Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/148/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200768
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618200768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová
banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155,
zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r.o., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Michalská
14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému J. N., nar. XX. XX. XXXX., prihlásenému k trvalému pobytu R.

K. X., o zaplatenie 2 123,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 6Csp/16/2018-145 zo dňa 26. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (II.), ako aj vo výroku o náhrade
trov konania (III.),p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, odvolaním nenapadnutej (výrok I.), p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1 416,94 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 15. 05. 2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %.
Vo zvyšku žalobu zamietol. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

s použitím ust. § 52, § 53 Občianskeho zákonníka, keď prihliadajúc na predložené listinné dôkazy
považoval úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm.
a/, b/ ZSÚ, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a ak neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/. Do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné. Predmetom zmluvy v prejednávanej veci bolo aj poistné dojednané v sume 2,96 eur mesačne,

pričom sa jedná o typickú formulárovú zmluvu vopred pripravenú veriteľom, obsah ktorej žalovaný ako
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť v časti. Listina obsahuje zabezpečenie formou poistenia schopnosti
splácať flexipôžičku. Text bol zakomponovaný do listiny, ktorú žalovaný podpísal a navyše predložené
zmluvy, v ktorých nebola dojednaná splátka poistného, nie sú v celom rozsahu totožné so zmluvou
uzavretou so žalovaným. Ďalej uviedol v bode 17. dôvodov napadnutého rozhodnutia, že žalobca
nezahrnul náklady na poistné do celkových nákladov spotrebiteľa, zmluva obsahuje aj nesprávnu výšku

ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa, a preto napokon súd prvej inštancie
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný uhradil z poskytnutého úveru vo výške
2 000,- eur iba sumu 583,06 eur, súd ho zaviazal zaplatiť žalobcovi rozdiel, ktorý predstavuje sumu 1416,94 eur s úrokom z omeškania tak ako ho odôvodnil v bode 24. dôvodov napadnutého rozsudku.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu
účastníkov v konaní, keď žalobca mal úspech v konaní v rozsahu 67 %, neúspech 33 %, preto mu priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %.

2.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. zmeniť, jeho návrhu v celom
rozsahu vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu

100 %. Dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu sú podľa jeho názoru nepreskúmateľné, keď súd
neodkazuje na konkrétny obsah zmluvy, ani na žiadny iný dôkazný prostriedok, z ktorého by malo
vyplynúť, že zmluvné podmienky neboli dohodnuté individuálne. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia
nie je možné urobiť inak ako tak, že súd uvedie, akú konkrétnu právnu normu a prečo na vec použil,
prečo prípadne nepoužil inú normu. Túto normu uvedie a cituje, jej použitie zdôvodní a aplikuje na
prejednávanú konkrétnu vec. V napadnutom rozsudku podľa jeho názoru sa nič takéto neuvádza. Súd

žalobcu naviac nikdy nevyzval na to, aby sa vyjadril k tomu, prečo súd považuje žalobu v časti 706,73 eur
za nedôvodnú a z akého konkrétneho dôvodu a že by mal preto žalobca vziať žalobu späť. Žalovanému
bolo poistenie schopnosti splácať úver pri uzatváraní zmluvy ponúkané ako možnosť, nebolo povinné,
a preto mohol takúto zmluvu uzatvoriť aj bez dojednania poistenia. Rozsudok preto podľa názoru
odvolateľa vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, kedy súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom potom znemožnil žalujúcej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré zakladá aj porušenie ústavných
práv žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Logickým postupom v medziach zákona by malo byť
teda zrušenie takéhoto rozhodnutia odvolacím súdom. V tomto smere poukazoval taktiež na judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako i Najvyššieho súdu SR.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a
bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany žalobcu neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

6. Ako vyplynulo z dôvodov súd prvej inštancie vychádzal z predložených listinných dôkazov, konkrétne
zo zmluvy o úvere, ktorá bola v konaní predložená a túto zmluvu zákonným spôsobom vyhodnotil.

V bodoch 16., 17. dôvodov napadnutého rozhodnutia konkrétne uvádza, prečo vyhodnotil poskytnutý
úver ako bezúročný a bez poplatkov a na ktoré konkrétne skutočnosti v tomto smere prihliadol. Pri
posudzovaní tzv. formulárových zmlúv musí súd vždy prihliadať na postavenie spotrebiteľa ako slabšej
strany, ktorá je vždy odkázaná na poskytnutie finančných prostriedkov (pokiaľ ide o zmluvy o úvere), a
preto i z formulácie spôsobom, keď „súčasťou“ zmluvy o úvere má byť i poistenie, poprípade poskytnutie

iných služieb, môže spotrebiteľ dôvodne vyvodiť, že bez akceptácie doplnkových služieb k poskytnutiu
úverunedôjde.Tietoskutočnostisprávnevyhodnotilsúdprvejinštancie,keďtopovažovalzaneprijateľné
zmluvné podmienky a nakoniec dospel k záveru, že sa jedná o bezúročný úver a bez poplatkov.

7. Keďže ani zo strany odvolateľa v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené žiadne konkrétne

skutočnosti týkajúce sa poskytnutého úveru, nemohol ani odvolací súd vyhodnotiť vykonané
dokazovanie iným spôsobom, než ho vyhodnotil súd prvej inštancie, a preto rozhodnutie v napadnutých
častiach, tak ako je už i vyššie uvedené, ako vecne správne potvrdil.

8. Pokiaľ žalobca v ďalšom poukazoval na nesprávny procesný postup súdu, keď ho neupozornil na

nedostatok dôkazov v súvislosti so zamietavajúcou časťou žaloby, ani na túto námietku odvolací súd
prihliadnuť nemohol. Na pojednávanie pred súdom prvej inštancie bol žalobca riadne predvolaný, kedy
by mal možnosť vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam, pričom súd prvej inštancie vychádzal zo
všetkých ním predložených listinných dôkazov, keď posudzoval najmä zmluvu o úvere podľa jej obsahu.Samotná skutočnosť, keď súd vyhodnotil predložené dôkazy iným spôsobom, než predpokladal účastník
konania, nemá za následok porušenie procesných práv účastníka, keď naviac ani v odvolacom konaní
nepredložil iné konkrétne dôkazy, ktoré by odôvodňovali vyhodnotenie dokazovania iným spôsobom (ak

účastník v odvolacom konaní namieta nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu neumožnil realizovať
jeho procesné práva v súvislosti s dokazovaním, mal by konkretizovať, ktorými konkrétnymi dôkazmi
chcel spochybniť záver súdu).

9. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím

ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nárok na náhradu
trov konania, lebo mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).