Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13Er/969/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411212421
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Nedelka
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4411212421.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, Nám. Gy. Szechényiho 10, IČO: 00 585 441, proti
povinnému: LexCreditor k.s., so sídlom kancelárie Levice, Kalnická cesta 829/8, ako správca konkurznej
podstaty úpadcu C. C., M.. XX.XX.XXXX, Q. M.É. S., M. XX, o vymoženie 178,31 Eur s príslušenstvom
a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I.Oprávnenýje povinný dotrochdníodprávoplatnostitohtouzneseniazaplatiťsúdnemuexekútorovi
JUDr. Zuzana Kubešová, Exekútorský úrad so sídlom Topoľčany, Streďanká 4055, z titulu odmeny a
náhrady trov exekúcie 48,23 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na sumu
178,31 eur a trovy exekúcie.

Poverením tunajšieho súdu 13Er/969/2011-8 zo dňa 12.07.2011 bol vykonaním exekúcie poverený
súdny exekútor JUDr. Zuzana Kubešová, Exekútorský úrad so sídlom Topoľčany, Streďanská 4055,
(ďalej len exekútor).

Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.08.2019 povinný oznámil súdu, že na majetok povinného

bol vyhlásený konkurz, uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. 13Er/969/2011 - 15 bolo exekučné
konanie zastavené z dôvodu za na majetok povinného bol vyhlásený konkurz č. 32OdK/103/2019 zo
dňa 11.07.2019. Prípisom zo dňa 03.10.2019 doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.10.2019 si exekútor
vyčíslil trovy exekúcie, ktoré si uplatňuje a žiada priznať.

Súd mal z obchodného vestníka preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp.zn.

32OdK/103/2019, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.

Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prvá veta na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania
sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na

návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Podľa § 17 ods. 1 prvá veta Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej
len citovanej vyhlášky/ súdny exekútor a oprávnený sa môžu dohodnúť vopred aj o zmluvnej odmene;
túto odmenu uhrádza oprávnený.

Z § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že súd v prípade začatia konkurzného konania
exekučné konanie zastaví. Pojem „exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje
zastavenie exekučného konania ex lége. Zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu
bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa v

takomto prípade nerozhoduje o zastavení exekúcie.

V prípade zastavenia exekučného konania ex lége v zmysle § 48 ZKR je povinnosťou súdu rozhodnúť o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím
súdu v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku)

Exekútor vo svojom podaní požadoval, aby mu súd priznal náhradu trov exekúcie, ktoré si vyčíslil
nasledovne: odmena v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky č 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov /ďalej len „Citovanej vyhlášky“/ vo výške 33,19 Eur /najnižšia paušálna odmena, a náhradu
hotových výdavkov podľa § 22, Vyhlášky vo výške 8,40 Eur pozostávajúcich z poštovného. Zároveň si

uplatnil DPH vo výške 20 % z odmeny zo sumy 33,19 Eur vo výške 6,64 Eur. Celkovo si tak uplatnil
sumu vo výške 48,23 Eur.

Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný
(§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade bolo konanie zastavené priamo zo zákona

a dôvodom zastavenia bolo vyhlásenie konkurzu povinného, teda z toho dôvodu povinný platiť trovy
exekúcie nemôže, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie
oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené
okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia
daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie,

ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o
trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko
príčinou zastavenia exekúcie bolo povolenie konkurzu, teda spustenie mechanizmu na záchranu nielen
obchodných spoločností, ktoré nemajú dostatok majetku. Taktiež nedostatok majetku možno vyvodiť i z
toho, že povinný dobrovoľne neuhradil svoje dlhy, ktoré mal voči oprávnenému, následne bolo vydané

rozhodnutie oprávneného, avšak ani táto skutočnosť nemala vplyv na zaplatenie dlhu, nakoľko pre
nedostatok majetku nemohol byť dlh dobrovoľne uhradený. Z toho vyplýva, že nemajetnosť povinného
trvala už dlhšiu dobu pred začatím exekučného konania a uznesenie o vyhlásení konkurzu iba potvrdilo
tento stav. Súd ešte poukazuje na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý rieši náhradu
trov v tom prípade, ak sa na majetok povinného vyhlási konkurz, a teda nachádza oporu v dvoch

ustanoveniach v zmysle ktorých je povinný zaviazať k úhrade trov exekúcie oprávneného.Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov
exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2
Exekučného poriadku a rovnako tak § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej

inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia
je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje
za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.