Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/116/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112216176
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5112216176.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: Q. D., nar. XX.X.XXXX,

bytom Q. XXX/XX, D. - A., právne zastúpená: P. kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., D. Dlabača č. 35,
Žilina, IČO: 36 806 497, proti žalovanému: W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, D. - A., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 075, o
priznaní trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9% ročne:
- zo sumy 1.890 eur od 4.5.2012 do 24.10.2018,
- zo sumy 10.080 eur od 15.12.2014 do 24.10.2018, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom tunajšieho súdu 2C/116/2012-178 z 10.10.2016 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 11.970 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal trovy konania v
rozsahu 100%.
Následne tunajší súd vyhlásil aj dopĺňací rozsudok 2C/116/2012-198 dňa 13.3.2017, pretože nerozhodol
o úroku z omeškania. Týmto rozsudkom rozhodol, že žalovaný je okrem iného povinný zaplatiť žalobcovi

úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.100 eur od 4.5.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 11.200 eur od 15.12.2014 do zaplatenia.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie ako aj proti dopĺňaciemu rozsudku v zákonnej lehote podal žalovaný
odvolanie. O tomto rozhodoval súd druhej inštancie rozsudkom č.k. 7Co/258/2017 -229 dňa 24.januára
2018. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 11.970 eur, potvrdil.

Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o priznaní trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcovi v
plnej výške a dopĺňací rozsudok inštancie zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Súduprvejinštancievytkol,žetentoneustálil,vakomrozsahusažalobkyňadomáhanároku
na úroky z omeškania vzhľadom na ním posúdenú "úpravu" žaloby. Následne bez takéhoto zistenia
rozhodoval o úrokoch z omeškania žalobkyne zo súm, ktoré si uplatnila v pôvodnej žalobe v zmysle jej
zmeny pripustenej na pojednávaní konanom dňa 15.12.2014. Súd prvej inštancie tak nemal ustálený
predmet konania v časti úroku z omeškania. Naviac, ak by dospel k záveru, že k zmene nároku na

úrok z omeškania nedošlo, ním priznaná výška úroku z omeškania potom nezodpovedá jeho právnym
záverom o priznaní výšky žalovanej istiny. Neuviedol, z akého dôvodu priznal žalobkyni nárok na úrok
z omeškania zo sumy, ktorá je vyššia ako priznaná istina.2. Súd vo veci trov a úroku z omeškania nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul sporové strany,
oboznámil sa predovšetkým s dopĺňacím rozsudkom 2C/116/2012 -198, rozsudkom Krajského súdu v
Žiline 7Co/258/2017 a zistil nasledovné:

3. Ako to už vyplynulo z vyššie uvedeného, súd druhej inštancie svojím rozsudkom potvrdil rozhodnutie
súdu prvej inštancie, čo sa týka samotnej istiny. Vec mu však vrátil na opätovné rozhodnutie čo sa týka
úroku z omeškania a trov konania.

4. Žalobca úrok z omeškania dôvodil tým, že samotná žaloba bola podaná 4.5.2012 o zaplatenie
2.100 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy uplatnenej, t.j. zo sumy 2.100 eur, a
to od podania žaloby do zaplatenia. Pohľadávka žalobcu bola uhradená cestou exekútora 24.10.2018.
Na samotnom pojednávaní pred Okresným súdom Žilina dňa 15.12.2014 došlo k rozšíreniu pôvodne
uplatnenej pohľadávky o 10.080 eur. Súčasne bol uplatnený aj úrok z omeškania. Z uvedeného dôvodu
rozčlenilúrokzomeškaniazpôvodneuplatnenejpohľadávky2.100eurarozšírenejpohľadávkyo10.080

eur, čo spolu predstavuje už súdom priznanú istinu 11.970 eur.

5. Žalovaný sa stotožnil s tým, že skutočne na pojednávaní dňa 15.12.2014 žalobca rozšíril nárok
na zaplatenie sumy na celkovú istinu vo výške 11.200 eur za obdobie mesiaca december 2011 do
31.7.2014 a k tomu žiadal aj úrok z omeškania. Poukázal na to, že v danom prípade ide o nárok z

titulu bezdôvodného obohatenia, kde subjektívna premlčacia lehota je 2 roky. Čiže nárok uplatnený
15.12.2014 nemôže vychádzať za obdobie od decembra 2011 lebo takýto nárok je v rámci subjektívnej
2 ročnej lehoty premlčaný. Úroky z omeškania treba vyčísliť za prezentované obdobie od 1.12.2010 do
31.5.2011 a následne potom treba vyčísliť úrok z omeškania za obdobie od decembra 2011, nakoľko
tam došlo k premlčaniu, takže správne by to malo byť od 12.10.2012.

