Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Tos/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119010239
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119010239.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 04.12.2019 v trestnej veci odsúdeného P. Q. pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zákona a iné, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
zo dňa 28.08.2019, sp. zn. 5PP/15/2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 28.08.2019, sp. zn. 5PP/15/2019 súd podľa § 66 ods. 1
Tr. zákona odsúdeného P. Q. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 11 rokov,
uloženého mu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica sp.
zn. BB-3T/25/2012, zo dňa 23.01.2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/5/2014,

zo dňa 27.02.2014, ktorým bol uznaný vinným z pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Tr. zákona, z výkonu trestu odňatia slobody
uloženéhomurozsudkomŠpecializovanéhotrestnéhosúduPezinok,pracoviskoBanskáBystricasp.zn.
BB-3T/25/2012, zo dňa 23.01.2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/5/2014, zo
dňa 27.02.2014, v spojení s uznesením Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská

Bystrica sp. zn. BB-3T/25/2012, zo dňa 16.02.2015 o nariadení výkonu náhradného trestu vo výmere
1 rok, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tost/12/2015, zo dňa 20.05.2015 a pre
výkon tohto trestu bol v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 66 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona nariadil P. Q. kontrolu technickými prostriedkami s tým, že

tento je povinný v lehote 2 pracovných dní od právoplatnosti uznesenia dostaviť sa pred probačného a
mediačného úradníka podľa miesta trvalého bydliska za účelom založenia technického prostriedku.

Podľa § 66 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona nariadil P. Q. kontrolu povinností o obmedzení technickými
prostriedkami, zariadením na určenie polohy kontrovanej osoby, ďalej ZUPKO podľa § 6 zákona č.
78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu na 6 rokov.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona nariadil probačný dohľad nad odsúdeným počas skúšobnej doby na 3 roky.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu
najmä v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze opustenia Slovenskej republiky
s tým, že takéto opustenie môže vykonať po osobnej dohode s probačným a mediačným úradníkom v
mieste trvalého bydliska.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku,
podal sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.10.2019.
Namietal, že so závermi súdu nesúhlasí a podľa jeho názoru je podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody nesprávne, hoc aj s nariadením kontroly a uložením povinností a

obmedzení. Je presvedčený, že aj v prípade, keď je podaný návrh riaditeľa ústavu na podmienečné
prepustenie odsúdeného s nariadením kontroly technickými prostriedkami, nemôže byť podmienečné
prepustenie automatické len z toho dôvodu, ale je nutné preukázať aj splnenie podmienok na
podmienečné prepustenie. Podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody možno odsúdeného
len ak okrem plnenia si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody svojím správaním preukázal
polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Tieto skutočnosti súd

pri rozhodovaní, podľa jeho názoru, dostatočne nezohľadnil. Je toho názoru, že odsúdený vykonal
minimálnu predpísanú dĺžku trestu odňatia slobody pre podmienečné prepustenie a formálne spĺňa
podmienky podmienečného prepustenia, avšak je presvedčený, že nespĺňa materiálne podmienky
pre podmienečné prepustenie, nakoľko počas doterajšieho výkonu trestu správaním nepreukázal
polepšenie a je potrebné trvať na výkone celého trestu. Odsúdený doposiaľ neprejavil, čo aj len

formálne,žiadnusebareflexiuauvedomeniesinesprávnostisvojhokonania,ktoréhopriviedlodovýkonu
trestu. Poukazuje na opakované mimoriadne opravné prostriedky podávané odsúdeným, kde neustále
deklaruje svoju nevinu, že nič nespravil a má byť obeťou celého systému, ako aj na žalobu odsúdeného
protiSlovenskejrepublikeonáhraduškody.Ajnaverejnomzasadnutíonávrhuriaditeľanapodmienečné
prepustenie odsúdený na otázku prokuratúry, aký je jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti odmietol

