Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/297/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217532
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316217532.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

manžela: E. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R. XX, L., V. Č. R. Y. XXX, L., štátny občan SR, zastúpený E.. E. D.,
AK R. R. H.S. XX, L. a manželky: J.. Z. F., X.. XX.XX.XXXX, L. K. XXXX, K., štátny občan SR, zastúpená
AKB.X..SK,R..K..S..,R.R.Š.XX,L.,onávrhunarozvodmanželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchpráv
a povinností k maloletému dieťaťu: G. F., X.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, na čas po
rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo E. F.U., X.. XX.XX.XXXX Y. L. a J.. Z.Y. F., K.. R., X.. XX.XX.XXXX Y. L., uzavreté dňa

XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. Z., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
XXX, pod poradovým číslom X rozvádza.

Súd zveruje maloletého G.C. F.U., X.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. F.U., X.. XX.XX.XXXX sumou 700 eur mesačne, z
tohočiastku600eurmesačnejeotecpovinnýzasielaťakobežnévýživnékrukámmatkymaloletéhovždy
do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku a čiastku 100 eur mesačne je
otec povinný zasielať na tvorbu úspor na vinkulovaný účet maloletého G. F., X.. XX.XX.XXXX zriadený
matkou maloletého v lehote do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. F., X.. XX.XX.XXXX nasledovne:

- každý párny kalendárny týždeň od soboty od 9,00 hod do nedele do 18,00 hod,
- každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15,00 hod do štvrtka do 9,00 hod,
- počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 15,00
hod do Veľkonočného pondelka do 15,00 hod,
- počas letných prázdnin každoročne od 01.07. od 09,00 hod do 10.07. do 18,00 hod a od 01.08. od
9,00 hod do 10.08. do 18,00 hod,

- počas vianočných sviatkov každoročne dňa 24.12. od 09,00 hod do 15,00 hod a v každom párnom
kalendárnom roku dňa 26.12. od 09,00 hod do 18,00 hod.
s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého.

Súd návrh otca na vyhlásenie predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia o úprave styku s maloletým
zamieta.

Súd návrh matky na uloženie povinnosti informovať otca zamieta.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.10.2016 sa manžel domáhal rozvodu manželstva s
manželkou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. na čas po rozvode tak,

že tento bude zverený do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok, on sám bude zaviazaný prispievať na jeho výživu k rukám matky sumou 200 €
mesačne a zároveň bude upravený jeho styk s maloletým v zmysle jeho návrhu. Podaním, doručeným
tunajšiemusúdudňa05.09.2017manželsvojnávrhvčastiúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletému G. zmenil, navrhol, aby bola jeho vyživovacia povinnosť k maloletému určená v sume 300
€ mesačne a jeho styk s maloletým upravený v širšom, než pôvodne navrhovanom rozsahu.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého sa im dňa
XX.XX.XXXX X. H. G.. Manželské spolužitie účastníkov konania bolo spočiatku harmonické, postupom
času však došlo medzi manželmi k odcudzeniu, a to najmä po duševnej stránke. S manželku nemali
spoločné záujmy ani názory na život a jeho hodnoty, či predstavu o rodine a jej fungovaní. Rozpory

medzi manželmi naberali na intenzite a vyvrcholili v období júl/august 2016 sporom o nehnuteľnosť,
ktorý odhalil významné názorové rozdiely medzi manželmi, z čoho následne pramenila absolútna strata
dôvery a istoty v manželku ako partnerku, úplné citové odcudzenie a fyzické odlúčenie. Manželská
kríza sa prehĺbila tiež v dôsledku správania sa manželky k dcére manžela, pochádzajúcej z jeho prvého
manželstva,čopodrobnejšiepopísalvosvojomnávrhu.Tentostavpretrvávaasohľadomnadiametrálne

odlišné názory na život, vzájomné odcudzenie a citové ochladnutie, ako aj správanie sa manželky voči
manželovej dcére je vylúčené, aby došlo k obnoveniu manželského spolužitia. Vzťahy v manželstve
sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom ani jeden z manželov neprejavil záujem o obnovenie
spolužitia, z pohľadu manžela je tak zotrvanie v tomto zväzku nepredstaviteľné. Pokiaľ ide o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. na čas po rozvode uviedol, že s maloletým má

vrelý otcovský vzťah, s prihliadnutím na jeho vek súhlasí s tým, aby bol maloletý na čas po rozvode
manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že jeho styk s maloletým bude upravený v
ním navrhovanom rozsahu. Ako otec má záujem participovať na starostlivosti a výchove maloletého,
pričom ním navrhovaná forma a intenzita stretávania sa sleduje záujem maloletého a je akceptovateľná
aj pre matku. K navrhovanej výške výživného voči maloletému uviedol, že táto je z jeho pohľadu

primeraná k odôvodneným potrebám maloletého a k jeho reálnym schopnostiam a možnostiam. Vo
svojom podaní, doručenom súdu dňa 05.09.2017 ozrejmil dôvody, ktoré ho viedli k zmene návrhu na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v časti úpravy styku s maloletým a určenia
výživného voči maloletému, pričom obe zmeny odôvodnil predovšetkým uplynutím času od podania
návrhu, ktorý odôvodňuje v tejto časti odlišnú úpravu, než akú navrhol vo svojom pôvodnom návrhu.

Podrobne popísal realizáciu svojho styku s maloletým od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti a
poukázal na dovtedy nariadené či zmenené neodkladné opatrenia o úprave jeho styku s maloletým.
Uviedol skutočnosti, ktoré z jeho pohľadu odôvodňujú širšiu, než pôvodne navrhovanú úpravu jeho styku
s maloletým, pričom sa jednalo predovšetkým o vyšší vek maloletého a nevyhnutnosť väzby s otcom,
ktorý je schopný poskytnúť mu osobnú starostlivosť a širšia úprava styku tak sleduje predovšetkým

záujem maloletého. V tejto súvislosti, aj s ohľadom na skutočnosti, ktoré matka maloletého uvádzala v
konaniach o nariadení neodkladných opatrení podrobnejšie popísal, ako prebiehala starostlivosť matky
o maloletého v prvom až šiestom mesiaci jeho veku a ktorými skutočnosťami odôvodňoval možnosť
určeniaširšiehorozsahujehostykusmaloletým,prektoréhosatakbudejednaťonajvhodnejšieriešenie.
Uviedol tiež, že jeho styk s maloletým prebieha bez akýchkoľvek problémov, a to aj bez prítomnosti

matky, svoj návrh na širšiu úpravu styku tak považoval za dôvodný a poukázal na skutočnosti, ktoré
z jeho pohľadu takúto širšiu úpravu styku s maloletým odôvodňujú, pričom otec je presvedčený, že
jeho väčšia participácia na osobnej starostlivosti o maloletého lepšie zaistené potreby maloletého.
Správanie matky maloletého označil za porušujúce práva otca podieľať sa na starostlivosti o maloletého,
pričom možno dôvodne predpokladať, že bude v tomto svojom konaní pokračovať a s navrhovanou

úpravou styku nebude súhlasiť. Matka používa maloletého ako prostriedok pomsty voči otcovi, čo
negatívne vplýva predovšetkým na samotného maloletého. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa
05.02.2018 reagoval na tvrdenia matky maloletého, ktoré uviedla v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 39P/253/2017 o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže mal za to, že ich s najväčšou
pravdepodobnosťou bude uvádzať aj v tomto konaní. Tieto súviseli so sporom o nehnuteľnosť v K.,

ktorý medzi manželmi v priebehu tohto konania eskaloval, pričom paralelne s týmto konaním prebiehalomedzi manželmi na tunajšom súde aj konanie o vrátenie daru. Otec maloletého podrobne popísal dve
situácie, ktoré sa medzi manželmi odohrali dňa 14.11.2017 a 18.11.2017 a ktoré matka maloletého v
konaní o nariadení neodkladného opatrenia neopisovala pravdivo tak, ako sa reálne odohrali. Následne

sa v predmetnom podaní vyjadril aj k tvrdeniam matky ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému, kde matka namieta predovšetkým to, aby maloletý prespával v domácnosti
otca, nakoľko je ešte v nízkom veku. V tom čase sa styk otca s maloletým realizoval v širšom rozsahu,
stanovenom neodkladným opatrením tunajšieho súdu, ktorý však matka maloletého považovala za
nevyhovujúci, čo odôvodňovala negatívnymi prejavmi v správaní maloletého. Tieto tvrdenia matky otec

rázne odmietol, keďže v čase, kedy bol maloletý v jeho starostlivosti, sa u neho neprejavovali žiadne
známky nespokojnosti. Rovnako namietal tvrdenia matky, že pre maloletého je v jeho veku odlúčenie od
matky na celý víkend nepredstaviteľné a poukázal na to, že matka už 4 týždne po narodení maloletého
nastúpila na svoju žiadosť ako výpomoc do hotelového zariadenia otca maloletého, čím došlo k separácii
maloletého od matky. Opätovne poukázal na to, že od počiatku manželských nezhôd matka bezdôvodne
zabraňovala otcovi v riadnom styku s maloletým a poskytovala mu iba minimálny časový priestor

na realizáciu styku, bez akéhokoľvek záujmu uzatvoriť v tomto ohľade dohodu. Taktiež uviedol, že v
priebehu konania došlo k zmene jeho majetkových pomerov, čo podrobnejšie popísal vo svojom podaní,
pričom za zásadné považoval určenie výživného na manželku v sume 600 € mesačne, počnúc dňom
19.09.2016.Jeho majetkové pomery pritom ovplyvnila aj tá skutočnosť, že si prenajal nehnuteľnosť, kde
v súčasnosti býva a kde za podnájom hradí čiastku 400 € mesačne. Podrobne rozpísal svoje príjmy

a výdavky a poukázal na to, že nie je schopný pokrývať všetky svoje finančné záväzky. Záverom tiež
poukázal na obsah výpovede oboch účastníkov konania v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému na čas do rozvodu, ktoré sa konalo dňa 06.06.2017, ako aj na ním založené
listinné dôkazy.

