Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sa/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200272
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3019200272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu:
Complex HM, s. r. o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991, právne zast.: JUDr. Ing. Zuzana
Kvaková, advokát, so sídlom Žilina, J.M.Geromettu 146/1 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, za účasti ďalšieho účastníka: Y. B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Ul. X. R. XX, V., D., O. D. A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 43090-2/2019-BA zo

dňa 11. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa
11.04.2019 č. 43090-2/2019-BA a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo
dňa 17.01.2019 č.: 29128-8/2019-PB rozhodla, že zamestnankyni Y. B. G. zaniklo povinné nemocenské

poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej
legislatívy dňa 19.07.2013. Rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o soc. poistení“) a v
odôvodnení rozhodnutia poukázala na príslušné ustanovenia zák. o soc. poistení, ako i na Nariadenie
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009

(ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva nariadenie
č. 883/2004. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (ďalej len „ZUS“) určila, že pani Y. B. G.
podlieha odo dňa 01.03.2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, na
základe čoho žalovaná vydala formulár E101 (PD A1), podľa ktorého sa na uvedeného zamestnanca
od 01.03.2012 do 19.07.2013 vzťahuje legislatíva SR. Dňa 08.03.2013 správny orgán vykonal u
zamestnávateľa (žalobcu) kontrolu a zistil, že zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a

predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov nedochádza. Keďže pani Y. B.
G. reálne nevykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, nemôže podliehať
slovenským právnym predpisom. Následne ZUS v zmysle čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia určila, že
pani Y. B. G. od 20.07.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.
Vzhľadom k tomu, správny orgán rozhodol o zániku poistenia podľa slovenskej legislatívy.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu. V
odôvodnení rozhodnutia poukázala na zistený skutkový stav, z ktorého je nesporné, že zamestnávateľ(žalobca) prihlásil zamestnanca (ďalší účastník) do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia od 01.03.2012 do 31.12.2013. ZUS ako príslušná inštitúcia v zmysle
čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia dočasne určila, že zamestnanec podlieha od 01.09.2011

právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa vychádzajúc
z prezumpcie správnosti poskytnutých údajov zo strany ZUS súhlasila s určením legislatívy SR a
vystavila dňa 18.09.2012 formulár PD A1 č. 12-00037856-090-010-A-1722867 na obdobie od 1. marca
2012 do 19. júla 2013. Za účelom preukázania reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu
vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu, na základe ktorej dospel k záveru, že zamestnanec

reálne nevykonáva činnosť na území Slovenskej republiky a predmetné skutočnosti oznámil ZUS,
ktorá stanovisko Sociálnej poisťovne akceptovala. Žalovaná zdôraznila, že zamestnanec nemôže byť
prihlásený do poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami. Skončením platnosti formulárov PD
A1 zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho poistenia SR a preto prvostupňový
správny orgán vydal rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým deklaroval, že zamestnanec
podliehal slovenskej legislatíve do 19.07.2013. Keďže žalobca zamestnanca prihlásil do registra

poistencovaždo31.12.2013,bolaSociálnapoisťovňapovinnáodstrániťdôsledkynesprávnejregistrácie
zamestnanca. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že dňa 03.12.2013 poľská inštitúcia - ZUS
v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia určila, že pani Y. B. G. podlieha od 20. júla
2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom k tomu, že Sociálna
poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s

článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z uvedených dôvodov námietky odvolateľov
nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

3. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal preskúmať vyššie uvedené rozhodnutie žalovanej
a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovanej

zo strany ZUS bolo doručené oznámenie, že zamestnanec žalobcu podlieha v období od 01.09.2011
právnympredpisomsociálnehozabezpečeniaSlovenskejrepubliky,žalovanátotourčenienenamietalaa
vystavila zamestnancovi formulár PD A1 na obdobie od 01.03.2012 do 19.07.2013. Po podaní odvolania
proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdila, stotožnila sa s jeho postupom. Žalobca v žalobe namietal prekročenie právomoci žalovanej

citujúc článok 2 ods. 1, článok 11 a článok 13 ods. 3 základného nariadenia a článok 16 ods. 1,
2 a 4 vykonávacieho nariadenia. V danej veci je nesporné, že zamestnanec žalobcu má bydlisko
v Poľskej republike a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná ZUS a nie prvostupňový
správny orgán, a to s poukazom na článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. V prípade, že súd
dospeje k záveru, že správny orgán mal oprávnenie na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1

písm. a) zák. o soc. poistení, namietal žalobca zákonnosť rozhodnutia pre absenciu vzájomného
dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre
koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógov a zmierovacieho postupu,
týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“).

Žalobca vyslovil názor, že v stanoviskách členských štátov v danej veci je s poukazom na vydaný
formulár PD A1 verifikovaná rozdielnosť a preto mal medzi žalovanou a ZUS prebehnúť dialóg, ktorého
existenciamusíbyťobjektívnepreukázaná,atedamusíbyťsúčasťouadministratívnehospisusprávnych
orgánov, čo v danom prípade v administratívnom spise nie je, a preto má za to, že zmierovací dialóg
neprebehol, nebol dodržaný procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy. Žalobca ďalej namietal

nepreukázanie reálnej činnosti jeho zamestnanca na území SR, keď vonkajšia kontrola bola vykonaná
za obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a posudzovaným obdobím v danej veci v zmysle rozhodnutia
je obdobie po 19.07.2013.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala

na základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred
vnútroštátnoulegislatívouanazákladnúúlohutýchtonariadení,ktoroujeurčenieuplatniteľnejlegislatívy.
Zároveň poukázala na povinnosti inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia,
a to spoluprácu, vzájomné informovanie o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na
preverenie reálneho výkonu zamestnancov žalobcu na území SR správny orgán zistil rozhodujúce

skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu reálne nevykonáva činnosť na území
SR, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia oznámil poľskej inštitúcii soc.
zabezpečenia - ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Žalovaná poukázala na článok 16 ods. 1, 2, 3
vykonávaciehonariadenia,podľaktorýchZUSakopríslušnáinštitúciapredbežneurčila,žezamestnanecpodlieha právnym predpisom SR, s čím žalovaná súhlasila a dňa 18.09.2012 vystavila zamestnancovi
formulár PD A1 na obdobie od 01.03.2012 do 19.07.2013. Z dôvodu skončenia platnosti príslušného
formulára PD A1, prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým

deklaroval, že zamestnankyňa Y. B. G. podliehala slovenskej legislatíve do 19.07.2013. Zároveň
Sociálnej poisťovni bolo v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie
ZUS Oddzial w Bielsku-Bialej č. 020000/UBS/OM/401/PW/70/2013 zo dňa 03.12.2013, ktorým ZUS
určila, že pani Y. B. G. od 20.07.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej
republiky.Vzhľadomnato,žeSociálnapoisťovňa,akoinštitúciadotknutéhočlenskéhoštátu,totourčenie

nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z uvedeného je
zrejmé, že zamestnancovi žalobcu bola uplatniteľná legislatíva určená zo strany ZUS v zmysle čl. 16
(2) v spojení s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia, a teda nebolo potrebné zahájiť zmierovací dialóg
v zmysle rozhodnutia A1 z 12.06.2009, ako namieta žalobca. Žalovaná poukázala na rozsudok NS SR
sp.zn. 10Sžso/20/2015, v zmysle ktorého je takéto definitívne určenie pre súd záväzné. K nedostatku
právomoci žalovaná uviedla, že v danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy u

zamestnanca žalobcu, ale prvostupňový správny orgán rozhodol len o zániku jeho sociálneho poistenia
podľa právnych predpisov SR, teda žalovaná napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím len deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi žalobcu zaniklo poistenie podľa právnych
predpisov SR. Žalovaná zároveň poukázala i na rozhodnutia správnych súdov, ktoré sa stotožnili s jej
právnym názorom v obdobných veciach.

