Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215210056
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215210056.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej v právnej veci žalobkyne: K. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom U. Q., S.H. H. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou so sídlom Nové
Zámky,Podzámska32,IČO:31825362,protižalovanému:O.A.,nar.XX.XX.XXXX,L.,C.1,ozrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Komárno z 01. 12. 2016, č.k. 7C/83/2015-149, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu v podiele 1-
ina k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. T., zapísané na Okresnom úrade Komárno,
katastrálnom odbore, na LV č. XXX ako parcele registra „C“, parc. č. 863 - záhrady o výmere 345

m2, parc. č. 864 - zast. plochy a nádvoria o výmere 586 m2, s rodinným domom so súp. č. XXXX a
parc č. 865 - záhrady o výmere 804 m2 a vyporiadal ich tak, že nariadil predaj nehnuteľností a výťažok
z predaja rozdeliť medzi strany sporu podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Právne vec odôvodnil
ustanoveniami § 136 ods. 1, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a
§ 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). V odôvodnení ďalej

uviedol, že vyššie citované nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pretože situovanie stavby rodinného
domu pozdĺž hranice so susediacim pozemkom, bez nákladnej investície, by nebolo možné deliť na dve
rovnocenné bytové jednotky. Poukázal pritom aj na nedostatok finančných prostriedkov najmä na strane
žalovaného, ktorý to nepopieral. Vzhľadom k nedostatku finančných prostriedkov na strane žalovaného
a neochoty žalobkyne investovať ďalšie finančné prostriedky do trov konania, je nepochybné a zrejmé,
že v prejednávanom prípade je jediná možnosť a to zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo

nariadením predaja nehnuteľností a výťažok z predaja podľa veľkosti podielov rozdeliť stranám sporu.
Neprihliadol k námietkam žalobkyne, že žalovaný nadstavbu znehodnotil. Naviac nie je možné ustáliť,
kedy rodinný dom bol vo výlučnom užívaní tej-ktorej strany sporu. Vzhľadom na poučenie zo strany
súdu, kedy bola stranám sporu poskytnutá lehota na poskytnutie dôkazov, ktorá bola dostatočne dlhá
a uplynula dňom 28.11.2016 nič nebránilo stranám sporu zabezpečiť si svedkov, prípadne predložiť
požadované posudky. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení ohľadne zdevastovania

stavby žalovaným v rokoch 2013 - 2015, pretože väčšiu časť bol žalovaný mimo miesta bydliska a vo
vyšetrovacej väzbe. Naviac, v tomto období už ani nemal kľúče od nehnuteľnosti, a preto je vylúčené,
aby žalovaný svojim konaním poškodil a znehodnotil rodinný dom. Výrok o trovách konania odôvodnil
ustanovením § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie je predčasné, pretože
nesprávnymprocesnýmpostupomsúdudošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,prenevykonanienavrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Rozhodnutie prvoinštančného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže je v rozpore so spôsobom vyporiadania
uvedeným v § 142 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie nariadil predaj nehnuteľnosti, hoci mala záujem

o nehnuteľnosti a preukázala i svoju solventnosť. Uviedla, že z celého konania nevyplývalo, že by
v konečnom dôsledku nemala záujem o nehnuteľnosti, pretože mala pri navrhovaných spôsoboch
vyporiadania záujem o to, aby nehnuteľnosť nebola ďalej devastovaná zo strany žalovaného. Súd prvej
inštancie napriek jej požiadavke prikázať vec do jej výlučného vlastníctva za náhradu s preukázaním
solventnosti, rozhodol bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré navrhovala a to v podstate tretím spôsobom

upraveným v § 142 ods. 1 OZ. Súd odmietol vykonať ňou navrhované dôkazy. V priebehu konania sa
skutkové okolnosti menili hlavne na strane žalovaného, a preto prostriedky procesného útoku podľa jej
názoru boli riadne a včas navrhnuté na pojednávaní konanom dňa 01.12.2016, a preto ich nevykonanie
považuje za nezákonné.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom.

Jeho prvoradým záujmom je ukončenie konfliktov s rodinou, s ktorou nemá záujem sa stretávať ani
komunikovať.

4. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na
všetky konania a to na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami
tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §

380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že jej odvolanie je dôvodné.

7.Predmetom konania je žaloba žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. T. zapísané na Okresnom úrade Komárno, katastrálnom
odbore, na LV č. XXX ako parcele registra „C“, parc. č. 863 - záhrady o výmere 345 m2, parc. č. 864 -
zast. plochy a nádvoria o výmere 586 m2, s rodinným domom so súp. č. XXXX a parc č. 865 - záhrady
o výmere 804 m2. Vyporiadať nehnuteľnosti navrhla tak, že výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne v jednej polovici k celku sa stane žalovaný, pričom je povinný vyplatiť žalobkyni titulom

finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 20.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na
pojednávaní konanom dňa 03. 05. 2016 žalobkyňa navrhla vyššie špecifikované nehnuteľnosti prikázať
do jej výlučného vlastníctva a žalovaného zaviazať titulom vyporiadania zaplatiť jej sumu 4.000 eur.
Tento návrh zdôvodnila tým, že žalovaný je vo vyšetrovacej väzbe a nehnuteľnosť, ktorú užíval značne
zdevastoval, preto hodnota výplaty z jej strany je nižšia než ako požadovala od žalovaného. Keďže k

dohode medzi stranami sporu ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nedošlo,
rozhodol o zrušení a vyporiadaní súd s odkazom na ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka.
8. Podľa § 142 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. zákonníka je
zrejmé, že Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva

a súčasne aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Predpokladom zrušenia podielového spoluvlastníctva
je preukázanie aktívnej legitimácie na strane žalobcov ako aj preukázanie pasívnej legitimácie na strane
žalovaného.9. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne
umožňuje zamietnutie žaloby na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom,
t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých

spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých
účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom
vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Za primeranú
náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, nemožno považovať
stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. Primeranú náhradu je
treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok

obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený
ostatným spoluvlastníkom. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen na konštrukcii
a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t.j. na dopyte a ponuke v danom mieste
a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať.
Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a

pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu.
Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne hovorí o primeranej náhrade, a nie
o náhrade určenej podľa cenového predpisu. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov
rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú
hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za

ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.

10. Spoluvlastníctvo veľmi úzko nadväzuje na ochranu vlastníckeho práva poskytovanú najmä podľa
čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých účastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu k spoločnej

veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojim podielom nakladať len s ohľadom na záujmy
ostatných spoluvlastníkov. Preto rovnako tak, ako nikto v zásade nemôže byť spravodlivo nútený,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, predpokladom vyporiadania spoluvlastníkov prikázaním veci za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je to, že spoluvlastník, ktorému sa má
vec prikázať, s tým súhlasí. Ak spoluvlastník vec nechce, súd mu ju nemôže prikázať, i keby uňho

boli predpoklady účelného využitia veci. Občiansky zákonník dáva prednosť tomu, aby bolo podľa
možnosti zachované vlastnícke právo doterajším spoluvlastníkom alebo aspoň niektorým, prípadne i
len jednému z nich. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, spočívajúci
v prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu alebo v nariadení
predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. Za takéto prípady sa

považujú všetky tie, kde by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci a jednak
prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich
povahe a spoločenskému záujmu. Tam, kde nie je reálne rozdelenie veci dobre možné, prichádza
do úvahy prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú,
pričom podmienkou prikázania veci je poskytnutie primeranej náhrady tým spoluvlastníkom, ktorí stratia

svoj spoluvlastnícky podiel. Súdy pri úvahe o tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť
vec prikázaná, sú povinné prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci,
a tiež sa musí zaoberať aj posúdením, či spoluvlastníci, ktorým má pripadnúť celá vec, disponujú
finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady druhému zo spoluvlastníkov. Z ustálenej
judikatúry vyplýva, že súd môže prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť

zaplatiť primeranú náhradu. Ak súd prikazuje vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, vyjadrí vo výroku rozsudku, že sa celá vec prikazuje buď jednému spoluvlastníkovi
do výlučného vlastníctva alebo viacerým spoluvlastníkom do podielového spoluvlastníctva a v akom
pomere, a nie že podiel niektorého spoluvlastníka prikazuje jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.
Keďže predmetom zrušenia a vyporiadania je vždy celá vec, nemožno preto prikazovať do výlučného

vlastníctva podiely ostatných spoluvlastníkov. V prípade, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce,
nariadi súd predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Predpoklad „ak vec
nechce žiadny zo spoluvlastníkov“ je naplnený aj vtedy, ak jeden alebo viacerí spoluvlastníci síceprikázanie veci do svojho vlastníctva navrhujú, ale nie sú schopní zostávajúcemu spoluvlastníkovi
vyplatiť primeranú náhradu.

