Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617208100
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617208100.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudkýň JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: 1/ C. H., rod. F., 2/ E.
F. (žena U. P. ), 3/ E. F. (žena H., rod. X.), 4/ H. F., rod. J., vd., 5/ J. F. (žena C., rod. P.), 6/ E. F., 7/ S. F.
(žena F., rod. J.), 8/ S. F., 9/ F. K., rod. F., 10/ C. F. (dcéra S.), 11/ C. F., 12/ G. F. (dcéra S.), 13/ G. F., 14/
E. F. (syn S.), 15/ E. F., 16/ U. F. (v Maďarsku), 17/ H. A., rod. Y. (Kanada), 18/ B. L., rod. Y. (Amerika),

19/ S. Y. (v H.), 20/ H. R., rod. H. (Látky - Nový Svet), 21/ C. H., (otec Z.), 22/ J. F., nar. XX. XX. XXXX
(žena J. F.), 23/ U. F. (dcéra E.), všetci zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36,
817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, proti žalovanému: 1/ E. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX/XX,
XXX XX K. L., štátny občan SR, 2/ Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX M., štátny občan
SR, 3/ E. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, XXX XX P. Y., štátny občan SR, 4/ Z. Y., rod. F., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, XXX XX P. Y., štátny občan SR, žalovaní 3/ - 4/ zastúpení JUDr. Róbert

Lakatoš, advokát, so sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, 5/ E. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
H. XXX/X, XXX XX M., štátny občan SR, žalovaný 5/ zastúpený JUDr. Elena Matulová, advokátka, so
sídlom Železničná 287/9, 987 01 Poltár, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
odvolaní Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, ako zástupcu všetkých
žalobcov, proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/19/2017 - 321 zo dňa 14. 08. 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/19/2017 - 321 zo dňa 14. 08. 2018 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením zastavil konanie o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Cinobaňa, identifikovaných ďalej vo
výroku napadnutého uznesenia. Zastavenie konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že dokazovaním
mal preukázané, že všetci žalobcovia 1/ až 23/ v čase podania žaloby boli nebohí, nemali procesnú

subjektivitu, a preto podľa § 62 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
konanie zastavil. Poukázal zároveň na ust. § 161 CSP s tým, že súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, a pokiaľ ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. V ďalšom tiež poukázal na nedostatočné
označenie sporových strán, ktoré nezodpovedá ust. § 132 ods. 1 a § 133 ods. 1 CSP.

2. Rozhodnutie o trovách sporu odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP, majúc
za to, že zastavenie konania v tomto prípade procesne zavinili žalobcovia („konanie bolo zastavené
pre procesné pochybenie žalobcov“), a preto priznal žalovaným ako úspešnej strane sporu nárok na
náhradu účelne vynaložených trov konania.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie Slovenský pozemkový

fond (ďalej len „SPF“), zastupujúci všetkých žalobcov (žalobcov 1/ až 23/). Tvrdí, že uznesenie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a vo vzťahu k žalobcom 1/až 5/ a 7/ až 13/ aj kodňatiu možnosti konať pred súdom, keď konajúci súd ustálil, že žalobcovia nedisponujú procesnou
subjektivitou podľa príslušných ustanovení CSP. Podľa odvolateľa takýto záver súdu o nedostatku
procesnej subjektivity žalobcov je v rozpore s právnou úpravou zavádzajúcou špecifický subjekt

občianskoprávnychvzťahov-neznámeho,resp.nezistenéhovlastníka.Takýtonezistený,resp.neznámy
vlastník má postavenie osobitného subjektu právnych vzťahov zavedeného osobitnými zákonmi,
ktorému tieto zákony priznávajú tak hmotnoprávne ako aj procesné práva a povinnosti a súčasne
ustanovujú osoby oprávnené za tento osobitný subjekt konať. Poukázal na svoju argumentáciu počas
konania, najmä zdôrazňuje naliehavosť právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe, odvolávajúc

sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5MCdo 1/2010, v zmysle ktorého nápravu vo vlastníckych
vzťahoch a obnovenie svojho vlastníckeho práva môžu žalobcovia dosiahnuť iba určovacím výrokom
súdu prostredníctvom podanej žaloby.

