Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717010361
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3717010361.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a
JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného T. X., nar. XX.XX.XXXX v L. X., okres L. X., trvale bytom
I. č. XX, okres L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej jeho trestnej veci v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Ilava, pre trestný čin opakovacieho zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Tr.
zákona a iné, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na neverejnom zasadnutí konanom

v Trenčíne dňa 15. novembra 2019 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 11. apríla 2018 pod sp. zn. 1Nt/21/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku sa sťažnosť odsúdeného T. X. z a m i e t a, pretože nie je
dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. septembra 2012 pod sp. zn. 1T/74/2012,

právoplatného dňa 17. septembra 2012 bol T. X., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania
opakovacieho trestného činu zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Tr. zákona na skutkovom
základe uvedenom pod bodom 1 a 2 citovaného rozsudku a za to mu bol podľa § 188 odsek 2 Tr.
zákona za použitia § 42 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona, § 38 odsek 7 Tr. zákona, § 39 odsek 2 písm.
d), odsek 4 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov, so zaradením
na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnym stupňom stráženia. Podľa §§ 73 odsek 2 písm. c), 74 odsek 1 Tr. zákona mu bolo uložené
tiež ochranné opatrenie - ochranné ústavné sexuologické liečenie. Podľa § 42 odsek 2 Tr. zákona bol
zrušený právoplatný výrok o uloženom treste v rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.
júla 2010 pod sp. zn. 1T/98/2010, ktorým mu bol podľa § 188 odsek 2 Tr. zákona uložený trest
odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr.
zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne tiež boli zrušené všetky

rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku
bola odsúdenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto
J. nad P., prechodne bytom v K. republike, L. XX, K. č. XXX/XX škodu v sume -62,50,- €.

Dňa 09. novembra 2017 bol na Okresný súd Považská Bystrica doručený návrh odsúdeného T. X. na
povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Považská Bystrica pod sp. zn. 1T/74/2012, ktorý
smeroval proti výroku o treste v rozsudku tejto trestnej veci. Návrh odsúdený odôvodnil s poukazom na
nález Ústavného súdu SR zo dňa 28. novembra 2012 pod sp. zn. PL ÚS 106/2011,
ktorým v § 41 odsek 2 Tr. zákona časť prvej vety za bodkočiarkou („súd uloží páchateľovi trest nad jednu

polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“) bola vyhlásená za protiústavnú. Keďže aj jemu
bol ukladaný trest odňatia slobody s použitím ustanovenia § 41 odsek 2 Tr. zákona, aj napriek tomu,že mu bol mimoriadne znížený, avšak postupom podľa pôvodného znenia ustanovenia § 41 odsek 2
Tr. zákona (pred vydaním citovaného Nálezu Ústavného súdu SR) pod dolnú hranicu zvýšenej hornej
polovice trestnej sadzby (11 a pol roka) podľa § 188 odsek 2 Tr. zákona, žiadal o povolenie obnovy

konania v predmetnej trestnej veci. Na svojom návrhu zotrval aj na verejnom zasadnutí okresného súdu,
kde bol k nemu za prítomnosti obhajkyne vypočutý.

Napadnutým uznesením zo dňa 11. apríla 2018 pod sp. zn. 1Nt/21/2017 Okresný súd Považská Bystrica
podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku rozhodol tak, že návrh odsúdeného T. X. na povolenie obnovy konania

vo vyššie uvedenej trestnej veci zamietol, keďže nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa
§ 394 Tr. poriadku. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nález Ústavného súdu
SR zo dňa 28. novembra 2012 pod sp. zn. PL ÚS 106/2011 nie je takou skutočnosťou,
ktorá by sama osebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohla odôvodniť
iné rozhodnutie o treste odsúdeného, ktorému bol v podstate právoplatne uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 9 rokov, t. j. v dolnej polovici trestnej sadzby podľa § 188 odsek 2 Tr. zákona za

použitia § 41 odsek 2 Tr. zákona (7 rokov až 16 rokov), pričom takto uložený trest odňatia slobody nie je
v rozpore s účelom trestu so zreteľom na osobu odsúdeného, všetky okolnosti posudzovaného prípadu
a je trestom primeraným.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú písomne odôvodnil