odpovedať, čo len podporuje záver o tom, že doterajší výkon trestu nemal na neho požadovaný
efekt. Uvedený názor podporujú aj ďalšie skutočnosti zaznamenané u odsúdeného počas výkonu
trestu a to, že počas výkonu trestu pravidelne vybavuje množstvo úradných dokumentov súvisiacich
s podnikateľskou činnosťou a komunikuje s úradmi, vrátane daňového úradu, čo nasvedčuje zámeru
odsúdeného po prípadnom podmienečnom prepustení ďalej vykonávať činnosť, ktorú vykonával pred

vzatím do väzby a pre ktorú je aj vo výkone trestu. Je potrebné poukázať aj na negatívne poznatky zo
správania odsúdeného počas výkonu trestu a hoci tieto nemali za následok uloženie disciplinárneho
trestu, ich početnosť nepreukazuje polepšenie odsúdeného do takej miery, aby bolo možné konštatovať,
že doterajší výkon trestu možno u neho považovať za postačujúci na jeho nápravu. Z uvedených
dôvodov, keďže inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody aj s uložením

kontroly technickými prostriedkami je inštitút, ktorý by nemal byť aplikovaný automaticky, ale len v
prípade bezvýhradného splnenia všetkých zákonom predpísaných podmienok a keďže podľa jeho
názoru odsúdený P. Q. tieto podmienky v predpísanom rozsahu nesplnil, jeho podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody nie je v súlade so zákonom. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove
zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu a súčasne zamietol žiadosť odsúdeného o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe takto podanej sťažnosti, krajský súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
výrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosť,akoajkonaniepredchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ak by neboli splnené podmienky ustanovenia §
66 ods. 1 Tr. poriadku, riaditeľ by takýto návrh ani nepodal. K záporným poznatkom súd uvádza, že tieto
neboliriešenédisciplinárnymkonaním,keďženebolitakéhocharakteru,akotovyžadujepríslušnýzákon.
Súdpoukazujenahodnotenierizikasociálnehozlyhania,kčomudodáva,žeajkeďjepostojodsúdeného

k spáchaniu trestného činu nekritický, ide o jeho právo myslieť si, že je nevinný, podstatné je, že tento bol
na základe dôkazov právoplatne odsúdený. Ak tomuto prokurátor vyčíta, že má iba 2 odmeny za dobu
výkonu trestu ôsmich rokov, k tomu súd dodáva, že ide o odsúdeného, ktorý pre zdravotné problémy
nechodídopráceanevykonávažiadneprácevprospechústavuazatakéhotostavu,aktakýtoodsúdený
získa 2 odmeny, je to podľa názoru súdu dostatočné a nejde iba o prispôsobenie sa trestu, ktorý mu

bol uložený. Ak odsúdený podával rôzne riadne alebo aj mimoriadne opravné prostriedky, ide o jeho
právo, ktoré mu umožňuje zákon. Preto podľa názoru súdu je možné, aby bol odsúdený podmienečne
prepustený z výkonu trestu, keďže splnil formálne i materiálne podmienky na podmienečné prepustenie.Po oboznámení sa so sťažnosťou napadnutým uznesením, ako aj obsahom predloženého spisu,
sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený vykonával trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 23.01.2014, sp. zn.

BB-3T/25/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2014, sp. zn. 4To/5/2014
v trvaní 11 rokov, v spojení s trestom uloženým mu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu
Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/25/2012, zo dňa 23.01.2014, v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2014, sp. zn. 4To/5/2014, v spojení s uznesením Špecializovaného
trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 16.02.2015, sp. zn. BB-3T/25/2012, v

spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.05.2015, sp. zn. 3Tost/12/2015 v trvaní 1 rok so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.02.2019 podal riaditeľ Ústavu na výkon väzby a ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Prešov návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody s nariadenou kontrolou technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie
a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za
zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice

uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými
prostriedkami.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho

výkonu a preto by táto možnosť mala byť umožnená len odsúdenému, u ktorého je reálny predpoklad, že
uloženýtrestsplnilsvojúčelajbezpotrebyceléhovýkonutrestuvústavenavýkontrestu.Súdpretomusí
skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy u odsúdeného, ako aj jeho správanie vo
výkone trestu odňatia slobody.

