Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219203366
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1219203366.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ľuboša Sádovského v právnej veci žalobcov: 1/. N. J.,
L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX, J., X/ O. J., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX, J., proti žalovanému: Všeobecná
úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o nariadenie

neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 19. júla 2019, č.k. 19Csp/48/2019-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobkyne 1/ z a s t a v u j e .

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu žalobcu 2/ na nariadenie
neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni 1/ n e p r i z n á v a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu
záložného práva z titulu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti X. XXXXXXXX-XX a to až
do právoplatného skončenia konania o veci samej, v ktorom sa voči žalovanému domáhajú určenia,
že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.09.2018, poskytnutého na základe Zmluvy o
poskytnutí úveru "HypoPôžička" Č.. A.-XX, je neplatné. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia spolu so žalobou podali vyššie uvedený
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnili potrebou dočasnej úpravy pomerov.
V žalobe poukázali na to, že žalobkyňa 1/ uzatvorila ako dlžník so žalovaným ako veriteľom dňa
30.06.2015 zmluvu o poskytnutí úveru "HypoPôžička" Č.. A.-XX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol

úver vo výške 100.394,50 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 360 mesačných splátkach vo výške 417,70
eur splatných do 20. dňa príslušného mesiaca, s termínom prvej splátky dňa 20.08.2015 a konečnej
splatnosti 20.07.2045. Úver bol úročený fixnou ročnou úrokovou sadzbou 2,87 % fixovanou na 3 roky,
s RPMN 2,94 %, priemernou RPMN 3,58 %, výškou odplaty 2,94 % a najvyššou prípustnou mierou
odplaty 10,34 %. Poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. X. XXXXXXX-15, uzatvorenej dňa 30.06.2015 medzi žalovaným a

žalobcom 2/ ako vlastníkom nehnuteľností, a to bH. Č.. XX, L. D. na X. G. E. J. K. na C.Á., D. Č. XXX,
E. Č.. XX, G. na G. O.. ". Č.. XXX/X S. XXX/X E. G. X/X S. X. G. O.. ". Č.. XXX/X M. E. XXX C.X S.XXX/X M. E. XXX C.X, K. G. M. X. G. S. L. E. D. G. X. XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rovnakom podiele. Zriadením záložného práva
na tieto nehnuteľnosti (ďalej len „byt“) bolo zabezpečené splatenie úveru žalobkyne 1/, poskytnutého jej

žalovaným na základe zmluvy o úvere.

3. V žalobe ďalej uviedli, že v priebehu splácania úveru sa žalobkyňa 1/ dostala do omeškania
so splácaním, keď utrpela úraz, na čo kontaktovala žalovaného v záujme dohodnúť sa na zmene
splátkového kalendára, resp. na odložení splátok. Napriek tomu, že dôvody pre ktoré sa dostala do

omeškania s platením splátok boli objektívne, žalovaný odmietol zmenu splátkového kalendára alebo
odklad splátok, pretože žalobkyňa 1/ bola v danom čase v omeškaní so splátkami. Dňa 22.09.2018 jej
žalovaný zaslal oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru pred jeho zročnosťou, a to z dôvodu, že sa
dostala do omeškania so splácaním splátok úveru, ktorým uplatnil svoje právo v zmysle ust. § 53 ods. 9 v
spojenísust.§565Obč.zák.,ktorémuvyplývazbodu5.1zmluvyoúvere.Kudňuvyhláseniapredčasnej
splatnosti úveru bolo zročných celkom 38 splátok (5 splátok v roku 2015, po 12 splátok v rokoch 2016,

2017a9splátokvroku2018),čoprivýškemesačnejsplátky417,70eurpredstavujekumulatívneplnenie
vo výške 15.872,60 eur. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola žalobkyňou 1/ zaplatená
celkom suma 14.455,13 eur a dňa 08.09.2018 zaplatila ešte platbu vo výške 1.040 eur, ktorú bolo podľa
telefonického vyjadrenia pracovníka žalovaného potrebné uhradiť, aby sa žalobcovia vyhli predčasnej
splatnostiúveru.Napriektomu,žežalobkyňa1/tútosumuuhradilapredvyhlásenímsplatnostiúveru,čím

uhradila omeškané splátky, ktoré žalovaný požadoval uhradiť, tento vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia tvrdili, že žalovaný toto právo uplatnil napriek tomu, že v
čase vyhlásenia predčasnej splatnosti mala žalobkyňa 1/ uhradené takmer všetky splátky úveru a pokiaľ
by bol pripustený záver o tom, že žalovaný nemal nárok na zaplatenie servisného poplatku, žalobkyňa

