Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618010853
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2618010853.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému P. P., pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Senica proti rozsudku Okresného súdu
Senica zo dňa 10.6.2019, č.k. 1T/197/2018-546, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Senica z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 10.6.2019, č.k. 1T/197/2018-546 obžalovaného P. P., podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Senici č. Pv
431/18/2205-60, EEČ: 2-19-282-2018 zo dňa 30.11.2018, podanej na Okresný súd Senica dňa
30.11.2018 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
v presne neustálené dni v období od mesiaca február 2018 do 25.07.2018 v X., v byte č. X bytového
domu č. XXXX/X na ul. Sv. I. a P. opakovane slovne napádal a vulgárnymi nadávkami osočoval svoju
manželku P. P. a vyhrážal sa jej, že skončí na ulici aj s jej maloletými deťmi, pričom od polovice mája
2018 sa toto jeho agresívne konanie vystupňovalo, v dôsledku čoho podala dňa 12.07.2018 P. P. návrh
na rozvod ich manželstva, pričom minimálne od začiatku mesiaca júl 2018 sa obv. P. P. svojej manželke

P. P. v presne nezistených dňoch opakovane vyhrážal, že ju podpáli benzínom, zavesí na lampu, na
ktorej sa bude točiť, že ju udusí vankúšom, keď to nebude čakať a ak si niekoho nájde, čím mal na mysli
iného muža, tak ju rozkope tak, že nebude môcť mať deti, pričom v jednom prípade ju počas hádky tiež
sotil tak, že narazila do skrinky na topánky, z ktorých vyhrážok mala P. P. strach o svoj život a zdravie a zo
strachu z ich uskutočnenia sa tiež bála v byte prespávať, nakoľko obv. P. P. bol pre prečin nebezpečného
vyhrážania už v minulosti odsúdený,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní. Odvolanie písomne odôvodnil podaním zo dňa 25.7.2019, pričom uviedol:
Mám za to, že vykonané dôkazy boli súdom nesprávne vyhodnotené v prospech obžalovaného, a v
dôsledku toho súd dospel i k nesprávnemu záveru o nevine obžalovaného P. P.. Je potrebné súdu
prisvedčiť, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom smerujúcim proti obžalovanému, je výpoveď

poškodenej P. P.. Je to logická situácia, keďže podľa vyjadrenia poškodenej sa jej mal obžalovaný
P. P. opakovane vyhrážať, že ju rozkope, podpáli benzínom, zavesí na luster a bude sa okolo neho
točiť a že ju udusí vankúšom v X., v byte na ul. Sv. I. a P., kde žili v spoločnej domácnosti, len
medzi štyrmi očami, bez toho, že by pri tom boli prítomne ďalšie osoby. Charakter a obsah vyhrážok
popisovala P. P. zhodne! tak v prípravnom konaní ako i pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Rovnako
znalkyňa z odboru psychológie skonštatovala, že pri psychologickom vyšetrení popisovala poškodená

vyhrážky prednesené obžalovaným na jej adresu rovnako a taktiež sa zmienila o tom, že ju obžalovaný
sotil do botníka. Motívom takéhoto konania obžalovaného bola skutočnosť, že na poškodenú P. P.žiarlil, nevedel sa vyrovnať s tým, že mu táto bola neverná a že chce ich vzťah ukončiť. Keďže podľa
vyjadrenia poškodenej ju mal fyzicky obžalovaný napadnúť len tým, že ju sotil do botníka, pričom jej
tým neboli spôsobené žiadne zranenia vyžadujúce ošetrenie, pochopiteľne neexistuje žiadna lekárska

správa dokumentujúca tento incident. Poškodená však uviedla, že o vyhrážkach, ktoré jej obžalovaný
adresoval, sa zdôverila H. I., U. X. a F. W.. Svedok X. pritom potvrdil, že mu poškodená hovorila o
tom, že sa jej obžalovaný doma v byte opakovane vyhrážal zbitím, zabitím, obesením a potvrdil tiež na
hlavnom pojednávaní, že sa mu poškodená zmienila o tom, že ju obžalovaný doma prudko odstrčil, čo
v podstate korešponduje s výpoveďou poškodenej P.. Skutočnosť, že vyjadrenia svedka X. o fyzickom