3. Manželka s návrhom manžela na rozvod manželstva súhlasila, nemala záujem na obnovení
manželského spolužitia. Namietala však manželom uvádzané skutočnosti ohľadom rozvratu ich
manželských vzťahov a ohradila sa aj voči jeho tvrdeniam, týkajúcim sa jej vzťahu k dcére manžela,
maloletej R., pričom celkovú situáciu ohľadom uvedeného podrobnejšie popísala vo svojom vyjadrení,
doručenom súdu dňa 06.02.2018. Z jej pohľadu nastali problémy v manželstve účastníkov konania

bez predchádzajúcich vážnejších problémoch vo vzťahu po tom, ako ju manžel požiadal o to, aby
mu vrátila polovicu domu, ktorý jej daroval ešte pred uzavretím manželstva a predložil jej na podpis
potrebné dokumenty, ktoré však manželka nepodpísala. Následne začali medzi manželmi hádky, ktoré
vždy končili pri téme vlastníctva predmetného rodinného domu a manžel si napokon podal žalobu
o vrátanie daru, v ktorom konaní uviedol o osobe manželky množstvo zavádzajúcich a klamlivých

tvrdení. Vyjadrila ľútosť nad tým, že to bol práve majetok a financie, ktoré spôsobili vo vzťahu manželov
problémy a ktoré následne spustili ďalšie nedorozumenia a výhrady manžela voči manželke, hoci do
tej doby manžel neprejavoval žiadnu nespokojnosť s ich vzťahom. Následne sa podrobnejšie vyjadrila
k ich vzájomných vzťahom po tom, čo sa odohrali popísané udalosti a uviedla, že ju manžel odstrihol
od všetkých finančných prostriedkov, keďže jej ich prestal dávať, čím ju aj maloletého izoloval od

zdieľania jeho životnej úrovne. Keďže je na rodičovskej dovolenke a jej príjem pozostáva zo štátnych
dávok, bola nútená obrátiť sa na súd s návrhom na určenie výživného vo vzťahu k svojej osobe.
Rovnako ako manžel aj ona sa vyjadrila k situáciám, ktoré sa odohrali v dňoch 14.11.2017 a 18.11.2017,
ktorých priebeh podrobnejšie popísala vo svojom vyjadrení a ktoré považovala za účelovo vyvolané
manželom. Na základe uvedených skutočností súhlasila s rozvodom manželstva, keďže vzťahy medzi

manželmi sú vážne a trvalo narušené a mala za to, že obnova ich spolužitia už nie je možná. Pokiaľ
ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností súhlasila s tým, aby bol maloletý zverený do jej
osobnej starostlivosti, čo považovala za najlepšie riešenie pre maloletého G., ktorý je na ňu citovo
naviazaný, a to najmä s ohľadom na jeho vek, kedy dieťa prirodzene preferuje matku. Vo vzťahu k
styku otca s maloletým uviedla, že nikdy nemala a ani nemá v úmysle brániť otcovi v kontakte so synom,

nakoľko nepopiera úlohu otca v živote dieťaťa, avšak považovala za prirodzené, že v tak útlom veku
preferuje maloletý matku a má voči nej vytvorenú primárnu vzťahovú väzbu, na čo je potrebné brať
ohľad pri realizácii styku s otcom. Styk otca s maloletým, ktorý sa realizoval na základe neodkladného
opatrenia zo dňa 12.12.2016, č. k. 51P/315/2016 - 21 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 20.03.2017, sp. zn. 11CoP/79/2017 v plnom rozsahu rešpektovala, pričom táto úprava styku

sa ukázala ako vyhovujúca, keďže na jej základe maloletý prespával vždy doma a otec s ním mal
pravidelný kontakt, ktorý mu umožňoval udržiavať a budovať si so synom vzťah. Maloletý si na tento
styk zvykol a postupom času matka, vzhľadom k veku maloletého, prehodnotila rozsah tohto styku a
sama navrhla otcovi jeho rozšírenie v rozsahu, ako to popísala vo svojom vyjadrení a ktorý rozsahstyku je v súlade s režimom maloletého, jeho záujmami a vekom. Návrh otca na úpravu jeho styku
s maloletým považovala za neprimeraný, nerešpektujúci záujmy maloletého a mala za to, že otec
pri jeho navrhovaní myslel skôr na seba a na to, aby si vytvoril priestor pre určenie nižšej výšky

výživného. Otcom navrhovaná forma starostlivosti o maloletého nie je v súlade s vekom maloletého,
stabilitou výchovného prostredia a ani podmienkami pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Na
prespávanie u otca nie je maloletý, vzhľadom k jeho veku a citovým väzbám na matku pripravený, ktoré
predpoklady sa potvrdili po tom, čo súd vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým došlo k rozšíreniu úpravy styku otca s maloletým s prenocovaním, čo malo na maloletého a jeho

prežívanie negatívny vplyv, čo podrobnejšie popísala v priebehu konania a vyjadrila záujem na tom, aby
u maloletého došlo k prechodu na prespávanie u otca postupne, keď už bude starší a samostatnejší.
Ďalej poukázala na to, že otcom navrhovanou úpravou styku nebudú lepšie zaistené ani potreby
maloletého, čo zdôvodnila skutočnosťami, ktoré podrobnejšie popísala vo svojom vyjadrení a ktoré sa
týkali predovšetkým pracovného času a vyťaženia otca maloletého, zmeny výchovného prostredia u
maloletého a potreby jeho stability, obáv matky, či otec dokáže a bude rešpektovať výchovné návyky

maloletého, keďže aj rozdielne predstavy o výchove a dodržiavaní pravidiel vo vzťahu k manželovej
dcére boli jedným z problémov v manželstve. Z pohľadu matky otec nezohľadňuje záujem maloletého,
čo deklarovala viacerými skutočnosťami. Dala do pozornosti súdu, že otec žiadal zmenu úpravy styku s
maloletým v rámci neodkladného opatrenia z dôvodu budovania väzieb medzi maloletým a jeho sestrou
R., pričom však otec zjavne žije v domácnosti so svoju exmanželkou a maloletou R., teda styk s ňou

nemá nijako obmedzený, a preto nie je dôvod, aby mal byť styk s maloletým prispôsobený času, kedy je
otec s maloletou R.. Osobitnú úpravu počas prázdnin a sviatkov nepovažovala za potrebnú vzhľadom
k veku maloletého, pričom otcom navrhovaný rozsah styku by bol možný aplikovať u školopovinného
dieťaťa a nie dieťaťa vo veku G.. Zdôraznila, že otcovi nikdy nebránila v kontakte s maloletým, avšak
vzhľadom k jeho veku trvala na tom, aby zatiaľ maloletý trávil s otcom len dni a nie aj noci. K otázke výšky

výživného zo strany otca voči maloletému uviedla, že s otcom navrhovanou čiastkou 300 € mesačne
nemôže súhlasiť, nakoľko táto nezodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca,
nerešpektuje právo maloletého na zdieľanie otcovej životnej úrovne a nekorešponduje ani s potrebami
maloletého. V tejto súvislosti okrem iného poukázala aj na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 19.12.2016, sp. zn. 11CoP/518/2016 a považovala za zrejmé, že otec maloletého sa

vo všetkých súdnych konaniach snažil preukázať, že dosahuje príjem vo výške minimálnej mzdy, čo
však v žiadnom ohľade nezodpovedá skutočnosti a životnej úrovni otca. Skutočnosť, že otec nedosahuje
výlučne ním tvrdený príjem je zrejmá aj z jeho vlastných tvrdení ohľadom jeho pravidelných výdavkov,
ktoré musí uhrádzať. Hoci od mája 2017 otec deklaruje svoj príjem vo vyššom rozsahu, než je minimálna
mzda je zjavné, že otec pristúpil k stanoveniu tohto svojho príjmu účelovo, aby zodpovedal kritériám

