Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217201238
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217201238.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej vo veci žalobkyne: Československá obchodná
banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36854140, zastúpenej splnomocnenkyňou: HMG
LEGAL, s.r.o., Červeňova 14, 811 03 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO : 35885459, proti
žalovanej: R. D., nar. XX. F. XXXX, trvalo bytom A. I., W. H. 1371/32, o zaplatenie 815,91 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 23. januára
2018 č. k. 5Csp/24/2017-102, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a II. žalovanej nepriznal náhradu trov

konania. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 106 ods. 1 písm. c/, § 129 ods.
1, § 132 ods. 1 a 2 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov); § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5 a 9, § 54 ods. 1 a 2 a § 565 O.z. (zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou súdu 25.1.2017 domáhala zaplatenia pohľadávky 815,91 eur, so zmluvným úrokom vo
výške 19,50% ročne zo sumy 803,11 eur od 21.2.2015 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania

8,05% ročne zo sumy 815,91 eur od 21.2.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že medzi
žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo
forme povoleného prečerpania /revolvingový úver/ dňa 16.10.2009 pod č.003369118R, bol poskytnutý
revolvingový úver s povoleným čerpaním vo výške 600 eur, z ktorej sumy mala čerpať žalovaná celkom
803,11 eur, pre nedodržanie zmluvných podmienok žalobkyňa dňom 20.2.2015 mal určiť splatnosť
úveru (zdokladované výzvami na zaplatenie pohľadávky zo 7.10.2014, 22.10.2014 a 20.11.2014 ako

aj oznámením o zosplatnení z 21.2.2015, doručené žalovanej dňom 26.2.2015). Žalovaná potvrdila,
že úverový limit od žalobkyne bol vo výške 600 eur, nerozumela spôsobu výpočtu výšky pohľadávky,
keď mala úverový limit do 600 eur, ako sa dopracovala žalobkyňa k sume 815,91 eur. Žalovaná
nespochybnila zasielanie výziev na zaplatenie, ktoré však v každom prípade mala prevziať jej matka,
výzvy jej odovzdané neboli, inak by zostatok bola uhradila.
Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, podľa ktorého žalobkyňa povolila dňa

16.10.2009 písomným oznámením o poskytnutí úveru vo forme povoleného prečerpania z bežného účtu
do výšky úverového limitu 600 eur, s čerpaním od 16.10.2009, s dojednanou úrokovou sadzbou 18,50
% ročne, platná do doby, pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa článku VIII.
bod 10 Podmienok pre vydávanie a používanie ČSOB Kreditnej karty, s dojednanou priemernou výškou
RPMN 19,38% . Žalobkyňa opakovane vyzvala žalovanú dňa 29.9.2014, 7.10.2014 a 22.10.2014,
bez pripojenia návratiek, pričom žalovaná tvrdila, že tieto výzvy preberala jej matka, ktorá jej ich

neodovzdala, rovnako výzvu z 20.11.2014, doručenú dňa 25.11.2014.Výzvy obsahovali rôzne výšky
nedoplatkov. Dňom 21.2.2015 oznámila žalobkyňa žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 20.2.2015, svýškou pohľadávky v sume 815,91 eur, ktorú mala zaplatiť bezodkladne na určený účet, oznámenie
žalobkyňa zasielala doporučene, bolo prevzatá dňom 26.2.2015, nie je z neho zrejmé k akému dátumu
aká výška pohľadávky vznikla.

Súd prvej inštancie výzvou z 27.4.2017 vyzval žalobkyňu aby sa vyjadrila k možnosti posúdenia
nároku v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy a v súvislosti
s tým uviedla dátum splatnosti splátky pri nesplnení, ktorej sa stal zročným celý dlh. Žalobkyňa vo
vyjadrení doručenom súdu 26.5.2017 poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 12.3.2015
sp. zn. 26Cob/58/2014, kde odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR o možnosti

dohody strán zmluvy o úvere, že zmluvné úroky sa stanú súčasťou istiny a z toho vyplývajúce právo
veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takejto zvýšenej istiny platil dohodnutú
alebo zákonnú výšku úroku z omeškania, ktorá dohoda mala vyplynúť aj z obchodných podmienok
dojednaných medzi zmluvnými stranami. Čo do spôsobu výpočtu výšky pohľadávky sa odvolal na
špecifikáciu čerpania úveru a jeho splácania, s vysvetlením pojmov pri počítaní výšky pohľadávky,
bez algebrického výpočtu výšky pohľadávky na základe ním všeobecne opísaného spôsobu výpočtu.

