Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/204/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316220979
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316220979.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.,
so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, AK so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T., X. F. XXX/XX, o zaplatenie sumy 5.637,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Galanta zo dňa 2. marca 2017 č.k. 10Csp/254/2016-46 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 161 ods. 1, 3, § 127 ods. 1, § 89 ods.
1, 3, § 92 ods. 1, 2, 3, 4 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe predložených listinných dokladov súd nemal
vyriešenú procesnú podmienku konania a to, že návrh bol podaný oprávnenou osobou. Podanie žaloby

urobené osobou, ktorá sa označila za zástupcu strany bez preukázania oprávnenia na jej zastupovanie
s náležitosťami podľa § 92 CSP sa považuje za taký nedostatok procesnej podmienky na strane
strany, ktorý možno odstrániť postupom podľa § 161 ods. 3 CSP. Ak žalobca udelil plnú moc na
zastupovanie vo všetkých konaniach (generálna plná moc) dňa 3.2.2016 JUDr. Jánovi Šoltésovi,
tak návrh podaný Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o. bez predloženej plnej moci bol
podaný neoprávnenou osobou. Odvolanie plnej moci zo dňa 29.12.2016 je taktiež neplatný právny

úkon, nakoľko odvolanie neplatnej plnej moci nemá žiadne účinky. Predložená plná moc JUDr. Jánovi
Šoltésovi na zastupovanie v predmetnom konaní nebola, bola predložená len generálna plná moc na
zastupovanie žalobcu a aj to len vo fotokópii. Doručená žaloba nebola podľa § 127 ods. 1 písm. e) CSP
podpísaná žalobcom, ale jej zástupcom, ktorého si môže podľa § 89 ods. 1 CSP zvoliť, pričom sa v spise
nenachádza písomné splnomocnenie podľa § 92 CSP pre zástupcu, ktorého si mala podľa doručenej
žalobyžalobkyňazvoliťvpredmetnomspore.Domnelýzástupcažalobkyne,AdvokátskakanceláriaIlleš,

Šimčák, Bröstl, s.r.o. predložil plnú moc, ktorou CFH prekročil rozsah svojho oprávnenia udeleného
žalobcom,pretosúdpretentonedostatokprocesnejpodmienkykonaniepodľa§161ods.3CSPzastavil.
Nedostatok procesnej podmienky spočíva v nemožnosti súdu konať o žalobe, ktorú nepodala žalobkyňa,
ale jej zástupca, bez preukázania sa splnomocnením žalobcu na podanie žaloby.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom pôvodného splnomocnenca - Illeš,

Šimčák, Br?stl, s.r.o. v ktorom uviedol, že predkladá súdu plnomocenstvo zo dňa 01.07.2015, ktorým
Všeobecná úverová banka splnomocnila ich advokátsku kanceláriu na podanie návrhu na vydanieplatobného rozkazu aj v predmetnej veci. Nakoľko s poukazom na predložené plnomocenstvo majú
za to, že nedostatok procesnej podmienky na strane žalobcu bol odstránený, v súlade s ustanovením
§ 376 CSP žiadajú konajúci súd, aby uznesenie zo dňa 02.03.2017 sp. zn. 10Csp/254/2016-46

odvolací súd zrušil a riadne pokračoval vo veci. Prílohou tohto odvolania bola úradne overená
fotokópia plnomocenstva evidenčné číslo 196/0180/2015, ktorým Všeobecná úverová banka, a.s.,
IČO: 31 320 155 splnomocnila advokátsku kanceláriu Illeš, Šimčák, Br?stl, s.r.o., IČO 36 861 472 na
zastupovanie splnomocniteľa vo všetkých právnych veciach súvisiacich s uplatnením a vymáhaním
pohľadávok splnomocniteľa voči jeho dlžníkom. Plnomocenstvo bolo udelené zo strany splnomocniteľa

dňa 01.07.2015.

5.Protipredmetnémuuzneseniupodalodvolanieajprávnyzástupcažalobcu-JUDr.JánŠoltés,ktorému
bolo uznesenie doručené zo strany súdu a ktorý predložil zároveň aj plnú moc na zastupovanie žalobcu
v prejednávanej veci. Uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b),
d), f) a h) CSP a navrhuje, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 376 CSP odvolaniu žalobcu

vyhovel v celom rozsahu a zrušil napadnuté uznesenie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je arbitrárne, nezákonné a nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
súd prvej inštancie tiež neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Právny
zástupca uviedol, že predchádzajúci právny zástupca Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Br?stl, s.r.o.,
jasne preukázal svoje oprávnenie zastupovať žalobcu v konaní, o čom svedčí aj vyjadrenie žalobcu,