prostredníctvom obhajkyne tým, že má za to, že dôvody pre povolenie obnovy konania sú u neho
dané a okresný súd nesprávne rozhodol, keď jeho návrh zamietol. Opätovne poukázal na skutočnosť,
že súhrnný trest odňatia slobody mu bol ukladaný podľa pôvodného znenia pred vydaním Nálezu
Ústavného súdu SR zo dňa 28. novembra 2012 pod sp. zn. PL. ÚS 106/2011 a s dôvodmi okresného
súdu v napadnutom uznesení o primeranosti trestu, ktorý mu bol právoplatne uložený v dolnej polovici

zákonnej trestnej sadzby nesúhlasí. Má za to, že ak by mu bol uložený trest odňatia slobody tak, ako
konštatoval okresný súd v napadnutom uznesení, bolo by to v prípade, ak by bola horná hranica dolnej
polovice trestnej sadzby 7 a pol roka a vychádzalo by sa z trestnej sadzby 5 až 10 rokov. Keďže mu ale
bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, čo je v rozpore s predmetným Nálezom
ústavného súdu SR, je táto skutočnosť obligatórnym dôvodom na povolenie obnovy konania. V tomto

smere poukázal i na to, že tento navrhnutý trest prokurátorom prijal na základe usmernenia Okresnej
prokuratúry Považská Bystrica, podľa ktorej by mu na hlavnom pojednávaní bol uložený ešte prísnejší
trest. Ďalej poukázal na to, že bez ohľadu na výmeru uloženého trestu vzhľadom na predmetný Nález
Ústavného súdu SR nie je trest, ktorý mu bol pôvodne uložený, ústavne konformným trestom. Preto
navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a aby sám rozhodol o povolení obnovy konania na

podklade jeho podaného návrhu, alternatívne, aby vec vrátil okresnému súdu s tým, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.

Krajskýsúdnapodkladesťažnostiodsúdeného,ktorámubolapredložená21.mája2018,naneverejnom
zasadnutí dňa 15. novembra 2019 podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť odsúdeného, hoci bola podaná včas a oprávnenou osobou, nie je dôvodná i keď čiastočne z
iných dôvodov ako uvádzal súd prvého stupňa.

V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa postupoval procesne správne, keď o návrhu

odsúdeného na povolenie obnovy konania rozhodoval v súlade s ustanovením § 402 odsek 1
Tr. poriadku na verejnom zasadnutí. Na tomto verejnom zasadnutí mal možnosť odsúdený v prítomnosti
svojho obhajcu vyjadriť sa k svojmu návrhu, vrátane prednesu konečného návrhu.

V ďalšom sa nadriadený súd zaoberal vytýkanými chybami v odôvodnení sťažnosti z pohľadu, či je

potrebné, vzhľadom na prioritu zachovávania stability súdnych rozhodnutí zasiahnuť do právoplatného
odsudzujúceho rozhodnutia mimoriadnym opravným prostriedkom - obnovou konania.

V tomto smere krajský súd uvádza, že ustanovenie § 394 odsek 1 Tr. poriadku upravuje podmienky
obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako

skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia.
Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania
trestu. Preto nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je
v súlade s Ústavou, nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 odsek 1Tr. poriadku a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z toho dôvodu podaný návrh na
obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege (zo zákona)“, t. j. na základe ustanovenia § 41b
odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a

o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania
vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím a ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných
v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie
podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie
iných podmienok uvedených v § 394 odsek 1 Tr. poriadku (zhodne Stanovisko trestno-

právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod I. a II.).

V predmetnej veci však napriek vyššie uvedenému nebolo možné povoliť obnovu konania, pretože
„protiústavná“ časť ustanovenia § 41 odsek 2 Tr. zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012
bola vo veci konajúcim súdom v pôvodnom konaní pri ukladaní trestu negovaná uložením súhrnného
trestu odňatia slobody s použitím ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona (mimoriadne

zníženie trestu). Odsúdenému bol totiž ukladaný za spáchanie viacerých trestných činov súhrnný trest
podľa zákonného ustanovenia za trestný čin najprísnejšie trestný, v danom prípade za zločin lúpeže
podľa § 188 odsek 2 Tr. zákona, u ktorého je základná trestná sadzba od 7 rokov do 12 rokov. Pri
použití ustanovenia § 41 odsek 2 Tr. zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 (podmienky
na jeho použitie boli splnené) a § 38 odsek 7 Tr. zákona hrozilo obžalovanému uloženie trestu v rámci