5. Žalobca sa písomne k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami
účastníkov a predloženým administratívnym spisom správnych orgánov nariadil vo veci pojednávanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 199 a nasl. SSP a dospel k záveru, že žalobe je potrebné
priznať úspech a rozhodnutie žalovanej zrušiť z týchto dôvodov:

7. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých bol určený zánik sociálneho

poistenia zamestnanca žalobcu - p. Y. B. G. podľa slovenskej legislatívy dňom 19.07.2013.

8. V danej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca sa od 1. júna 2010
prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a tiež, že prihlásil Y. B. G. ako
svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného

Sociálnou poisťovňou od 01.03.2012 do 31.12.2013. Uvedený zamestnanec je občanom Poľskej
republikysbydliskomvPoľskejrepublike,ktorývykonávaprácuakozamestnanecaakoSZČOvrôznych
členských krajinách. Žalovaná vystavila uvedenému zamestnancovi formulár PD A1, a to na obdobie
od 01.03.2012 do 19.07.2013.

9. Správny súd z administratívneho spisu predloženého žalovanou nezistil, z akého dôvodu bol
formulár PD A1 vystavený, akým spôsobom bola určená legislatíva Slovenskej republiky na príslušné
obdobie uvedené na formulári, len zo zhodných vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že legislatíva SR
bola určená ZUS a žalovaná toto určenie nenamietala, vystavila uvedený formulár.

10. Vzhľadom k určeniu slovenskej legislatívy správne orgány na základe čl. 76 základného
nariadenia preskúmali rozhodujúce skutočnosti a vykonali kontrolu so zameraním na preverenie
reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu na území SR, na základe ktorej dospeli k záveru, že
nebola preukázaná reálna činnosť zamestnanca žalobcu na území SR. Uvedená skutočnosť mala byť
oznámená ZUS v zmysle čl. 76 (4) prvá veta základného nariadenia (podľa tvrdenia žalovanej) o čom

sa však v administratívnom spise nenachádza žiadny dôkaz.

11. V administratívnom spise predloženom správnym orgánom sa ďalej nachádza oznámenie
ZUS pobočka v Bielsku-Bialej č. 020000/UBS/OM/401/PW/70/2013 zo dňa 03.12.2013, ktorým ZUS
informuje žalovanú a ďalšieho účastníka, že p. Y. B. G. od 20.07.2013 podlieha poľskej legislatíve v

rámci sociálneho zabezpečenia.

12. Dňa 17.01.2019 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 29128-8/2019-PB o zániku
poisteniazamestnancažalobcu,ktorézdôvodnilvýsledkamivykonanejkontroly,keďnebolopreukázané,že pani Y. B. G. reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území SR, a preto nemôže podliehať
slovenským právnom predpisom ani podľa čl. 11 (3), čl. 13 (1) a čl. 13 (3) základného nariadenia a
tiež určením ZUS, že uvedená zamestnankyňa od 20.07.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho

zabezpečenia Poľskej republiky.

13. Žalovaná o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla tak, ako je uvedené
v bode 2 tohto rozsudku, keď sa stotožnila s postupom prvostupňového správneho orgánu a potrebou
deklarovania zániku poistenia zamestnanca žalobcu podľa slovenskej legislatívy.

14. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov
členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a
podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich
rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

14.1. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

14.2. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú
právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

14.3. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,
podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v
súlade s odsekom 1.

15. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo
vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom
členského štátu bydliska.

15.1. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska
bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na
článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za
predbežné.Inštitúciainformujeopredbežnomurčeníuplatniteľnýchprávnychpredpisovurčenéinštitúcie
každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

15.2. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych
predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli
inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s
odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo

najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu
bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k
tejto veci odlišné stanovisko.

15.3. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia

uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo
viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi
dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy
uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a
príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady

nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami
a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

15.4. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej

osobe.