6. Súd sa oboznámil s ďalšími listinnými dôkazmi, najmä s rozsudkom Krajského súdu v Žiline a
konštatuje, že je nepochybné, že súdom druhej inštancie bol výrok o úroku z omeškania zrušený. Súd
prvej inštancie sa teda v ďalšom konaní zaoberal len úrokom z omeškania. Je nepochybné, že celková
istinavovýške11.970eurbolazostranyžalovanéhouhradená24.10.2018,čopotvrdiliajsporovéstrany.

Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodnou žalobou sa domáhal žalobca zaplatenia istiny vo výške 2.100 eur,
ktorá mala tvoriť alikvotnú časť (polovicu) prípadného nájmu za užívanie jeho podielu žalovaným, a to
za obdobie od 1.12.2010 do 31.5.2011 (t.j. za 6 mesiacov). Z tejto sumy žiadal aj 9% úrok z omeškania
od 4.5.2012 do zaplatenia.

Na samotnom pojednávaní dňa 15.12.2014 rozšíril svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na
zaplatenie sumy 11.200 eur za obdobie od mesiaca december 2011 do 31.7.2014. dňa 10.10.2016 bolo
vydané uznesenie, ktorým bolo pripustené upresnenie žalobného návrhu s tým, že sa žalobca domáha
bezdôvodného obohatenia vo výške 11.970 eur. Navýšenie bezdôvodného obohatenia odôvodnil
vzhľadom na závery znaleckého posudku.

7. Čo sa týka istiny, prvotnou žalobou sa žalobca domáhal istiny v sume 2.100 eur, bolo
to za obdobie od 1.12.2010 do 31.5.2011, t.j. za 6 mesiacov.
Podľa žaloby žiadal úrok z omeškania od 4.5.2012 do zaplatenia. Preto mu súd priznal úrok z omeškania
tak, ako žiadal, a to od 4.5.2012 zo sumy 1.890 eur.

Od 4.5.2012 žiadal úrok z omeškania z toho dôvodu, že vtedy podal žalobu na súd a chcel sa vyhnúť
možnosť vzniesť námietku premlčania samotným žalovaným.
Následne na pojednávaní dňa 15.12.2014 upravil petit a žiadal uhradiť z titulu bezdôvodného obohatenia
celkovú sumu 11.200 eur, ktorá predstavovala polovicu vyčísleného nájmu za obdobie 32 mesiacov,
t.j. za obdobie od decembra 2011 do 31.12.2014, kedy sa stal žalovaný výlučným vlastníkom celej

nehnuteľnosti.
Na tomto pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby ohľadom výšky istiny. Napokon na pojednávaní dňa
10.10.2016 (č.l. 172 spisu) upravil svoju žalobu v zmysle znaleckého posudku Ing. V. C. a to tak, že
mesačný nájom predstavoval sumu 630 eur, polovica predstavuje 315 eur. Za uplatnených 32 mesiacov
od decembra 2011 do 31.7.2014 je to suma 10.080 eur. Za obdobie od 1.12.2010 do 31.5.2011 to

predstavuje sumu 1.890 eur. Spolu teda uplatnený nárok predstavuje sumu 11.970 eur, to bolo už
konštatované aj v právoplatnom rozsudku, ktorým bola priznaná istina žalobcovi.
Od uvedených dátumov potom súd priznával úroky z omeškania. Žalobca po tom, ako súd druhej
inštancie v časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ohľadom úroku z omeškania, upravil obdobia,odkedy si uplatňuje úrok z omeškania. Pôvodne žiadal za obdobie od 1.12.2010 do 31.5.2011 sumu
1.890 eur a za obdobie od decembra 2011 do 31.7.2014 sumu 10.080 eur.
Aj vzhľadom na námietky žalovaného, čo sa týka vznesenej námietky premlčania, žiadal žalobca priznať

úrok z omeškania zo sumy 1.890 eur od 4.5.2012 (tým dňom podal žalobu na súd) do 24.10.2018. Zo
sumy 10.080 eur od 15.12.2014, t.j. od pojednávania, kedy prebehla zmena žaloby do 24.10.2018.
Dátum 24.10.2018 je dátumom, kedy bola pohľadávka uhradená žalobcovi.

8. Podľa § 517 ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

9. Podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je ku dňu 29.11.2016 výška úrokov z omeškania o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

10. V rozhodujúcom čase do 31.1.2013 bola sadzba úrokov z omeškania 8% a úroky z omeškania
pre občianskoprávne vzťahy boli stanovené od 14.12.2011 do 10.7.2012 vo výške 9%. Žaloba bola
podávaná dňa 4.5.2012. Následne súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je to prezentované

vyššie.

11. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech vo veci, preto mu priznal trovy konania v
rozsahu 100 %.

12. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).