Vzhľadom na charakter revolvingového úveru podľa žalobkyne potom nebolo možné určiť konečnú
splatnosť úveru, pričom údaje o žalobkyni považovala za uvedené priamo v zmluve.
Výzvou z 27.6.2017 žiadal súd špecifikovať spôsob výpočtu výšky pohľadávky vzhľadom na
nezrozumiteľné vyhlásenie zosplatnenia úveru, keď predžalobné výzvy obsahujú rôzne výšky
nedoplatkov bez bližšieho určenia. Z odpovede žalobkyne z 10.8.2017 spôsob výpočtu výšky uplatnenej

pohľadávky nebolo možné zistiť, keď k vyjadreniu žalobkyňa opäť pripojila doklady o pohybe na účte
žalovanej, doklad označený ako špecifikácia pohľadávky, kde okrem čerpania úveru, zaplatenia celkom,
sa uvádzajú údaje o kapitalizácii, bez bližšieho vysvetlenia, keď následne uvádza zaplatenie istiny, úroku
z úveru, úrokov z omeškania, poplatkov, nie je zrejmé čo predstavuje suma označená ako kapitalizácia.
Žalovaná vo svojej výpovedi nespochybnila existenciu zmluvného vzťahu so žalobkyňou, keď si

nepamätala genézu tejto zmluvy. V jej písomnom vyjadrení z 10.10.2017 mala zato, že pohľadávka
žalobkyne mal byť uhradená z úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, keď ona poskytnuté
navýšenia úverového rámca nevyužívala. Ako dôkaz pripojila výpis z účtu č.XXXXXXXXXX za rok 2012,
keď limit 600 eur poskytnutý 10.10.2012 a 12.7.2013 nečerpala.
Súd prvej inštancie uzavrel, že z predložených listinných dôkazov nebolo možné zistiť, že by zo strany

banky bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžných súm v stanovenej dobe a ako dôsledok neplnenia po
obdržaní výzvy by dôvodne vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu. Žalovaná bola povinná zabezpečiť na
svojom účte finančnú hotovosť zodpovedajúcu výške dojednanej splátky úveru v zmysle čl. VIII. bod
3 (Podmienok pre vydania a používanie ČSOB kreditnej karty), a to 5% z čerpanej sumy, najmenej
15 eur s tým, že v prípade ak v deň splatnosti, ktorý bol dohodnutý vždy k 20. dňu toho ktorého

mesiaca,nebudeuhradenásplátkavovýškepodľabodu3.,bolabankaodnasledujúcehodňaoprávnená
neumožniť ďalšie čerpanie úverového limitu (čl.VIII.ods.13 Všeobecných zmluvných podmienok). Podľa
článku XII. ods.6. Všeobecných zmluvných podmienok, zmluva mohla zaniknúť len dohodou zmluvných
strán alebo písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zo strán, bez udania dôvodu alebo zrušením kreditného
účtu. Za výpoveď držiteľa karty sa považovalo aj samotné vrátenie karty banke, ak sa s bankou

nedohodli inak. Výpovedná doba bola dvojmesačná, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení
výpovede. Z uvedeného je zrejmé, že k riadnemu ukončeniu zmluvného vzťahu nedošlo. Žalovaná
tvrdenia o zrušení zmluvy nedoložila. Žalovaná mala čerpať úverový rámec 600 eur, keď podľa dokladu
označeného ako príloha špecifikácie pohľadávky, žalovaná celkom čerpala 4.788,31 eur, z čoho zaplatila
4.742,83 eur, kde sú uvedené údaje bližšie nešpecifikované, ako kapitalizácia, čo v sebe zahŕňa, spôsob

