Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715209763
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6715209763.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Slovenská

realitnákancelária,s.r.o.,sosídlomBystrickýrad69,96001Zvolen,IČO:36641430,zast.advokátskou
kanceláriou Lion Law Partners s.r.o. Banská Bystrica, so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému X. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX W. XXX,
občanovi SR, zast. advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová Advokátska kancelária s. r. o., IČO:
50 492 934, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 4.500,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi vo
výške 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov druhoinštančného konania voči žalobcovi vo
výške 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému úhrady sumy
4.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne a to odo dňa 15. 10. 2013 do zaplatenia.
Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol rozsudkom 6C/252/2015-160 dňa 24. 10. 2016. Proti
tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, pričom súd druhej inštancie uznesením 14Co/64/2017-200
zo dňa 14. 05. 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. V článkoch odôvodnenia č. 15., 16. a 17. uviedol dôvody svojho zrušujúceho uznesenia rozsudku
prvoinštančného súdu; pričom v článku 18. odôvodnenia nariadil súdu nižšej inštancie doplniť
dokazovanie v rozsahu v akom ho považuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, uložil mu povinnosť
preskúmať platnosť zmluvy o sprostredkovaní a opätovne o žalobe rozhodnúť.

5. V ďalšom súd vykonal dokazovanie a to výsluchom strán sporu, prednesmi právnych zástupcov

sporových strán, oboznámením listinných dôkazov, ako aj dôkazov vykonaných v predzrušujúcom
konaní svedkov Z., W. a M., oboznámením sa s novo predloženými listinnými dôkazmi a to
Psychologickým nálezom X.. Z. W., klinickým psychológom, výzvou na zaplatenie odmeny zo dňa 17.12. 2013, zaručene elektronicky overenej pôvodnej Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo
dňa 03. 12. 2012, plnej moci zo dňa 03. 12. 2012 a ďalšími dôkazmi, zistil tento skutkový stav:

6. Súd sa primárne zaoberal na preskúmanie platnosti zmluvy o sprostredkovaní tak, ako to požadoval
odvolacísúd.ZobsahuZmluvyosprostredkovanípredajanehnuteľnostízodňa03.12.2012uzatvorenej
medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovaným ako jedným zo záujemcov (je potrebné zdôrazniť,
že originalitu, pôvodnosť a obsah zmluvy nespochybnila žiadna zo strán sporu, skonštatoval v článku IV.,
bodu 4.1 označeného ako „Provízia“, že „Záujemca sa zaväzuje zaplatiť v hotovosti oprávnenej osobe

sprostredkovateľa alebo prevodom na účet sprostredkovateľa províziu vo výške 1-ice z dosiahnutej
kúpnej ceny + DPH aj v tom prípade, ak by dosiahnutá kúpna cena bola nižšia ako je minimálna
kúpna cena v zmysle bodu 2.2 predmetnej zmluvy.“ Z článku VI. zmluvy vyplýva jej exkluzivita, v ktorej
sa záujemcovia (fyzické osoby) zaviazali k povinnosti neuzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní predaja
dotknutej nehnuteľnosti s inou realitnou kanceláriou, neponúkať nehnuteľnosť na predaj svojpomocne,
neurobiť akékoľvek úkony, ktoré by zmarili predaj nehnuteľnosti prostredníctvom sprostredkovateľa; a

to pod sankciou zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 50 % z minimálnej kúpnej ceny uvedenej v bode
2.2 zmluvy, alebo 1 z dosiahnutej kúpnej ceny. Z článku VII. vyplýva, že zmluva sa uzatvára na dobu
neurčitú a zmluva je nevypovedateľná.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Súd nanovo preskúmal obsah dotknutej sprostredkovateľskej zmluvy a konštatuje, že v článku
VII. označeného ako „Zánik zmluvy“ v bode 7.2 sa: „Účastníci dohodli jasne a zrozumiteľne, že táto
zmluva je nevypovedateľná.“ Bod č. 7.1 zase uvádza, že: „Zmluva sa uzatvára na dobe neurčitú.“ Z

obsahudotknutéhočlánku jezrejmé,že tentosvojimobsahomodporujedobrýmmravom,kedyustálená
súdna prax uvádza, že dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, rešpektovanie rovnosti účastníkov
občianskoprávnych vzťahov). Z článku VII. jednoznačne vyplýva, že žalovaný (ako jeden zo záujemcov)
nemá absolútne žiadnu možnosť zmluvu vypovedať so žalobcom povedzme v prípade, ak by si sám

našiel kupca na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zmluvy o sprostredkovaní predaja. Zásah do
dobrých mravov potvrdzuje aj tzv. exkluzivita zmluvy, kde sa všetci záujemcovia o predaj zaviazali pod
sankciou zmluvnej pokuty neuzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní predaja s inou realitnou kanceláriou,neponúknuť nehnuteľnosť na predaj svojpomocne a neurobiť žiadne úkony, ktoré by zmarili predaj
nehnuteľností prostredníctvom sprostredkovateľa.

16. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem „dobré mravy“ Občiansky zákonník nedefinuje
a to zrejme aj z toho dôvodu, že sociologický inštitút dobrých mravov podlieha spoločenskému
vývoju, ale aj preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké vymedziť ich kogentný výpočet.

Možno však vo všeobecnosti hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu posúdiť
vždy individuálne prejednávanú vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade
s dobrými mravmi a v prípade že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva.
Vzhľadom k tomu, že dotknuté hmotnoprávne ustanovenie nemá charakter priamej normotvornej

platnosti,pretožeupravujeibaspôsobaplikácieainterpretácieinýchustanovení,apretopoužitiedaného
právneho ustanovenia nemôže viesť ku vzniku, zmene, alebo zániku práv a povinností subjektu práva.
Podstatným pre nové rozhodnutie vo veci žalobcovho nároku pre súd bolo predloženie listiny, ktorou
v rámci predzrušujúceho dokazovania súd prvej inštancie nedisponoval. Ide o Psychologický nález X..
Z. W., klinického psychológa, ktorá v dňoch 27. - 28. 11. 2018 vyšetrovala (na vlastnú žiadosť) osobu

žalovaného. Vychádzala nielen z verbálneho prejavu žalovaného, opisu jeho sociologických životných
etáp, ale aj z obsahu zdravotnej dokumentácie menovaného, kde sa oboznámila aj so psychiatrickými a
neurologickými záznamami. V záverečnom výsledku vyšetrenia psychológ konštatuje, že žalovaného
intelektový výkon na základe aplikovanej dg. metódy SPM sa nachádza v hraničnom pásme E. XX
- v porovnaní s populačnou normou. Osobnosť žalovaného písala ako simplexnú, jednoduchú, so

známkami úzkostného prežívania, ktoré z časti kompenzuje alkoholom, ale v prípade aktívneho pitia
svoju úlohu zohráva aj familiárna záťaž. Žalovaný je ľahko ovplyvniteľný, dôverčivý, ľahko zneužiteľný
pre svoju submisivitu a naivitu. Uviedla, že jeho mentálne schopnosti a povaha mu neumožňujú
rozpoznať, keď ho niekto zavádza, nie je schopný samostatne porozumieť a organizačne zvládnuť
náročné úradné záležitosti. Jeho sociálny kontakt, a do určitej miery aj schopnosť vyjadrovať sa, je

znížená aj celoživotnou obojstrannou percepčnou nedoslýchavosťou. Pre uvedené reálie je možné
ho ľahko podviesť, ovplyvniť, oddiaľovať riešenie, ubezpečovať, že všetko dobre dopadne. V závere
psychológ konštatuje, že aktuálne intelektový výkon žalovaného sa nachádza v hraničnom pásme na
základe prenatálnej a perinatálnej etiológie s pozitívnou rodinnou záťažou.

17. Súd pri rozhodovaní vyhodnocuje dôkazy každý osobitne, ale aj vo vzájomnej súvsťažnosti.
Prejednávanú žalobu súd považoval za spotrebiteľský spor, kde zákon poskytuje spotrebiteľovi ochranu
o.i. aj pred nekalými praktikami. Súd mal za to, že zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti,
ktorá bola základom pre podanú žalobu, je neplatnou zmluvou a to práve z dôvodu článku VII.,
článku VI., ako aj článku IV., kedy vo všeobecnosti nemožno vylúčiť ani situáciu, že sprostredkovateľ

si so záujemcom o predaj nehnuteľnosti dohodne odmenu aj v neobvyklej výške (v tomto prípade
vo výške 50 % + DPH), no súd takúto situáciu musí vždy individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či
takéto dojednanie je ešte v rámci zákonnosti, alebo sa vymyká z legislatívneho rámca. V konaní, po
zrušení pôvodného rozhodnutia sa súd oboznámil so psychologickým nálezom a vzhľadom na osobu
žalovaného, na jeho postavenie v pozícii spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi, súd v tomto prípade

musel dať za pravdu žalovanému, dojednanie predovšetkým článku VII. súd považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorej intenzita bola tak značná, že bola kvalifikovaným determinantom vyslovenia
neplatnosti zmluvy; a to predovšetkým z dôvodu, že článok VII. (v súbehu s článkom VI.) bol dojednaný v
rozpore s dobrými mravmi, na ktorý zákonodarca v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka viaže sankciu
neplatnosti právneho úkonu. V ďalšom súd nepovažoval vykonať ostatné dokazovanie za nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci, pretože v prvom rade bol povinný sa vysporiadať s otázkou platnosti zmluvy
o sprostredkovaní; a pretože túto považoval v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon z dôvodu rozporu s dobrými mravmi - súd
žalobu zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

22. S poukazom na výsledok sporu a úspech žalovaného, súd o trovách rozhodol tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti rozsudku, kedy žalovanému priznal náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj
druhoinštančného konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý

odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).