ustálenej súdnej praxe, keďže v priebehu konania bolo zjavné, že ním predkladaný príjem nebude súd
považovať za relevantný. Výška otcom určeného príjmu však nezodpovedá jeho postaveniu, funkciám,
ani schopnostiam a možnostiam. V tejto súvislosti poukázala aj na konanie o určenie výživného na
manželku, kde súd pristúpil k určeniu výživného v sume 600 € mesačne a tiež určil povinnosť zaplatiť
zročné výživné, ktoré povinnosti si otec maloletého plní a je preto zrejmé, že disponuje adekvátnymi

finančnými prostriedkami. Otec maloletého pritom nemá problém ani s úhradou nadštandardných
výdavkov, napr. na dovolenky, ktorých sa pravidelne zúčastňuje. Poukázala tiež na majetkové pomery
otca maloletého a jeho majetkovú účasť v ďalších obchodných spoločnostiach. Za predpokladu, že zo
strany otca nedôjde k preukázaniu jeho reálneho príjmu z podnikateľskej činnosti navrhla, aby súd pri
určovaní výživného voči maloletému vychádzal zo zákonnej domnienky uvedenej v § 63 ods. 1 Zákona

o rodine. Náklady na výživu a výchovu maloletého vyčíslila v sume 1 215 € mesačne a podrobne ich
rozpísala vo svojom vyjadrení, pričom poukázala na to, že v tejto sume nie sú zahrnuté náklady na
dovolenky a voľnočasové aktivity maloletého a ani žiadne jeho mimoriadne výdavky. Do pozornosti
súdu dala tú skutočnosť, že aktuálna výška nákladov na starostlivosť o maloletého je prispôsobená
tomu, že otec vyčlenil maloletého z možnosti podieľať sa na jeho životnej úrovni a z ktorého dôvodu

ich matka prispôsobila výške výživného, ktoré jej hradí otec maloletého a jej príjmovým možnostiam,
pričom v ostatnom je odkázaná na pomoc svojej rodiny, keďže otec k rukám matky nad rámec výživného
určeného neodkladným opatrením neprispieva. V rámci svojho vyjadrenia opakovane poukazovala na
svoje podania a listinné dôkazy, ktoré sú založené v ďalších konaniach, týkajúcich sa maloletého G.,
ktoré sú na tunajšom súde vedené a žiadala, aby ich súd zohľadnil aj v tomto konaní. Na základe ňou

uvedených skutočností navrhla, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletého G. zveril
na čas po rozvode manželstva do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať
a spravovať jeho majetok, otcovi bude uložená povinnosť prispievať na jeho výživu v sume 3 000 €
mesačne, z toho čiastka 2 000 € mesačne bude určená ako bežné výživné a čiastka 1 000 € mesačnebude určená na tvorbu úspor. Zároveň navrhla, aby bol upravený styk otca s maloletým v rozsahu každý
nepárny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 09,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu v čase od 09,00
hod. do 18,00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok vždy v čase od 14,30 hod.

do 18,00 hod.

4. V priebehu konania manžel reagoval na skutočnosti, ktoré vyvstali medzi manželmi a ktoré sa
týkali predovšetkým zabezpečovania starostlivosti o maloletého G. a jeho styku s ním a špecifikoval
dôvody rozvratu manželských vzťahov, za ktoré označil predovšetkým tú skutočnosť, že manželka

odmietala akceptovať maloletú R. ako súčasť manželovho života a nemala k nej dobrý vzťah. Konečným
rozhodnutím ukončiť manželské spolužitie bola v návrhu popísaná situácia, kedy manželka vyhodila
maloletú R. z domu v K.. Poukázal tiež na to, že tvrdenia matky maloletého ohľadom negatívnych
prejavov v správaní maloletého po tom, čo začal prespávať v domácnosti otca sa nezakladajú na pravde,
maloletý je u neho šťastný a spokojný, nie je vystresovaný a s jeho prespávaním u otca nie sú žiadne
problémy. Vyjadril sa tiež k svojim príjmovým a majetkovým pomerom a deklaroval, že vzhľadom k svojim

povinným výdavkom si musí požičiavať finančné prostriedky od svojej matky, nakoľko z jeho príjmov
tieto náklady nepokryje, pričom poukázal predovšetkým na platby výživného, ktoré musí uhrádzať.

5.Manželkavpriebehukonaniarovnakoreagovalanaokolnosti,ktorémedzimanželminastalivpriebehu
konania a veľmi podrobne sa k nim vyjadrovala v rámci svojich písomných podaní. Pokiaľ ide o výkon

rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému uviedla, že nikdy nepovažovala manžela za
zlého otca a nikdy mu nebránila v kontakte s maloletým G., naopak, tento styk sama rozširovala a hoci
boli dohody medzi nimi zložité, styk otca s maloletým sa riadne a pravidelne realizuje. Podrobnejšie
sa vyjadrila k psychologickým intervenciám u J.. Š.T., o ktoré prejavil otec maloletého na pojednávaní
súdu záujem a k jeho následnému nevhodnému správaniu sa, kedy sa vyšetrenia maloletého odmietol

zúčastniť a prejavil nedôveru k osobe psychologičky, ktoré správanie otca maloletého považovala matka
za účelové, nelogické a kontraproduktívne, keďže viackrát prejavil názor, že chce byť prítomný pri
vyšetrenímaloletého.Vzhľadomkpostojuotcanebolomožnévspoluprácispsychologičkoupokračovať,
pričom otec odmietol aj návrhy J.. Š.A. na iných psychológov a celkovo sa podľa názoru matky
maloletého správal neprimerane a arogantne. K spolupráci s ASSP za účelom rešpektovania úlohy

druhého rodiča v živote maloletého uviedla, že otec sa zúčastnil plánovaného stretnutia v apríli 2018,
avšak je nutné poukázať na jeho prístup k týmto stretnutiam, kedy otec prejavoval nechuť nad pnením
zadaných úloh, spochybňoval potrebu týchto sedení, vyjadroval sa o nich pochybovačne až posmešne,
očierňoval matku a mal dokonca negatívne prejavy voči pracovníčke, ktorá sedenia viedla. V doplnení
svojho podania zo dňa 05.06.2018 zhrnula pre ňu dôležité skutočnosti, ktoré považovala za rozhodujúce

pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. na čas
po rozvode manželstva. Okrem iného poukázala na to, že s otcom majú konflikty aj vo vzájomnej
komunikácii, kedy matka dlhodobo využívala na poskytovanie informácii o maloletom mobilné aplikácie,
na ktorých si ju však otec maloletého zablokoval, čím jej znemožnil plniť si svoju informačnú povinnosť
o maloletom. K otázke úpravy styku otca s maloletým uviedla, že aj s ohľadom na okolnosti posledných

mesiacov naďalej nemôže súhlasiť s prespávaním maloletého v domácnosti otca napriek tomu, že
maloletý istý čas v jeho domácnosti prespával, čo sa ukázalo ako príliš skorý krok. S jej námietkami
sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo dňa 23.04.2018, č. k. 11CoP/151/2018
- 185, ktorým nepotvrdil uznesenie tunajšieho súdu o rozšírení styku otca s maloletým a navrhla, aby
tunajší súd pri svojom rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým na toto rozhodnutie odvolacieho

súdu prihliadal. Vzhľadom na dátum rozhodnutia je nutné považovať odvolacím súdom určený styk otca
s maloletým za dostačujúci, v súlade s vekom, režimom a záujmom maloletého. Vzhľadom k vyššie
uvedenému mala matka za to, že jej návrh na úpravu styku otca s maloletým na čas po rozvode
manželstva je v záujme maloletého, v súlade s jeho režimom, vekom a potrebami a zároveň sa jedná
o širší rozsah styku, než ako bol upravený neodkladným opatrením. Taktiež sa vyjadrila k svojim

príjmovým a majetkovým pomerom a poukázala na to, že výživné na manželku, ktoré v súčasnosti
poberá,nemožnopovažovaťzajejpríjemnačasporozvode,keďžeprávoplatnosťourozsudkuorozvode
zanikne manželovi povinnosť prispievať na jej výživu, čím sa jej príjem zníži o sumu 600 € mesačne. V
súvislostisnákladminastarostlivosťavýchovumaloletéhopoukázalanaužskôrvyčíslenéapreukázané
náklady, ktoré vyčíslila podľa skutočného stavu, čo preukazujú aj príkladmo priložené potvrdenia o ich

vynaložení a výške. Uviedla, že náklady na maloleté dieťa sa vždy odvíjajú od pomerov konkrétnej rodiny
asúdanétým,čorodičiasvojmudieťaťuposkytujúačomumôžu,vzhľadomnasvojepomery,poskytnúť.
Matka mala za to, že otec rozporuje náklady na maloletého účelovo a snaží sa ich znižovať tak, aby sa
ním hradená výška výživného javila ako dostačujúca. Otcom hradené výživné však postačuje výlučnena náklady spojené so stravovaním maloletého. Z tvrdení otca ohľadom jeho príjmových pomerov, ktoré
prezentoval v rámci konania a ktoré opakovane uvádzal v rozdielnych výškach je zrejmé, že otec má
dostatok finančných prostriedkov na to aby absolvoval dovolenky a doprial si rôzne iné pôžitky, z čoho

