Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224431
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117224431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: C. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. Poruba XX, XXX XX E. G., v konaní o zaplatenie 983,59 eura s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10.09.2018, č. k. 7Csp/343/2017-95, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a IV.

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

,,I. Pripúšťa zmenu žaloby podľa písomného podania žalobcu zo dňa 27.07.2018.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 906 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z dlžnej sumy 906 Eur odo dňa 30.12.2014 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo
výške 24 Eur splatných vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto

rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamieta.

IV. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. “

2. Citoval ustanovenia § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 1

ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (,,ZoSÚ“).

3. V odôvodnení uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 18.12.2016
podpísaná Zmluva o úvere dostupná pôžička, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v mesačných splátkach vo
výške 30,62 eura, s dátumom konečnej splatnosti 25.12.2019, v počte splátok 72, pri úrokovej sadzbe

25,50 %, priemerná RPMN bola 25,84 % a RPMN banky predstavovala 28,70 %. Súd prvej inštancie
mal za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.12.2013 spĺňa charakter
spotrebiteľskej zmluvy, preto ju súd ex offo podrobil súdnej kontrole, či spĺňa všetky náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 ZoSÚ. V uvedenej zmluve absentuje náležitosť, a to predpoklady pre výpočet RPMN podľa §9 ods. 2 písm. j.) ZoSÚ, čo spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. b.) ZoSÚ, a to bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. V článku III. bod 3.1 predmetnej úverovej zmluvy je uvedená iba
výška RPMN a priemerná RPMN na trhu v percentách. S poukazom na výšku úveru, ktorý bol poskytnutý

žalobcom žalovanému 1.000 eur, z ktorého žalovaný zaplatil sumu 94 eur, súd prvej inštancie priznal
žalobcovisumuvovýške906eur.Súdzohľadnilsúhlasžalobcuspovolenímsplátokžalovanému,apreto
žalovanému povolil predmetný dlh splácať žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 24 eur splatných
vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného
zaplatenia pod stratou výhody splátok.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). S poukazom na výrok súdu, keď súd vyhovel žalobe
iba v časti o zaplatenie sumy 906 eur, úspech žalobcu predstavoval 44,49 % a v rozsahu 55,51 % bol
žalobca neúspešný. Z tohto dôvodu súd vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a
žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a ani z

obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie
nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa §
129 CSP, nevyzval žalobcu podľa § 157 CSP a ani nevytýčil termín predbežného prejednania sporu

podľa § 168 CSP. Postup sudu prvej inštancie nebol v súlade s zásadami účelnosti a hospodárnosti
konania. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej zmluve o úvere nie sú uvedené
všetky predpoklady na výpočet RPMN. Dal do pozornosti skutočnosť, že všetky údaje, ktoré boli
potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere obsiahnuté . V tomto
sa javí odôvodnenie súdu za nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie len stroho uvádza, že

údaje v zmluve o úvere chýbajú, avšak bez bližšej špecifikácie, o aké údaje sa má jednať. V tejto
súvislosti dal sudu do pozornosti skutočnosť, že zmluva o úvere obsahuje jednak výšku úveru, úrokovú
sadzbu, dátum prvej splátky, ako aj dátum konečnej splatnosti a počet mesačných splátok. Na základe
uvedeného je zrejmé, že všetky predpoklady na výpočet RPMN v predmetnej zmluve sú uvedené a preto
súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a bezodplatnú.

Považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení za nepreskúmateľné. Dodal, že súdy
sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a
v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca
uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v
napadnutejčastiavecvrátil naďalšiekonanieanovérozhodnutie,resp.žalobevyhovelvplnomrozsahu

a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti

neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje
zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.

303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

8. Súd prvej inštancie jasne a zreteľne vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel len v časti a prečo
zamietol žalobu v časti presahujúcej istinu úveru, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám
odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím

procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny
proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je
možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.9. K odvolacej námietke žalobcu, že súd ho mal vyzvať na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa ustanovenia § 129 CSP, odvolací súd konštatuje, že ustanovenie
§ 129 CSP upravuje postup pri odstraňovaní vád podania. Žaloba žalobcu okrem všeobecných

náležitostí podania podľa ustanovenia § 127 CSP obsahovala aj osobitné náležitosti uvedené v
ustanovení § 132 a nasl. CSP, a preto nebol daný dôvod vyžadujúci vyzývať žalobcu na odstránenie
neexistujúcich vád podania.