ktoré bolo súdu odoslané dňa 03.03.2017, pričom súdu bola zaslaná notársky overená fotokópia plnej
moci. Úvaha súdu, že v čase podania žaloby bol právnym zástupcom JUDr. Ján Šoltés a preto žaloba
nemohla byť podpísaná advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Br?stl, s.r.o., lebo táto nemohla byť
právnym zástupcom je taktiež nesprávna, pretože advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Br?stl, s.r.o.,
bola ako právny zástupca žalobcu oprávnená podať žalobu a strana si môže v konaní zvoliť dvoch aj

viacerých právnych zástupcov. Zároveň poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné, keďže súd síce v odôvodnení uvádza, že nemá za preukázané, že advokátska
kancelária Illeš, Šimčák, Br?stl, s.r.o., bola právnym zástupcom žalobcu v čase podania žaloby, avšak
napriek tomu odvolaním napadnuté rozhodnutie doručil tejto kancelárii.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslal.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. c) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je
nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania a nové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. d/ a § 391 ods. 1 CSP).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a
odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie boloposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodol
správne, ak konanie vo veci samej v celom rozsahu zastavil z dôvodu nepreukázania sa právneho
zástupcu so splnomocnením od žalobcu na podanie žaloby.

9. Podľa § 28 ods. 1 O.s.p. <. plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca,
ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť

účastník.

11. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolí, udelí písomné splnomocnenie buď na
celé konanie alebo len na určité úkony.12. Inštitút procesného zastúpenia je esenciálnou súčasťou civilného sporového konania. Vzťah
zastúpenia vzniká na základe osobitnej dohody o splnomocnení, resp. dohody o zastúpení ako

dvojstranného právneho úkonu. Táto dohoda nevyžaduje písomnú formu a podľa okolností sa
spravuje hmotno-právnymi ustanoveniami o príkaznej zmluve alebo mandátnej zmluve. Prípadne
ustanoveniami príbuznej, zmiešanej alebo nepomenovanej zmluvy. Dohodu o splnomocnení je
nevyhnutné dôsledne odlišovať od samotného splnomocnenia ako jednostranného právneho úkonu
zastúpeného splnomocniteľa, ktorým sa navonok voči súdu a iným tretím osobám osvedčuje existencia

a obsah právneho vzťahu zastúpenia. Splnomocnenie na zastupovanie v civilnom sporovom konaní
musí byť udelené písomne (§ 92 CSP). Z hľadiska rozsahu zastúpenia je rozhodujúci obsah písomného
splnomocnenia vymedzujúceho okruh úkonov, na ktoré je splnomocnenec oprávnený. Splnomocnenie
udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožné obmedziť. Procesný úkon v
zastúpeníjedefactoúkonom,ktorýuskutočňujezástupca,avšakdeiureideozákonzastúpenejsporovej
strany, resp. o úkon urobený v jej mene. Súčasne musí byť nepochybné, že zástupca nekoná sám za

seba. Z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti je nevyhnutné, aby existencia vzťahu zastúpenia vyplývala
priamo z obsahu podania. V rámci zastúpenia na základe splnomocnenia je trvanie samotného vzťahu
zastúpenia v dispozícii zastúpeného, ktorý môže splnomocnenie kedykoľvek jednostranne odvolať (§
33b ods. 1 písm. b) OZ).

13. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomné splnomocnenie buď na
celé konanie, alebo len na určité úkony. Vzťah zastúpenia medzi stranou a jeho zástupcom vzniká na
základe dohody, resp. zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu. Zástupcovi, ktorého si strana zvolila,
udelí písomné splnomocnenie. Splnomocnenie je osobitným jednostranným úkonom zastúpenej strany,
ktorým sa súdu a iným subjektom konania preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah. Bez

predloženiariadnehosplnomocnenianekonásúdsostranouakosozastúpenýmsubjektomaneprihliada
aninaúkonyzástupcuvmenezastúpeného,čomázásadnýprocesnývýznam.Samotnésplnomocnenie
plní legitimačnú funkciu a právne relevantným spôsobom osvedčuje konkrétne skutočnosti, pričom
môže byť vystavené zastúpenou stranou. Nemá charakter dohody, vzniká bez priamej účasti zástupcu
a jeho platnosť a záväznosť nie je podmienená prijatím alebo iným úkonom zástupcu. Všeobecná