Z inštitútu trestu ako účelovej sankcie vyplýva, že pokiaľ doposiaľ vykonanou časťou trestu bol
dosiahnutý účel trestu sledovaný zákonom, nie je ďalší výkon trestu odňatia slobody potrebný
a nevyhnutný. Aj keď súd pri ukladaní trestu prihliada k možnostiam nápravy páchateľa, nie je
možné vždy presne predvídať, ako sa u jednotlivých páchateľoch prejaví jeho výchovný účinok.
Zo správania odsúdeného a jeho postoja k plneniu si povinností v dobe výkonu trestu môže byť

zjavné také polepšenie, že ďalší výkon trestu nie je potrebný a odsúdený môže byť prepustený na
slobodu. Podmienečné prepustenie je významným prostriedkom dovŕšenia prevýchovy. Resocializácia
odsúdeného neznamená ukončenie tohto procesu, ale pokračovanie prevýchovného resocializačného
procesu v iných podmienkach, teda na slobode.

Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov, ako aj z návrhu riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Prešov
vyplýva, že menovaný bol dodaný do výkonu väzby zo slobody predvedením dňa 03.03.2011 do Ústavu
na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica. Počas trvania výkonu väzby
neboli zaznamenané žiadne negatívne poznatky ohľadom jeho správania sa voči príslušníkom alebo
voči iným obvineným, príkazy a nariadenia príslušníkov zboru rešpektoval, ústavný poriadok a disciplínu

dodržiaval. Vo svojich osobných veciach a na cele udržiaval primeraný poriadok. Po právoplatnom
odsúdení bol dňa 18.03.2014 premiestnený na výkon trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Dubnica nad Váhom. Po pobyte v nástupnom oddiele mu bola stanovená v rámci vnútornej diferenciácie
ústavu diferenciačná skupina B. Jeho adaptácia na podmienky výkonu trestu v minimálnom stupni
stráženia prebehla plynule a bez problémov. V komunikácii s inými odsúdenými neboli zaznamenané

žiadne negatívne poznatky, avšak v dodržiavaní ústavného poriadku sa vyskytol nedostatok, kedy dňa
07.05.2015 počas výdaja stravy odovzdal svoj prídavok stravy inému odsúdenému. Od 13.05.2015
vykonáva trest odňatia slobody v oddelení výkonu trestu s miestom výkonu služby v Sabinove ÚVV
a ÚVTOS Prešov. V tomto umiestnení je správanie naďalej na požadovanej úrovni, avšak došlo
aj k správaniu, ktoré nie je v súlade s ústavným poriadkom alebo pokynmi príslušníkov, keď dňa

21.07.2016 nerešpektoval časový rozvrh dňa, mal v čase večierky zapnutý televízor, dňa 26.10.2018
komunikoval s odsúdenými z iného oddielu a dňa 24.10.2018 použil elektrický spotrebič iným spôsobom
ako je dovolené. Všetky uvedené nedostatky boli vyriešené v kompetencii príslušného pedagóga.
Pri komunikácii s väzenským personálom vystupuje slušne a úctivo, je ochotný svoje aktuálneproblémy riešiť pokojnou cestou prostredníctvom pohovorov s pedagógom. Konflikty medzi odsúdenými
nevyvoláva, ani sa do žiadnych nezapája. Prejavuje záujem o zmysluplné aktívne trávenie voľného
času svojím členstvom a činnosťou v šachovom krúžku. Za svoju aktivitu pri činnosti šachového krúžku

bol v auguste 2018 a v marci 2019 disciplinárne odmenený. Pracovne nie je zaradený na žiadnom
pracovisku. Do upratovacích činností v oddiele sa nezapája z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.
Počas výkonu trestu bol doposiaľ 2-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Jeho
resocializačná prognóza sa pre nízky výskyt rizikových faktorov javí ako priaznivá. Riziko sociálneho
zlyhania do budúcna je nízke.

