikde nemôže mať hodnotu voľného nezastavaného stavebného pozemku. Ďalej poukázal na zrejmú

roztržitosť znalca Ing. H. poukazujúc na bod 2.1 jeho znaleckého posudku. Znalec Ing. H. napokon
svoj postup odôvodnil tým, že údajne okolnosť - zastavanosť pozemku stavbou zohľadnil v rámci
východiskovejhodnoty,čojezjavnenesprávnevysvetlenie,pretožeznalecpoužilvtomtoprípadetakmer
maximálnu východiskovú hodnotu prichádzajúcu do úvahy. Spornou teda bola otázka, akým spôsobom
zohľadniť pri určení hodnoty pozemku fakt, že tento je zastavaný a de facto znehodnotený stavbou vo

vlastníctve inej osoby. V prejednávanej veci je zrejmé, že pozemok zastavaný stavbou má výrazne nižšiu
hodnotu, ako nezastavaný pozemok, resp. je veľmi ťažko predajný. Vzhľadom na tieto rozpory navrhol
vykonaťkontrolnéznaleckédokazovanie,resp.umožniťzaobstaraniesúkromnéhoznaleckéhoposudku
a vyžiadať si odborné vyjadrenie k správnosti metodiky pri určovaní koeficientu redukujúcich faktorov
pri ohodnocovaní zastavaných pozemkov, ktoré návrhy súd prvej inštancie zamietol. Podotkol, že tieto

návrhy predniesol bezprostredne po výsluchu súdom ustanoveného znalca Ing. H., keď bolo zrejmé, že
tento znalec na svojich záveroch zotrváva. S poukazom na ust. § 384 ods. 2 CSP predložil odvolaciemu
súdu súkromný znalecký posudok Ing. K. I.. XXX/XXXX. Na podporu správnosti svojho tvrdenia priložil
k odvolaniu aj kópiu znaleckého posudku Ing. T. G. č. X/XXXX.

3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že žalobca sám výlučne užíva sporné
nehnuteľnosti, tak je pochopiteľné, logické a účelné, že tieto nehnuteľnosti pripadli do jeho vlastníctva,
tak ako to sám žiadal vo svojej žalobe. S touto časťou žaloby súhlasili vo vyjadrení k žalobe zo dňa
24.11.2014.Zanepravdivéoznačilitvrdeniežalobcuvodvolaní,žespoločnénehnuteľnostiparc.č.XX/X.

a XX/X sú ľahko prístupné a z poľnej cesty. Z katastrálnej mapy, ktorú priložili k svojmu vyjadreniu jasne
vyplýva,žeprístupnauvedenépozemkyzpoľnejcestyjemožnýlencezinépozemky,atoparc.č.XXXX/
X a XXXX/X. Pritom parc. č. XXXX/X je vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky. Na základe ustálenia
spôsobu vyporiadania nehnuteľností prikázaním jednému spoluvlastníkovi tak medzi účastníkmi zostala
sporná už len výška náhrady za ich spoluvlastnícke podiely. Strany sporu predložili v konaní k výške

hodnoty nehnuteľností svoje dôkazy. Žalobca predložil kópiu znaleckého posudku Ing. I. č. 6/2011 zo
dňa 15.06.2011 vypracovaný pre účely dedičského konania, žalovaní potvrdenie Ing. M. G. v zastúpení
spoločnosti A. Y. s.r.o., ktoré potvrdenie považovali za aktuálnejšie (3/2013). Súdom ustanovený znalec
vo veci podal posudok č. 118/2016 zo dňa 11.03.2016. Ani jedna zo strán s posudkom nesúhlasila, zktorého dôvodu bol znalec Ing. C. H. dôkladne vypočutý a presvedčivo zdôvodnil svoj znalecký posudok.
Poukázali na to, že žalobca sa bez náležitého dôvodu snažil redukovať znalecký úkon znalca Ing. C.
H. len na mechanické priraďovanie hodnoty koeficientov použitých Ing. I. a jej následné spočítavanie s

ostatnými hodnotami použitými znalcom Ing. H.. To, že názor znalca Ing. H. bol iný od názoru znalca
Ing. I. z roku 2011, nie je podľa ich názoru dôvod na to, aby súd vo veci ustanovil ďalšieho znalca, alebo
vykonával v tomto smere ďalšie časovo a finančne náročné dokazovanie. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so
znaleckým posudkom, ktorý dal vypracovať súd prvej inštancie, mal dostatok času na to, aby si nechal
vyhotoviť súkromný znalecký posudok a tento predložiť súdu ako dôkaz. Poukázali na to, že žiadosť