výpočtu úrokov, úrokov z omeškania, dokladá ako dôkaz na svoje tvrdenia, má sa za to, že tieto nie
sú smerodajné pre súd, pokiaľ žaloba neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera
svoj nárok. Bolo dôležité, aby žalobkyňa poskytla súdu informáciu (samozrejme túto preukázala), ako
žalobkyňa splátku započítala na istinu, úroky a na poplatky. Žalobkyňa je povinná špecifikovať jednotlivé
nároky, ktoré si žalobou uplatňuje, t. j. jej povinnosťou je uviesť akú sumu žiada titulom istiny a akým

spôsobom ju vypočítala, akú časť pohľadávky tvoria úroky a ako ich vypočítala, akú časť tvoria poplatky
aakoichvypočítalaarovnakoúrokyzomeškania,aksúnejakýmspôsobomužvyčíslené,abymoholsúd
skúmať opodstatnenosť nároku žalobkyne. Žalobkyňa musí uviesť akú sumu doposiaľ žalovaná zaplatila
na istine, úrokoch a poplatkoch a úrokoch z omeškania. Ak žalobkyňa nešpecifikuje jednotlivé nároky
požadovaným spôsobom a súd nebude môcť preskúmať opodstatnenosť daných nárokov žalobkyne,

v takom prípade žalobkyňa neunesie povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a súdu neostane iná
možnosť ako žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie mal za to, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere
nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobkyne ďalšou výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle §
129 ods.1 CSP, pričom zo zákona priamo vyplýva, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemôže byťnahradené odkazom na listinné dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Žalobkyňa si pritom musela byť vedomá,
že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoje tvrdenia o výške nároku, o to viac, že je
zastúpenásplnomocnenýmzástupcomsprávnickým vzdelaním.Tentonedostatokpodaniamohlazhojiť

účasťou na pojednávaní, kde by ju sudkyňa mohla oboznámiť s tým, čo považuje za sporné. Žalobkyňa
sapojednávanianezúčastnila,musíznášaťnegatívne dôsledky.Keďžežalobkyňanepreukázalaspôsob
výpočtu výšky pohľadávky a ani z predložených dokladov tento nebolo možné zistiť. Súd prvej inštancie
žalobu v celom rozsahu zamietol.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods.1 a 2 CSP, vecne vznikom

žalovanej nároku na náhradu trov konania, ktorú však žalovanej nepriznal, nakoľko týmto konaním jej
trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho
zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Ako odvolacie dôvody uviedla dôvody uvedené v § 365
ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Vytkla súdu prvej inštancie, že pri vydaní napadnutého rozsudku pochybil,

nakoľko v konaní nedošlo k úplnému a správnemu zisteniu skutkového stavu a súd prejednávanú
vec nesprávne posúdil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, resp. žalobkyňou predložené dôkazy nevykonal. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatuje,
že zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov nebolo možné zistiť, že žalovaná bola v stanovenej
lehote vyzvaná na úhradu dlžných súm, v dôsledku čoho žalobkyňa nemohla dôvodne vyhlásiť

predčasné zosplatnenie poskytnutého úveru. Na základe uvedeného si súd osvojil záver, že k riadnemu
ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami nedošlo. V tom istom bode napádaného rozsudku súd
uvádza, že z listinného dôkazu označeného ako Špecifikácia pohľadávky vyplýva, že žalovaná celkovo
vyčerpala sumu 4.788,13 eur, z ktorej čiastkovými úhradami uhradila sumu vo výške 4.742,83 eur.
Ďalšie údaje, obsiahnuté v predloženom listinnom dôkaze, špecifikácia pohľadávky, boli pre súd bližšie

nešpecifikované a z toho dôvodu neboli pri rozhodovaní súdu smerodajné. Za smerodajné ich súd
nepovažoval preto, lebo podľa jeho názoru žaloba neobsahovala opísanie rozhodujúcich skutočností
takým spôsobom, akým to zákon žalobcovi ukladá. Súd teda dospel k záveru, že na základe žalobkyňou
predložených dôkazov nie je možné posúdiť oprávnenosť jej nároku, žalobkyňa neuniesla povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť a súd teda žalobu v celom rozsahu zamietol. Svoje rozhodnutie o