15.5. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia ak dotknutá osoba neposkytne informácie
podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradomčlenského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej
dotknutej inštitúcie.

16. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti
dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie
stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v

týchto prípadoch:
a/ prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,
ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES)
č. 987/2009, alebo
b/ prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných
právnych predpisov.

16.1. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti
dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí
s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou.
Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.

16.2. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1 ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca
inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v
prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo
zrušila svoje rozhodnutie.

16.3. Podľa bodu 7 rozhodnutia č. A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom
uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom
žiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.

16.4. Podľa bodu 9 rozhodnutia č. A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o
výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.

16.5. Podľa bodu 10 rozhodnutia č. A1 ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/ alebo ak sa
dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O

svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými
postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

17. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sociálne poistenie
vykonáva Sociálna poisťovňa.

17.1. Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia
plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu,
styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami
dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou

stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

17.2. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zák. č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky
patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

17.3. Podľa § 210 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú
rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).

18. V prejednávanej veci správny súd poukazuje na to, že na zamestnanca žalobcu, ktorý je občanom
Poľskej republiky, vykonáva SZČO v tejto krajine bydliska a zároveň uzatvoril so žalobcom pracovnú

zmluvu ako zamestnanec, sa vzťahujú v oblasti sociálneho zabezpečenia vyššie citované nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady. Uvedená skutočnosť je medzi účastníkmi konania nesporná a správny
súd konštatuje, že správne orgány sa riadili týmito nariadeniami.19. Podstatnou skutočnosťou v prejednávanej veci je to, že zamestnancovi žalobcu bola zo strany
príslušnej inštitúcie štátu bydliska - ZUS podľa čl. 16 (2) určená uplatniteľná legislatíva a to legislatíva
Slovenskej republiky podľa čl. 13 (3) základného nariadenia, na základe čoho žalovaná dňa 18.09.2012

vystavila zamestnancovi žalobcu (ďalšiemu účastníkovi) formulár PD A1 a to na obdobie od 01.03.2012
do 19.07.2013. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je určenie uplatniteľnej legislatívy na obdobie od
20.07.2013 poľskou ZUS zamestnancovi žalobcu a to určenie poľskej legislatívy, čo bolo žalovanej
oznámené listom zo dňa 03.12.2013.

20. Žalovaná i prvostupňový správny orgán vydali rozhodnutie v čase, keď už bolo určenie
poľskej legislatívy na obdobie od 20.07.2013 definitívnym, čo žalovaná ani nespochybňuje, a potvrdenie
prvostupňového rozhodnutia o zániku poistenia zamestnancovi žalobcu dňom 19.07.2013 žalovaná
odôvodnila tým, že prvostupňový orgán len deklaroval svojim rozhodnutím, že zamestnanec žalobcu
podliehalslovenskejlegislatívedouvedenéhodňaazároveň,keďžežalobcatohtozamestnancaprihlásil
do registra poistencov až do 31.12.2013, odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca.

21. Správny súd poukazuje na to, že prihláška do registra poistencov nezakladá povinné sociálne
poistenie, nemá konštitutívne účinky, čiže vznik a zánik sociálneho poistenia nie je podmienený podaním
prihlášky či odhlášky, ktoré len deklarujú právnu skutočnosť, s ktorou zákon (nariadenie) spája vznik
sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a deklarovať

jeho vznik (zánik) v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie.

22. Na základe uvedeného sa správny súd nestotožnil s názorom žalovanej, že prvostupňový
orgán svojim rozhodnutím odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca žalobcu.