žalobcu o vykonanie ďalšieho znaleckého posudku súdom bola súdu prednesená až dňa 02.06.2017,
teda takmer po 15 mesiacoch od doručenia posudku Ing. C. H.. Žalobcovi nič nebránilo dať si spraviť
vlastný posudok alebo odborné posúdenie znaleckého posudku Ing. C. H. a tieto dôkazy predložiť súdu
prvej inštancie do dňa 02.06.2017. Namietali, že znalecký posudok Ing. I. č. 129/2017 zo dňa 05.07.2017
predložený žalobcom v odvolacom konaní nie je preto prípustným dôkazom v odvolacom konaní a na
tento nie je možné prihliadať. Rovnako ako aj na ďalšie listiny pripojené k odvolaniu žalobcu, ktoré naviac

s danou vecou nesúvisia. Okrem toho predložený znalecký posudok Ing. I. nemá žiadnu výpovednú
hodnotu vo vzťahu k predmetu konania. Samotný znalec Ing. I. sa v značnej miere odchýlil od svojho
pôvodného znaleckého posudku, na ktorom žalobca tak tvrdošijne zotrvával, keď hodnota nehnuteľností
v tomto posudku je takmer o 70% vyššia, ako žalobcom tvrdená hodnota v jeho žalobe a následne ním
aj preukazovaná.

4. Žalobca v písomnej replike k písomnému vyjadreniu žalovaných zotrval na dôvodoch svojho
odvolania. Poukázal na to, že predmetom konania boli tri samostatné pozemky, preto nič nebránilo
súdu rozhodnúť tak, že parcelu č. XX/X a XX/X prikáže do výlučného vlastníctva žalovaných.
Uviedol, že v žalobe žiadal o prikázanie všetkých pozemkov do jeho výlučného vlastníctva, avšak

iba za cenu vychádzajúcu zo znaleckého posudku Ing. I. č. 68/2011, ktorý bol akceptovaný všetkými
účastníkmi v dedičskom konaní po matke. Opakovane súdu prvej inštancie uvádzal, že nie je v jeho
finančných možnostiach vyplatiť žalovaných z ceny určenej znalcom Ing. H.. Mal za to, že by bolo v
rozpore s účelom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, aby sa ktorýkoľvek
zo spoluvlastníkov dostal v dôsledku rozhodnutia súdu do finančnej tiesne hraničiacej s osobným

bankrotom. Je povinnosťou súdu skúmať solventnosť dotknutého spoluvlastníka, čo súd prvej inštancie
neurobil. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že sporné pozemky parcely CKN XX/X a XX/X nie sú z poľnej
cesty ľahko prístupné cez pozemky CKN č. XXXX/X a XXXX/X. I keď je pravda, ž vlastníkmi pozemku
parc.č. 1236/2 je on spolu s manželkou, z parcele č. XXXX/X, na ktorú nie je založený list vlastníctva,
t.j. ide o neknihovaný pozemok, je prístup na predmetné pozemky. Pokiaľ sa týka hodnoty sporných

nehnuteľností, zotrval na svojich dôvodoch uvádzaných v odvolaní. Vyslovil názor, že v danej veci
nešlo u neho o oneskorene podaný návrh na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom,
alternatívnenávrhnaposkytnutiečasovéhopriestorunazadováženiesúkromnéhoznaleckéhoposudku,
nakoľko tento predniesol bezprostredne po výsluchu znalca. Pokiaľ sa jedná o rozdiel v ohodnotení
pozemkov v znaleckých posudkoch znalca Ing. I. z roku 2011 a z roku 2017, tento je dôsledkom zmien,

ktoré nastali na trhu s nehnuteľnosťami za obdobie 6 rokov a rozhodne nie je vadou posudku z roku
2017. Ďalej uviedol, že znalecký posudok Ing. T. G. predložil na podporu správnosti jeho tvrdenia, že pri
pozemkoch zastavaných stavbami vo vlastníctve inej osoby použila Kr 0,40.

