Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214223364
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4214223364.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., L. XXX, o zaplatenie 2.866,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 31. júla 2018, č. k. 7C/345/2015-69, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a nadväzujúcom
výroku o trovách strán sporu z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2 866,01 eura
so zmluvne dohodnutým úrokom v sume 1 177,44 eura, taktiež sumu 3,89 eura z titulu nezaplatených

úrokov z omeškania, ako aj úroky z omeškania vo výške 9,00 % p. a. zo sumy 3 026,57 eura od 05.
07. 2012 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 369, § 497, 502 ods. 1 zákona č.
513/1992 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §

53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky Zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“), Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), § 145 ods. 3, § 215, § 255 ods. 1, § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z.

1.3. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu spisového materiálu, zmluvu o poskytnutí finančných

prostriedkov uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou (Optim pôžička Úverová zmluva č. 20/303/11 zo
dňa 23. 11. 2011) posúdil ako spotrebiteľskú a podľa ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch
a Občianskeho zákonníka, podľa ktorej žalovaná získala úver v sume 3 000 eur. Na úhrade úveru sa
dohodli vo forme pravidelných mesačných splátok v počte 48 splátok po 87,03 eura, takto celková suma,
ktorú žalovaná strana by mala uhradiť, je v objeme 4 177,44 eura, z ktorej sumy odplata predstavuje 1
177,44 eura. Splatnosť splátok bola dohodnutá ku koncu kal. mesiaca pri dohodnutej úrokovej sadzbe

vo výške 17,30 % a RPMN vo výške 21,60 %, kedy termín konečnej splatnosti bol dohodnutý ku dňu
20. 11. 2015. Ďalej mal preukázané, že žalovaná strana jednak do podania žaloby si neplnila svoje
povinnosti riadne napriek svojím osobným a majetkovým pomerom však uhradila 286,46 eura, z toho
na istinu 133,99 eura. Súd prvej inštancie považoval za nesporný žalobcov nárok ku dňu 04. 07. 2012 z
titulu istiny v sume 2 866,01 eura, vyčíslené úroky v sume 160,56 eura a nezaplatené sankčné poplatky
3,89 eura. Nárok žalobcu v časti dohodnutých úrokov zamietol, a to jednak v sume 160,56 eura, ako

aj vo výške 17,30 % p. a. z 2 866,01 eura od 05. 07. 2012 do zaplatenia. Podľa súdu, uvedený nárok
prináleží žalobcovi ako odplata za poskytnutú pôžičku podľa § 657 v spojení s § 658 ods. 1 OZ zadohodnutú dobu splatnosti, v tomto prípade 48 kal. mesiacov (splátky po 87,03 eura/mesiac), pričom
keď túto sumu prepočítal tak, ako bol nárok uplatnený zo sumy 2 866,01 eura vo výške 17,30 % p. a.,
keď jednoročné úroky sú takto v sume 495,81 eura, jednomesačné úroky sú z tejto sumy v sume 41,31

eura a jednodňové úroky sú v sume 1,377 eura/deň. Takto za uplatnené obdobie od 05. 07. 2012 ku dňu
konečnej splatnosti úveru, a to k 20. 11. 2015, nie do zaplatenia, táto suma by bola v objeme 1 688,38
eura a k tejto sume pripočítal aj uplatnenú sumu dohodnutých úrokov 160,56 eura. Skonštatoval, že takto
si žalobca vlastne uplatnil nárok na dohodnuté úroky v celkovej sume 1 848,94 eura, kedy je zrejmé, že
dohodnuté úroky ako dohodnutá odplata vo výške 17,30 % p. a. na 48 mesiacov je v sume 1 177,44

eura (ktorá suma predstavuje 48 x 87,03 eura = 4 177,44 eura - 3 000 eur istiny a zostatok predstavuje
1 177,44 eura), a preto nárok na dohodnuté úroky podľa podanej žaloby, a to vo výške 17,30 % p. a.
zo sumy 2 866,01 eura od 05. 07. 2012 do zaplatenia, v sume prevyšujúcej 1 177,44 eura zamietol.
Žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania podľa OZ § 517 v spojení s vyššie označeným nariadením
vlády SR vo výške 9,00 % p. a. zo sumy 3 026,57 eura od 05. 07. 2012 do zaplatenia, a to odo dňa
nasledujúceho po dni ku ktorému bol úver tzv. zosplatnený, t. j. ku dňu 04. 07. 2012. Žalobca si uplatnil

nárok na zaplatenie sumy 2 866,01 eura s príslušenstvom ako aj s nárokom na náhradu trov konania.
Procesne úspešnej strane sporu - žalobcovi, priznal nárok v sume 2 866,01 eura, a preto rozhodol tak,
že procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100
% podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
v tejto časti zmeniť a návrhu vyhovieť v plnom rozsahu a priznať mu náhradu trov celého konania.
Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Mal za to, že nárok na zaplatenie úroku
trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Svoj
právny názor oprel o § 502 ods. 1, 3, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na komentár

IURA EDITION podľa, ktorého z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno
vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie
povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a
zánik povinnosti platiť úroky, t. j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve dojednať odchylne.
Namietal, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté

peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Uviedol, že Obchodný zákonník priznáva
veriteľoviprávonadohodnutýúrokodposkytnutiapeňažnýchprostriedkov,pričomstanovujelenmoment
vzniku tohto nárok, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku
veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
Krajských súdov v Žiline zo dňa 31. 01. 2017, č. k. 11Co/12/2017-90, v Banskej Bystrici zo dňa 29. 11.