je zrejmé, že otec zatajuje svoje skutočné príjmy. Namietala otcom uvádzané tvrdenie, že si na úhradu
svojich nákladov požičiava finančné prostriedky od svojej matky, keďže matka maloletého má vedomosť
o tom, že otec maloletého spolu so svojim bratom svoju matku finančne podporujú. Okrem toho matka
dala súdu do pozornosti, že otec oficiálne dlhodobo viac rokov dozadu dosahoval len minimálny príjem,
čomu reálne nezodpovedá jeho životný štýl, na ktorý v priebehu konania poukazovala. Matka mala za

to, že otec by sa mal podieľať aj na výdavkoch, ktoré sú nad rozsah ňou vyčíslených nákladov napr. na
dovolenky maloletého, mimoriadne či jednorazové výdavkov a pod., keďže maloletý by mal zdieľať jeho
životnú úroveň. Z uvedených dôvodov mala za to, že ňou požadované výživné zodpovedá nákladom
na odôvodnené potreby a záujmy maloletého G. a zároveň pomerom, možnostiam a schopnostiam otca
maloletého. Napokon navrhla, aby jej bola uložená aj informačná povinnosť o maloletom vo vzťahu k
otcovi v zmysle jej návrhu v podaní, doručenom súdu dňa 05.06.2018 z dôvodu, že otec si zablokoval

matku na viacerých komunikačných kanáloch, cez ktoré mu matka v minulosti poskytovala informácie o
maloletom. Uvedeným opatrením tak chcela predísť ďalším konfliktom medzi rodičmi.

6. Manžel v rámci svojej výpovede na ostatnom pojednávaní zotrval na svojich prednesoch a
vyjadreniach a navrhol, aby bol maloletý G. na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej

starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné voči
maloletému navrhol určiť v sume 600 € mesačne a svoj styk s maloletým navrhol určiť v rozsahu, ako to
uviedol vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 05.09.2017 (č. l. 38). Poukázal na to, že so
starostlivosťou o maloletého nemá žiadne problémy, zvláda všetky záležitosti s tým súvisiace. Aktuálny
rozsah styku s maloletým však považoval za nedostatočný, a to i vzhľadom k tomu, že sa musí presúvať

medzi svojim bydliskom a bydliskom matky maloletého a tiež, že v priebehu dňa maloletý spí, z ktorého
dôvodu má možnosť s ním plnohodnotne tráviť čas v menšom, než stanovenom rozsahu. Záverom
uviedol, že je pre neho terajšia situácia neúnosná a chce byť so synom v čo najširšom možnom rozsahu.

7. Manželka v rámci svojej výpovede na ostatnom pojednávaní zotrvala na svojich prednesoch a

vyjadreniach, na ktoré i odkázala. K úprave styku otca s maloletým uviedla, že v tomto v žiadnom
prípade nebráni, čo bolo z jej pohľadu i preukázané vykonaným dokazovaním. Naďalej však nesúhlasila
s prespávaním maloletého u otca, z dôvodu negatívnych prejavov u maloletého G., ktoré ustúpili od
nariadenia posledného neodkladného opatrenia Krajským súdom v Bratislave, od ktorého obdobia
maloletý v domácnosti otca neprespáva. Pokiaľ ide o otázku výšky výživného zo strany otca voči

maloletému chcela len to, aby maloletý G. žil v súlade so životnou úrovňou otca, ktorú matka v
konaní preukázala. Na základe uvedeného navrhla, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol,
maloletého G. na čas po rozvode manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné zo strany otca voči maloletému navrhla
určiť v ňou žiadanej výške 3 000 € mesačne, z toho čiastka 2 000 € mesačne bude určená ako bežné

výživné a čiastka 1 000 € mesačne bude určená na tvorbu úspor. Styk otca s maloletým navrhla určiť v
rozsahu ako to uviedla vo svojom podaní doručenom súdu dňa 05.06.2018.

8. Právny zástupca manžela mal za to, že v danom prípade je spornou otázka výšky výživného zo
strany otca voči maloletému G. a otázka jeho úpravy styku s maloletým. Uviedol, že k tvrdeniam matky

maloletého a predloženým listinám sa nebudú detailne vyjadrovať, nakoľko v drvivej väčšine nesúvisia
so spornými a prejednávanými otázkami. K otázke výšky výživného poukázal na priemernú spotrebu
dieťaťa vo veku maloletého G., z ktorých skutočností je zrejmé, že matka náklady na starostlivosť
o maloletého vo svojich vyčísleniach mnohonásobne nadsadila, čo príkladmo doložil nákladmi na
hračky pre maloletého, ktoré matka údajne vynakladá v sume 180 € mesačne a tiež nákladmi na

ošatenie maloletého. Ak by aj bolo pravdou, že matka vynakladá na hračky maloletého ňou deklarovanú
sumu, jedná sa o výdavok, s ktorým otec maloletého nesúhlasí, nakoľko to nepovažuje za vhodný
výchovný prístup voči maloletému. Pokiaľ ide o náklady na ošatenie a obuv maloletého, tieto sa u
maloletéhovynakladajúvštandardnejvýške,zapriemernéceny.Rovnakotakiďalšienákladynapotreby
maloletého sú z pohľadu otca výrazne nadsadené. K otázke styku otca s maloletým poukázal na to, že

matka vytesňuje otca zo života maloletého, ktorý má úprimný záujem podieľať sa na jeho komplexnej
starostlivostiavýchove.Zostatnýchkonaní,ktorésúvedenénatunajšomsúdeatýkajúsamaloletéhoG.
je pritom zrejmé, že tento trávi pomerne veľa času so starými rodičmi zo strany matky, hoci by tento čas
mohol tráviť s otcom, ktorý sa o neho stará príkladne, snaží sa mu v čase styku organizovať program amatkasahoototosnažípripraviť.Namietaltiež,žematkavzalamaloletéhonapsychologickévyšetrenie,
o ktorom otca neinformovala, a preto závery tohto vyšetrenia namietajú. Z vyjadrenia matky je zrejmé,
že si uzurpuje absolútnu moc nad výchovou maloletého, neprihliada na jeho záujem a na vytvorenie

rodičovského vzťahu s otcom, ktorý sa nedá vytvoriť za pár hodín styku tak, ako ho stanovil Krajský
súd v Bratislave svojim uznesením. Mal za to, že Krajský súd v Bratislave pri svojom rozhodovaní o
neodkladnom opatrení nevzal do úvahy plynutie času, pričom ak otec prosí matku o širší kontakt so
synom,tátohovždyodkazujelennanariadenéneodkladnéopatrenie.Pokiaľideomatkoužiadanúvýšku
výživného poukázal na to, že matka nepreukázala náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého

v rozsahu ňou žiadaného výživného a jej rozpis výdavkov na tieto potreby a záujmy vôbec nepreukazuje
potrebu ich skutočného vynakladania. Mali za to, že skutočným úmyslom matky je cestou výživného
uhrádzať svoje vlastné osobné výdavky, na ktoré však otec nemá povinnosť po rozvode manželstva
prispievať. K návrhom matky maloletého ohľadom doplnenia dokazovania tak, ako to navrhla vo svojom
podaní, doručenom súdu dňa 05.06.2018 uviedol, že súd má rozhodovať podľa skutkového stavu v
čase rozhodnutia, keďže inak by bolo možné pojednávania odročovať neustále za účelom vykonávania

ďalšieho a ďalšieho dokazovania. Na základe uvedeného navrhol, aby súd manželstvo účastníkov
konania rozviedol, maloletého G. zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s
tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné zo strany otca navrhol určiť
v sume 600 € mesačne, ktorá čiastka pokrýva celkové náklady na maloletého. Styk otca s maloletým
navrhol určiť v zmysle návrhu, doručeného súdu dňa 05.09.2017 s tým, že styk bude určený na párny

kalendárny týždeň, nakoľko v tom čase má upravený styk s deťmi brat otca, z ktorého deťmi má maloletý
G. dobrý vzťah a otec má záujem na tom, aby sa tento vzťah rozvíjal. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol
o predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti úpravy styku otca s maloletým nakoľko úprava stanovená
neodkladným opatrením nereflektuje vek maloletého, jeho potreby a záujmy a narušuje vzťah otca s
maloletým. K matkou navrhovanému uloženiu povinnosti informovať otca uviedol, že otec ako rodič,

ktorý by bol z plnenia tejto povinnosti oprávnený, netrval na jej uložení, z ktorého dôvodu to považoval
za zbytočné.

