Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202259
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118202259.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: I. Š., T. H. XX,

XXX XX R. Š., W.: E. E., H. XX, XXX XXX R. Š., proti žalovanému: Československá obchodná banka,
a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 35 854 140, pobočka Prešov, právne zastúpenému
Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, v spore o
zaplatenie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne zamieta.

II. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2018 žiadala, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej

bezdôvodné obohatenie vo výške 10 Eur mesačne od júna 2015 do novembra 2015 a ďalej od februára
2016 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne podľa § 451 Občianskeho
zákonníka, rozhodol o prevedení finančných prostriedkov z účtu v ČSOB, pobočka Prešov na účet
v Slovenskej sporiteľni. Uznesením Okresného súdu Prešov číslo konania 7C/41/2018 - 13 zo dňa
09.07.2018 bola žalobkyňa vyzvaná, aby svoju žalobu doplnila o rozhodujúce skutočností. Žalobkyňa
svoju žalobu doplnila v písomnom podaní zo dňa 28.02.2018, v ktorom žiadala, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť jej istinu v sume 10 Eur mesačne od 04.11.2015 do 31.03.2019, spolu 410 Eur,

úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne od 04.11.2015 do 31.03.2019 vo výške 2.539,95 Eur. Spolu
žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej istinu 410 Eur, úrok z omeškania 2.539,95 Eur, rozhodol
o prevedení finančných prostriedkov z účtu ČSOB Prešov na účet vedený v Slovenskej sporiteľni a
rovnako, aby rozhodol o ukončení exekúcie L. XXXX/XX I. L. XXXX/XX. Žalobu vo veci samej odôvodila
tým, že dňa 09.07.2010 si zriadila účet v ČSOB, pobočka Prešov z dôvodu, aby bol na tento účet
poukázaný Sociálnou poisťovňou sirotský dôchodok pre maloletého syna A. Š.. Dňa 29.12.2015 vydal
súdny exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z tohto účtu v ČSOB,

pobočkaPrešovvovýške1.864,70Eur.NazákladeexekučnéhopríkazuČSOBtútosumupozostávajúcu
z istiny 1.527 Eur a trov exekúcie vo výške 337,70 Eur previedla exekútorovi a ten dňa 12.01.2016 vydal
príkaz na odblokovanie jej účtu. ČSOB Prešov aj naďalej z jej účtu sťahovala mesačne sumu 10 Eur za
správu exekúcie a tak dňa 20.02.2018 kontaktovala banku s pokusom o zmier. ČSOB jej odpovedala
Listom zo dňa 08.03.2018, v ktorom ju informovala, že na jej účte sú vedené pod číslom L. XXXX/XX I.
L. XXXX/XX L.xekúcie. V oboch prípadoch sa jedná o vymáhanie trov exekúcie vo výške 2-krát 45,83
Eur, spolu 91,63 Eur. V exekúcii L. XXX/XX, ktorá trvala od 29.12.2015 do 12.01.2016 bola z toho istého

účtu uhradená istina 1.527 Eur a trovy exekúcie 337,70 Eur. ČSOB Prešov zámerne blokuje jej účet,
pričom si strháva poplatok za vedenie správy exekúcie v sume 10 Eur mesačne, ako aj za vedenie účtu
7,50 Eur. Nevzhliada na skutočnosť, že na tento účet je vyplácaný sirotský dôchodok pre jej maloletého
syna A. Š..2. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe žalobkyne v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 07.06.2019, v
ktorom uviedla, že je pravdou, že žalobkyňa si dňa 09.07.2010 zriadila v Československej obchodnej

banke účet. Dňa 29.12.2015 vydal poverený súdny exekútor D.. D. Ď. v prospech oprávneného Slovak
Telekom pod sp. zn. L. XXX/XX exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
žalobkyne. ČSOB postupovala v zmysle príkazu a príslušnú sumu určenú exekútorom previedla na účet
povereného súdneho exekútora. Dňa 12.01.2016 vydal exekútor príkaz na odblokovanie tohto účtu.
ČSOBúčtovalapoplatoknaúčtežalobkynepotom,čoboliodblokovanéprostriedkyvovýškepohľadávky