takto upravenej trestnej sadzby od 11 a pol roka do 16 rokov. Ak okresný súd uložil obžalovanému T.
X. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, bol uložený pod dolnú hranicu sadzby upravenej s
použitím 41 odsek 2 Tr. zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012. Súd teda v danom prípade
použil ustanovenie § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona a mohol by v zákonom ustanovenom
rozsahu, na podklade podaného návrhu na schválenie dohody o vine a treste znížiť trest až na 7

rokov a 8 mesiacov už v pôvodnom konaní a v prípade, že by mal za to, že boli splnené zákonné
podmienky pre uloženie odsúdenému ešte miernejšieho súhrnného trestu mimoriadnym znížením trestu
podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona, by mu bol takto súhrnný trest odňatia slobody uložený po
odmietnutí schválenia uzatvorenej dohody o vine a treste a následnom podaní obžaloby prokurátorom.
Odsúdenému T. X. však bol v konečnom dôsledku uložený (zákonný súhrnný) trest odňatia slobody

podľa § 42 odsek 1 Tr. zákona a podľa najprísnejšej sa zbiehajúcej skutkovej podstaty zločinu lúpeže
podľa § 188 odsek 2 Tr. zákona, so základnou trestnou sadzbou od 7 do 12 rokov, podľa zásad
uvedených v § 41 odsek 2 Tr. zákona, so zvýšením hornej hranice trestnej sadzby o
1/3 až na 12 rokov a po aplikácii mimoriadneho zníženia trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2 písm.
d), odsek 4 Tr. zákona v konečnej výmere 9 rokov, ktorá v súčasnom platnom znení ustanovenia § 41

odsek 2 Tr. zákona v znení po vydaní predmetného Nálezu Ústavného súdu SR zodpovedá
stavu, že pôvodne uložený súhrnný trest je súhrnným trestom uloženým v dolnej polovici trestnej sadzby
(7 až 11 a pol roka), presnejšie skôr pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Aj podľa
názoru krajského súdu takto pôvodne uložený trest vzhľadom na všetky preukázané relevantné zákonné
kritéria v posudzovanom prípade, t. j. predovšetkým s prihliadnutím na osobu obžalovaného, spôsob ním

vykonaného trestného činu a skutkových okolností, so zreteľom na očakávaný účel trestu u odsúdeného
v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona a i očakávaný výsledok penitencionárneho pôsobenia na
odsúdeného je trestom primeraným a zákonným, vyjadruje tým i relevantné morálne odsúdenie konania
odsúdenéhospoločnosťou.Kvysloveniutakéhotozáverukrajskéhosúduoprávňujedoterajšiajudikatúra
a posudzovanie veci z hľadiska ustanovenia § 394 odsek 1 Tr. poriadku, z ktorého vyplýva že i v

posudzovanom prípade pri existencii možnosti povolenia obnovy konania (z už uvedených „formálnych“
dôvodov) konajúci súd o povolení obnovy konania je oprávnený posudzovať pôvodne uložený trest z
hľadiska jeho konformnosti vo vzťahu k rozhodujúcim a zákonným kritériám pri ukladaní trestu (viď tiež
uznesenie I. ÚS 330/2016). V súvislosti s presvedčením odsúdeného, že by mu mal byť po povolení
obnovy konania uložený ešte miernejší súhrnný trest, vrátane aplikácie mimoriadneho zníženia trestu

podľa § 39 Tr. zákona, než aký mu bol uložený v pôvodnom konaní tak, ako to vyplýva z obsahu
písomných dôvodov jeho sťažnosti, je nevyhnutné zdôrazniť, že po povolení obnovy konania z ničoho
nevyplýva povinnosť súdu uložiť odsúdenému ešte miernejší trest dokonca s aplikáciou mimoriadneho
zníženia trestu podľa § 39 Tr. zákona. Preto v prejednávanej veci v konečnom dôsledku nemožno hovoriť
o „protiústavne“ uloženom treste.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.