úprava zastúpenia na základe splnomocnenia je obsiahnutá v § 22 až 24 OZ a v § 31 až 33b OZ.
Obsahovénáležitostisplnomocnenianiesútaxatívnevymedzené.Vzásadevšakmusítentoúkonspĺňať
základné požiadavky na určitosť a zrozumiteľnosť. Popri identifikácii zastúpeného splnomocniteľa a
zastupujúceho splnomocnenca musí z jeho obsahu vyplývať vôľa strany nechať sa procesne zastupovať
a špecifikácia sporu, v ktorom má zástupca svoje oprávnenie vykonať. V prípade splnomocnenia len na

určité úkony je obsahovou požiadavkou aj vymedzenie konkrétnych úkonov, na ktoré sa splnomocnenie
vzťahuje. Keďže ide o právny úkon v písomnej forme, je zákonnou náležitosťou vlastnoručný podpis
splnomocniteľa (§ 40 ods. 3 OZ), prípadne zaručený elektronický podpis v prípade splnomocnenia v
elektronickej podobe. Písomné splnomocnenie v zmysle § 92 ods. 1 CSP nie je dohodou a nevyžaduje
žiaden individuálna prejav vôle zástupcu, keďže z akéhokoľvek úkonu zástupcu v mene zastúpeného

možno konkludentne vyvodiť, že zástupca so splnomocnením súhlasí a svoje oprávnenie konať v mene
splnomocniteľa reálne vykonáva.

14. V prejednávanej veci preukázal pôvodný právny zástupca žalobcu a to splnomocnený zástupca
- Illeš, Šimčák, Br?stl, s.r.o., oprávnenie zastupovať žalobcu v tomto konaní a podať žalobu v

prejednávanej veci predložením písomného plnomocenstva, ( č.l. 53 spisu ) až v odvolacom konaní,
podľa ktorého plnomocenstva mu žalobca ako splnomocniteľ udelil plnú moc na zastupovanie „vo
všetkých právnych veciach súvisiacich s uplatnením a vymáhaním pohľadávok splnomocniteľa“. Podľa
obsahu plnej moci bol zástupca - Illeš, Šimčák, Br?stl, s.r.o. v plnom rozsahu splnomocnený, aby
splnomocniteľa ( t.j. žalobcu ) v tejto veci zastupoval, obhajoval, resp. aby vykonával všetky potrebné

právne úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uznával uplatnené nároky,
podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, uzavieral zmier, a to aj vtedy, keď
je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Uvedené splnomocnenie je udelené
v rozsahu práv a povinností podľa Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku, Trestného
zákona, Zákona o policajnom zbore, Správneho poriadku, Exekučného poriadku a ďalších právnych

noriem. Ak to bude potrebné, splnomocniteľ súhlasil, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba
zástupcu. Plnomocenstvo je datované dňom 01.07.2015, obsahuje za splnomocniteľa podpis predsedu
predstavenstva - R. E. a člena predstavenstva - P. U.15. Podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

16. Odvolací súd po prejednaní veci zistil, že rozhodnutím súdu prvej inštancie neboli porušené žiadne
zákonné ustanovenia ani procesné práva strany sporu, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že v čase
vydania napadnutého uznesenia súd nemal k dispozícii riadnu plnú moc na zastupovanie žalobcu
splnomocneným zástupcom - Illeš, Šimčák, Br?stl, s.r.o. Právny zástupca žalobcu k samotnej žalobe
nepriložil riadnu plnú moc na zastupovanie žalobcu a neurobil tak ani v lehote stanovenej súdom vo

výzve zo dňa 19.01.2017. Odvolací súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatok týkajúci sa
právnehozastúpeniajenedostatkom,ktorýmožnovkonaníodstrániť,atonásledným,resp.dodatočným
predložením plnej moci. Odvolací súd tak po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že dôvody,
pre ktoré súd prvej inštancie zastavil konanie zanikli, nakoľko pôvodný právny zástupca žalobcu v
rámci podaného odvolania doložil riadnu plnú moc na zastupovanie žalobcu v predmetom konaní zo
dňa 01.07.2015 (žaloba podaná na súd dňa 22.11.2016), čím bol odstránený nedostatok podmienky

konania ( na č.l. 61 sa v spise nachádza riadna plná moc od žalobcu aj pre JUDr. Jána Šoltésa).
Predložením písomného plnomocenstva zástupcom žalobcu vo forme jeho úradne overenej fotokópie,
bolo preukázané oprávnenie konajúceho zástupcu zastupovať žalobcu v tejto veci a teda odstránený
vytýkaný nedostatok podmienky konania. Súčasne, tak boli schválené aj tie úkony urobené v konaní
zástupcom účastníka, ku ktorým došlo pred podpisom plnomocenstva.( pozri uznesenie NSSR sp.zn.

4 Cdo 106/2008).

17. Súdu prvej inštancie tak nič nebráni v prejednaní veci na základe podanej žaloby, nakoľko predmetná
vada konania bola predložením plnej moci na zastupovanie žalobcu odstránená. Súd teda v ďalšom
konaní bude konať so žalobcom, jeho právnym zástupcom a žalovaným.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d/
v spojení s § 391 C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude
povinnosťou súdu prvej inštancie prejednať vec samú na základe podanej žaloby a v novom rozhodnutí
vo veci rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).