zamietnutí žaloby v celom rozsahu odôvodnil tým, že jeho povinnosťou nebolo nahrádzať dôkaznú
aktivitu žalobkyne ďalšou výzvou na odstránenie (vád) podania v zmysle § 129 ods. 1 CSP. V tejto
súvislosti súd poukázal na § 132 CSP, zdôraznil, že účasťou právneho zástupcu na pojednávaní
mohol byť nedostatok podania zhojený a právny zástupca žalobkyne mohol byť oboznámený s tým,
čo je považované za sporné, zamietnutie žaloby v celom rozsahu je negatívnym následkom neúčasti

žalobkyne a jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 23.1.2018. Žalobkyňa poukázala na obsah
žalobného návrhu, v ktorom zrozumiteľne a určito opísala okolnosti, ktoré ju viedli k podaniu žaloby. Tam
uvedené tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, sú podľa názoru žalobkyne
jednoznačné a konkrétne natoľko, že nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalobkyňa v žalobe
jasne uviedla, na základe akej zmluvy vznikol záväzkový vzťah medzi stranami, uviedla čo bolo obsahom

tohto právneho vzťahu, taktiež poukázala na to, že žalovaná si v súlade so zmluvnými ustanoveniami
neplnila svoje povinnosti, na ktoré sa v zmluve zaviazala, riadne a včas. Na podporu svojich tvrdení
označila a priložila k žalobe listinné dôkazy preukazujúce rozhodujúce a ňou tvrdené skutočnosti.
Žalobkyňa má za to, že skutkový dej bol jasný, zrozumiteľný, určitý, no najmä nezameniteľný s iným
skutkom. Čo sa týka výšky uplatňovanej pohľadávky, žalobkyňa v žalobe uviedla z akých častí táto

pozostávakzosplatneniuúveru(nezaplatenáistinaanezaplatenériadneúroky)atakistonapreukázanie
výšky uplatňovanej pohľadávky priložila listinný dôkaz - Špecifikácia pohľadávky. Preto sa žalobkyňa
nestotožnila s názorom súdu o tom, že v prejednávanom konaní žalobkyňa opísanie rozhodujúcich
skutočností nahradila odkazom na listinné dôkazy. Ustálená judikatúra za rozhodujúce skutočnosti
považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť.

Žalobkyňa musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje
svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť
predmet konania po skutkovej stránke. Žalobkyňa nesúhlasila s úvahami súdu, že z predložených
dôkazov je zrejmé, že k riadnemu ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami nedošlo. Je názoru,
že súd aplikoval na daný skutkový stav nesprávnu právnu normu (§ 565 O.z.) a práve v dôsledku tejto

nesprávnosti dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu o tom, že nedošlo k riadnemu ukončeniu
zmluvného vzťahu. Vyhlásenie žalobkyne o predčasnom zosplatnení poskytnutého úveru malo byť
subsumovanépodust.§53ods.9O.z..Akbytedarozhodnutiesúduvychádzalozosprávnehoprávneho
posúdenia, na základe predložených listinných dôkazov (upomienka z 29.9.2014, z ktorej obsahu jezrejmé, že nebola uhradená splátka kreditnej karty splatná dňa 20.9.2014, posledná výzva na úhradu
pohľadávky z 20.11.2014, v ktorej bola žalovaná upozornená na možnosť uplatnenia práva žalobkyne na
predčasné zosplatnenie úveru a Oznámenie o zosplatnení úveru z 21.2.2015) by súd dospel k záveru,