10. Rovnako nebola možná ani aplikácia ustanovenia § 157 CSP. Možnosť vyzvať stranu sporu, aby sa

vyjadrila o určitom návrhu prichádza do úvahy iba vtedy, ak ide o návrh týkajúci sa postupu a vedenia
konania. Posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere sa postupu a vedenia konania
netýka, nakoľko súvisí s otázkou právneho posúdenia veci vyplývajúcou z príslušných hmotnoprávnych
predpisov. Pri podaní žaloby vo veci samej žalobca musí rátať i s možnosťou zamietnutia žaloby, čo
nemožno považovať za prekvapivý výsledok vzhľadom na postavenie strán, ktorých záujmy na výsledku
sporu spravidla nie sú totožné.

11. Vo vzťahu k námietke o nevytýčení termínu predbežného prejednania sporu je potrebné zdôrazniť,
že ustanovenie § 168 CSP predstavuje fakultatívny inštitút a teda súd nie je povinný pred prvým
pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu, ale má možnosť nariadiť priamo pojednávanie
podľaustanovenia§177CSP. Zobsahuspisujepreukázané,žesúdprvejinštancievytýčilpojednávanie

na deň 10.09.2018 o 10.15 hod. Predvolanie (zo dňa 25.07.2018) na toto pojednávanie bolo doručené
elektronicky (cez Ústredný portál verejnej správy) právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26.07.2018, o čom
svedčí doručenka. Žalobca požiadal, aby sa predmetné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZoSÚ znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (dostupná pôžička),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 odsek 2 písm. j/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17. Z dokazovania súdu prvej inštancie je zrejmé, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka a.s.)
a žalovaný uzatvorili dňa 18.12.2013 zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 1000 eur.

18. Je nepochybné, že zmluva o úvere zo dňa 18.12.2013 uzatvorená medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným, je štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, keďže právny predchodca
žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnostialebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň
zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ.

19. Súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladáustanovenie§11odsek1písm.a)ZoSÚvidelvabsenciináležitostíuvedenýchvustanovení
§ 9 odsek 2 písm. j/ ZoSÚ. K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) sa odvolací súd
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa,

pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším
indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky
predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil,
že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré
boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie
výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných

poplatkov. Aj keď súd prvej inštancie konkrétne neuviedol, ktoré predpoklady pre výpočet RPMN v
zmluve o úvere uzavretej medzi stranami sporu nie sú konkretizované, z obsahu zmluvy nevyplýva, ktoré
údaje boli použité pre výpočet RPMN. Iba skutočnosť, že v zmluve sú uvedené údaje o úvere bez toho,
aby z nej bolo jasne, ktoré údaje boli použité na výpočet RPMN nie je možné považovať za naplnenie
litery uvedeného ustanovenia. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie

je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej
inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

20. Tento údaj v iných dokladoch by súd akceptoval len v prípade, ak by dlžník na túto skutočnosť
bol upozornený priamo v zmluve odkazom na príslušnú listinu. V zmluve však žiadny takýto odkaz nie

je. Odvolací súd je toho názoru, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru).

21. Odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je

uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery“.

22. Čo sa týka námietky žalobcu o neprimeranosti a nevyváženosti poskytnutia ochrany spotrebiteľovi,
odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013,
sp. zn. 6MCdo/9/2012, podľa ktorého kým rešpektovanie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) je potrebné

vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým
je „princíp ochrany spotrebiteľa“. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite
praktického života odporuje požiadavka na podrobnú (až detailnú) znalosť právnych predpisov zo strany

spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti,
mu nemôže byť na ujmu.

23. Za tohto stavu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch III.
a IV. ako vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu
odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných

princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konanianevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).