4. K absencii aktívnej legitimácie SPF na podanie určovacej žaloby, resp. tvrdení, že žalobcovia nie sú
neznámi vlastníci, opätovne zdôvodnil postavenie osobitného subjektu právnych vzťahov zavedeného

osobitnými zákonmi, konkrétne Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku, Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, okresných
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a Zákon č. 180/1995 Z. z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktoré majú vzťah k zákonu č.

150/2016 Z. z. s tým, že k jeho ustanoveniam vymedzujúcim okruh účastníkov občianskoprávnych
vzťahov a týmto priznanú spôsobilosť na práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť na právne úkony, má
povahu lex specialis. Poukazuje na cieľ zavedenia špecifického subjektu nezisteného, resp. neznámeho
vlastníka, uvedenými zákonmi napomôcť pri evidencii a usporiadaní vlastníckych vzťahov, a to aj v
súdnychkonaniach,pričomnakladaniespozemkaminezistenýchvlastníkovazastupovanienezistených

vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi zveril zákon výslovne Slovenskému pozemkovému fondu a
Lesom Slovenskej republiky, š. p.

5. Ďalej poukazuje na ust. § 61 CSP, podľa ktorého procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Vyvodzuje z toho, že z uvedeného je zrejmé,

že zákon môže priznať spôsobilosť byť účastníkom konania aj subjektom, ktoré podľa hmotného práva
nie sú spôsobilé mať práva a povinnosti, a to za účelom uskutočniť proces a zabezpečiť tým spravodlivú
ochranu práv a záujmov účastníkov. Medzi takéto subjekty patrí aj neznámy, resp. nezistený vlastník,
ktoré mu ako špecifickému subjektu procesnú spôsobilosť, ale aj hmotnoprávnu spôsobilosť (napríklad
pri uzatváraní kúpnych zmlúv, nájomných zmlúv a pod.) priznáva zákon, konkrétne citované špeciálne

právnepredpisy,ktorémajúprednosťpredvšeobecnýmiprávnymipredpismi.Odvolateľpoukazujenato,
že ustanovenia žiadnych z ním uvedených právnych predpisov ho nesplnomocňujú zisťovať, či nezistení
vlastníci sú živí alebo mŕtvi, alebo vyhlasovať ich za mŕtvych, resp. zisťovať ich právnych nástupcov,
práve naopak, zákon vytvoril konštrukciu, podľa ktorej SPF chráni záujmy neznámych vlastníkov, ale
súčasne ukladá, aby sa vlastník prihlásil o svoje právo, preukázal svoje vlastníctvo a až vtedy zaniká

oprávnenie SPF zastupovať neznámych, resp. nezistených vlastníkov. Konštatuje, že žalobcovia spĺňajú
zákonné predpoklady nezisteného vlastníka, majú procesnú subjektivitu a sú v konaní zastúpení zo
zákona Slovenským pozemkovým fondom, súd má preto vo veci ďalej konať, vec riadne prejednať
a rozhodnúť. V tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/237/2016 zo dňa 27. 07. 2017.

6. K predloženému úmrtnému listu E. F. (nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX) uvádza, že pre
jednoznačnú identifikáciu je potrebné okrem manželky preukázať rodnými listami, že táto osoba mala aj
ďalej uvedených súrodencov. Obdobne spochybňuje aj ďalšie predložené úmrtné listy, ktoré podľa jeho
názoru nedostatočne osvedčujú skutočnosť, že ide o uvedených žalobcov.

7. Odvolateľ konštatuje, že v súdnom konaní sú žalobcovia neznámymi vlastníkmi, nakoľko spadajú
pod definíciu neznámeho vlastníka vymedzenú osobitnými zákonmi vykladanú v súlade s účelom
týchto zákonov a verejným záujmom. SPF je oprávnený v konaní pred súdom zastupovať neznámych
vlastníkov, a to aj v prípade spornosti vlastníckeho práva. Osobitné právne predpisy priznávajú

neznámemu vlastníkovi spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania.