že žalobkyňa dôvodne a v súlade so zákonom vyhlásila predčasné zosplatnenie poskytnutého úveru.
Žalobkyňa poukázala na nesprávne tvrdenia súdu o tom, že listinný dôkaz Špecifikácia pohľadávky
neobsahuje údaje bližšie špecifikované a preto na tieto údaje súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal.
Nesprávnosť tejto časti odôvodnenia, na podklade ktorej si súd osvojil názor, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, sa žalobkyni javí v tom, že už vo vyjadrení k výzve súdu z 24.5.2017 ozrejmila

súdu údaje uvedené v Špecifikácii pohľadávky, resp. vysvetlila, čo jednotlivé položky znamenajú a
čo je ich obsahom a v neposlednom rade poukázala aj na znenie Podmienok pre ČSOB kreditné
karty (čl. VIII bod 17), z ktorého je zrejmé pochopiť neopodstatnenosť námietok žalovanej (úverový
limit na kreditnej karte bol schválený a žalovanej prístupný na čerpanie do výšky 600 eur a žalobou
uplatnená suma je vo výške 815,91 eur). Žalovaná svojím vlastným aktívnym konaním (napr. výbery
z kreditnej karty v bankomatoch, platba kartou v obchodných reťazcoch, prevodné príkazy z kreditnej

karty) mohla čerpať finančné prostriedky do výšky 600 eur. V prípade, že úverový limit vyčerpala až
do tejto maximálnej výšky 600 eur, úroky a debetné úroky boli účtované na ťarchu kartového účtu, v
dôsledku čoho dochádzalo k navýšeniu vyčerpanej sumy aj nad rámec úverového limitu (aj v prípade,
že by úverový limit nebol zo strany žalovanej vyčerpaný do maximálnej výšky, dochádzalo by k jeho
navýšeniu o úroky). Taktiež z predloženej špecifikácie vyplýva, akým spôsobom došlo k započítaniu

jednotlivých súm na istinu, riadne úroky, úroky z omeškania, prípadne poplatky. Čerpanie a splácanie
úveru žalovanou taktiež vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu č. 4009021842, z ktorého
je zrejmé, kedy a v akej výške žalovaná finančné prostriedky čerpala, t. j. kedy a v akej výške boli
žalobkyňou žalovanej poskytnuté. Na základe predloženej špecifikácie, ako aj výpisu z úverového
účtu žalovanej, žalobkyňa považuje za preukázané, kedy a koľko finančných prostriedkov žalovaná

čerpala, ako aj to, koľko žalobkyni uhradila. Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením súdu o jej slabej
dôkaznej aktivite, pričom dala do pozornosti jej vyjadrenie k výzve súdu zo 7.8.2017, v ktorom na
výzvu súdu ozrejmovala a opisovala údaje obsiahnuté v upomienke z 29.9.2014, Výzve na zaplatenie
dlžnej čiastky, Opakovanej výzve na zaplatenie dlžnej čiastky, Poslednej výzve na úhradu pohľadávky
a v Oznámení o zosplatnení úveru, pretože tie sa pre súd javili ako nezrozumiteľné. Práve naopak

žalobkyňa je toho názoru, že z výzvy súdu, ktorá bola súčasťou predvolania na pojednávanie na deň
26.9.2017 je zrejmé, že súd sa s obsahom žalobkyňou predložených dôkazov vôbec neoboznámil
(ak by si súd prečítal predmetné upomienky a výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky, nikdy by nemohol
dospieť k tomu, že je prikladaných viacero oznámení o zosplatnení, kde sú uvedené diametrálne odlišné
sumy na úhradu). Pojednávania konaného 26.9.2017 (žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že bolo toto

pojednávanie otvorené) sa žalobkyňa ani jej právny zástupca nezúčastnili (svoju neprítomnosť riadne a
včasospravedlnili)zdôvoduhospodárnostikonania(navyšovanietrovkonania),pretožežalobkyňamala
za to, že súdu relevantným spôsobom, jasne a zrozumiteľne objasnila všetky dopytované skutočnosti.
Žalobkyňa sa nestotožňuje s v odôvodnení prezentovaným názorom, že nedostatok podania podľa
ust. § 129 ods. 1 CSP bolo možné zhojiť účasťou na pojednávaní, kde by súd mohol žalobkyňu

oboznámiť s tým, čo považuje za sporné. Pojednávanie, ktoré sa konalo 26.9.2017 bolo odročené na
23.1.2018 s tým, že v predvolaní na predmetné pojednávanie doručené právnemu zástupcovi žalobkyne
nebolo uvedené, z akých dôvodov bolo pojednávanie odročené, nebola k nemu pripojená zápisnica
z predchádzajúceho pojednávania (z ktorej by vyplýval predbežný právny názor súdu a z ktorej by
bolo zrejmé, ktoré tvrdenia a skutočnosti považuje súd za sporné a ktoré nie), ani neobsahovalo výzvu

súdu na ozrejmenie sporných skutočností (ktoré by predostrel na predchádzajúcom prvom pojednávaní,
ak by bolo otvorené a konalo sa). K predvolaniu na pojednávanie na deň 23.1.2018 bolo pripojené
len vyjadrenie žalovanej, doručené na súd 10.10.2017 a práve z tohto dôvodu mala žalobkyňa za to,
že súdu nie sú sporné žiadne iné skutočnosti okrem tých, ktoré sú uvedené vo vyjadrení žalovanej.
Žalobkyňa sa k podaniu žalovanej vyjadrila 23.11.2017. Ak súd považoval za sporné aj iné skutočnosti

(nakoľko sa konalo pojednávanie dňa 26.9.2017 mal mať súd už vytvorený predbežný právny názor s
tým, ktoré tvrdenia považuje za sporné a ktoré nie) ako tie, ktoré boli uvedené v podaní žalovanej z
10.10.2017, bolo by v súlade so zásadou hospodárnosti konania, aby spolu s vyjadrením žalovanej z
10.10.2017 doručil aj výzvu na objasnenie skutočností a tvrdení, ktoré považuje za sporné. Žalobkyňa
poukázala na zápisnicu z pojednávania z 23.1.2018 s prihliadnutím najmä na konštatovanie súdu o

sporných a nesporných tvrdeniach strán sporu, resp. či vôbec takéto konštatovanie obsahuje (žalobkyňa
nemala k dispozícii do času podania tohto odvolania predmetnú zápisnicu k nahliadnutiu), keď sa súd
odvoláva na možnosť zhojenia vady podania touto časťou priebehu pojednávania. Žalobkyňa nesúhlasí
ani s právnym názorom súdu o tom, že v prejednávanom prípade išlo o vadu podania v zmysle §129 ods. 1 CSP, pretože v tomto zmysle je za vadu podania považovaná nezrozumiteľnosť alebo
neurčitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o
obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si

ten, kto podanie urobil svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza
nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou a podobne. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým
také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa ust. § 124 CSP
zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. Neurčité je
také podanie, ktoré vzbudzuje napr. pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán sporu,

alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť. Žalobkyňa je názoru, že jej podanie
vo veci samej je úplné a zrozumiteľné, že si splnila svoju zákonnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť, opísala rozhodujúce skutočnosti vo veci, vysvetlila a ozrejmila vo svojich podaniach pre
súd nezrozumiteľné skutočnosti (ktoré boli súdu nezrozumiteľné len z toho dôvodu, že sa s obsahom
predložených listinných dôkazov neoboznámil úplne). Vzhľadom na vyššie uvedené mala žalobkyňa
za to, že súd postupoval nesprávne, aj v dôsledku čoho rozhodol nesprávne, keď dospel k záveru,

že žalobkyňa neuniesla dôkaznú povinnosť. Z predloženej špecifikácie pohľadávky, ako aj z výpisu z
úverového účtu žalovanej jednoznačne vyplýva odôvodnenosť žalobkyňou uplatnenej pohľadávky, ako
aj skutočnosť, akým spôsobom žalobkyňa k žalovanej sume dospela. To, akým spôsobom žalobkyňa
dospela k vyčísleniu uplatňovanej pohľadávky, ako aj to, čo znamenajú jednotlivé položky v predloženej
špecifikácii pohľadávky, žalobkyňa ozrejmila súdu vo viacerých vyjadreniach. Súd teda mal možnosť

preskúmať a posúdiť, či tvrdenia žalobkyne zodpovedajú skutočnosti. Žalobkyni nedalo nevyjadriť sa
k štruktúre a k forme akou súd vyjadril svoje odôvodnenie napádaného rozhodnutia, s prihliadnutím
najmä na vetnú konštrukciu, na poradie slov vo vete dané významovými, gramatickými a rytmickými
faktormi, na skloňovanie jednotlivých slov a na usporiadanie jednotlivých vetných členov. Už len z
tohto dôvodu je rozhodnutie súdu nezrozumiteľné a vety obsiahnuté v odôvodnení nemajú žiaden

