Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010203
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5819010203.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha na verejnom zasadnutí konanom 28. novembra 2019
prejednal odvolanie podané obžalovaným Y. R. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/65/2019 z 1.10.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. R. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/65/2019 z 1.10.2019 bol obžalovaný Y. R. uznaný
za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.
na skutkovom základe, že:

dňa2.7.2018minimálnevčasetesnepred17.47hodpočassvojhoosobnéhovoľnapopredchádzajúcom

požití alkoholických nápojov v stave zapríčinenom požitým alkoholom, ktorý vylučoval jeho schopnosti
pre riadne a bezpečné vedenie motorového vozidla viedol v smere od hraničného priechodu Trstená
osobné motorové vozidlo zn. AUDI striebornej farby EČ: C-07858, pričom vozidlo zastavil v strede
cesty cca 200 metrov od križovatky viesť (správne malo byť uvedené ciest- pozn. odvolacieho súdu)
R3 a I/59 v katastrálnom území mesta O. na deliacej čiare jazdných pruhov, kde v čase o 18:11 dňa
2.7.2018 sa podrobil dychovej skúške hliadkou OO PZ Trstená, ktorou mu bola nameraná hodnota 1,36

mg/l alkoholu v dychu.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák.,
§ 36 písm. j), l), n) Tr. zák., na súhrnný peňažný trest vo výške 1.200,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30

dní pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák.
súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu
36 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas podal odvolanie obžalovaný, čo do výroku o treste. Poukázal v ňom
na to, že súdom uložený trest, najmä trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 36
mesiacov sa mu zdá neprimerane prísny. Uviedol, že v jeho prípade prevažujú poľahčujúce okolnosti.
Spáchanie trestného činu úprimne ľutuje, nepopiera jeho spáchanie, na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré súd prijal. Zo svojho konania sa dostatočne
ponaučil, vedie riadny život, absolútne nepožíva alkoholické nápoje a dodržiava zdravú životosprávu.

Na hlavnom pojednávaní okrem lekárskej správy, že sa od roku 2005 liečil na anxiózne - depresívnu
poruchu ambulantnou formou, predložil aj lekárske správy ohľadom zdravotného stavu jeho otca, ktorýje osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Na jeho strane neboli zistené žiadne
priťažujúceokolnosti.Tiežpoukázalnato,žetrestmápostihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo

výmere 36 mesiacov má zásadný vplyv aj na jeho rodinu, najmä ťažko zdravotne postihnutého otca,
ktorý má vážne zdravotné problémy a ktorého vozil na rôzne lekárske vyšetrenia aj mimo bydliska. Jeho
rodičiasúodkázanínajehokaždodennúpomoc,napr.ajtakú,žeimchodídoobchodukupovaťpotraviny.
Má jedného brata, ktorý však žije v Bratislave a Prahe. Jeho brat navštevuje rodičov maximálne dvakrát
ročne. Matka nemá vodičský preukaz. Keďže jeho otec prestáva vidieť, je vysoko pravdepodobné, že

mu bude v blízkej dobe odobratý vodičský preukaz. Na verejnom zasadnutí prostredníctvom svojej
obhajkyne navrhol, aby krajský súd zrušil výroky o treste v napadnutom rozsudku a aby sám vo veci
rozhodoltak,žemuuložíprimeranétresty.Ponechávanaúvahesúdu,akávýmeratrestuzákazučinnosti
viesť motorové vozidlá by bola v jeho prípade adekvátna s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa

§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. poriadku. Odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 1 Tr. por., obsah odvolania
spĺňa náležitosti podľa § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 Tr. poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1.

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Námestovo
konanom 1.10.2019 urobil vyhlásenie o priznaní viny k súdenému skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. por. (č.l. 275 spisu), čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým

súdom na hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Uvedeným
vyhlásením obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že mu súd uloží trest bez dokazovania viny. Logickým
dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší
postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine
v napadnutom rozsudku.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho
rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému Y. R..

Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu sa stotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o
druh a výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému a neosvojil si argumenty
obžalovaného o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.

Pokiaľ sa obžalovaný vo svojom odvolaní domáhal uloženia miernejšieho trestu (peňažného aj trestu
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel) krajský súd sa s takýmto návrhom nestotožnil. Odvolací
argument obžalovaného, že prvostupňový súd nepostupoval pri ukladaní trestu správne a v súlade s
ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák., nie je dôvodný.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je

to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 3 Tr. zák. ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej
povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Súhrnný trest podľa zásad uvedených v § 42 ods. 1 Tr. zák. sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu,
a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak je

možné na také odsúdenie prihliadať. Hranicu teda tvorí vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku (trestného
rozkazu) súdom prvého stupňa. Vždy je to časovo prvé odsúdenie, ku ktorému v celom trestnom konaní
dôjde, vrátane opravného konania. Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by inak bol
páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch rozhodovalo v spoločnom
konaní. Znamená to, že odsúdený musí byť pri súhrnnom treste v zásade v rovnakej situácii ako v

prípadetrestuúhrnného,t.j.akokebyboloovšetkýchspáchanýchtrestnýchčinochrozhodnutévjednom
konaní.

Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, môže súd peňažný trest
uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa

trest odňatia slobody neukladá.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Treba súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, že v prípade obžalovaného Y. R. sú splnené
podmienkypreuloženiesúhrnnéhotrestuvzmysle§42ods.1Tr.zák.Posplneníprieskumnejpovinnosti
odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že obžalovanému má byť za teraz
súdený prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. ukladaný súhrnný

trest aj za ďalší trestný čin - za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.
zák., za ktorý už bol právoplatne odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
0T/30/2019 z 15.3.2019, pretože na uloženie súhrnného trestu za všetky uvedené zbiehajúce sa trestné
činy sú splnené všetky zákonom predpokladané podmienky, t.j. existuje medzi nimi ničím neprerušený
viacčinný súbeh.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné
okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov
prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.Krajský súd v zmysle vyššie uvedených právnych úvah s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák. (tzv.
prevahu poľahčujúcich okolností), zistil, že okresný súd uložil obžalovanému zákonný súhrnný peňažný

trest vo výmere 1.200,- Eur. Zákonným podmienkam zodpovedá aj ustanovenie náhradného trestu
odňatia slobody vo výmere 30 dní, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený podľa § 57 ods. 3 Tr. zák.

Okresný súd nepochybil ani tým, že obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil aj

trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 36 mesiacov. Podľa názoru krajského súdu
uloženie peňažného trestu len v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý
patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky, splní účel trestu vymedzený
v ustanovení § 34 Tr. zák. Tým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, zabránenie
odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a priviesť ho k tomu, aby viedol riadny život, pričom
uložený trest má správne výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Účelom trestu zákazu

činnostiriadiťmotorovévozidlájetieždočasnévyradeniepáchateľatrestnéhočinuzmožnostivykonávať
túto činnosť. Netreba zabúdať ani na to, že aj trest zákazu činnosti má generálne preventívny aspekt.

V posudzovanej veci je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný je stíhaný pre rovnaký trestný čin - prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák., ktorého sa v podstate dopustil podobným

spôsobom ako vo veci Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/30/2019 a z hľadiska právnej
teórie, možno hovoriť aj o tzv. „špeciálnej recidíve“. V okolnostiach danej veci možno konštatovať,
že obžalovaný Y. R. je osobou, ktorá opakovaným páchaním trestných činov v cestnej doprave pod
vplyvom alkoholických nápojov, ukázala svoju nespoľahlivosť a nespôsobilosť na vedenie motorových
vozidiel. Je nepochybné, že obžalovaný patrí medzi nedisciplinovaných vodičov. Trest zákazu činnosti

vedenia motorových vozidiel vo výmere nižšej, než ktorá bola uložená prvostupňovým súdom, v prípade
obžalovaného neprichádzal ani do úvahy. Argumenty obžalovaného, že sa stará o svojich rodičov, najmä
o svojho otca, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, nepresvedčili ani
odvolací súd o tom, že v jeho prípade je možné na tieto okolnosti prihliadať pri rozhodovaní o druhu a
výmere trestu. Je úplne bežné, že rodina obžalovaného, v danom prípade jeho matka a otec, výkonom

akéhokoľvek trestu obžalovaného trpia. Pokiaľ existuje takáto situácia aj v rodine obžalovaného, nejde
teda o žiadnu mimoriadnu situáciu, ktorá by bola v populácii neobvyklá, a preto nemôže byť dôvodom
pre zníženie nielen peňažného trestu, ale ani trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktoré
boli obžalovanému uložené súdom prvého stupňa.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.