9. Právna zástupkyňa manželky odkázala na všetky písomné vyjadrenia, ktoré založili do súdneho spisu
a uviedla, že manželka s rozvodom manželstva súhlasí, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú vážne a

trvalo narušené. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v otázke
zverenia nebol medzi rodičmi spor. Styk navrhli určiť v rozsahu podania zo dňa 06.02.2018 (č. l. 142 a
nasl.), nakoľko mali za to, že tento rešpektuje vek maloletého G., tento styk je pravidelný a umožňuje
otcovi budovať a rozvíjať vzťah s maloletým. Matka v styku otca s maloletým nebráni a nikdy brániť
nebude, má však za to, že je potrebné rešpektovať režim maloletého a jeho potreby, kedy maloletý nie

je ešte pripravený na to, aby bol odlúčený od matky aj počas noci. V súvislosti s prejavmi maloletého po
tom, čo začal prespávať u otca matka kontaktovala i ASPP a iniciovala v tejto veci poradenstvo, keďže
vyjadrenia otca ohľadom toho, ako maloletý prežíva noci u neho nekorešpondovali s pozorovaniami
matky. Psychologička chcela najprv vidieť maloletého, keďže predmetom posudzovania boli prejavy
maloletého po návrate od otca a odkázala na správu J.. Š. zo dňa 12.02.2018. Pokiaľ ide o vyčíslené

náklady na starostlivosť a výživu maloletého, jedná sa o náklady, ktoré existovali aj v čase spolužitia
rodičov, kedy otec vytváral životnú úroveň rodiny s ohľadom na jeho majetkové pomery. Matke pomáhajú
rodičia, nakoľko sama by nedokázala takúto životnú úroveň maloletému zachovať a udržať. Mali za
to, že otcom uvádzané príjmy nie sú v súlade s jeho schopnosťami a možnosťami. Je zjavné, že ako
spoločník a konateľ spoločností si tento príjem určuje sám a požíva rôzne benefity. Navrhla, aby súd

manželstvoúčastníkovkonaniarozviedol,maloletéhoG.zverilnačasporozvodemanželstvadoosobnej
starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Styk otca s maloletým navrhla určiť v zmysle podania, doručeného súdu da 05.06.2018 a výživné zo
strany otca voči maloletému navrhla určiť v celkovej výške 3 000 € mesačne z ktorej čiastky bude
suma 2 000 € mesačne určená ako bežné výživné a čiastka 1 000 € mesačne bude určená na tvorbu

úspor. Poukázala na to, že po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave ohľadom styku otca s maloletým
negatívne prejavy maloletého ustúpili a u maloletého vidieť zlepšenie, z ktorého dôvodu mala matka
za to, že na prespávanie maloletého u otca je ešte čas. Z tohto dôvodu preto i navrhli, aby bol styk
otca s maloletým upravený zatiaľ výlučne na dennej báze, ktorá zodpovedá veku maloletého a jeho
záujmom, ako aj udržaniu a rozvíjaniu väzieb otca s maloletým. K otázke výšky výživného zo strany

otca voči maloletému G. uviedla, že otec si z ich pohľadu nesplnil svoju povinnosť preukázať svoje
skutočné príjmy a svoje celkové majetkové pomery, z ktorého dôvodu navrhla doplniť dokazovanie v
tejto časti v zmysle podania, doručeného súdu dňa 05.06.2018 (č. l. 464). Poukázala na to, že otec
maloletého neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich príjmových a majetkových pomerov, z ktoréhodôvodu nie je možné pri určovaní výšky výživného zo strany otca prihliadať na ním deklarované príjmy.
V rámci rokovaní o výške výživného vychádzali z predpokladu, že príjem otca je cca 4 000 € mesačne
s tým, že výživné zo strany otca by bolo určené v sume 1 200 € mesačne, čo zodpovedá 30% tohto

predpokladaného príjmu. K nákladom na strane maloletého G. uviedla, že tieto matka riadne preukázala,
pričom je potrené vychádzať z toho, že náklady na každé dieťa sú iné podľa toho, v akej rodine vyrastá,
čo mu jeho rodičia doprajú, či aké majú možnosti a schopnosti. S návrhom otca maloletého na určenie
predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti úpravy styku nesúhlasila, poukázala na to, že k tomu nie
je daný žiadny dôvod, nakoľko otec má upravený styk s maloletým neodkladným opatrením, ktoré sa

i v plnom rozsahu realizuje.

10. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie na strane oboch rodičov maloletého, o čom založil do súdneho
spisu písomné správy, na ktoré odkázal. V prípade rozvodu manželstva rodičov doporučil súdu zveriť
maloletého G. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja ho budú zastupovať a spravovať jeho
majetok. Výživné zo strany otca voči maloletému doporučil určiť v sume 600 € mesačne, z toho čiastka

500 € mesačne bude určená ako bežné výživné a čiastka 100 € mesačne bude určená na tvorbu úspor
maloletého. Považoval tiež za potrebné, aby mal otec umožnený široký kontakt s maloletým a doporučil
upraviť styk otca s maloletým v rozsahu, ako to predniesol na ostatnom pojednávaní súdu.

11. Súd nepripustil ďalšie návrhy manželky na doplnenie dokazovania, uvedené v jej písomnom podaní

doručenom súdu dňa 05.06.2018 (č. l. 464 a nasl.).

12. Súd sa oboznámil s návrhom manžela zo dňa 24.10.2016, sobášnym listom manželov, rodným listom
maloletého G., rodným listom maloletej R. F., potvrdeniami o príjmoch manžela, rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 18.02.2014, č. k. 13P/349/2013 - 49, zmenou návrhu zo strany manžela,

doručenú súdu dňa 05.09.2017 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, podaním manžela doručené
súdu dňa 23.10.2017, podaním manžela doručené súdu dňa 05.02.2018 a listinnými dôkazmi k nemu
pripojenými, vyjadrením manželky k návrhu a jeho zmene, doručené súdu dňa 06.02.2018 a listinnými
dôkazmi k nemu pripojenými, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.10.2017, č. k. 44Pc/7/2016 -
713, elektronickou komunikáciou manželov, potvrdeniami o výške nákladov spojených s bývaním na

strane manželky, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na maloletého na strane
matky maloletého, fotokópie potvrdení o úhrade niektorých nákladov na strane maloletého G. zo strany
matky maloletého, podaním manžela doručené súdu dňa 02.05.2018, podaním manželky doručené
súdu dňa 04.05.2018 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, doplňujúcim vyjadrením manželky,
doručené súdu dňa 05.06.2018 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, podaním manžela doručené

súdu dňa 08.06.2018, správou ASSP z dňa 07.06.2018, správou ÚPSVaR Senec zo dňa 09.06.2018,
správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 15.03.2018 a obsahom spisov sp. zn. 38P/258/2016, 39P/205/2017,
37P/163/2017, 51P/315/2016, 39P/253/2017. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania
a zistil tento skutkový stav:

13. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
G. Z.. U manžela sa jedná o manželstvo druhé, u manželky o manželstvo prvé. Z ich manželstva sa dňa
XX.XX.XXXX narodil maloletý G.. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese K. XXXX, kde v
súčasnosti býva manželka a čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu.

14. Maloletý G. je v celodennej osobnej starostlivosti matky, jeho zdravotný stav je dobrý. Priemerné
mesačné náklady na výchovu a výživu maloletého matka vyčíslila vo svojom písomnom podaní,
doručenom súdu dňa 06.02.2018 v sume cca 1 215 €, pozostávajúce z nasledovného: strava 300 €
mesačne, plienky 113 € mesačne, krémy a ostatné hygienické potreby 100 € mesačne, lieky a lekárska
starostlivosť 20 € mesačne, výbava dieťaťa 65 € mesačne, ošatenie a obuv 190 € mesačne, hračky

180 € mesačne, plávanie 140 € mesačne, pomerná časť nákladov na bývanie 107 €, resp. 125 €
mesačne. Podľa vyjadrení matky do týchto nákladov nezahrnula náklady na dovolenky, voľnočasové
aktivity maloletého a ani žiadne mimoriadne výdavky.

15. Manžel je 50% spoločníkom a konateľom spoločnosti C. J. R., R..K..S.. spolu so svojim bratom,

ktorá spoločnosť sa venuje prevádzke hotela J.. Tiež je konateľom spoločnosti F. R., R..K..S.., ktorá sa
venuje príprave jedál pre študentov v škole na J. M. Y. L.. Budova hotela J. je vo vlastníctve leasingovej
spoločnosti. Je polovičným vlastníkom bytu na R. N. Y. L., pričom druhú polovicu bytu vlastní jeho
brat. Byt je prefinancovaný hypotekárnym úverom a využíva sa ako kancelárie hotela. Jeho priemernýmesačný netto príjem, podľa vlastných vyjadrení, predstavuje čiastku cca 2 000 €. Okrem maloletého
G. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej R. F.X., X.. XX.XX.XXXX, ku ktorej si plní vyživovaciu
povinnosť v sume 200 € mesačne. Okrem toho mu bola rozsudkom tunajšieho súdu uložená povinnosť

platiť výživné na manželku v sume 600 € mesačne, počnúc dňom 19.09.2016. Býva v prenajatej časti
rodinného domu R. Y. Y. L., kde za podnájom uhrádza čiastku 400 € mesačne, v druhej časti domu býva
jeho bývala manželka spolu so svojim maloletým synom a ich spoločnou dcérou R. F..