logický význam, čo spôsobuje náročnú obtiažnosť čítania s porozumením. Podľa názoru žalobkyne
odôvodnenie napádaného rozhodnutia ani zďaleka nespĺňa náležitosti, ktoré Ústavný súd Slovenskej
republiky subsumuje pod základné ústavné právo, právo na súdnu ochranu. Ústavný súd uvádza:
„Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom

vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné“. Žalobkyňa mala za to, že uniesla dôkazné bremeno a súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil, pričom dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, resp. niektoré zo žalobkyňou predložených dôkazov vôbec nevykonal. Súd tak
postupoval nesprávne, keď žalobu zamietol. Nakoľko v konaní došlo k predloženiu spomínaných

dôkazov,žalobkyňasanemôžestotožniťsozáveromsúdu,ženepreukázalavýškužalobouuplatňovanej
sumy. Na základe uvedeného žalobkyňa tvrdí, že napádané súdne rozhodnutie bolo vydané aj napriek
preukázaniu nároku žalobkyňou. Napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavné nesprávnosti spôsobené
najmä nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením veci, a preto je
nutné opravným prostriedkom žiadať odvolací súd o vykonanie spravodlivej nápravy.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
je dôvodné.

5. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď žalobu zamietol pre nepreukázanie žalobkyňou spôsobu výpočtu výšky pohľadávky, ktorý

nebolo možné zistiť ani z predložených dokladov, keď žalobkyňa nešpecifikovala jednotlivé uplatnené
nároky, súd nemohol preskúmať opodstatnenosť daných nárokov, neuniesla povinnosť tvrdenia ani
dôkaznú povinnosť. Súd prvej inštancie dôvodil i tým, že k riadnemu ukončeniu zmluvného vzťahu medzi
stranami nedošlo, keďže z predložených dokladov nebolo možné zistiť, že by zo strany banky bolažalovaná vyzvaná na úhradu dlžných súm v stanovenej dobe a ako dôsledok neplnenia po obdržaní
výzvy by dôvodne vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť dlhu.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa spolu s podanou žalobou predložila súdu Oznámenie o poskytnutí

úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg.č. 003369118R, ako aj Všeobecné obchodné podmienky
ČSOB, Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty, Špecifikáciu pohľadávky žalovanej,
tiež výzvy na zaplatenie dlžných súm (z 27.9.2014, 7.10.2014, 22.10.2014, 20.11.2014), ako i určenie
splatnosti dlhu v Oznámení o zosplatnení úveru z 21.2.2015, adresované všetky žalovanej, pričom k
výzve z 20.11.2014 a oznámeniu z 21.2.2015 predložila aj doklad o ich doručení - žalovanou podpísané

doručenky (č. l. 11 a 13). Žalovanej bolo súdom prvej inštancie doručené (dňa 18.5.2017, viď doručenku
pri č.l. 33) poučenie (č.l. 36) o.i. tiež o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP).
Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods.
1 CSP).
Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť

procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť
k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu
sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve
strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu
vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti

nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Uvedeným spôsobom je
potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej
a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 CSP (porov. rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Co 405/2017).
V zásade teda platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom

súd má možnosť určitej materiálnej korekcie. Účelom materiálneho korektívu je v rozumnej miere
zmierniť prísne formálne dôsledky nesplnenia povinnosti tvrdiť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016).
Z obsahu spisu je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne, čo do uzavretia zmluvného vzťahu so žalovanou

a výšky dlžnej sumy (podopreté vyššie uvedenými listinnými dôkazmi v prílohe žaloby), žalovaná
nepoprela (vo vyjadrení z 23.5.2017 žalovaná iba uviedla, že nerozumie odkiaľ žalobkyňa vzala istinu
815,91 eur, keď žalovaná mohla vyčerpať len 600 eur, čo nemožno považovať za účinné a kvalifikované
popretie dlžnej sumy nad 600 eur, najmä ak žalovaná v rovnakom podaní uviedla, že ak bude mať
súd preukázanú istinu 815,91 eur žiada o povolenie splácať dlh v splátkach; za účinné a kvalifikované