útoku na poškodenú nie sú úplne presne zhodné s jej výpoveďou, možno logicky vysvetliť tým, že
poškodená tomuto svedkovi incidenty s obžalovaným popisovala už s odstupom času, čím mohlo dôjsť
k čiastočnému skresleniu týchto informácií. Taktiež poukazujem na to, že i svedok F. W. na hlavnom
pojednávaní potvrdil, že poškodená P. P. mu období mesiacov jún a júl 2018 hovorila, že obžalovaný
sa jej vyhrážal upálením a tiež mu hovorila, že sa bojí ísť domov, aby jej obžalovaný neublížil a z
toho dôvodu u neho i prespala. Obom týmto svedkom teda poškodená uvádzala ohľadom vyhrážok,

ktoré jej mal obžalovaný adresovať, rovnaké skutočnosti a ich vierohodnosť nemožno spochybňovať len
preto, že mali, resp. majú s poškodenou intímny vzťah. Pritom je potrebné vziať do úvahy i to, že aj
obsah prehratých zvukových záznamov potvrdzuje, že vyhrážky, o ktorých sa týmto svedkom zmienila
poškodená, skutočne obžalovaným prednesené boli.
Znalkyňa z odboru psychológie vyhodnotila všeobecnú i špecifickú vierohodnosť poškodenej ako

zníženú, avšak nevylúčila, že i všeobecne a špecificky nevierohodná osoba môže podať vierohodnú
výpoveď. K záverom znalkyne, že poškodená nemala obavu o svoj život a zdravie a vyhrážky
nezanechali na jej psychickom zdraví žiadne následky uvádzam, že pre naplnenie skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona sa nevyžaduje, aby konanie páchateľa
zanechalo na psychike poškodeného následky. Následkom tohto trestného činu je len pôsobenie

samotnej vyhrážky, ktorá musí byť spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia. Poškodená pritom
jednoznačne potvrdila, že z vyhrážok zabitím, udusením, povesením na luster, rozkopaním a upálením,
ktoré k jej osobe obžalovaný opakovane smeroval mala strach. Keďže poškodená mala vedomosť o tom,
že obžalovaný bol za takéto agresívne správanie vo vzťahu k iným osobám už v minulosti vo väzení i k
nej sa správal vulgárne (čo potvrdil jednak sám a vyplýva to tiež z obsahu zvukových záznamov) mám

za to, že vyhrážky takéhoto charakteru mohli u poškodenej v čase ich prednesenia vzbudiť obavu z ich
uskutočnenia.Vtejtosúvislostizároveňpoukazujemnato,žeprenaplnenieobjektívnejstránkyskutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa§ 360 ods. 1 Tr. zák. postačuje len možnosť vzbudenia
dôvodnej obavy netreba ani aby táto obava naozaj vznikla. Skutočnosť, že obžalovaný P. P. takéto
vyhrážky na adresu poškodenej predniesol, pritom dokazuje okrem výpovede poškodenej i zvukový

záznam s označením R-00004, kde sám obžalovaný prednesenie vyhrážok potvrdil, hoci vzápätí ich
zľahčil vyjadrením, že „trepe hocikedy somariny“ a následne tiež uvádza, že „vankúšom by sa dalo dobre
udusiť.“ Na tomto zvukovom zázname dokonca obžalovaný priznal aj to, že poškodenú sotil do botníka,
hoci pri výsluchu na hlavnom pojednávaní to poprel. Mám za to, že z vyjadrenia poškodenej na nahrávke
s označením R-00002, že ona sa obžalovaného nebojí, nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že obavu

o život a zdravie u poškodenej nevyvolali ani vyhrážky fyzickým napadnutím a fyzickou likvidáciou
(rozkopaním, udusením, upálením, povesením na luster). Z dokazovania totiž vyplynulo, že v čase, keď
malo k tomuto vyhrážaniu dôjsť, boli vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou už výrazne narušené,
obžalovaný sa nevedel vyrovnať s končiacim vzťahom medzi ním a poškodenou, a dochádzalo medzi
nimi k častým slovným konfliktom a hádkam. Ak sa teda v tejto napätej atmosfére obžalovaný opakovane

vyhrážal poškodenej fyzickou likvidáciou vyššie popísaným spôsobom, nepochybne poškodená mohla
mať strach z ich reálneho uskutočnenia a obžalovaným prednesené vyhrážky vzhľadom na tieto
okolnosti minimálne boli spôsobilé vyvolať obavu z ich naplnenia. Tomu nasvedčuje aj obsah zvukovej
nahrávky s označením R-00002, z ktorého je zrejmé, že ani sám obžalovaný si nebol istý tým, č1 sa
bude pri konfliktoch s poškodenou vedieť ovládnuť, keďže jej hovorí, aby pre vlastnú bezpečnosť išla

preč. Všeobecne pritom obžalovaný na prehratých zvukových záznamoch voči poškodenej vystupuje
agresívne,opakovanejejvulgárnenadáva,čokaždopádneniejevsúladezvýpoveďouH.I.,podľaktorej
práve skôr obžalovaný mal mať strach z poškodenej a keď mu vynadala „sklopil uši“. Obsah prehratých
zvukových záznamov teda jednoznačne usvedčuje obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a
korešponduje s výpoveďou poškodenej P. P., ktorú zároveň nepriamo podporujú výpovede svedkov W.