5. Žalovaní 1/, 2/ v písomnej duplike k replike žalobcu nesúhlasili so skutočnosťami uvedenými

žalobcom. Pokiaľ sa týka finančných možností, na ktoré žalobca poukazuje uviedli, že žalobca je
vlastníkom nie nevýznamného majetku, vrátane majetku nehnuteľného. Žalobca je vlastníkom pozemku
v rovnakej obci, dokonca v katastrálnom území H. E., ako sú ich dotknuté pozemky s výmerou a hodnotu
veľmi podobné. Za absurdnú považovali argumentáciu žalobcu, aby chodili na spoločné pozemky po
cudzom pozemku. Okrem toho žalobca samotným svojím konaním preukázal, že má záujem o celé

spoločné pozemky a že s iným variantom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ani
nepočítal. Žalobca, aby si zabezpečil prístup na pozemky aj z druhej strany, tak kúpil z tejto strany
pozemok, ktorý oddeľuje spoločné pozemky od možnej (poľnej) prístupovej cesty. Jednoznačne žalobca
prejavil záujem o nadobudnutie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva a keďže sa ohľadne
náhrady účastníci nedohodli, rozhodol o nej autoritatívne súd.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniťdokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem), v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 2 CSP. Námietky žalobcu sú v podstate totožné s jeho námietkami uplatnenými pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal a preto nemohli privodiť zmenu napadnutého

rozsudku.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd dodáva nasledovné:

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním obsahu spisu, odvolací súd uvádza, že v
konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm.
a/ CSP.

11. Odvolacie námietky žalobcu spočívali v tvrdeniach o tom, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čím uplatnili dôvody na odvolanie uvedené v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP.

12. Nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súvisí s
vyhodnotením potencionálnej relevancie ako aj prípustnosti navrhovaného dôkazu, čo spadá pod
úlohu konajúceho súdu. Je teda na úvahe súdu posúdiť, či navrhovaný dôkaz je spôsobilý priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia a či nevykonanie takéhoto dôkazu sťaží postavenie strany pri
znášaní dôkazného bremena, prípadne či sa nevykonaním dôkazu súd neodôvodnene vzďaľuje od

želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

13. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa §191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov

by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický

rozpor.

14. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa inéhoprávneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou

právnej normy).

15. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie

vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli,
neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne
ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval.
16. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého

spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne,
musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože
spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex).

18. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije (ďalší) spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pri úvahe o tom, či sa vec prikáže jednému zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich, súd
prihliadnenanávrhyúčastníkov;dospoluvlastníctvaprikáževecibavtedy,akúčastníciotožiadajúalebo

aspoň sú s tým uzrozumení. Zákonom nevysloveným, ale z povahy veci vyplývajúcim predpokladom
teda je, že o spoločnú vec má niektorý zo spoluvlastníkov záujem a je schopný za ňu zaplatiť primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým ) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta Občianskeho

zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné
násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo
slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú
hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza,
a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone.

