Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2008

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8C/45/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7704111587
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2008:7704111587.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Martinom Lopuchom, PhD., v právnej veci žalobcu M. M.,

robotníka, bytom B. č. XX,. zastúpeného JUDr. D. A., advokátom, Z. ul. č. XX,. K. proti žalovanému S.,
s.r.o., M. XXX,. S., za vedľajšej účasti vedľajšieho účastníka S. P., so sídlom v B., ul. XX.. A. č. X,. o
náhradu škody z pracovného úrazu s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.072.500,-Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 159.283,-Sk, na účet právneho

zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobca a žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Michalovce trovy štátu, žalobca vo
výške 8.081,-Sk a žalovaný vo výške 8.081,-Sk, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou sa domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku pracovného úrazu
25.7.2002. V uvedený deň pracoval ako zamestnanec žalovaného na píle, ktorá zachytila jeho pravú
ruku, čím utrpel viacnásobné otvorené rany a drtivé poranenie prstov pravej ruky. Žalovaný neohlásil
vznik pracovného úrazu, odsťahoval technológie a škodu ktorá žalobcovi vznikla neuhradil. Taktiež

titulom poistenia zodpovednosti za škodu v dôsledku pracovného úrazu mu za bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia neboli vyplatené žiadne sumy. V žalobe žalobca uplatnil náhradu bolestného
vo výške 915.300,-Sk a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.764.000,-Sk. Náhradu
bolestného žalobca uplatnil ako 15 - násobné zvýšenie a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
ako 30 - násobné zvýšenie počtu bodov priznaných v lekárskom posudku. Poukázal na to, že ide o
prípad hodný osobitného zreteľa vzhľadom na charakter poranení, dlhodobú vyše ročnú liečbu spojenú
s bolesťou a útrapami a trvalé následky v oblasti mobility a nevyhnutných životných úkonov a prác

v domácnosti. V priebehu konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť v časti 706.050,-Sk a žiadal
aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu náhradu bolestného vo výške 686.250,-Sk a náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.287.000,-Sk. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby
bolo zníženie bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku
úpravy lekárskeho posudku Dr. C. a znaleckého dokazovania.

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.9.2006 č.k. 8C 45/04-125 súd zaviazal žalovaného k
povinnostizaplatiťžalobcovisumu260.250,-Sk. Konaniedovýšky706.050,-SKzastavilavprevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal 45.750,-SK na bolestnom ( počet bodov 762,50x60,-Sk/1bod )
za základný počet bodov a 214.500,-Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde došlo k 5-násobnému navýšeniu priznaného základného bodového ohodnotenia (715bx60,-Sk/1bodx5). Zároveň
nároky žalobcu nad priznanú výšku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia boli zamietnuté,
do výšky 706.050,-Sk konanie zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby. Krajský súd v

Košiciach rozsudkom z 15.5.2008 potvrdil rozsudok Okresného súdu Michalovce v časti nepriznaného
bolestného nad sumu 45.750,-Sk a výrok o zamietnutí nároku na 25-násobné zvýšenie základného
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zrušil. Poukázal na to, že pri komplexnom
vyhodnotení jednotlivých dôkazov vo vzájomnej súvislosti nebolo dostatočne vyhodnotené konkrétne
okolnosti, ktoré do akej miery zvýrazňujú osobitosť postavenia žalobcu vo vzťahu k trvalým následkom.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Zásielky, ktoré mu boli doručované na adresu jeho sídla uvedenú v
obchodnom registri nepreberal.

Vedľajší účastník poukázal na to, že zvýšenie nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle
ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. prichádzajú do úvahy len celkom výnimočne, a to v prípadoch
hodných mimoriadneho zreteľa, kedy kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo
na vysokej úrovni a mimoriadne. V prípade žalobcu nejde o takú osobu, ktorej kultúrny život bol na
vysokej úrovni, nejde o vrcholného športovca ani o osobu vysoko politicky či umelecky angažovanú.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe dohody o vykonaní práce uzavretej podľa § 226
zákonníka práce dňa 12.7.2002. Podľa tejto dohody žalobca pracoval ako obsluha kotúčovej píly od
15.7.2002 a predpokladaný rozsah dohodnutej práce bol 300 hodín. Dňa 25.7.2002 počas pracovnej
zmeny pri rezaní dosiek zachytila píla pravú ruku žalobcu a spôsobila mu zranenie na následky
ktorého bol hospitalizovaný od 25.7.2002 do 1.8.2002 na Oddelení úrazovej chirurgie NsP Š. Kukuru