Na základe uvedeného sa sťažnostný súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že odsúdený vo
výkone trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Sťažnostný súd posudzoval správanie
odsúdeného počas celého výkonu trestu odňatia slobody, pričom poukazuje na skutočnosť, že odsúdený
vykonal z celkovo 12-tich rokov nepodmienečného trestu odňatia slobody takmer 9 rokov, je pozitívne

hodnotený z výkonu trestu, boli mu udelené 2 disciplinárne odmeny, pričom u jeho osoby bola možnosť
získania disciplinárnych odmien sťažená z dôvodu, že vzhľadom na zdravotný stav nebol zdravotne
spôsobilý pracovať, ani vykonávať pracovné činnosti pre ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu
odňatia slobody. Je potrebné poukázať aj na hodnotenie rizika sociálneho zlyhania, z ktorého vyplýva
priaznivá resocializačná prognóza a nízke riziko sociálneho zlyhania.

Vo vzťahu k uvedenému je potrebné konštatovať, že podmienečným prepustením z výkonu trestu
odňatia slobody sa výkon trestu odňatia slobody odsúdenému nekončí, ale naopak svojím správaním
na slobode, dodržiavaním uložených obmedzení a povinností a podrobením sa probačnému dohľadu
je povinný preukázať, že ďalší výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný, pričom jeho pohyb

bude monitorovaný technickými prostriedkami a to zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby
ZUPKO.

Vo vzťahu k námietkam prokuratúry, že odsúdený doposiaľ neprejavil ani formálne žiadnu sebareflexiu,
pričom podáva riadne a mimoriadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdov, sťažnostný súd

konštatuje, že postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti je len jednou z okolností posudzovanou
pri žiadosti o podmienečné prepustenie odsúdeného, navyše v konaní pred súdom prvého stupňa sa
odsúdený odmietol vyjadriť k svojmu postoju k spáchanej trestnej činnosti s odôvodnením, že toto nie je
predmetomtrestnéhokonania. Podávanieriadnychamimoriadnychopravnýchprostriedkov,resp.žalôb
je slobodným rozhodnutím odsúdeného a ide o realizáciu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu v

zmysle článku 44 a nasledujúcich Ústavy SR.

Vo vzťahu k negatívnym poznatkom v správaní odsúdeného je potrebné poukázať, že vo všetkých
štyroch prípadoch išlo o nedostatky nižšej závažnosti, ktoré svojou intenzitou nedosahovali intenzitu
disciplinárneho previnenia a odsúdený za ne nebol disciplinárne potrestaný. Navyše všetky nedostatky

boli vyriešené v kompetencii príslušného pedagóga a následne sa už neopakovali.

Na základe uvedených skutočností krajský dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
správne a zákonné, preto sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.
poriadku zamietol.

Už len záverom sťažnostný súd dodáva, že došlo zrejme k pisárskej chybe, keď súd prvého stupňa
uložil odsúdenému obmedzenie spočívajúce v zákaze opustenia Slovenskej republiky, s tým, že takéto
opustenie môže vykonať po osobnej dohode s probačným a mediačným úradníkom v mieste trvalého
bydliska podľa ust. § 51 ods. 2 Tr. zákona. V zmysle § 68 ods. 1 Tr. zákona je možné odsúdenému

nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným a ustanoviť mu primerané obmedzenia a povinnosti uvedené
v § 51 ods. 3 a 4, s tým, že obmedzenia odsúdenému je možné uložiť podľa § 51 ods. 3, pričom
vzhľadom na demonštratívny výpočet tam uvedených obmedzení je možné uložiť aj iné obmedzenia
ako tam uvedené. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená pisárska chyba nemala za následok vecnú
nesprávnosť, alebo nezákonnosť napadnutého uznesenia, krajský súd nepovažoval za potrebné toto

uznesenie zrušiť a uvedenú chybu napraviť.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.