1/ nielen, že nebola v omeškaní, ale mala predplatené splátky na úver, ktorý aj po vyhlásení predčasnej
splatnosti riadne spláca. Žalovaný v zastúpení spol. Dražby a aukcie zaslal žalobcom oznámenie o
začatí realizácie záložného práva, datované dňa 19.11.2018. Dňa 06.12.2018 táto dražobná spoločnosť
objednala u znalca Ing. Miroslava Ferkla vypracovanie znaleckého posudku na byt a vyzvala žalobcu 2/
na jeho sprístupnenie. Žalovaný až na výzvu žalobcov preukázal oprávnenie tejto dražobnej spoločnosti

konať v jeho mene listom zo dňa 16.01.2019, ktorý bol spísaný a žalobkyni 1/ doručený až po tom, čo
sa znalec domáhal sprístupnenia bytu.

5. Konštatoval, že žalobcovia sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému
zakáže domáhať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou až do rozhodnutia vo veci samej,

dôvodiac tým, že v prípade, ak budú so žalobou úspešní a v priebehu konania by došlo k vykonaniu
dražby, boli by na svojich právach nezvratne poškodení. Poukázali na to, že žalovaný má v úmysle
vykonať dobrovoľnú dražbu, ktorou sa bude realizovať záložné právo, pričom podkladom na takéto
konanie je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktorého platnosť žalobou spochybňujú. V súčasnosti
nemajú reálnu a efektívnu možnosť brániť sa voči postupu veriteľa a to ani v prípade ak sú ich

práva (dlžníka a záložného dlžníka) jeho postupom dotknuté. Nemajú tiež inú možnosť ako chrániť
svoje práva, než domáhaním sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa nevytvorí nezvratný
stav, ktorý by mal nepriaznivé dôsledky na práva a záujmy žalovaného, keďže jeho pohľadávka bude
naďalej zabezpečená záložným právom. Naproti tomu, vykonaním dražby do rozhodnutia vo veci samej,
by prišlo k nezvratnému stavu bez možnosti jeho nápravy a akékoľvek možnosti, ktoré by v takom

prípade a zároveň v prípade ich úspechu vo veci samej mali k dispozícii, nie sú dostatočné na nápravu
protiprávneho stavu v celom jeho rozsahu. Potrebu neodkladne upraviť pomery strán videli v tom, že
žalobca ako veriteľ vyhlásil dňa 22.09.2018 predčasne splatnosť úveru, ním splnomocnený dražiteľ
vykonal úkony smerujúce k realizácií záložného práva, keď na deň 29.07.2019 bola vyhlásená dražba,
pričom podkladom na takýto postup je postup veriteľa, ktorý spochybňujú a považujú ho za nezákonný.

6. Súd prvej inštancie posúdil vec právne podľa ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods.
1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, a § 329 ods. 1 až 3 C.s.p., a po vysvetlení predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia dospel k záveru, že pre nariadenie žalobcami požadovaného neodkladného
opatrenia nie sú splnené zákonné predpoklady. V tejto súvislosti poukázal na to, že mal za preukázané,

že žalobkyňa 1/ uzatvorila so žalovaným dňa 30.06.2015 zmluvu o poskytnutí úveru "HypoPôžička, Č..
A.-XX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 100.394,50 eur, a zo zmluvy o zriadení
záložného práva k bytu zistil, že žalobca 2/ zriadil záložné právo v prospech veriteľa za zabezpečenie
predmetnej úverovej zmluvy. Z oznámenia o dražbe vyplýva, že dražobná spoločnosť oznámením zodňa 06.06.2019 nariadila dátum konania dražby na deň 29.07.2019 o 11.30 h.. Z oznámenia o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.09.2018 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vyhlásil ku dňu
22.09.2018 okamžitú splatnosť úveru, keď celkový dlžný zostatok vo výške 95.280,14 € pozostáva

z istiny 94.272,43 eur, úrokov 892,71 eur, a ostatných dlžných pohľadávok v sume 115 eur, pričom
žalovaní boli vyzvaní, aby ho v lehote troch dní kontaktovali za účelom ustálenia zostatku úveru ku dňu
predpokladanej úhrady a boli upozornení, že ak pohľadávka nebude uhradená v plnej výške, pristúpi
okamžite k realizácii záložného práva. Konštatoval, že z listinných dôkazov nemal preukázané tvrdenia
žalobcov a títo neuniesli dôkazné bremeno o tom, prečo sa žalobkyňa 1/ už v roku 2015 dostala do

omeškania so splátkami úveru, či skutočne utrpela úraz, aký, kedy, kde bola ošetrená a liečená, ako dlho
trvala jej práceneschopnosť, kde bola zamestnaná pred úrazom a ako sa znížil jej príjem, kedy oznámila
žalovanému, že bude práceneschopná a nebude schopná splácať úver. Žalobcami uvádzaný dôvod
nesplácania úveru nevyplýva ani z listov žalovaného, ktoré pripojili k žalobe. Vyhodnotil, že žalobcovia
tak neosvedčili existenciu konkrétneho dôvodu nesplácania úveru, ktorý bol impulzom toho, že došlo
k jeho zosplatneniu a následnej dražbe. Dospel potom k záveru, že neosvedčili dôvodnosť nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana, a preto ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia 1/ a 2/ včas odvolanie a navrhli napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmeniť a ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Poukázali na
to, že svoj návrh odôvodnili tým, že žalobkyňa 1/ uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere, pohľadávku

žalovaného z ktorého zabezpečil žalobca 2/ zriadením záložného práva na nehnuteľnosti v jeho
vlastníctve, pričom v priebehu splácania úveru sa žalobkyňa 1/ dostala do omeškania so splácaním
úveru pre objektívne skutočnosti, keďže utrpela úraz, v dôsledku ktorého stratila schopnosť úver
riadne a včas splácať. Napriek tomu sa žalobkyňa snažila úver splácať, s veriteľom komunikovala, a
po zlepšení svojej finančnej situácie mu popri bežných splátkach poskytovala aj ďalšie plnenie, aby

doplatila omeškanie. I keď mal žalovaný vedomosť o tom, že omeškanie bolo spôsobené objektívnou
skutočnosťou, neprejavil zhovievavosť a neposkytol žalobkyni 1/ potrebnú súčinnosť, vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru a pristúpil k výkonu záložného práva. Zdôraznili, že tvrdili, že v okamihu vyhlásenia
predčasnej splatnosti neboli pre takýto postup žalovaného splnené hmotnoprávne podmienky, pretože
žalobkyňa 1/ nebola v takom omeškaní, ktoré by odôvodňovalo zákonný a zmluvný postup odstúpenia

veriteľa od zmluvy a vyhlásenia predčasnej splatnosti, a zároveň si žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť
upozorniť žalobkyňu 1/, že je v omeškaní a v prípade jeho neuhradenia vyhlási predčasnú splatnosť
úveru. Poukázali na to, že súd prvej inštancie ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s
odôvodnením, že neuniesli dôkazné bremeno a neosvedčili existenciu konkrétneho dôvodu nesplácania
úveru, ktorý bol impulzom toho, že došlo k zosplatneniu úveru a následnej dražbe. Skutočnosti, pre

ktoré súd prvej inštancie ich návrh zamietol, považovali pre rozhodovanie o ich návrhu za irelevantné,
keďže z tých dôvodov sa nedomáhali nariadenia neodkladného opatrenia. Naopak, tvrdili, že v čase
odstúpenia žalovaného od zmluvy neboli v takom omeškaní, ktoré by tento postup odôvodňovalo, v
súvislosti s čím poukázali na počet v danom čase zročných splátok, celkovú zročnú sumu, ako aj
sumu, ktorú k danému času uhradili, čo osvedčili aj výpismi z účtov, dokladmi o vkladoch a prevodnými

príkazmi, z ktorých vyplýva, že v čase odstúpenia od zmluvy neboli v takom omeškaní so splácaním
úveru, ktoré by umožnilo žalovanému v zmysle zmluvy alebo zákona od zmluvy odstúpiť a požadovať
predčasné splatenie úveru. Argumentovali, že v druhom rade poukázali tiež na to, že ich žalovaný
vopred neupozornil, že v prípade ak neuhradia omeškanú splátku, využije svoje právo a od zmluvy
odstúpi. Napriek tomu, že svoj návrh odôvodňovali týmito skutočnosťami, súd prvej inštancie sa nimi

vôbecnezaoberal,apretojehorozhodnutiepovažujúzanedostatočneodôvodnené.Súduprvejinštancie
vytkli, že sa selektívne zaoberal len okrajovými a pre vec nepodstatnými skutočnosťami a relevantné
argumenty odignoroval.

8. Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu

žalobcov na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 C.s.p., § 151a, § 151b ods. 1, § 151j, § 151l ods.
4 Obč. zák., a na § 21 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných držbách s tým, že právny poriadok
ponúkažalobcomcelýradprostriedkovprávnejochranyvrátanežalobyoneplatnosťdobrovoľnejdražby,
a preto podľa jeho názoru odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením.
Zdôraznil, že žalobcovia si boli pri uzatváraní Zmluvy o poskytnutí úveru vedomí, že v prípade ak budú

svoje povinnosti z nej vyplývajúce porušovať, môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a tiež
domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Žalobkyňa 1/ napriek tomu svoje
povinnosti porušovala a svoj splatný záväzok napriek výzvam neuhradila, pričom jeho pohľadávka voči
nej tak každým dňom narastá o príslušenstvo. Argumentáciu žalobcov považoval za absurdnú a vyjadrilnázor,ženariadenieneodkladnéhoopatreniabyspôsobilohrubýzásahdojehopráv.Opätovnezdôraznil
neplneniesipovinnostísamotnoužalobkyňou1/,ktorázavádzasúdaodvádzapozornosťodskutočnosti,
že je úverovým neplatičom, ktorý je v omeškaní so splácaním úveru, a že porušuje svoje zmluvné

povinnosti, v dôsledku čoho musel on pristúpiť k hraničnej možnosti, a to k zosplatneniu úveru a výkonu
záložného práva. Vyjadril tiež názor, že žalobcovia v posudzovanej veci nepreukázali naliehavý právny
záujem a nie sú dané žiadne zákonné dôvody k určeniu neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie žiadal potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania s
tým, že v prípade, že zo strany žalobcov dôjde k späťvzatiu odvolania, trovy konania si neuplatňuje.

Záverom poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa 1/ s ním dňa 07.08.2019 podpísala Dohodu o uznaní
dlhu a jeho splácaní, v zmysle ktorej uznala svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy č. Y. čo do dôvodu a
výšky a zaviazala sa k splácaniu dlhu. Uvedenú dohodu priložil k svojmu vyjadreniu.

9. Žalobkyňa 1/ doručila odvolaciemu súdu dňa 27.09.2019 podanie, ktorým zobrala odvolanie proti
napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie späť a žiadala konanie o odvolaní zastaviť. Žalobkyňa

1/ na výzvu odvolacieho súdu nepredložila súhlas žalobcu 2/ so späťvzatím odvolania. Odvolací súd s
poukazom na ust. § 77 C.s.p. vyzval žalobcu 2/ na vyjadrenie, či so späťvzatím odvolania žalobkyňou 1/
súhlasí. Žalobca 2/ na výzvu odvolacieho súdu nereagoval a súhlas so späťvzatím odvolania neposkytol.

10. Odvolací súd sa vzhľadom na späťvzatie odvolania žalobkyňou 1/ zaoberal v prvom rade ustálením

charakteru procesného spoločenstva žalobcov 1/ a 2/ a skúmal, či sa v prejednávanej veci jedná o
procesné spoločenstvo samostatné alebo nerozlučné. Podľa ust. § 76 C.s.p. samostatné spoločenstvo
je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba.
Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. Podľa ust. § 77 ods. 1 a 2 C.s.p., nerozlučné
spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že

sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon
jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo
vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
Odvolací súd po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu vyhodnotil, že v posudzovanej veci,
i keď žalobcovia podali žalobu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i odvolanie proti

napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie spoločne a domáhajú sa voči žalovanému rovnakých
rozhodnutí, ide u žalobcov o samostatné procesné spoločenstvo, keď každý z nich má so žalovaným
iný právny vzťah, založený inou zmluvou, a teda má voči žalovanému iné právne postavenie (žalobkyňa
1/ je dlžníčkou a žalobca 2/ záložným dlžníkom), iné práva a povinnosti, a teda u každého z nich
je uplatnený nárok založený na inom právnom základe. Každý zo žalobcov má teda vo vzťahu k

žalovanému samostatné procesné postavenie a o ich nárokoch je možné rozhodnúť samostatne.

11. Odvolací súd po vyriešení procesného spoločenstva žalobcov 1/ a 2/ prejednal vec späťvzatia
odvolania žalobkyňou 1/ bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolacie konanie o
odvolaní žalobkyne 1/ je potrebné zastaviť.

12. Podľa ust. § 369 ods. 1 C.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak
odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa ust. § 369 ods. 2 C.s.p., ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.
Podľa ust. § 369 ods. 3 C.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

13. Keďže žalobkyňa 1/ zobrala svoje odvolanie späť, odvolací súd v súlade s citovanými ustanoveniami
Civilného sporového poriadku odvolacie konanie o jej odvolaní zastavil.

14. O trovách zastaveného odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť, je

povinná uhradiť jeho trovy. Žalobkyňa 1/ zobrala odvolanie späť, čím z procesného hľadiska zavinila
zastavenie odvolacieho konania. Preto by mal žalovaný voči nej nárok na náhradu odvolacieho konania.
Keďževšakžalovanývosvojomvyjadrení vodvolacomkonanívýslovneuviedol,ževprípadespäťvzatiaodvolania si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňuje, odvolací súd mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

15. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu 2/ (ust. § 379 a § 380
C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 2/ nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým bol návrh žalobcov (teda aj žalobcu 2/) na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému
zamietnutý, je vo výroku vecne správne, preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. Po preskúmaní žaloby vo veci samej, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého
uznesenia ako i súdneho spisu dospel totiž k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že pre
nariadenie žalobcami (teda aj žalobcom 2/) požadovaného neodkladného opatrenia neboli splnené
predpoklady, pretože žalobcovia neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
(odvolací súd napriek tomu, že rozhoduje o odvolaní žalobcu 2/, bude uvádzať „žalobcovia“, keďže

aj návrh aj odvolanie podali spoločne a odôvodňovali rovnakou argumentáciou). Súd prvej inštancie
neosvedčenie nároku, ktorému žalobcovia žiadali poskytnúť ochranu, videl v tom, že hoci sa vo
veci samej domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu žalovaného, a to neplatnosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.09.2018 poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí úveru
"HypoPôžička" Č.. A.-XX, neosvedčili nimi tvrdený dôvod, pre ktorý žalobkyňa 1/ riadne nesplácala

úver, poskytnutý jej žalovaným, následkom čoho došlo k zosplatneniu úveru žalovaným a k následnej
dražbe. Žalobcovia, teda aj žalobca 2/, v odvolaní namietali, že uvedený dôvod, pre ktorý súd prvej
inštancie ich návrh zamietol, neobstojí, pretože nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhali tvrdiac,
že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je neplatné, pretože pre takýto postup žalovaného neboli
splnené hmotnoprávne podmienky, keď žalobkyňa 1/ nebola v takom omeškaní, ktoré by odôvodňovalo