L. XXX/XX z tohto dôvodu, že na účte žalobkyne boli naďalej vedené exekúcie. Tieto exekúcie trvajú
dodnes. Ide o exekučné konanie, kde koná exekútor D.. S. C. H. J.. W. L. XXXX/XX I. L. XXXX/XX.
Je pravdou, že v exekúcii L. XXX/XX bola z účtu žalobkyni uhradená istina 1527 Eur a trovy exekúcie
337,70 Eur, na základe príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu banky, ktorú vydal
súdny exekútor D.. D. Ď. dňa 29.12.2015. V exekúciách L. XXXX/XX I. L. XXXX/XX nebol doposiaľ
banke od povereného exekútora doručený príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, a

preto banka nepreviedla finančné prostriedky na účet exekútora. ČSOB ako banka nemôže svojvoľne
previesť z účtu žalobkyne akékoľvek finančné prostriedky na účet exekútora bez potrebného príkazu
od exekútora. Príkaz na začatie exekúcie a príkaz na vykonanie exekúcie sú dva rozdielne príkazy, s
ktorými sú spojené odlišné účinky v zmysle exekučného poriadku. Vzhľadom na dostatočné prostriedky
na účte mohla žalobkyňa exekúcie L. XXXX/XX I. L. XXXX/XX vyplatiť prevodom z účtu, čo jej aj

ČSOB odporúčila v liste zo dňa 08.03.2018. Aj napriek uvedeným skutočnostiam a neexistencii nároku
žalobkyne sa ČSOB banka rozhodla vrátiť žalobkyni účtovaný poplatok za správu exekúcie odo dňa
04.11.2015 spolu s úrokom z omeškania, avšak iba v zákonom stanovenej výške 0,5 % denne z dlžnej
sumy, spolu poukázali na účet žalobkyne sumu 500 Eur dňa 31.05.2019.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil

tento skutkový stav:

4. Dňa 09.07.2010 bola uzatvorená Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda
medzi žalovanou a žalobkyňou, na základe ktorej sa banka v zmysle článku 1, bod 1 zaviazala počnúc
dňom 09.07.2010 zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene

Eur, s periodicitou výpisu z účtu mesačnou poštou. Podľa článku 2, majiteľ účtu a banka sa dohodli,
že majiteľovi účtu bude vydaná platobná karta na základe uzatvorenej samostatnej zmluvy. Podľa
článku 5, bod 3 banka účtuje za bankové služby a produkty uvedené v zmluve odmeny a poplatky
podľa sadzobníka poplatkov. Podľa článku 5, bod 4, ustanovenia zmluvy možno meniť po dohode
zmluvných strán písomnou formou alebo v prípade zriadenie služieb ČSOB elektronického bankovníctva

prostredníctvom vybraných elektronických služieb.

5. Dňa 04.11.2015 bol žalovanej doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z
účtu v banke pod sp. zn. L. XXXX/XX exekútorského úradu E. D.. S. C., kde žalobkyňa bola na
základe vykonateľného exekučného titulu - platobný výmer číslo XXXXXXXXXX zo dňa 19.05.2008,

vykonateľného 26.06.2008 zaviazaná oprávnenému Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. zaplatiť
pohľadávku v sume 45,94 Eur.

6. Dňa 06.11.2015 bol žalovanej doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
banky pod spisovou značkou L. XXXX/XX L. Ú. E. D.. S. C., kde žalobkyňa bola ako povinná zaviazaná

zaplatiť oprávnenému Všeobecnej zdravotnej poisťovní v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie sumy
206,07 Eur vyplývajúce z exekučného titulu - platobného výmeru vykonateľného 21.06.2010 číslo
XXXXXXXXXX.

7. Dňa 04.01.2016 bol vydaný exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora

D.. D. Ď., ktorý bol doručený žalovanej, ktorou bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť pohľadávku v sume
499,88 Eur.