16. Manželka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na

maloletého, okrem toho je manžel na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 16.10.2017, sp. zn.
44Pc/7/2016 povinný prispievať na jej výživu sumou 600 € mesačne, počnúc dňom 19.09.2016, pričom
zročné výživné za obdobie od 19.09.2016 do 16.10.2017 vo výške 7 740 € je manžel povinný platiť
v splátkach po 400 € mesačne. Iné príjmy manželka nemá. Podľa vlastných vyjadrení jej finančne
vypomáhajú rodičia, a to mesačne čiastkou cca 1 500- 3 000 €. Spolu s maloletým býva v rodinnom
dome v K., ktorý je v jej osobnom vlastníctve, nie je prefinancovaný hypotekárnym úverom. V minulosti

bol rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve manželov, manžel následne pred uzavretím manželstva
daroval svoju polovicu manželke. Náklady spojené s bývaním predstavujú dovedna čiastku 112 €
mesačne elektrina, 16,85 € mesačne voda, 32,80 € mesačne TV + internet, 7,80 € mesačne odpad,
2,78 € mesačne daň z nehnuteľnosti. Okrem toho manželka v súvislosti s bývaním uvádzala i náklady
na alarm vo výške 3,59 € mesačne, údržbu záhrady v sume 99,10 € mesačne a revíziu kotla v sume

38,40 € mesačne, drevo na kúrenie v krbe v sume 39 € mesačne a náklady na upratovačku v sume 100
€ mesačne, ktorú v súčasnosti manželka nevyužíva. Býva s maloletým sama, s nikým nevedie spoločnú
domácnosť.

17. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný

súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko
aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak
takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

18. Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželstvo je zväzkom muža a ženy.

Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

19. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

20. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

21. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

22. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

23. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

24. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

34. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

35. Podľa § 233 Civilného sporového poriadku na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo

ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že
rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

36. Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom
prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi

manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský
účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe
uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako
to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil
rozpor manželov v zásadných otázkach vzájomného spolužitia, ktoré viedli k čoraz väčším nezhodám

medzi nimi a k strate vzájomnej dôvery, čo napokon viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu medzi
nimi a nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov
konania je i v záujme maloletého dieťaťa, z tohto manželstva pochádzajúceho.37. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, otec súhlasil, aby
bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať
a spravovať jeho majetok. Spornou medzi rodičmi bola otázka úpravy styku otca s maloletým a

otázka výšky výživného voči maloletému. V priebehu konania bol styk otca s maloletým G. opakovane
upravený prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, pričom medzi rodičmi dochádzalo k sporom
predovšetkým ohľadom prespávania maloletého v domácnosti otca, s ktorým matka maloletého
kategoricky nesúhlasila, pričom v tejto súvislosti poukazovala na negatívne prejavy v prežívaní
maloletého. Otec naopak tvrdil, že v čase, kedy maloletý prespáva v jeho domácnosti, nepozoruje na

jeho správaní žiadne negatívne prejavy a tvrdenia matky označil za klamlivé, resp. ak sa také prejavy u
maloletého vyskytujú, je tomu tak výlučne v čase, kedy je s matkou. Matka v priebehu konania naďalej
trvala na úprave styku otca s maloletým na dennej báze, pričom žiadala, aby súd zohľadnil odôvodnenie
uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.04.2018, č. k. 11CoP/151/2018 - 185, nakoľko dôvody
v ňom uvedené považovala za aktuálne aj pre rozhodovanie v tomto konaní, s ktorým názorom matky
sa však tunajší súd nestotožnil. Hoci je pravdou, že Krajský súd v Bratislave napokon návrh otca

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola zmenená jeho úprava styku s maloletým G.
zamietol, avšak nie z dôvodov, na ktoré poukazovala matka maloletého. Odvolací súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia nezaoberal matkou namietanými negatívnymi prejavmi maloletého v súvislosti s
prespávaním u otca. Hlavným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci bol preventívny
charakter neodkladného opatrenia a jeho účel, ktorým je rýchla a dočasná úprava pomerov, ku ktorej

súd už v prípade ochrany práva otca na styk s maloletým G. pristúpil skôr nariadeným neodkladným
opatrením. S súvislosti s týmto skôr nariadeným neodkladným opatrením sa spomína i vek maloletého
a jeho citová naviazanosť na matku a tiež, že vo veci prebieha konanie vo veci samej, kde súd rozhodne
a stabilizuje tak pomery maloletého dieťaťa do budúcnosti. Je nepochybné, že úprava pomerov formou
neodkladného opatrenia poskytuje ochranu porušovaným a ohrozeným právam do doby rozhodnutia

vo veci samej. Nemožno však výlučne na podklade takéhoto rozhodnutia odôvodniť návrh, resp.
rozhodnutie súdu, ktorým bude zachovaný stav, ktorý bol stanovený neodkladným opatrením aj pre
prípad úpravy styku rodiča s dieťaťom na čas po rozvode manželstva. Maloletý je v čase rozhodovania
tunajšieho súdu vo veku X K. C. X mesiacov a v čase, kedy bude vo veci prípadne prebiehať odvolacie
konanie, bude vo veku, kedy bude možné ho umiestniť do riadneho predškolského zariadenia. Nejedná

sa o dieťa v útlom veku, ktoré by nebolo schopné stráviť čas so svojim otcom, ktorý riadne participuje
na starostlivosti o neho, maloletý je na neho v plnom rozsahu zvyknutý a nemá problém s ním tráviť
čas, a to aj v noci, ktorý styk sa do vyššie spomínaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave i
realizoval. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že počas mesiacov júl a august 2018 otec strávil
s maloletým 2x týždňovú dovolenku, raz v M. C. K. na R., pričom podľa znalostí súdu sa tento styk

riadne realizoval, bez akýchkoľvek problémov. Z pohľadu súdu tak matka trvala na úprave styku otca
s maloletým v rozsahu, ktorý bol nedostatočný, pričom ňou uvádzané dôvody nevyhodnotil za natoľko
závažné, aby návrhu matky na úpravu styku otca s maloletým vyhovel. Matkou prezentovaný nízky vek
maloletého a ňou uvádzané negatívne prejavy maloletého počas prespávania u otca (ak k nim doposiaľ
dochádza) nie sú z pohľadu súdu spôsobilé diskvalifikovať otca z participácie na osobnej starostlivosti o

maloletéhodotakejmiery,ktorábyodôvodňovalaúpravujehostykusmaloletýmvrozsahu,ktorýjeoproti
štandardnejúpravestykuvýraznepoddimenzovaný.Súdnezhliadoldôvodktomu,abymaloletýnemohol
prespávať v domácnosti otca, a to aj v priebehu pracovného týždňa, nadôvažok ak sa bude jednať
celkovo o 4 noci v rámci kalendárneho mesiaca. Otec je rodičom aktívnym, o maloletého sa zaujíma
aj mimo realizácie styku, má prehľad a vedomosť o dennom režime maloletého, jeho zdravotnom

stave, stravovacích a iných návykoch, a je teda predpoklad, že svoje rodičovské povinnosti si bude
riadne a plnohodnotne plniť aj v čase prespávania maloletého v jeho domácnosti tak, aby uvedené
nemalo na maloletého žiadny negatívny vplyv. Návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletým počas
bežných pracovných týždňov v rozsahu uvedenom na č. l. 45 však nebolo možné nateraz vyhovieť.
Tento styk čo do rozsahu predstavoval v zásade striedavú osobnú starostlivosť a hoci na strane otca

neboli identifikované také okolnosti, ktoré by vyvolali pochybnosti o jeho schopnosti sa o maloletého
riadne postarať, v prípade návrhu otca bolo nutné zvážiť ostatné, už vyššie konštatované, okolnosti,
predovšetkým nízky vek maloletého a jeho prirodzenú citovú naviazanosť na matku, ktorá vykonáva
jeho celodennú osobnú starostlivosť. Maloletý zatiaľ nenavštevuje ani predškolské zariadenie. U detí v
takomto veku je otcom navrhovaná úprava styku zaťažujúca a nekorešpondujúca jednak s prežívaním

maloletého a napokon ani s jeho vnímaním času. Súd napokon dospel k záveru, že ním stanovená
úprava styku otca s maloletým zodpovedá veku maloletého, jeho prežívaniu, očakávanému umiestneniu
do predškolského zariadenia a s tým spojenej adaptácii, a teda je súladná so záujmom maloletého.38. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým G. počas prázdnin a sviatkov, súd zhliadol za súladné so
záujmom maloletého, aby bol tento styk upravený v rozsahu, ktorá sa približuje ustálenej súdnej praxi,
s prestriedaním sa v párnom a nepárnom kalendárnom roku tak, aby ani jeden z rodičov nebol ukrátený