8. Pokiaľ ide o priznanie nároku na náhradu trov žalovaným voči žalobcom, uviedol, ženeznámy vlastník ako osobitný subjekt právnych vzťahov zavedený osobitnými zákonmi nemôže byť
zaviazaný na náhradu trov konania. Povinnosť nahradiť trovy konania nie je možné uložiť subjektom,
ktoré nie sú spôsobilé uhradiť tento poplatok, pretože ide o osoby na neznámom mieste, tzv. nezistených

vlastníkov. Osobou povinnou na náhradu trov konania nie je ani nezistený vlastník, ani Slovenský
pozemkový fond, ktorý v tomto prípade zastupuje neznámych vlastníkov zo zákona pred súdom. Ide o
obdobný stav, ako v prípade fyzickej osobe, ktorej je podľa § 69 CSP ustanovený procesný opatrovník,
ktorý rovnako nemôže byť zaviazaný na úhradu súdneho poplatku za fyzickú osobu. V súlade so
zákonom potom nie je ani uloženie náhrady trov konania voči žalobcom 1/ až 23/. Navrhuje, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zrušil.

9. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal na to, že SPF je spôsobilý zastupovať pred
súdom neznámych, resp. nezistených vlastníkov, v tomto konaní však bolo preukázané, že žalobcovia
C. H. a spol. sú osoby mŕtve, nie neznáme. To je dôvod na zastavenie konania, pretože SPF zo zákona
nemá právo zastupovať osoby mŕtve, ktoré majú svojich oprávnených dedičov, keď ich títo nepožiadali

o právne zastupovanie. Navrhuje potvrdiť uznesenie okresného súdu.

10. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu vyjadril názor, že súd rozhodol správne.
Jednoznačne nie je splnená zákonom požadovaná podstatná náležitosť žaloby, ktorou je dátum
narodenia a bydlisko a nepredloženie listín, preukazujúcich existenciu žalobcov, resp. ich dedičov, a

preto pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Podanie nespĺňa náležitosti riadneho návrhu.
Ďalej vyjadril tiež názor, že SPF aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo
dňa24.02.2016vyjadrilnázor,žeoprávnenieSPFnazastupovanievlastníkovvkonaniachpredsúdmia
inýmiorgánmiverejnejsprávyprichádzadoúvahylenutýchvlastníkovpozemkov,spadajúcichdorámca
definície ustanovenia čl. 1, § 8, ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z., u ktorých je nepochybné, že

ešte žijú a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla. Ďalej zdôraznil, že oprávnenie
SPF vystupovať vo vlastnom mene je viazané len na nakladanie s pozemkami uvedenými v § 16
ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., pričom nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami
prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných, a tieto oprávnenia zanikajú doručením
výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom.

11. Žalovaní 3/ a 4/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že pokiaľ SPF označil strany
sporu spôsobom, ako vyplýva zo žaloby, takto označené osoby
nemôžu byť nositeľmi práv a povinností v civilnom sporovom konaní a nemôžu byť aktívne legitimované
na vedenie akéhokoľvek sporu, čoho následkom musí byť zastavenie konania pre nedostatok procesnej

subjektivity podľa § 62 CSP. Nestotožňuje sa s názorom SPF, že v prípade všetkých ním označených
žalobcov by malo ísť o osoby na neznámom mieste, resp. nezistených vlastníkov. Poukázal tiež na
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/11//2016, v ktorom je prezentovaný názor Najvyššieho súdu SR v tom,
že označenie Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného evidovaného vlastníka
(prinajmenšom označeného menom a priezviskom) prichádza do úvahy len u tých vlastníkov pozemkov

spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I, § 1 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z., u
ktorých je nepochybné, že ešte žijú a znakom ich neznámosti je len neznámosť ich adresy. Navrhol
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

12. SPF, zastupujúci žalobcov, v replike k podaným vyjadreniam žalovaných vyjadril názor, že s

tvrdeniami a argumentmi žalovaných, týkajúcich sa procesnej subjektivity nezistených vlastníkov, sa
vysporiadal už vo svojom odvolaní zo dňa 07. 09. 2018. Nad rámec predložil uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/180/2018 zo dňa 10. 10. 2018, ktoré riešilo totožnú problematiku tak,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s konštatovaním, že keďže
žalobcovia ako nezistení vlastníci nie sú označení v žalobe podľa § 123 ods. 1, nie je možné zistiť, či

mali procesnú subjektivitu v čase začatia konania, odkázal pritom na judikáty Najvyššieho súdu SR,
ktoré priznali procesnú subjektivitu nezisteným vlastníkom označených len menom a priezviskom bez
toho, aby súd zisťoval, či títo v čase začatia konania boli nažive. Odvolací súd dospel k záveru, že
SPF (prípadne Lesy SR) je oprávnený zastupovať aj tých vlastníkov pozemkov zapísaných do katastra
nehnuteľností na základe registra, ktorých trvalý pobyt alebo sídlo nie sú známe, a tiež aj neznámych

vlastníkov i v konaniach, kde sa tieto subjekty prostredníctvom pozemkového fondu domáhajú ochrany
svojho vlastníckeho práva k pozemkom zapísaných do katastra nehnuteľností na základe registra,
hoci zápis v katastri nehnuteľností v prospech uvedených nehnuteľností, ktorý v minulosti týmto, tzv.
nezisteným vlastníkom, svedčil, už v čase začatia konania svedčí v prospech inej osoby.13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania

v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je
vecne správne, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, v preskúmavanej veci zastavil konanie o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že žalobcovia nie sú označení spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133

ods. 1 CSP ako aj s poukazom na ust. § 62 CSP z dôvodu, že z čestných prehlásení, úmrtných listov,
prečítaním výpisov z pozemnoknižnej vložky osoby označené v žalobe ako žalobcovia 1/ až 23/ boli v
čase podania žaloby nebohé.

15. Slovenský pozemkový fond podal žalobu, v ktorej označil žalobcov 1/ až 23/ krstným menom a
priezviskom, žalobcov okrem toho identifikoval napríklad v prípade žien uvedením aj rodného priezviska,

resp. bližšou identifikáciou ďalšieho niektorého označeného príbuzného, resp. označením miesta, kde
by mal byť s tým, že zároveň uviedol, že všetci sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, ktorý ich
zastupuje na základe § 16 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov
a § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Dôvodom podania žaloby bolo
popretie správnosti osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva podľa notárskej zápisnice N 82/2013, Nz

33074/2013 k ďalej špecifikovaným nehnuteľnostiam v k. ú. Cinobaňa na Notárskom úradu JUDr. Marty
Jurinovej v Lučenci dňa 26. 09. 2013, ktorou vydržiteľ (žalovaný 5) E. Y. vyhlásil, že splnil hmotnoprávne
a procesnoprávne podmienky vydržania. Zápis notárskej zápisnice do katastra nehnuteľností mal za
následok zánik vlastníckeho práva žalobcov pôvodných vlastníkov k vydržaným nehnuteľnostiam.

16. Slovenský pozemkový fond (SPF) namietal, že žalobcov označil v súlade s ich zápisom na
príslušnom liste vlastníctva, tvrdil, že v tomto prípade ide o „neznámych vlastníkov“, za ktorých koná
Slovenskýpozemkovýfond,záversúduonedostatkuprocesnejsubjektivityžalobcovoznačilzarozporný
právnou úpravou zavádzajúcou špecifický subjekt občianskoprávnych vzťahov takzvaného neznámeho,
resp. nezisteného vlastníka. Vytýkal ďalej napadnutému uzneseniu, že ním akceptovalo nedôsledné

a nedostatočné stotožnenie žalobcov (nezistených vlastníkov) identifikovaných na základe zápisov z
pozemnoknižných vložiek, resp. z listov vlastníctva s osobami, o ktorých sa žalovaní snažili dokladovať,
že zomreli a tiež sa snažili preukázať, že majú známych právnych nástupcov, a to na základe čestných
vyhlásení, ktoré nebolo doložené a verifikované listinnými dôkazmi.