19. Odvolacie námietky žalobcu spočívali v tom, že súd prvej inštancie neskúmal jeho solventnosť
ako podielového spoluvlastníka, ktorému nehnuteľnosti do vlastníctva prikazuje, že súd prvej inštancie
bez povšimnutia nechal fakt, že predmetom vyporiadania sú tri pozemky a teda do úvahy prichádzalo
zrušenie a vyporiadanie reálnou deľbou, keď pozemky CKN parc. č. XX/X a XX/X sú ľahko prístupné aj z

poľnej cesty. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď za stavu, že znalcom Ing. H. zistená
cena pozemkov je výrazne vyššia ako je uvádzané v návrhu, vôbec nezisťoval, či súhlasí s prikázaním
týchto pozemkov do jeho výlučného vlastníctva, resp. za situácie ak by žiaden zo spoluvlastníkov vec
nechcel, o nariadení predaja a rozdelenie výťažku podľa podielov. Odvolací súd sa však stotožňuje s
názoromsúduprvejinštancie,žezasituácie,keďžalobca,akoajžalovaní1/,2/,zhodnenavrhovalizrušiť

a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a prikázať ich do výlučného
vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, keď spornou nebola ani poloha jednotlivých pozemkov a ich
tvar, keď na parc. č. XX/X je prístup možný len cez parc. č. XX a na parc. č. XX/X je prístup možný
cez parc. č. XX a parc. č. XX/X s tým, že prístup na poľnú cestu za parc. č. XX/X je možný prechodom
cez pozemok vo vlastníctve tretej osoby, keď časť pozemku parc. č. XX tvorí nádvorie a parc. č. XX/X a

parc. č. XX/X tvoria príslušenstvo rodinného domu žalobcu, že v danej veci nie je rozdelenie veci dobre
možné a preto súd prvej inštancie pristúpil k druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu stanovenú znaleckým posudkom Ing. C. H. č. 118/2015 zodňa 11.03.2016. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že súd prvej inštancie neskúmal jeho solventnosť,
podľa názoru odvolacieho súdu ani táto námietka neobstojí. Žalobca v priebehu konania neuviedol, že
na výplatu nemá finančné prostriedky. Pokiaľ sa týka námietky odvolateľa, že parc. č. XX/X a XX/X sú

ľahko prístupné z poľnej cesty, ani táto neobstojí, keď v konaní takáto skutočnosť nebola preukázaná, tak
ako je uvedené vyššie. Žalobca v odvolaní ďalej namietal znalecký posudok Ing. C. H., ktorý ohodnotil
predmetnénehnuteľnostinasumu41.300eurspoukazomnaposudokIng.I.zroku2011,ktorýohodnotil
nehnuteľnostisumou12.200eur.Odvolacísúdpoukazujenato,žetátonámietkabolanosnounámietkou
v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolací súd sa v tomto smere v plnom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozsudku (bod 22.). Žalobca v odvolaní opätovne namietal najmä výšku
koeficientu redukujúcich faktorov s tým, že znalec mal podľa neho zohľadniť ako redukujúci faktor
skutočnosť, že pozemok parc. č. XX je zastavaný stavbou, ktorú skutočnosť v tomto koeficiente podľa
žalobcu zohľadnil Ing. K. I. vo svojom posudku. V tomto smere súd opätovne konštatoval, že znalecký
posudokB..K.I.jevčastistanovenéhokoeficienturedukujúcichfaktorovpreparc.č.XXaparc.č.XX/Xs
uvedením, že sa jedná o iné faktory, napr. tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, a pod.

ako nedostatočne špecifikovaný, keď B.. K. I. neuviedol ani v popise nehnuteľnosti, že ohodnocované
pozemky majú podľa neho mať znevýhodňujúci tvar, výmeru alebo obmedzený druh možnej zástavby,
a teda v tomto smere je nepreskúmateľný. V položke E prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. sú
vymenované faktory, ktoré sú považované za redukujúce. V žiadnom z týchto redukujúcich faktorov nie
je uvedená zastavanosť pozemku stavbou nad povrchom zeme ako redukujúci faktor. Práve naopak,

v povyšujúcich faktoroch je možnosť zvýšiť koeficient z dôvodu, že sa jedná o pozemok určený
územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúži v súčasnosti, napríklad nezastavané stavebnú
pozemky. Aj s poukazom na výpoveď znalca je z položky E prílohy č. 3 k vyhlášky č. 492/2004 Z.z.
zrejmé, že pri stanovovaní východiskovej hodnoty a pri určovaní hodnoty koeficientov pre stanovenie
koeficientu polohovej diferenciácie znalec vychádzal zo štandardného predpokladu, že posudzuje v