zákonný a zmluvný postup odstúpenia veriteľa od zmluvy a vyhlásenia predčasnej splatnosti, a zároveň
si žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť upozorniť žalobkyňu 1/, že je v omeškaní a v prípade jeho
neuhradenia vyhlási predčasnú splatnosť úveru (čo aj osvedčili predloženými dôkazmi), a teda na
základe neplatného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, nemohol žalovaný pristúpiť k výkonu
záložného práva, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za

potrebné prisvedčiť žalobcovi 2/, že súd prvej inštancie vyvodil svoj záver o neosvedčení nároku,
ktorému žalobcovia žiadali poskytnúť súdnu ochranu, z pre posúdenie veci irelevantných skutočností.
Uvedené však nič nemení na tom, že právny záver súdu prvej inštancie o neosvedčení nároku, ktorý
žalobcovia žiadali chrániť neodkladným opatrením súdu, je správny, avšak z iných dôvodov, ktoré
odvolací súd vysvetlí nižšie.

17. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. súd môže pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, a aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.
Podľa ust. § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Citované zákonné ustanovenia upravujú neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva,
ktorého účelom je rýchla (okamžitá) úprava právnych pomerov strán sporu. Pre úspešné uplatnenie

nároku na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov strán,
teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia
ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnenésúčasne,inakniejemožnénávrhuvyhovieť.Základnoupodmienkounariadenianeodkladnéhoopatrenia
je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Musí teda ísť o taký stav právnych
a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu a bezodkladnú

súdnu ochranu. Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia
osvedčený, a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ako správne vyhodnotil už súd prvej inštancie,
existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť jeho navrhovateľ. Súd prvej inštancie
potom postupoval správne, keď skúmal podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda v
prvom rade či žalobcovia osvedčili svoj nárok, ktorý žiadali chrániť nimi navrhovaným neodkladným

opatrením.

19. Odvolací súd dospel, i keď z iných dôvodov, k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že
žalobcovia nepreukázali naliehavú potrebu dočasne upraviť pomery sporových strán nimi navrhovaným
neodkladným opatrením, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu výlučne pre účely rozhodovania o ich
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianeosvedčilidôvodnosťsvojhohmotnoprávnehonárokuvo

veci samej, ktorému žiadali poskytnúť súdnu ochranu, teda neosvedčili, že možno predbežne usudzovať
na úspech žalobcov v základnom konaní o veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že bez osvedčenia
dôvodnosti a trvania chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

20. V posudzovanom prípade mal odvolací súd za osvedčené základné skutočnosti, uvedené v

napadnutom uznesení súdu prvej inštancie, že žalobkyňa 1/ uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere,
že pohľadávku žalovaného z tohto úveru zabezpečil žalobca 2/ zriadením záložného práva na byt v
jeho vlastníctve, že žalobkyňa 1/ sa v priebehu splácania úveru dostala do omeškania so splátkami, a
že žalovaný z dôvodu omeškania žalobkyne 1/ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a pristúpil k výkonu
záložného práva. Žalobcovia v žalobe, súčasťou ktorej je aj ich návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, tvrdili a osvedčovali, že pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaným neboli splnené
zákonné a zmluvné podmienky. Neodkladným opatrením žiadali uložiť žalovanému povinnosť držať
sa výkonu záložného práva až do právoplatného skončenia konania o veci samej, v ktorom sa
voči žalovanému domáhajú určenia, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (zo dňa 22.09.2018,
poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" Č.. A.-XX) je neplatné. Odvolací

súd zdôrazňuje, že procesný nárok na nariadenie neodkladného opatrenia by sa mal opierať o
pravdepodobnosť nároku uplatneného vo veci samej, a aspoň o jeho osvedčenie. V súlade so závermi
ustálenej výkladovej praxe treba pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nárok považovať za
osvedčený vtedy, ak je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
pravdepodobnosť jeho existencie. Uvedené v posudzovanej veci znamená, že i keď rozhodnutie o veci

samej nemožno prejudikovať, nárok uplatnený vo veci samej by sa mal javiť ako dôvodný, a na základe
žalobcami osvedčovaných skutočností by sa malo predbežne javiť ako pravdepodobné, že vo veci samej
bude ich žalobe vyhovené, teda, že súd určí neplatnosť právneho úkonu žalovaného - jednostranného
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Takýto záver však nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné
prijať.

21. Odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok stanovuje v ust. § 137 podmienky prípustnosti
určovacejžaloby.Vust.§137písm.c)C.s.p. je zakotvené, že žalobou sa možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý
právny záujem. Žalobcovia sa nedomáhajú určenia, či tu nejaké právo je alebo nie je, ale žiadajú určiť

neplatnosť právneho úkonu, čo odporuje zásade, podľa ktorej má súd určiť aktuálny právny stav. Pri
určení právnej skutočnosti hovorí totiž rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom,
čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je neplatné, nemá
výpovednú hodnotu o tom, či v čase jeho vyhlásenia právny vzťah medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným
založenýzmluvouoúvere,aprávnyvzťahmedzižalobcom2/ažalovanýmzozáložnejzmluvy,trváalebo

zanikol inak prípadne bol nahradený iným právnym vzťahom, či je žalobkyňa ako dlžník žalovaného
povinná, v akej výške, za akých platobných podmienok uspokojiť pohľadávku žalovaného, alebo, či je
v čase vyhlásenia rozsudku žalobca 2/ záložným dlžníkom žalovaného. V posudzovanej veci určenie
neplatnosti jednostranného právneho úkonu žalovaného nerieši aktuálne právne vzťahy sporových
strán. Žaloba žalobcov spadá pod ustanovenie § 137 písm. d) C.s.p. , v zmysle ktorého možno žalobou požadovať, aby súd rozhodol o určení
právnej skutočnosti (medzi právne skutočnosti patrí podľa § 2 ods. 1 Obč. zák. aj právny úkon, jeho platnosť alebo neplatnosť), avšak len za
predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu. Z uvedeného plynie záver, že pokiaľ to nevyplývaz osobitného predpisu, nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti. Vychádzajúc z toho,
že k vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť a z toho, že za právnu
skutočnosť možno považovať také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujúc vznik, zmenu alebo zánik

právnych vzťahov, teda okrem iného aj právne úkony ako prejavy vôle smerujúce najmä k vzniku, zmene
alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, je namieste
konštatovať, že v súčasnosti platný procesný predpis (Civilný sporový poriadok) nepripúšťa podanie
žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ak to nepripúšťa osobitný predpis. Oprávnenie žalobcov podať
žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu musí teda vyplývať z osobitného predpisu. Ak takého

predpisu niet, žalobcovia nemôžu žalovať neplatnosť právneho úkonu a ich žaloba musí byť zamietnutá
z dôvodu jej procesnej neprípustnosti. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobcovia v žalobe
netvrdili žiadny právny predpis, ktorý by im umožňoval podanie žaloby o určenie neplatnosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru a odvolací súd existenciu takéhoto osobitného právneho predpisu nezistil.
Je potom namieste prijať záver, že vyhovenie takto postavenej žalobe žalobcov je nepravdepodobné, a
preto nimi uplatnený nárok, ktorému požadovali poskytnúť súdnu ochranu navrhovaným neodkladným

opatrením, nie je osvedčený.

22. Po závere, že zatiaľ, a výlučne pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, žalobcovia neosvedčili dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, je zrejmé, že podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené. Neosvedčenie samotného tvrdeného nároku,

ktorý žalobcovia žiadali súdom chrániť neodkladným opatrením, vedie potom bez ďalšieho k
zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bez potreby sa zaoberať ďalšou (odvolacou)
argumentáciou, ktorou žalobca 2/ odôvodňoval svoj názor o osvedčení skutočností rozhodujúcich pre
posúdenie vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru za neplatné. Ak súd prvej inštancie návrh (aj) žalobcu
2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požadoval uloženie povinnosti žalovanému zdržať

sa výkonu záložného práva z titulu zmluvy o zriadení záložného práva k bytu v jeho vlastníctve do
právoplatného skončenia konania o veci samej, zamietol pre nesplnenie podmienok pre jeho nariadenie,
rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu

žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.
1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní voči žalobcovi 2/ úspešný, priznal voči žalobcovi
2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).