17. Podľa ust. § 34 ods. 3 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej pozemkový zákon) Pozemkový fond nakladá
s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (odkaz s poznámkou č. 22b v Pozemkovom zákone na § 18
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v

znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len Zákon o pôde; § 16 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 180/1995
Zb. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ďalej tiež len zákon 180 a § 6
ods. 1 písm. b/ až d/ zákona č. 181 o pozemkových spoločenstvách) okrem pozemkov, ktoré sú lesnými
pozemkami ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.

18. Podľa § 34 ods. 14 v časti pred bodkočiarkou Pozemkového zákona Pozemkový fond za štát a
neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise
(odkaz s poznámkou č. 5 v Pozemkovom zákone na § 17 Zákona o pôde), podielov spoločnej
nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise (odkaz s poznámkou č. 23h v Pozemkovom zákone na
§ 10 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý bol zrušený) a pozemkov, ktorých

vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné.

19. Podľa článku I. § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180/1995 Z. z. Pozemkový fond nakladá podľa tohto
zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13); podľa rovnakého
ustanovenia potom, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy

zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v ods. 1 písm. b/ a c/; obdobne postupuje správca.

20. V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnovenia
dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam bol okrem iného ustanovenýzákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník
je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa článku I. § 8 ods. 1
písm. c/ zákona 180/1995) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písm. d/ rovnakého

ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol legislatívnu skratku „pozemky s
nezisteným vlastníkom;, pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch) ako aj pri pozemkoch,
ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (článok I. § 1 ods. 1 písm. c/
zákona 180/1995) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe, ktorou je práve Slovenský pozemkový

fond oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy
(článok I. § 16 ods. 2 zákona 180/1995).

21. Táto právna konštrukcia znamená, že uvedený spôsob označenia strany sporu - Slovenského
pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či inom podaní určenom
súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov

pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia článku I. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995,
teda len u tých, o ktorých bolo nepochybné, že v čase podania žaloby ešte žili a znakom ich
neznámosti bola neznalosť ich adresy. V prípade tých vlastníkov, ktorí neboli známi vôbec spravidla
preto, že už pôvodný vlastník neexistoval (v prípade fyzickej osoby nebol nažive) a nebolo zrejmé,
kto je jeho právnym nástupcom, by nemohlo prísť takéto označenie a zastúpenie do úvahy. Išlo

by totiž o porušenie jedného zo základných princípov civilného procesu, že mŕtva osoba nemá
spôsobilosť mať práva a povinnosti, a ktorý je zároveň nedostatkom procesnej subjektivity a pokiaľ
už táto skutočnosť bola známa v čase začatia konania, išlo o neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky vedúci k zastaveniu konania, teda k postupu, k akému v tejto veci dospel súd prvej inštancie.
Riešením, ako tento problém preklenúť, je len druhové pomenovanie označenia strany, ktorá má byť

zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, napr. „neznámy, resp. nezistený vlastník nehnuteľnosti
zastúpený Slovenským pozemkovým fondom“ alebo „neznámy, nezistený právny nástupca ostatného
pozemnoknižného vlastníka menom ...., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom“ (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016, tiež 8Cdo/31/2018).

22. Pokiaľ však súd prvej inštancie až v priebehu konania dospel k záveru o nutnosti zastaviť
konanie z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity podľa § 62 CSP a to s poukazom na nesprávne
označeniežalobcov,malnajskôrumožniťavyzvaťzastupujúciSPFnaoznačeniežalobcovichdruhovým
pomenovaním, aby sa predišlo zastaveniu konania z dôvodu nesprávneho právneho záveru ohľadne
existencie procesnej subjektivity žalobcov domáhať sa žalobou svojich práv na nestrannom súde.