zastavanom území pozemok zastavaný nehnuteľnosťou a len v prípade, ak by posudzoval nezastavaný
stavebný pozemok, túto skutočnosť by zohľadnil práve v koeficiente povyšujúcich faktorov. Ak by znalec
skutočnosť,žepozemokjezastavanýnehnuteľnosťouzohľadňovalajvkoeficienteponižujúcichfaktorov,
došlo by k duplicitnému zníženiu koeficientu polohovej diferenciácie, ktorý by sa pre uvedenú skutočnosť
oproti štandardu nezvýšil a zároveň by sa oproti štandardu znížil, a teda v tomto ponímaní by neexistoval

stav zodpovedajúci prípadu, že sa daný povyšujúci, resp. redukujúci faktor nevyskytuje. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že znalec Ing. C. H. vo svojom výsluchu dostatočne ozrejmil
dôvod (dostupnosť z verejnej komunikácie, prístup k inžinierskym sieťam, možnosť zastavania pozemku
stavbou), pre ktorý znížil koeficient redukujúcich faktorov v prípade pozemkov parc. č. XX/1 a XX/X.
Súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého rozsudku odôvodnil prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy žalobcom, keď poukázal na to, že vzhľadom pre nepreskúmateľnosť uvedených záverov v
znaleckom posudku Ing. K. I. nebolo možné konštatovať, že závery v znaleckých posudkoch sú v
zrejmom rozpore a vzhľadom na zahrnutie skutočnosti nezastavaného stavebného pozemku medzi
povyšujúce faktory mal súd za to, že je nadbytočné vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku v konaní
ako aj vyžiadanie vyjadrenia od znaleckého ústavu na zodpovedanie otázky, aká je správna metodika pri

určovaní koeficientu redukujúcich faktorov ohľadne ohodnocovania pozemkov zastavenými stavbami.
Pokiaľ sa týka námietky odvolateľa, že znalca Ing. C. H. zhrejme ohliadku predmetných nehnuteľností
nevykonal, odvolací súd poukazuje na výsluch tohto znalca na pojednávaní dňa 02.06.2017, z ktorého
vyplýva, že podklady čerpal z katastra nehnuteľností, predmetné pozemky videl z ulice, uvedenú lokalitu
pozná dobre, ako podklad mu slúžila ortofoto mapa. Za tejto situácie ani táto námietka odvolateľa

nebola dôvodná. Pokiaľ sa týka predloženého znaleckého posudku znalca Ing. K. I. č. 129/2017 zo dňa
05.07.2017 predloženého žalobcom v odvolacom konaní, odvolací súd poukazuje na to, že vychádzajúc
z čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
V zmysle § 149 až § 154 CSP strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie
dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami
sporu uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z uvedeného
vyplýva, že medzi základné povinnosti strán sporu teda patrí v konaní povinnosť tvrdenia (bremeno
tvrdenia) a dôkazná povinnosť, ktoré si však strany sporu musia splniť do určitého okamihu konania

(do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania konajúcim súdom). Ak chcel žalobca predložiť takýto
dôkazy, mal tento predložiť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie
na pojednávaní dňa 02.06.2017. Keďže to však urobil až v odvolacom konaní, jedná sa o tzv. novoty v
odvolacom konaní, ktoré možno použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajúvylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolací súd v tomto spore nezistil

naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre použitie novoty zo strany žalobcu v odvolacom
konaní. Novo použité skutkové tvrdenia žalobcu sa netýkajú procesných podmienok /medzi ktoré patria
napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispedencie),
neexistenciaprekážkyprávoplatnerozhodnutejveci(reiiudicatae),spôsobilosťstranysamostatnekonať
pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia

súdu a nejde ani o situáciu, kedy ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Ani žalobcom v odvolaní predložený znalecký posudok Ing. T. G. č. X/XXXX nemá vplyv na
vecnú správnosť napadnutého rozsudku a okrem vyššieuvedeného, nemá ani súvislosť s danou vecou.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným
uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

22. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).