na trávení voľného času s maloletým dieťaťom počas súvislejšieho časového obdobia. Zároveň však
súd prihliadal na ešte stále nižší vek maloletého, kedy by realizácia styku počas príliš dlhého časového
obdobia, kedy by bol odlúčený od matky, mohla mať na prežívanie maloletého negatívny vplyv. Úpravu
styku otca s maloletým počas jarných a jesenných prázdnin považoval súd za nadbytočnú, nakoľko tieto
prázdniny sa vzťahujú výlučne na deti školopovinného veku, nerealizujú sa ani u detí, ktoré navštevujú

predškolské zariadenie. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým počas Vianoc, tento súd nateraz
upravil každoročne na Štedrý deň od rána do popoludňajších hodín a následne v každom nepárnom
roku na druhý sviatok vianočný. Návrhu otca, aby bol jeho styk s maloletým počas víkendu upravený
v každom párnom týždni z dôvodu, že vtedy má upravený styk s deťmi jeho brat a maloletý má s nimi
vytvorené vzťahy, súd nevyhovel. Otec si musí uvedomiť, že hoci je on rodičom, ktorý je oprávnený
realizovať svoj styk s maloletým a predovšetkým je to on, kto je aktívne legitimovaným domáhať sa jeho

súdnej úpravy, neznamená to, že jeho právo je absolútne a môže si diktovať akékoľvek podmienky tejto
realizácie. Nie je možné, aby sa úprava styku rodiča s dieťaťom prispôsobovala všetkým okolnostiam
v živote oprávneného rodiča a už vôbec nie je možné, aby sa prispôsobovala okolnostiam v živote
rodinných príslušníkov tohto rodiča. Otec si musí uvedomiť, že je to predovšetkým on, kto má urobiť
všetko pre to, aby svoj styk s maloletým mohol nerušene, riadne a plnohodnotne realizovať. Návrh

otca na vyhlásenie predbežnej vykonateľnosti výroku o úprave styku s maloletým súd ako nedôvodný
zamietol. Právna úprava predbežnej vykonateľnosti rozsudku predpokladá, že účastníkovi konania by
inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, ktoré podmienky
však v danom prípade splnené neboli. Právu otca na pravidelný kontakt so synom bola poskytnutá
súdna ochrana formou neodkladného opatrenia, ktoré je doposiaľ účinné a na základe ktorého sa styk

otca s maloletým aj realizuje. Skutočnosť, že otec považuje tento rozsah styku za nedostatočný, nie je
dôvod pre použitie inštitútu predbežnej vykonateľnosti rozsudku, ktorý je vo svojej podstate špecifický
a jeho použitie tak nie je bežné ani štandardné, práve naopak je výnimočné, a práve z tohto dôvodu
zákonodarca na jeho použitie viaže splnenie stanovených podmienok.

39. Spornou medzi rodičmi bola tiež výška výživného zo strany otca voči maloletému, keď matka
navrhla, aby súd určil výživné v sume 3 000 € mesačne, 2 000 € mesačne bežné výživné a 1 000
€ mesačne na tvorbu úspor a otec napokon navrhol, aby súd určil výživné v sume 600 € mesačne.
Keďže súd určil bežné výživné na maloletého vo výške, ktorá napokon korešpondovala s návrhom
otca, súd už v súvislosti s jeho návrhom ohľadom výšky vyživovacej povinnosti voči maloletej neuvádza

žiadne ďalšie dôvody svojho rozhodnutia. Návrh matky na určenie výživného súd nepovažoval za
reflektujúci náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého G. na strane jednej a možnosti a
schopnosti rodičov, predovšetkým otca, na strane druhej. Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o
určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého
maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob vzdelávania, nadanie

či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na
strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane dieťaťa a
keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na
základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú

úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je
zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať
v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti
prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.

40. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane maloletého G. sa nevyskytujú špecifické
výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí v jeho veku bežne nevyskytovali,
skladbajehopotriebavýškanákladovnaichuspokojovaniejeporovnateľnásvýdavkaminaodôvodnené
potreby a záujmy maloletých detí v jeho veku tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti.
U maloletého bolo tak potrebné prihliadnuť na jeho vek a tomu zodpovedajúci fyzický vývin, kedy je

potrebné mu častejšie obmieňať ošatenie a obuv z dôvodu rýchleho rastu, taktiež mu zabezpečovať už
normálnu stravu (kde obaja rodičia potvrdili tú skutočnosť, že u maloletého dbajú na kvalitnú a pestrú
stravu,vsúvislostisčímvynaložiavyššie,nežsúštandardnénákladyudieťaťavovekuG.).Matkataktiež
zabezpečuje maloletému bývanie a hradí náklady s tým spojené a v neposlednom rade je u maloletéhopotrebné prihliadnuť na jeho psychomotorický vývin a potrebu jeho náležitého napredovania, kedy je
nutné medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa vo veku G. zaradiť i hračky a didaktické pomôcky,
ktoré všetky náklady je potrebné premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu

zo strany povinného rodiča, v danom prípade otca maloletého. V danom prípade je tiež pri určovaní
výživného potrebné prihliadnuť na to, že rodič, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, si
plní svoju vyživovaciu povinnosť predovšetkým výkonom celodennej osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré
v tomto veku nie je schopné žiadnych sebaobslužných úkonov a vyžaduje sústavnú starostlivosť po
všetkých stránkach.

41. Návrh matky na určenie bežného výživného v sume 2 000 € mesačne bol vysoko nadhodnotený a
v žiadnom prípade nezodpovedal nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletého G., a to ani
s ohľadom na matkou uvádzané skutočnosti. Hoci súd nesporuje právo dieťaťa podieľať sa na životnej
úrovni rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia (v danom prípade otca), uvedené neznamená, že je
možné určiť výživné, ktoré má spotrebný charakter vo vyššom rozsahu, než sú náklady na odôvodnené

potreby a záujmy maloletého dieťaťa. Je nespochybniteľné, že výživné hradené jedným z rodičov k
rukám druhého rodiča môže slúžiť výlučne a len na úhradu nákladov na odôvodnené potreby a záujmy
maloletého dieťaťa, voči ktorému bolo určené. V žiadnom prípade nemôže byť využívané pre potreby
rodiča, ku ktorého rukám druhý rodič toto výživné uhrádza a rodič, ktorý má deti vo svojej osobnej
starostlivosti si nemôže kompenzovať svoju menej priaznivú finančnú situáciu cestou tohto výživného.

Na strane ani jedného z rodičov neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu,
na základe ktorého by otec bol povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému G. v takej
výške, ktorá by nielen v plnom rozsahu pokrývala náklady na všetky jeho potreby a záujmy, ale tieto
by aj do značnej miery prevyšovala. Ak matka vynakladá, alebo má v úmysle vynakladať na výživu
a výchovu maloletého finančné prostriedky v požadovanej výške je zrejmé, že tieto nezodpovedajú

reálnym nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletého, resp. štandardným nákladom na tie
ktoré potreby a záujmy a v takom prípade matka poskytuje, resp. má v úmysle poskytovať maloletému
plnenia, ktoré nemožno zaradiť medzi jeho odôvodnené potreby, ktoré by bolo možné pri úprave výšky
výživného bez ďalšieho zohľadniť ako skutočnosti rozhodné pre výpočet výživného zo strany povinného
rodiča. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že niektoré náklady na odôvodnené potreby

a záujmy u maloletého vynakladá aj otec. Jedná sa o náklady na výlety, dovolenky, kultúrne či iné
voľnočasové vyžitie a pod. Nie je pritom možné, aby jeden z rodičov prispieval druhému rodičovi na tie
isté náklady u maloletého dieťaťa, ktoré vynaloží aj on sám v čase, kedy je dieťa v jeho starostlivosti, ak s
tým tento rodič sám nesúhlasí a druhému rodičovi na tieto náklady dobrovoľne neprispieva. Nadôvažok
dovolenky, voľnočasové aktivity a pod. patria do kategórie potrieb, ktoré každý z rodičov vynakladá

na základe vlastného uváženia a s ohľadom na svoje celkové možnosti a schopnosti a nie s ohľadom
na predstavy a požiadavky druhého rodiča, a preto ich nemožno druhému rodičovi pričítať pre účely
rozhodovania o výške výživného, nadôvažok v rozsahu, ako to predpokladá rodič, ku ktorého rukám je
výživné hradené.