v Michalovciach, následne bol liečený ambulantne. Od 6.2. do 14.2.2003 bol hospitalizovaný na
Ortopedicko-traumatologickej klinike FNsP v Košiciach, kde sa podrobil operačnému zákroku. V období
od 5.6.2003 do 17.6.2003 sa podrobil ústavnej rehabilitačnej liečbe v Odbornom rehabilitačnom ústave
Sobranecké kúpele v Sobranciach. Práceneschopnosť žalobcu bola ukončená rok po vzniku úrazu.

Výsluchom žalobcu bolo zistené, že je vyučený v odbore elektromechanik strojov a zariadení, štúdium
ukončil v roku 2001. Po ukončení štúdia bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a prvýkrát nastúpil
do zamestnania až u žalovaného dňa 15.7.2002. Pri nástupe do zamestnania sa podrobil asi desať
minútovému školeniu pri ktorom mu bolo vysvetlené ako má pracovať s pílou, ktorou obrusoval dosky.

Na tejto kotúčovej píle pracoval až do vzniku pracovného úrazu. Pracoval v hale, ktorá sa nachádza na
M. ulici v S.. K úrazu došlo na deviaty deň po jeho nástupe do zamestnania v dopoludňajších hodinách,
keď približoval dosku k píle a kotúč mu zachytil ruku. Pri práci nepoužíval žiadne iné ochranné pomôcky
ako obyčajné textilné rukavice bez výstuže. Kotúč píly nebol chránený krytom.

Z oznámenia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 18.12.2003 bolo zistené, že žalovaný predmetný úraz
nehlásil a nezaslal ani záznam o úraze. V liste zo dňa 11.2.2004 Inšpektorát práce Košice oznámil
žalobcovi,žežalovanýzrušilčinnosťv prevádzke S.aodsťahovaltechnológiudodočasnýchskladových
priestorov a v súčasnosti nevyrába v oblasti spracovania dreva. Na základe vyššie uvedeného nebude

tento pracovný úraz vyšetrovaný zo strany Inšpektorátu práce avšak budú vyvodené dôsledky z
porušenia predpisov zo strany žalovaného z titulu nevykonaných zákonných úkonov v súvislosti so
vznikom udalosti.

Svedok J. G., spolupracovník žalobcu potvrdil, že bol v dielni keď došlo k úrazu žalobcu aj keď
nevidel ako k nemu došlo kedže bol otočený chrbtom k žalobcovi. Potvrdil, že píla na ktorej žalobca
pracoval nemala kotúč zakrytý krytom pričom táto píla nebola pôvodným továrenským výrobkom, ale
bola vyrobená priamo na dielni zo súčiastok, ktoré zabezpečil majiteľ firmy. Svedok potvrdil, že pri prácisa ruka ľahko mohla dostať pod kotúč, keďže na ňom nebol kryt. Ochranný kryt bol namontovaný hneď
po úraze žalobcu.

Rovnaké skutočnosti ako potvrdil svedok J. G. potvrdil aj J. B., ktorý v čase kedy došlo k úrazu žalobcu
pracoval u žalovaného ako elektrikár - údržbár. Uviedol, že aj on sa podieľal na zostrojení píly, ktorá v
čase kedy došlo k úrazu žalobcu ešte nebola 100 % - ne ukončená aby sa na nej dalo pracovať, chýbal
na nej ešte kryt na kotúči a samostatný posun dosky.

Svedok I.. L. M. pracoval u žalovaného od 1.7.2001 do 31.7.2002 pri zabezpečovaní nákupu dreva.
Nebol svedkom úrazu žalobcu, ale majiteľom firmy bol poverený spísať so žalobcom záznam o
pracovnom úraze, čo aj urobil. Tento záznam potom na pracovisku odovzdal a ako s ním bolo naložené
ďalej nevie.

Svedok D. G. E. V., ktorý pracoval u žalovaného ako vedúci prevádzky na píle v S. uviedol, že nebol
priamym svedkom úrazu žalobcu, na miesto úrazu prišiel až na krik žalobcu po úraze. Svedok nemá
žiadne poznatky o zázname o úraze. Potvrdil, že uvedená kotúčová píla bola kúpená už ako používaná,

bola po oprave a mala kryt ktorý však sa zvykol z píly skladať aby robotníci mali prehľad o tom kade
vedie rez.

Podľa svedkyne M. M., matky žalobcu, jej syn ovládal hru na hudobný nástroj - akordeón. Tejto hre sa

učil od piateho alebo šiesteho ročníka ZŠ, kedy začal navštevovať ľudovú školu umenia. V podstate až
do úrazu hrával každý deň na akordeón. Tiež chodil s chlapcami a hrával. Hral s nimi tak, že chceli hrať
v nejakej skupine. Potom keď sa stal úraz na akordeóne už nehral. Nemôže hýbať prstami. Pred úrazom
hrával i futbal, chodil hrávať za obec a bol celkovo živý, pomáhal jej kopať zemiaky, kosil, pomáhal rezať
drevo. Po úraze tieto činnosti robiť nemôže, pretože sa bojí a nič neudrží v ruke. V súčasnosti pracuje

u jedného podnikateľa, robí tam však len podradné práce, zametá a pod.

Podľa § 195 ods. 1 zákonníka práce ( zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, v znení
účinnom dňa 25.7.2002 ) ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti

s ním k poškodeniu zdravia zodpovedá za škodu s tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol
zamestnaný v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľaods.2a6citovanéhoustanoveniapracovnýúrazjepoškodeniezdravia,ktorébolozamestnancovi

spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu,
aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

Podľa § 196 citovaného zákona
ods. 1 zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola
skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy

alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

ods. 2 zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa

tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
ods. 3 ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá
zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi

uhradí aspoň jedna tretina škody.
ods. 4 pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy,
nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby
neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
ods. 5 za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a

konanie vyplývajúce z rizika práce.

Podľa § 198 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého
sa zistila choroba z povolania má nárok v rozsahu v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu na

poskytnutie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pri plnení pracovných úloh došlo k poškodeniu zdravia
žalobcu za ktoré zodpovedá žalovaný, ktorý hrubo zanedbal svoje povinnosti. V konaní nebolo

preukázané, žeby žalovaný bol riadne oboznámený s právnymi predpismi alebo ostatnými predpismi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a žeby ich znalosť a dodržiavanie bolo sústavne
vyžadované a kontrolované. Naopak, aj výpoveďami svedkov bolo preukázané, že kotúč píly nebol
chránený ochranným krytom a vznikli tak vážne pochybnosti o spôsobilosti píly na prácu, keďže táto
bola zostrojená samotnými zamestnancami a ani tí ju nepovažovali za schopnú prevádzky. Žalovaný

nenahlásil pracovný úraz Inšpektorátu práce a nezaslal mu ani záznam o úraze. Keďže sa žalovaný
nezbavil zodpovednosti celkom ani sčasti súd ho zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu za bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia.

Žalobca uviedol, že v čase pracovného úrazu mal 19 rokov. Pred úrazom bol zdravý a od úrazu sa nevie
spamätať lebo sa cíti hrozne, stále sa mu vybavujú situácie keď bol v nemocnici, nevedel spávať, budil
sa v noci, mal strach o ruku, bál sa že o ňu príde. Od úrazu je úzkostlivý, často plače, je agresívnejší,
nervózny, nevie sa ovládať, má ťažkosti pri bežnej hygiene, pociťuje negatívne každú zmenu počasia.
Z pracovného úrazu preňho vyplývajú najmä sociálne dôsledky, a to v oblasti mobility, keď musí byť

veľmi pozorný na prípadné nárazy na ruku, pri manuálnej práci ho postihnuté prsty i celá ruka veľmi
bolia, v zime mimo miestnosti ale aj v chladných interiéroch musí mať rukavice, lebo ho postihnuté prsty
stále bolia a opúchajú mu. Nedokáže vykonávať žiadnu drobnejšiu manuálnu prácu, ktorej sa predtým
venoval. Znervóznie zo zvuku píly, rozbúši sa mu srdce a zaleje ho pot. V oblasti nevyhnutných životných
úkonov a prác v domácnosti je odkázaný na pomoc inej osoby pri niektorých úkonoch osobnej hygieny,

strihaní nechtov, pokrájaní jedla, praní, žehlení, prípravy šiat a obuvi, obliekaní. Má obavy z toho, že
sa nikde nezamestná, lebo žiaden zamestnávateľ nepotrebuje jednorukého pracovníka. Pracovný úraz
pociťuje ako nespravodlivú krivdu na mladom človeku. Žalobca uviedol, že po úraze počas liečby aj
teraz pociťoval intenzívne bolesti a preto mu aj obvodná lekárka predpisovala lieky na ich utíšenie aj na
ukľudnenie, lebo psychicky to veľmi zle znášal. Po úraze sa výrazne zmenil jeho postoj k okoliu. Pred

úrazom bol veselý teraz sa však stále v myšlienkach vracia k okolnostiam úrazu, lebo sa vtedy veľmi
zľakol. Pred úrazom hrával rekreačne futbal, ale z obavy žeby spadol a mohol si poškodiť ešte viac ruku
sa už tejto záľube nevenuje. Nemôže sa venovať ani hre na akordeón na ktorom predtým rád hrával a
hru na ňom dobre ovládal, keďže od piateho ročníka základnej školy až po druhý ročník strednej školy
navštevoval ľudovú školu umenia. Po ukončení práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu bol

evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, zamestnal sa 18.1.2004 ako pomocný robotník
v P. a od leta 2006 pracuje ako robotník na prevádzke, kde sa vyrábajú betónové dlažby, kde vykonáva
rôzne upratovacie práce.PodľalekárskehoposudkuOrtopedicko-traumatologickejklinikyFNsPKošicezodňa13.2.2004sťaženie
spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 90 bodov, zvýšené na 2-násobok t.j. na 180 bodov

vzhľadom na predpoklady, ktoré žalobca mal vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví pre uplatnenie
v živote a spoločnosti, ktoré v dôsledku poškodenia zdravia sú obmedzené alebo stratené.

Podľa posudku MUDr. D. C. na základe psychiatrického vyšetrenia žalobcu bola uňho zistená

posttraumatická stresová porucha a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo ohodnotené 800
bodmi, a to položka 252 - vážne duševné poruchy vzniknuté po iných ťažkých poraneniach okrem
poranení hlavy - 300 bodov a položka 253 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením operačných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií - 500 bodov. Na
pojednávaní dňa 17.1.2005 však MUDr. D. C. upravila ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobcu na 650 bodov tak, že u položky 253 ostalo najvyššie hodnotenie t.j. 500 bodov a u položky 252 s

poukazom na bod 12 Zásad pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa prílohy vyhlášky
č. 32/1965 Zb. túto krátila na polovicu t.j. 150 bodov.

Znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia MUDr.

B. L. bolo zistené, že dňa 25.7.2002 utrpel žalobca trieštivú otvorenú zlomeninu bázy stredného
článku a hlavičky základného článku ukazováka pravej ruky s deštrukciou šľachového aparátu
vystieračov ukazováka a deštrukciou základného kĺbu ukazováka pravej ruky, trieštivú otvorenú
zlomeninu stredného článku prostredníka s deštrukciou šľachového aparátu vystieračov prostredníka
pravej ruky a stratou časti kosti stredného článku, trieštivú otvorenú zlomeninu posledného článku

prstenníka s deštrukciou šľachového aparátu vystierača prstenníka pravej ruky. Ide o ťažké zranenie,
ktoré obvykle zanecháva trvalé následky na zdravotnom stave v zmysle rôzne ťažkých stupňov
deformácií a obmedzenia rozsahu pohyblivosti prstov a tým rozvratu dokonale harmonickej a vysoko
sofistikovanej funkcie ľudskej ruky ako celku. Liečba žalobcu prebiehala konštantným, korektným
a obvyklým spôsobom, bolesti žalobcu, obmedzenie obvyklého spôsobu života, charakter a rozsah

trvalých následkov na zdravotnom stave žalobu sú výlučne v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa
25.7.2002.

Pokiaľ ide o charakter a rozsah trvalých následkov na zdravotnom stave žalobcu následkom zranenia

zo dňa 25.7.2002 bolo zistené, že u žalobcu nastalo a/ obmedzenie rozsahu pohyblivosti oboch
medzičlánkových skĺbení ukazováka a prostredníka dominantnej - pravej ruky ťažkého stupňa, s
obmedzením rozsahu pohyblivosti posledného medzičlánkového skĺbenia prstenníka dominantnej -
pravej ruky ťažkého stupňa s ťažkým funkčným postihnutím dominantnej - pravej ruky ako celku,
s rozvratom jemnej a vysoko sofistikovanej funkcie dominantnej - pravej ruky, b/ porucha citlivosti

ukazováka a prostredníka dominantnej - pravej ruky ťažkého stupňa prakticky v celom rozsahu oboch
prstov, so stratou citlivosti posledného článku prstenníka dominantnej - pravej ruky, s rezultujúcim
ťažkým poškodením hmatu ako zmyslovej funkcie, c/ poúrazové obehové a trofické poruchy ukazováka
a prostredníka dominantnej - pravej ruky stredného stupňa prakticky v celom rozsahu oboch prstov
s trofickými poruchami kože ( krehká, zraniteľná atrofická koža ) s odvápnením skeletu ukazováka a

prostredníka pravej ruky na podklade „ reflexnej “ kombinovanej nervovo - cievnej posttraumatickej
poruchy / tzv. Sudeckov algoneurodystrofický syndróm stredného stupňa / terapeuticky neovplyvniteľný,
s trvalým opúchaním, bolesťami a precitlivelosťou ukazováka, prostredníka a polovice prstenníka
dominantnej - pravej ruky na chlad, vlhko, vibrácie, vyššiu záťaž a podobne a d/ poúrazová
( posttraumatická ) stresová porucha odškodnená podľa zásad hodnotenia sťaženia spoločenského

uplatnenia v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Z.z. ako vážne duševné poruchy vzniknuté po iných ťažkých
poraneniach okrem poranení hlavy a vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov
- posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný odborným lekárom - psychiatrom MUDr. D.
C. so závermi ktorého sa stotožnil aj znalec. Podľa znaleckého posudku v prípade zranenia žalobcu sa
z hľadiska odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia jedná o celkom výnimočný prípad hodný

mimoriadneho zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. s poukazom na to, že žalobca dovŕšil
v čase úrazu vek 19 rokov, bol na začiatku dospelosti, posudzované zranenie zásadným spôsobom
obmedzilo možnosti v zmysle uplatnenia sa v pracovnom, spoločenskom, kultúrnom, rodinnom živote,
dlhodobá bolestivá liečba a trvalé následky zmenili osobnosť žalobcu. Žalobca bude celoživotnehendikepovaný vo všetkých oblastiach života, jemná, extrémne koordinovaná a sofistikovaná funkcia
dominantnej - pravej ruky žalobcu je v rozhodujúcej miere poškodená a nedá sa nahradiť ruka človeka,
zvlášť ak sa jedná o dominantnú ruku zďaleka nie je len pracovným nástrojom, v ľudskej spoločnosti sa

stala počas evolúcie významným nástrojom medziľudskej komunikácie, nadväzovania kontaktu medzi
jedincami rôzneho pohlavia, v sexuálnom a rodinnom živote, dotyky ruky zohrávajú významnú úlohu v
sociálnej sfére pri výchove detí, kontakte s najbližšou rodinou, rukou človek píše .... Všetky tieto funkcie
sú spravidla priradené dominantnej končatine, ktorej rozvoj úzko súvisí s rozvojom zodpovedajúcej
hemisféry mozgu, druhá - nedominantná ruka je schopná po dlhodobom nácviku prevziať len časť

funkcií, a to len v obmedzenej miere.

Na základe uvedeného znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 105 bodov, a to
položka 70a/ - porucha úchopovej funkcie pravej ruky, do úplného zovretia do dlane chýbajú 04 cm - 80
bodov, položka 377 - porucha úchopovej funkcie prostredníka pravej ruky, do úplného zovretia do dlane

chýbajú 04 cm - 20 bodov a položka 376 - úplná stuhlosť druhého medzičlánkového kĺbu prstenníka
pravej ruky - 5 bodov.

Pri odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu súd vychádzal z posudku MUDr. D.

C., ktorá ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia na 650 bodov a z ohodnotenia, ktoré bolo
vykonané v znaleckom posudku - 65 bodov, spolu 715 bodov. V znaleckom posudku bolo sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené na 105 bodov, podľa bodu 12 Zásad odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. však položka č. 70a bola krátená na
polovicu t.j. 40 bodov, čím sa počet bodov priznaných znalcom znížil na 65.

Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie
na zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za

sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza

zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma
zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok
podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v
životeavspoločnostiaktorésúvdôsledkupoškodeniaobmedzenéalebostratené.Týmitopredpokladmi
sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť

voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri
odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa § 7 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk, z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk.

Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu uvedenú v odsekoch
1 a2.

Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné poukázať na to, že táto
náhrada je náhradou nemajetkovej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol zabezpečiť
náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote,
keďže človek ako spoločenský tvor sa uplatňuje v rodine, v práci, vo verejnom živote, kultúre a v športe.Pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia treba brať do úvahy také náhradné pôžitky, ktoré si
za priznanú náhradu poškodený reálne môže v konkrétnych životných podmienkach zabezpečiť a treba
prihliadať tiež na to, že prakticky žiadna peňažná náhrada nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu

v strate zdravia a pritom je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že vyhláška č. 32/1965 Zb. je
vzhľadom na zmenu spoločenských, ekonomických a sociálnych pomerov už prekonaná. Náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje vtedy ak poškodenie na zdraví má preukázateľné
nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie životných a spoločenských
potrieb alebo pre plnenie spoločenských úloh. Nepriaznivé dôsledky musia trvale a výrazne sťažovať

možnosť spoločenského uplatnenia poškodeného. Sťaženie spoločenského uplatnenia môže spočívať
v obmedzení alebo v úplnej strate možnosti výkonu povolania, účasti na iných formách spoločenského
uplatnenia a plného osobného a životného uplatnenia. Výška odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od posúdenia individuálnych
predpokladov, ktoré mal poškodený pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú uňho v dôsledku
poškodenia na zdraví obmedzené alebo celkom stratené. Odškodnenie za sťaženie spoločenského

uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu v akom
sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Súd mal preukázané, že v prípade žalobcu ide o výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa, lebo

úraz zanechal trvalé následky na jeho zdravotnom stave, ktoré pretrvávajú až doposiaľ. Žalobca trpí
vážnymi duševnými poruchami, ktoré výrazne ovplyvňujú kvalitu jeho života a postihnutá pravá ruka
žalobcu výrazne sťažuje jeho uplatnenie v bežnom živote, ale aj pri výbere povolania, v kultúrnych a
športových záľubách. Žalobca utrpel úraz v mladom veku, keď sa mohol venovať rôznym športovým
záľubám avšak z obavy pred možným zranením sa im vyhýba, nemôže sa venovať hre na akordeón

aj keď tejto činnosti sa predtým intenzívne venoval ako svojej záľube. Následky zranenia ho budú aj
naďalej výrazne obmedzovať v rodinnom živote, pri prácach v domácnosti, výchove detí a podobne.
Tieto skutočnosti vyplývajú najmä zo svedeckej výpovede jeho matky, ktorá intenzívnu hru na akordeón
pre úrazom potvrdila, i to že v súčasnosti hrať nemôže. Obdobne ako práce v domácnosti - rezanie
dreva, okopávanie, kosenie, prípadne hru futbal. Všetky tieto obmedzenia vo výkone činnosti obmedzujú

žalobcu do budúcnosti v takej miere, že priznané odškodnenie rozsudkom Okresného súdu Michalovce
z 6.9.2006 vo výške 5-násobku základného bodového ohodnotenia - 214.500,-Sk je prinízke. Strata
možnosti sebarealizácie žalobcu zapríčinená nielen duševnými poruchami, ale najmä stratou zručnosti
rukyodôvodňujúpriznaťžalobcoviodškodneniecelkovo30-násobokzákladnéhobodovéhoohodnotenia
- 1.287.000,-Sk ( 715 bodov x69 x 30 ). Vzhľadom na už právoplatné priznanie sťaženia spoločenského

uplatnenia 214.500,-Sk ( 5-násobok ) súd dodatočne rozhodol o 25-násobnom priznaní - 1.072.500,-Sk.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust.§ 142 ods. 3 O.s.p. Súd rozhodoval na základe znaleckého
posudku a svojej úvahy. Z písomného podania z 11.9.2008 vyplýva, že žalobca vyčísľuje trovy právneho

zastúpenia v zmysle § 151 ods. 1,2 O.s.p. vo výšek 231.602,-Sk, pričom vychádza z hodnoty predmetu
konania 1.072.500,-Sk. Trovy žalobcu pozostávajú z odmeny za právnu službu advokáta požadovanú zo
sumy 1.072.500,-Sk. podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z. žalobcovi patrí za 4 úkony právnej služby,
1 úkon 14.795,-Sk ( prevzatie a príprava zastúpenia, napísanie žaloby, výsluch svedka 19.10.2004,
pojednávanie 8.12.2004 ) a za 6 úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004, 1 úkon

14.850,-Sk ( pojednávanie 17.1.2005, 6.9.2006, 15.5.2008, 11.9.2008, písomné podanie 1.2.2005 a
27.11.2006 ). Žalobcovi tiež patrí za ďalší úkon podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. 1-na odmeny -
3.699,-Sk ( pojednávanie 30.6.2004 ) a ďalej podľa § 19 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. 1x 128,-Sk režijný
paušál, 4x 136,-Sk a podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 2x150,-Sk, 2x164,-Sk a 2x190,-Sk režijný
paušál. K účelne vynaloženým úkonom služieb advokáta vo vzťahu k žalovanému nemožno zarátať 3

porady s klientom. Písomné podanie z 31.1.2005 sa v spise nenachádza ( pravdepodobne bolo myslené
písomné podanie bez dátumu, doručené súdu 1.2.2005). žalobca požadoval podľa § 20 ods. 1 vyhl. č.
162/2002 Z.z. náklady za stratu času za 2 hod 2.268,-Sk a podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 8
hod 9.072,-Sk. i keď stratu času nekonkretizoval z ďalšieho vyčíslenia vyplýva, že za cestu strávenú na
pojednávanie 30.6.2004, za 4 polhodiny 4x567,-Sk podľa § 20 ods. 1 vyhl. č. 162/2002 Z.z. t.j. 2.268,-

Sk a za účasť na pojednávaniach 17.1.2005 4x 250,-Sk, 6.9.2006 4x273,-Sk a 11.9.2008 4x316,-Sk
ako náhradu za stratu času za cestu strávenú z Košíc do Michaloviec a späť k pojednávaniam podľa
§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Žalobca nepreukázal, že jeho advokát je platiteľom dane z pridanejhodnoty a odkedy, preto k odmene nebola pripočítaná i 19% DPH. Celkovo trovy pozostávajú zo sumy
159.283,-Sk.

O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Tie pozostávajú zo svedočného 2.362,-
Sk vyplateného zo štátnych prostriedkov a znalečného 13.800,-Sk, spolu 16.162,-Sk. žalobca pôvodne
požadoval 2.679.300,-Sk, úspech mal vo výške nároku 1.332.750,-Sk, teda pomer úspechu 1-ný, podľa
výsledku konania úspech jednopolovičný. Žalobca je preto povinný zaplatiť 1-cu z trov štátu 8.081,-Sk

a žalovaný tiež 1-cu 8.081,-Sk, obaja v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na exekúciu.