a X.. Pre úplnosť zároveň uvádzam, že zvukové nahrávky obsahujúce komunikáciu medzi poškodenou
a obžalovaným považujem za zákonný dôkaz. Zo záznamu R- 0004 je totiž zrejmé, že poškodená P.
P. obžalovaného upozornila, že je od začiatku nahrávaný, na čo on reagoval slovami „dobre, tak som“,
čím dodatočne s vyhotovením nahrávky súhlasil.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/197/2018 zo dňa 10.06.2019 a vrátil vec prvostupňovému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný.
Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd
k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Podstatou odvolania prokurátora je, že dôkazy, ktoré vykonal prvostupňový súd na hlavnom

pojednávaní, hodnotí iným spôsobom ako prvostupňový súd, pričom podľa jeho názoru vykonané
dôkazy usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti.
Prvostupňovýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudku,včasti,vktorejhodnotilvykonanédokazovanie,
poukázal na to, že jediným svedkom, ktorý obžalovaného priamo usvedčuje je poškodená P. P.,
toho času M., bývalá manželka obžalovaného. Prvostupňový súd poukázal na rozpory vo výpovedi

poškodenej, ako i na závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie, z ktorej vyplynuli závery,
že vierohodnosť jej výpovede je výrazne znížená. Znaleckým dokazovaním teda bola spochybnená
vierohodnosť jedinej priamej svedkyne, usvedčujúcej obžalovaného. Vo vzťahu k ostatných vypočutým
svedkom prvostupňový súd uviedol, že ani jeden nebol priamo prítomný pri nejakých vyhrážkach
poškodenej zo strany obžalovaného, ani pri nejakom fyzickom napadnutí poškodenej obžalovaným.

Poukázal tiež na absenciu lekárskych správ, ktoré by preukazovali zranenia poškodenej, ktoré by boli
spôsobené útokom obžalovaného. Na druhej strane prvostupňový súd poukázal i na výpovede svedkov,
ktorí boli susedia obžalovaného, z ktorých viacerí počuli poškodenú vyjadriť sa, že obžalovaného
dostane do basy.
Rovnako ako prvostupňový súd, aj odvolací súd je toho názoru, že vykonané dôkazy, pri ich zhodnotení

každého samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, nepreukazujú spoľahlivo, bez rozumných
pochybnosti, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu.
Skutočnosť, na ktorú poukázal tak prvostupňový súd, ako aj prokurátor vo svojom odvolaní, teda že
vzťah obžalovaného a poškodenej bol vážne narušený a často sa hádali, dáva obraz podľa o tých
vzťahoch, ktoré vládli medzi obžalovaným a poškodenou, avšak je sú jednoznačným dôkazom, že

obžalovaný sa voči poškodenej dopustil aj toho slovného a verbálneho násilia, ktoré je uvedené v
skutkovej vete podanej obžaloby. Pokiaľ je hlavným a jediným priamym dôkazom proti obžalovanému
výpoveď poškodenej, túto je potrebné zhodnotiť takým spôsobom, ako to urobil prvostupňový súd v
napadnutom rozsudku. Vzhľadom na rozpory v jej výpovediach, ako i vzhľadom na závery znaleckého
dokazovania z odvetvia psychológie, z ktorého vyplynulo, že vierohodnosť jej výpovede je výrazne

znížená, nepostačuje jej výpoveď na to, aby mohol byť obžalovaný usvedčený zo spáchania žalovaného
skutku, a to ani v spojení s výpoveďami ďalších svedkov, ktorí boli v prvostupňovom konaní vypočutí.
Ostatní vypočutí svedkovia mali väčšinou informácie iba sprostredkované od poškodenej, ktorej
vierohodnosť výpovede bola zhodnotená ako výrazne znížená. Naviac svedkovia X. a W., na ktorýchvýpovede poukazuje prokurátor, mali blízky vzťah s poškodenou, čo sa mohol podpísať na motivácii ich
výpovede proti obžalovanému. Vykonané dokazovanie teda naznačuje, že obžalovaný sa, v rámci silne
narušených vzťahov, ktoré boli medzi ním a poškodenou, mohol dopustiť aj tých slovných a fyzických

útokov, o ktorých vypovedala poškodená, avšak neexistujú také dôkazy, ktoré by túto skutočnosť
jednoznačne preukazovali.
Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že na rozhodnutie o vine obžalovaného je potrebné, aby
vykonanédôkazyjednoznačnepreukazovali,žedošloknaplneniuvšetkýchzákonnýchznakovtrestného
činu. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nevylúčili možnosť, že k spáchaniu skutku nedošlo,

pričom suma dôkazov, ktoré boli vykonané a ktoré by mohli objasniť všetky dôležité skutkové okolnosti,
bola vyčerpaná. V takejto situácii správne súd pristúpil k oslobodeniu obžalovaného podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku, uplatňujúc zásadu in dubio pro reo.
V rámci posúdenia vykonaných dôkazov tak nebolo potrebné zaoberať sa tým, či správanie
obžalovaného mohlo vzbudiť dôvodnú obavu poškodenej o jej zdravie alebo život, pretože nebolo
spoľahlivo preukázané, že by obžalovaný voči poškodenej vyhrážky predniesol, resp. sa násilia dopustil.

Preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné a zamietol ho.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.