2017, č. k. 43Co/23/2017-92, zo dňa 31. 05. 2018, sp. zn. 43Co/7/2018, v Nitre č. k. 8Co/193/2017-88
zo dňa 07. 12. 2017 a č. k. 7Co/366/2017-84 zo dňa 30. 11. 2017 a ďalšie, ktorými odvolací súd
zmenil napadnuté rozsudky tak, že priznal nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru. Uviedol, že vo
vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe
po predčasnom zosplatnení dlhu sa jasne vyjadril Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí zo dňa

21. 08. 2014 sp. zn. 33 Cdo/212/2014. Záverom poukázal, že návrh zákona z roku 2013, ktorým sa mal
meniť a dopĺňať Občiansky zákonník, ktorým mal zmeniť § 53 ods. 3, ktorý by mal ustanoviť, že úroky
za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565, nikdy
však prijatý nebol, čo dokazuje, že zákonodarca nikdy predmetný nárok veriteľa na zmluvne dohodnutý
úrok po zosplatnení dlhu neobmedzil, čo jednoznačne potvrdzuje jeho dôvodnosť.

3. Žalovaná k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362

ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti je dôvodné. Rozsudok vo vyhovujúcej
časti odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť.5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia neuhradeného zostatku úveru,
ktorý bol žalovanej poskytnutý úverovou zmluvou č. 20/303/11 dňa 23. 03. 2011. Žalovanej bol
poskytnutý úver v sume 3 000 eur, splatný v 48. mesačných splátkach po 87,03 eura mesačne,

pri dohodnutej úrokovej sadzbe 17,30 % p. a., RPMN 21,60 %, kedy termín konečnej splatnosti bol
dohodnutý ku dňu 20. 11. 2015. Úver riadne nesplácala, preto žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnostidňom20.06.2012. Vtomtokonanísižalobcauplatnilnároknazaplateniesumy2866,01eura,
úroky vo výške 160,56 eura, 60 eur ako poplatok za upomienky a výzvy, vyčíslený úrok z omeškania
ku dňu zosplatnenia úveru v sume 3,89 eura, úrok vo výške 17,30 % p. a. zo sumy 2 866,01 eura od

05. 07. 2012 do zaplatenia, úroky z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 3 026,57 eura od 05. 07. 2012
do zaplatenia, trovy konania a právneho zastúpenia. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie
žalobe vyhovel v sume 2 866,01 eura so zmluvne dohodnutým úrokom v sume 1 177,44 eura, sume
3,89 eura z titulu nezaplatených úrokov z omeškania, ako aj úroku z omeškania vo výške 9,00 % p. a.
zo sumy 3 026,57 eura od 05. 07. 2012 do zaplatenia.

6. Súd prvej inštancie zaujal právny názor, zmluvne dohodnuté úroky prináležia žalobcovi ako odplata
za poskytnutú pôžičku podľa § 657 v spojení s § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dohodnutú dobu
splatnosti, teda za 48 kalendárnych mesiacov. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie.

7. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci podľa § 368 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav veci, ale nevyvodil z neho správny právny záver, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len ako
odplatu za pôžičku za dohodnutú dobu splatnosti t. j. 48 mesiacov, ktorý súd prepočítal ako 1 688,38

eura a pripočítal sumu 160,56 ako nárok na zmluvný úrok do zosplatnenia. Žalobca dôvodne namieta
v odvolaní nesprávne právne posúdenie veci v tejto časti.

9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

10. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

11. Podľa § 503 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom

vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Dlžník je oprávnený vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu
od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

12. Citované ustanovenie zákona nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po
splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Obchodný zákonník ani zákon č. 129/2010 Z. z . o spotrebiteľských úveroch,

platný v čase uzatvorenia zmluvy, nevylučuje (osobitnou úpravou) povinnosť dlžníka platiť úroky popri
úrokoch z omeškania až do vrátenia, keď ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o
povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v
rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvnéstranypripeňažnejpôžičkedohodliúrokyajzadobu,počasktorejbudeistinadlžníkomskutočneužívaná
(do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením
svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru veriteľovi nevrátil. Úroky a

úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak
majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z
omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného
úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba.
Najvyšší súd ČR nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1

Občianskeho zákonníka možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto
okamžiku zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska posúdenia doby, za
ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných
strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 07.2014, sp. zn.: 33Cbo/140/2014
tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za
požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej

doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzkov v zmluve,
povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu.
I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z
omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj s pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky
môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná, alebo nejedná o

občianskoprávny vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver je možné vyvodiť aj zo staršej
judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené rozhodnutie NS SR z 01. 05 .1996 s
právnou vetou: Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad
omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov,
patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V dôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené,

že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre
ktorý dlh včas nezaplatil.

13. V kontexte vyššie uvedenej právnej úpravy a výkladu sa odvolací súd nestotožňuje s právnym
názorom súdu prvej inštancie o nároku veriteľa na zaplatenie úrokov za dohodnutú dobu splatnosti.

Nesprávne právne posúdenie malo za následok aj nesprávnosť rozhodnutia v zamietajúcej časti žaloby,
preto odvolací súd rozsudok v tejto časti podľa § 389 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec v
tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej
inštancie viazaný vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu vec opätovne preskúma, oboznámi sa aj
s obsahom zmluvy a obchodnými podmienkami, vrátane dojedaní o dôsledkoch vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru, posúdi správnosť a dôvodnosť žalobcom uplatnených nárokov, vyporiadajúc sa s
odvolacími námietkami, svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby v prípade podaného
odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

14. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho

konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).