23. Správnysúdpoukazujenato,žežalovanávydalaformulárPDA1(potvrdenieoprávnychpredpisoch
sociálneho zabezpečenia), v ktorom deklarovala, že na ďalšieho účastníka - zamestnanca žalobcu sa
do 19.07.2013 vzťahujú právne predpisy SR o sociálnom zabezpečení a teda nemá povinnosť platiť
príspevky v inom členskom štáte. Za tejto situácie je podľa názoru súdu napadnuté i prvostupňové
rozhodnutie správnych orgánov nadbytočné. V danom prípade v období po 19.07.2013 nebol sporný

zánik sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu, ale to, legislatíva ktorého členského štátu sa stane
na toto ďalšie obdobie uplatniteľnou. Ako vyplýva z administratívneho spisu, k určeniu uplatniteľnej
legislatívy došlo pred rozhodnutím prvostupňového orgánu, čo vyplýva z oznámenia ZUS žalovanej a
žalovaná toto určenie nenamietala, takže sa určenie poľskej legislatívy stalo definitívnym v zmysle čl.
16 (2) a 16 (3) vykonávacieho nariadenia.

24. Pokiaľ teda správne orgány rozhodovali o zániku povinného poistenia podľa slovenskej
legislatívy, je jednak uvedené rozhodnutie duplicitným, keďže uvedené bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva z relevantného potvrdenia - formulára PD A1, ktorého platnosť, resp. správnosť podporných
podkladov, na základe ktorých bol vydaný, nebola spochybnená a tiež vydaným v rozpore s § 178 ods.

1 písm. a) bod prvý zák. o sociálnom poistení, pretože nejde o sporný prípad a jednak žalovaná v
čase svojho rozhodovania už nemala právomoc rozhodovať o zániku sociálneho poistenia zamestnanca
žalobcu podľa slovenskej legislatívy. Správny súd poukazuje na to, že účelom koordinačných nariadení
v zmysle čl. 11 (1) základného nariadenia je, aby sa na osoby (na zamestnanca žalobcu E.I. G.)
vzťahovali právne predpisy len jedného členského štátu. V dobe rozhodovania žalovanej už boli v súlade

s predmetnými nariadeniami EÚ tieto predpisy určené, bolo určené, že ďalší účastník podlieha právnym
predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

25. Správny súd poukazuje na to, že rovnako ako žalovaná o vzniku povinného poistenia ďalšieho
účastníka pri vydaní formulára PD A1 osobitné rozhodnutie nevydávala, tak je nadbytočné, aby o zániku

povinného poistenia vydávala samostatné rozhodnutie, keďže vznik a zánik povinného poistenia podľa
slovenskej legislatívy je deklarovaný v samotnom formulári a účastníkom konania sú uvedené dátumy
od počiatku známe.

26. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie

orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že právny záver
žalovanej o potrebe vydania rozhodnutia o zániku povinného poistenia vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi
je nesprávny a zároveň žalovaná sa nedostatočne zaoberala svojou právomocou rozhodovať o zániku

povinného poistenia zamestnanca žalobcu v čase, keď už bola určená uplatniteľná legislatíva iného
členského štátu. Z uvedených dôvodov rozhodnutie žalovanej podľa vyššie citovaného ustanovenia SSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaná musí vyporiadať prioritne s otázkou svojej
právomoci s poukazom na skutkový stav.

28. Pokiaľ sa týka ďalších námietok uvádzaných v žalobe, správny súd sa nimi nezaoberal,
nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť nemôže mať za následok iné rozhodnutie vo veci. Tiež
pokiaľ sa týka poukazovania účastníkov konania na rozhodnutia NS SR, správny súd sa s tými
rozhodnutiami stotožňuje, ale v prejednávanej veci ide skutkovo o odlišný prípad, keďže uplatniteľná
legislatíva už bola definitívne určená. Správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v
obdobných skutkových veciach ako v prejednávanej veci a to rozhodnutia NS SR sp.zn. 7Sžsk/11/2018 a

7Sžsk/16/2018 obe zo dňa 26. júna 2019, v ktorých NS SR dospel k záveru o nadbytočnom rozhodovaní
o zániku sociálneho poistenca a potrebe prioritne vyriešiť otázku právomoci žalovanej.

29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania o výške ktorých bude rozhodnuté v zmysle § 175 SSP po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.