Odvolací súd poukazuje na osobitné zákony č. 330/1991, zákon č. 180/1995 Z. z., ktoré vytvorili
osobitnú kategóriu subjektov právnych vzťahov takzvaných nezistených vlastníkov poľnohospodárskych
pozemkov, ktorým tieto zákony priznávajú hmotnoprávnu aj procesnoprávnu subjektivitu. Preto aplikácia
ust. § 61 až § 62 Civilného sporového poriadku súdom prvej inštancie nebola správna, keď súdy
vychádzali z názoru o nedostatku procesnej subjektivity žalobcov a nesprávne postupovali, keď konanie

zastavili. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že všetci označení žalobcovia už v čase podania žaloby
nežili, táto skutočnosť nie je jednoznačne overená, a treba prisvedčiť Slovenskému pozemkovému
fondu, že v zmysle zákona je oprávnený zastupovať nezistených vlastníkov pred súdom, nik (žiadny
zákon, či iný právny predpis) mu neukladá povinnosť skúmať, či evidovaní nezistení vlastníci sú v
čase podania žaloby žijúce osoby, resp. či prebehlo po nich dedičské konanie, či sú po nich nejakí

dedičia a pod. Za takého stavu, keď zo zákona vyplýva oprávnenie Slovenského pozemkového fondu
zastupovať„nezistenýchvlastníkov“bystriktnévyžadovanieprocesnýchpredpisov,konkrétnetýkajúcich
sa identifikovania fyzickej osoby v zmysle § 133 ods. 1 CSP vylúčila úplne možnosť týchto neznámych
vlastníkov v konaní vystupovať a pozemkovému fondu ich zastupovať. Vzhľadom na tento názor
by Slovenský pozemkový fond ako subjekt založený okrem iného aj na ochranu vlastníckeho práva

takzvaných nezistených vlastníkov musel na realizáciu tejto funkcie rezignovať, čo by v mnohých
prípadoch znamenalo obmedzenie alebo pozbavenie vlastníckeho práva takzvaných nezistených
vlastníkov napriek neexistencii dôvodov predpokladaných zákonom a teda v rozpore s článkom 20
Ústavy SR, ako aj k zastaveniu procesov vedúcich k usporiadaniu vlastníckeho práva v celoštátnom
meradle (pozri aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/327/2018 zo dňa 27. 08.

2019).23. Zo záverov, že subjekt má procesnoprávnu subjektivitu však automaticky nevyplýva, že je vo veci
aj vecne legitimovaný. Predovšetkým je potrebné v zmysle ust. § 137 písm. c/ Civilného sporového
poriadku zaoberať sa existenciou naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.

24. Odvolací súd tak zdôrazňuje, že nie je správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku právnej
subjektivity strany z dôvodu jej nedostatočného označenia (spôsobom podľa § 133 ods. 1 CSP) a
nedostatku procesnej subjektivity podľa § 61 CSP z tohto dôvodu, že podľa § 61 veta za bodkočiarkou
CSP má procesnú subjektivitu (okrem toho, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti) aj ten, komu

ju zákon priznáva. V tomto prípade ide o takzvaného nezisteného vlastníka v zmysle prv uvedených
právnych dôvodov.

25. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o neexistencii procesnej subjektivity podľa § 62 Civilného
sporového poriadku z dôvodu, že v čase začatia konania, záver o úmrtí všetkých žalovaných ešte
pred podaním žaloby je predčasný, nemožno ho považovať za nespochybniteľný. Naviac odvolací súd

uvádza, že samotná judikatúra súdov SR je v tomto smere nejednotná, a pokiaľ sa hľadajú možnosti,
ako dané problémy vyriešiť, napríklad označovaním strany spôsobom „právny nástupca resp. dedič
po ostatnom zapísanom pozemnoknižnom vlastníkovi“ a pod., nemožno túto problematiku prenášať na
sporové strany a znemožňovať tak súdne konania či už ich zamietaním alebo zastavovaním konania
ako v tomto prípade.

26. Odvolací súd teda uzatvára, že súd prvej inštancie v zmysle uvedeného umožní Slovenskému
pozemkovému fondu reagovať na zistenia v priebehu konania ohľadne okruhu sporových strán (napr.
označiť ich druhovým pomenovaním) (viď rozhodnutie NS SR 8Cdo/31/2018), tak, aby súd mohol v
konaní ďalej pokračovať a vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie je viazaný názorom odvolacieho súdu

o právnej subjektivite osobitného subjektu „neznámeho“, resp. „nezisteného vlastníka“ s tým, že tento
je vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto bolo potrebné žalobu vecne prejednať a vo veci
meritórne rozhodnúť.

27. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).