popretie výšky dlžnej sumy nemožno považovať ani vyjadrenie žalovanej, doručené súdu 10.10.2017,
v ktorom uviedla, že podávala zrušenie bežného účtu, povoleného prečerpania aj kreditnej karty a z
novoposkytnutého úveru zo Slovenskej sporiteľne sa vyplácajú pôvodné záväzky a tým mali zaniknúť
a tiež že nebola zo strany žalobkyne informovaná o navýšení úverového rámca, ktorý ani nevyužívala,
keď tu nebol návrh na vykonanie dôkazu preukazujúceho tvrdenia žalovanej, keď z priloženej časti

výpisu z účtu žalovanej vyplývalo iba nečerpanie istiny v istom období), ako ani doručenie výziev
na úhradu dlžných súm a určenie splatnosti dlhu v Oznámení o zosplatnení úveru z 21.2.2015 (keď
k výzve z 20.11.2014 a oznámeniu z 21.2.2015 predložila žalobkyňa už v prílohe žaloby aj doklad
o ich doručení - žalovanou podpísané doručenky, ktoré nemožno účinne a kvalifikovane poprieť len
všeobecným tvrdením, že tieto podpísala matka žalovanej namiesto žalovanej, ak sa z doručeniek

nepodáva, že by tieto podpísal niekto iný ako adresát-žalovaná a nebol tu návrh na vykonanie dôkazu
preukazujúceho tvrdenie žalovanej). Konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní spôsobu
výpočtu výšky pohľadávky (špecifikovanej v žalobe ako ku dňu zosplatnenia 20.2.2015 nesplatená istina
803,11 eur a úroky z úveru 12,80 eur, spolu 815,91 eur) ani dôvodnosti vyhlásenia bankou mimoriadnej
splatnosti dlhu tak nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov

procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP).
Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 181/2016).

6. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nie je zrejmé a určité, ako posúdil dohodnutý

spôsob plnenia a splatnosť dlžnej pohľadávky, s rozlíšením či šlo o záväzok splácať dlh splátkami,
podmienky ich splatnosti, vrátane splatnosti celého dlhu pre nesplnenie splátky, alebo dohodu o
splatnosti dlhu dohodnutým dňom, prípadne dohodu o jednostrannom právnom úkone určenia splatnosti
konkrétneho dlhu.Vzhľadom na protichodné a nejasné závery súdu prvej inštancie, napadnuté rozhodnutie postrádalo
argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním

obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015

zo 17. marca 2016).
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a
aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako
sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto

ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné a určité vysvetlenie
dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 226/03).
S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie

uvedeným spôsobom a neriadil sa ani ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho bol postup
súdu prvej inštancie v rozpore s právom strany na spravodlivý proces, preto odvolací súd podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

7. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného právnym názorom odvolacieho súdu, tak bude v ďalšom
konaní postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd
limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.
Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej
strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť

skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z
ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti. Súd prvej
inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150 a §
151 CSP, posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej
povinnosti.

Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti
(CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany
práv podľa čl. 2 CSP), svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri hodnotení použitých prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany, bude dôsledne vychádzať z preukázaných zmluvných dojednaní
strán konania, predovšetkým či došlo k uzavretiu dohody o plnení dlhu v splátkach (o podmienkach

ich splatnosti), alebo dohody o splatnosti dlhu dohodnutým dňom, prípadne určením splatnosti
dlhu jednostranným právnym úkonom, t. j. aký konkrétny záväzok žalovaná prevzala v súvislosti s
povinnosťou poskytnúť žalobkyni peňažné plnenie na úhradu využitého čerpania úveru ku kreditnej
karte, pričom bude tiež vychádzať zo správne vyhodnotenej výšky dlhu žalovanej.
Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady

kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako i prihliadať na špecifiká
tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP a nasl.).
Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátaneuvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je

odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn.

II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

8. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
V novom rozhodnutí preto rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

9. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)