11. Z hľadiska skutkového stavu je zrejmé, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
každý v podiele 1-ina k celku nachádzajúcim sa v kat. úz. T., zapísané na Okresnom úrade Komárno,
katastrálnom odbore, na LV č. XXX ako parcele registra „C“, parc. č. 863 - záhrady o výmere 345 m2,
parc. č. 864 - zast. plochy a nádvoria o výmere 586 m2, s rodinným domom so súp. č. XXXX a parc č. 865
-záhradyovýmere804m2,pričomžalobkyňanechcenaďalejzotrvaťvtomtospoluvlastníckomvzťahua

pretože k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkmi nedošlo.
Žalobkyňa využila svoje právo domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym výrokom súdu. Žalobou požadovala zrušiť podielové spoluvlastníctvo a jeho vyporiadanie
vykonať prikázaním nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva za náhradu 6.000 eura (na pojednávaní
dňa 01. 12. 2016). Rovnako tak je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti doposiaľ uspokojujú bytové
potreby žalovaného. Žalovaný v priebehu konania argumentoval, že nemá finančné prostriedky na

poskytnutie požadovanej náhrady za prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, pretože bol rok
bez pracovného pomeru a má zdravotné problémy. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 01. 12. 2016 uviedla,
že vyššie špecifikované nehnuteľnosti sú reálne deliteľné, čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal
a následne prejavila záujem o prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva vzhľadom na
insolventnosť žalovaného.

12. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, rozoberajúc prejednávanú vec vo svetle vyššie
uvedených teoretickoprávnych východísk, ako i skutkových zistení dospel k záveru o vecnej
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Za
situácie, keď strany sporu spochybnili možnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania,

sú reálne deliteľné, nesprávne súd prvej inštancie posudzoval možnosť zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva tretím zo zákonných spôsobov, a to predajom nehnuteľností. Vôbec sa
nezaoberal ani možnosťou prikázať nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu,
pokým by však nezistil možnosť vyporiadania sporných nehnuteľností reálnou deľbou. V tomto smere
však dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď mal za preukázané, že sú splnené podmienky

pre predaj nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku medzi podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich
spoluvlastníckeho podielu. V tejto súvislosti odvolací súd len opätovne zdôrazňuje, že aplikovanie
tretej možnosti zrušenia podielového spoluvlastníctva, musí pri procesnom postupe dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušenia spoluvlastníctva, lebo sú preň
záväzné. V prvom rade je potrebné skúmať reálnu deľbu nehnuteľností. Predpokladom vyporiadania

spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu je to, že spoluvlastník, ktorému sa má vec
prikázať s tým súhlasí; v opačnom prípade súd mu ju nemôže prikázať. Žalobkyňa už pred súdom prvej
inštancieuviedla,žeonehnuteľnostimázáujem,keďžežalovanýnemádostatokfinančnýchprostriedkov
na výplatu spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd poznamenáva, že ani výrok napadnutého rozsudku
nezodpovedá zákonným požiadavkám.

13. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie prioritne po doplnení dokazovania na základe
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, uplatnenými stranami v konaní, posúdiť možnosti
reálnej deľby vyššie špecifikovaných nehnuteľností, ak to nebude dobre možné pristúpiť k zrušeniu
podielového spoluvlastníctva a v rámci vyporiadania celú nehnuteľnosť prikázať žalobkyni za primeranú

cenu a až nakoniec skúmať možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu
nariadením predaja nehnuteľností a rozdelením výťažku medzi nich podľa ich podielov.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)
bude postupovať v zhora uvedenom smere a vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne i o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).