8. Z výpisu z účtu, ktorý súdu predložila žalovaná vyplýva, že suma 500 Eur bola žalobkyni poukázaná
dňa 31.05.2019.

9. Z predložených výpisov z účtu žalobkyne vedenej žalovanou vyplýva zrážka poplatku v sume 10 Eur
titulom správy exekúcie na účte za rozhodné obdobie.10. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredia XXXXXXXXXX zo dňa 23.09.2010 pre súd vyplynulo,
že na tento účet žalobkyne vedený u žalovanej bol poukazovaný sirotský dôchodok od 25.06.2010 v
prospech oprávneného A. Š. v sume 84,90 Eur mesačne. V doplnenom žalobnom petite sa žalobkyňa

domáhala zaplatenia sumy vo výške 410 Eur, ktorý bol žalovanou zrážaný za správu exekúcie za
obdobie od 04.11.2015 do 31.03.2019 v sume 10 Eur mesačne, ako to vyplynulo z predložených výpisov
z účtu. Rovnako z tejto sumy žalobkyňa požadovala úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne za obdobie
od 04.11.2015 do 31.03.2019, spolu sumu 2.539,95 Eur. Tiež žiadala, aby súd rozhodol o zastavení
exekúcií L. XXXX/XX, L. XXXX/XX a zároveň, aby rozhodol o prevode finančných prostriedkov z ČSOB

na účet A. Š. vedeného v Slovenskej sporiteľni.

11. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 14.10.2019 v neprítomnosti žalobkyne a jej zástupcu, ktorému
predvolanie na toto pojednávanie bolo riadne a včas doručené dňa 25.07.2019. Svoju neprítomnosť
na tomto pojednávaní písomne neospravedlnil, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť.
Súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal na tomto pojednávaní v neprítomnosti žalobkyne a

jej zástupcu. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
Poukázal na ich doterajšie písomné vyjadrenie v uvedenej právnej veci.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§455ods.1,2Občianskehozákonníka,zabezdôvodnéobohateniesanepovažuje,akboloprijaté
plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné
obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie
peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobkyne je nedôvodný. Po
úprave žalobného petitu na základe písomného podania žalobkyne zo dňa 28.02.2018, tá sa domáhala
zaplatenia istiny vo výške 10 Eur mesačne od 04.11.2015 do 31.03.2019 titulom poplatkov, ktoré jej
zrážala žalovaná podľa predložených výpisov z účtu za rozhodné obdobie titulom poplatku za správu

exekúcie. Žalovaná túto sumu v celom rozsahu uznala spolu so zákonným úrokom z omeškania,
ktorý vyplýva z § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného od 01.02.2013 a podľa predloženého výpisu z účtu zo dňa 31.05.2019
bola táto suma vo výške 500 Eur v celom rozsahu zo strany žalovanej žalobkyni poukázaná na jej účet.
Súd uvádza, že suma 500 Eur predstavuje sumu 410 Eur za poplatok za správu exekúcie za obdobie

od 04.11.2015 do 31.03.2019 zrážaný po 10 Eur mesačne a zároveň zákonný úrok z omeškania, ktorý
vyplýva z § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v spojení s § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
za obdobie od 04.11.2015 do 31.03.2019 vo výške 5 % ročne a predstavuje sumu 69,86 Eur. Žalobkyni
bola poukázaná suma vo výške 500 Eur dňa 31.05.2019. Z jej strany nedošlo k späťvzatiu žaloby v
tejto časti, preto súd žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú a bola predmetom zamietnutia. Pokiaľ

ide o požadovaný úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy istiny 410 Eur, v tejto časti
bola žaloba žalobkyne v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná, nakoľko úrok, ktorý v žalobnom
petite požadovala žalobkyňa nevyplýva ani zo zmluvy a ani zo zákona a predstavuje podľa požiadaviek
žalobkyne výšku 182,55 % ročne, čo je neprípustné, a v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor s dobrými mravmi neplatné. Žalobkyni prislúcha iba zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy

vo výške 5 % ročne, preto žaloba žalobkyne, ktorou požadovala zaplatenie sumy 2.539,95 Eur ako
kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne za obdobie od 04.11.2015 do 31.03.2019
bola predmetom zamietnutia žaloby, nakoľko takýto úrok z omeškania je neprípustný.14. V žalobnom petite sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie pod spisovou
značkou L. XXXX/XX I. L. XXXX/XX. O zastavení exekučného konania je oprávnený rozhodovať iba
exekučný súd, ktorý vedie príslušné exekučné konanie. O tomto žalobnom petite občianskoprávny súd

nemá právomoc rozhodnúť, a preto v tejto časti bol žalobný návrh žalobkyne zamietnutý a rovnako,
nie je v právomoci súdu rozhodovať o prevedení finančných prostriedkov z účtu žalobkyne na účet A.
Š., ktorý je vedený v Slovenskej sporiteľni. Tieto žalobné petity žalobkyne boli predmetom zamietavého
výroku súdu.

15. Pri rozhodovaní o trovách konania, žalobkyňa bola v prevažnej väčšine neúspešná, z tohto dôvodu
vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Súd však mal za to, že je dôvodné v tomto spore
aplikovať § 257 CSP.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie

je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov.

( Nález Ústavného súdu SR z 10. 10. 2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018 ).

18. Účelom zákonného ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť

života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia

prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné
okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o

nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa.

( Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08.12.2011 sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

19.ZákonodarcavdotknutomustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadkunielen,ženevymenúvačibližšie
nešpecifikuje, aké všetky prípady možno považovať za prípady osobitého zreteľa oprávňujúce súd
nepriznať nárok na náhradu trov konania, ale na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy dokonca
neuvádza ani jediné kritérium, z ktorého by bolo možné pri interpretácii obsahu pojmu „dôvody hodné
osobitného zreteľa“ vychádzať. Táto skutočnosť samozrejme nie je bezúčelová, ale je naopak založená

naúplnelegitímnomasprávnompredpoklade,žedopreduaniniejemožnépresneurčiťvšetkyokolnosti,
za ktorých nebude spravodlivé zaviazať neúspešnú stranu povinnosťou nahradiť trovy súdneho konania,
respektíve okolnosti, za ktorých nebude spravodlivé zaviazať stranu, ktorá svojím zavinením vznik
trov spôsobila, aby tieto trovy protistrane nahradila. Vzhľadom na už uvedené je teda zrejmé, že
výklad formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“ rovnako ako individualizácia a konkretizácia týchto

dôvodov je výlučnou úlohou súdov a súdnej praxe. Ani takáto voľná úvaha súdov pri napĺňaní obsahu
pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ rozhodne nie je neobmedzená a je naopak nepochybne
rámcovaná nielen účelom ustanovenia § 257 CSP a účelom právnej úpravy náhrady trov konaniaako celku, ale aj požiadavkami kladenými na všetky súdne rozhodnutia ako také (zrozumiteľnosť,
predvídateľnosť, presvedčivosť, nearbitrárnosť a zákaz svojvôle).

20. Súd zohľadnil osobitné okolnosti tohto prípadu, keď na účet žalobkyne vedený u žalovanej bol
poukazovaný sirotský dôchodok jej maloletého syna A. Š.. Z tohto dôvodu tieto okolnosti uznala aj
žalovaná, a preto sa rozhodla vrátiť žalobkyni za rozhodné obdobie od 04.11.2015 do 31.03.2019
poplatky za správu exekúcie v sume 10 Eur mesačne, ktorý jej zrážala. Súd má za to, že všetky tieto
okolnosti a účtovanie tohto poplatku zo strany banky boli pre súd rozhodujúce, pričom mal za to, že by

bolo nedôvodné a neprimerane tvrdé postihnutie žalobkyne zaviazať ju nahradiť trovy žalovanému. Z
tohto dôvodu súd považoval za spravodlivé v tomto spore aplikovať § 257 CSP a náhradu trov konania
stranám sporu nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.