42. Súd nezohľadnil náklady na výchovu a výživu maloletého vyčíslené matkou za v plnom rozsahu
odôvodnené, nakoľko niektoré ňou uvádzané položky považoval za nadhodnotené a nezodpovedajúce
reálnym nákladom na ich vynakladanie. Matka vo svojom vyčíslení nákladov (č. l. 306) uvádza okrem
iného náklady na plienky v sume 113 € mesačne, ktoré nezodpovedajú veku maloletého a zjavnému
odplienkovaniu, ktoré je zrejmé aj z pripojenej elektronickej komunikácie rodičov. Súd nesporuje, že

rodičia dávajú ešte maloletému plienky, napr. na noc, dlhšiu cestu a pod., avšak nie je možné, aby
maloletý v súčasnosti spotreboval plienky v hodnote 113 € mesačne. Rovnako tak náklady na ošatenie
a obuv v sume 190 € mesačne boli z pohľadu súdu neadekvátne, a to práve s ohľadom na prudší
fyzický vývin u detí v tomto veku a s tým spojenú potrebu častejšie toto ošatenie a obuv obmieňať. Za
tejto situácie sa súdu javilo zakupovanie ošatenia a obuvi v hodnote 190 € mesačne za neprimerané

a za predpokladu, že matka takéto náklady skutočne vynakladá, robí tak výlučne na základe vlastného
uváženia, bez náležitej nadväznosti na skutočné potreby maloletého dieťaťa. V neposlednom rade súd
z väčšej časti nezohľadnil ani náklady na hračky (edukatívne pomôcky) v sume 180 € mesačne. Táto
položka je vysoká v porovnaní k štandardným nákladom na tieto pomôcky u detí vo veku G., hoci súd
v žiadnom ohľade nesporuje potrebu ich vynakladania a nespochybňuje ich pozitívny a nenahraditeľný

vplyv na vývin dieťaťa, či už po stránke fyzickej alebo psychomotorickej. Na strane druhej súd z väčšej
časti nesporoval náklady na hygienické a drogistické potreby u maloletého a náklady na detskú výbavu,
nakoľko je zrejmé, že tieto potreby sa u dieťaťa vo veku G. ešte vynakladajú a napokon aj vo väčšomrozsahu, než je tomu u detí v staršom veku, ktoré už nepoužívajú niektoré veci, ktoré sú u detí v nižšom
veku bežnou súčasťou ich starostlivosti.

43. Pri výpočte nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého G. preto súd vychádzal z
nasledovného: strava cca 300 € mesačne (súd zohľadnil, že obaja rodičia poskytujú maloletému kvalitnú
stravu,pričomvdomácnostimatkytrávimaloletýväčšinučasu),bývanie125€mesačne,ošatenieaobuv
cca 50 € mesačne, lieky a zdravotná starostlivosť 20 € mesačne, hygienické, drogistické a kozmetické
potreby cca 100 € mesačne, hračky cca 50 € mesačne, výbava pre dieťa cca 40-50 € mesačne (do

ktorej však možno zahrnúť aj určité náklady na plienky, ktoré maloletý ešte občas používa). Okrem
toho sú na strane maloletého samozrejme prítomné aj náklady na veci bežnej dennej spotreby, ktoré
nemožno exaktne vyčísliť. Taktiež je namieste, vzhľadom k zrejmej disproporcii v príjmoch medzi rodičmi
maloletého, aby otec prispieval matke i na niektoré aktivity maloletého, ktorých cieľom je jeho rozvoj,
ako je napr. plávanie, kde matka uhrádza čiastku 140 € mesačne a ktorá nebola namietaná ani zo strany
otca maloletého. Na strane druhej súd prihliadol k tomu, že otec je s maloletým v pravidelnom kontakte,

kedy hradí náklady spojené so starostlivosťou o maloletého a svoju vyživovaciu povinnosť si plní aj
formou vecných či iných plnení, vrátane aktívneho trávenia voľného času a dovoleniek. Po zohľadnení
všetkých vyššie uvedených skutočností súd napokon určil bežné výživné v sume 600 € mesačne, ktoré
zodpovedá pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého G. v rozsahu, ktorá
je primeraná možnostiam a schopnostiam otca a ktorá výška umožní maloletému uspokojovanie jeho

odôvodnených potrieb a záujmov v riadnom a dostatočnom rozsahu.

44. Súd v danom prípade zhliadol za dôvodné aj určenie výživného na tvorbu úspor, a to vzhľadom k
majetkovým pomerom otca. Predovšetkým je nutné uviesť, že majetkové pomery otca maloletého sú
výrazne lepšie, než majetkové pomery matky, hoci sa otec v priebehu konania snažil prezentovať opak.

Tvrdenia otca ohľadom jeho deklarovaného príjmu a celkových majetkových pomerov však súd zhliadol
za pochybné. Nemožno totiž opomenúť fakt, že otec je 50% spoločníkom spoločnosti, ktorá prevádzkuje
hotel, pričom sa jedná o X* J. L. P. L. a okrem toho je ešte jediným spoločníkom spoločnosti, ktorá
zabezpečuje stravovanie v jednej z bratislavských škôl. Skutočnosť, že otec nie je ako fyzická osoba
„papierovým“ vlastníkom majetkových hodnôt, ktoré sa vzťahujú k týmto jeho podnikateľským aktivitám

(napr. budova hotela a pod,) je skôr kategóriou účtovnou, nie takou, ktorá by odrážala reálne príjmové
a majetkové pomery otca maloletého. Rovnako tak je nutné prihliadnuť aj na ostatné skutočnosti,
napr. dovolenky a zahraničné cesty, ktoré otec pravidelne absolvuje, úhrada pravidelných mesačných
nákladov vo výške, ktorá nezodpovedá ním deklarovanému príjmu a v neposlednom rade aj životná
úroveň rodiny, ktorú mali manželia v čase ich spolužitia a ktorú zabezpečoval výlučne otec maloletého.

Hoci otec mnohé zo svojich výdavkov účtuje ako náklady firmy (napr. náklady na autá, telefóny a pod.),
je zrejmé, že spolu so svojim bratom sú jedinými osobami, ktoré rozhodujú o majetku spoločnosti a jej
nákladoch. Preukázať, aké sú skutočné príjmy spoločností, v ktorých má otec majetkové účasť a teda,
aká by mohla byť prípadná miera zisku, ktorý by otec mohol zo spoločností odčerpať ako prerozdelený
zisk, by bolo značne obtiažne a spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami (pričom v danom konaní

sa nejedná o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov či obdobný prípad, kde by takéto
dokazovanie bolo možno namieste) je ale nepochybné, že deklarovaný príjem otca nemožno považovať
za jeho skutočný príjem, ktorý má k dispozícii pre financovanie svojich životných nákladov. Ak by
tomu tak bolo, úprava styku požadovaná otcom maloletého by nesledovala jeho záujem, nakoľko otec
by nemal finančné prostriedky k tomu, aby počas realizácie styku mohol zabezpečiť starostlivosť o

maloletého v adekvátnom rozsahu, ktoré skutočnosti však súd nezistil a tieto poprel i otec maloletého,
keď v priebehu konania opakovane uviedol, že má finančné prostriedky k tomu, aby sa o maloletého
aj v čase ním navrhovanej realizácie styku postaral. Napokon súd vyhodnotil ako účelové aj tvrdenie
otca, že si finančné prostriedky na krytie svojich životných nákladov požičiava od svojej matky, keďže
i matka maloletého počas konania uvádzala pre súd vierohodnú skutočnosť a síce, že otec so svojim

bratom svoju matku finančne podporujú, teda opačné tvrdenie otca maloletého sa nezakladá na pravde.
S ohľadom na uvedené súd určil výživné na tvorbu úspor u maloletého G. v sume 100 € mesačne.

45. Návrh matky na uloženie povinnosti informovať otca o maloletom G. súd zamietol. Informačná
povinnosť je v zákone koncipovaná predovšetkým ako starostlivé prihliadanie súdu na jej plnenie a

následne priznáva rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, domáhať sa plnenia
tohto práva na súde. V danom prípade otec, ktorý je z tohto práva oprávnený, výslovne počas konania
uviedol, že návrh matky v tejto časti považuje za zbytočný a navrhol ho zamietnuť, keďže on sám
(ako rodič z tohto práva oprávnený) sa uloženia tento povinnosti matke nedomáha a súčasnú podobuplnenia si informačnej povinnosti zo strany matky považuje za vhodnú a dostatočnú. Za tejto situácie
súd nezhliadol dôvod k tomu, aby návrhu matky, ktorej by bolo plnenie tejto povinnosti uložené, vyhovel.

46. Matka maloletého v priebehu konania navrhla, aby súd vykonal ďalšie dokazovanie, ktoré podrobne
špecifikovala vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 05.06.2018, ktoré návrhy na doplnenie
dokazovania súd zamietol. Urobil tak z dôvodu, že s ohľadom na ostatné dôkazy nepovažoval za
potrebné vykonať dokazovanie navrhnuté matkou, keďže nemal za to, že by podstatným spôsobom
prispelo k objasneniu skutkového stavu inak, než ako ho ustálil súd na základe ním vykonaného

dokazovania. Aj s ohľadom na listinné dôkazy založené v spisovom materiáli mal súd za to, že matkou
navrhované dokazovanie by neprinieslo ňou predpokladaný prínos a výsledok.

47. Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu a s poukazom na citované ustanovenia zákona,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.
V Bratislave, dňa 19. júna 2018

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie
sapodávavlehote15dníoddoručeniarozhodnutianasúde,protiktoréhorozhodnutiusmeruje,písomne
a v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku je na podklade § 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. i) Civilného sporového poriadku prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v
lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne

a v troch vyhotoveniach.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).

Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením