Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/133/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200728
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:4018200728.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúceho prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47
258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska
16, Bratislava proti žalovanému B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, F. M., o zaplatenie
729,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
6Csp/121/2018-66 zo dňa 22. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
729,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 17.12.2015 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia /výrok I. rozsudku/, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol /výrok II. rozsudku/ a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu /výrok
III. rozsudku/. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od

žalovaného zaplatenia 729,09 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 30% ročne zo sumy 614,90
eur od 17.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 729,09 eur
od 17.12.2015 do zaplatenia s odôvodnením, že poskytol žalovanému spotrebiteľský úver za základe
zmluvy zo dňa 26.03.2015 vo výške úverového rámca 5000 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver
splatiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný
po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v
celkovej výške 614,90 eur. Svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, neuhradil žiadnu

sumu.Vdôsledkuneplneniadohodnutýchsplátokžalobcavsúladesbodom7.1úverovejzmluvyvyhlásil
dňa 16.12.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatný v celom rozsahu. Dlžná
suma predstavuje neuhradenú úverovú istinu v sume 614,90 eur, dlžné zmluvné úroky v sume 96,19 eur,
18 eur dlžné poistné z úveru. Okrem toho si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie 30% ročného úroku
zo sumy 614,90 eur od 17.12.2015 do zaplatenia a na zaplatenie 5,05% ročného úroku z omeškania zo
sumy 729,09 eur od 17.12.2015 až do zaplatenia.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dňa
26.03.2015. Na základe tejto zmluvy účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní
kreditnej karty a rámcovú zmluvu poskytovaní platobných služieb. Na základe tejto zmluvy žalobcaposkytol žalovanému revolvingový úver vo výške úverového rámca 5.000 eur. V zmluve si sporové
strany dohodli aktuálnu výšku úverového rámca 600 eur s tým, že žalovaný sa zaviazal úver vrátiť
spolu s úrokmi a poplatkami. Výška mesačnej splátky v zmluve bola dohodnutá minimálne 5% z dlžnej

čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá
v 10. deň v mesiaci, výška úrokovej sadzby bola vo výške 30% ročne, RPMN 34,48% ročne, prvá
splátka mala byť splatná k 10.dňu v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené
prvé čerpanie revolvingového úveru. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný si zvolil základný súbor poistenia
a poplatok za poistenie bol 4,99%. V zmluve je tiež uvedené, že poplatok za správu revolvingového

úveru je vo výške podľa sadzobníka poplatkov. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a žalovaný bol
oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných
miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v
miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom,
a to aj pri použití informačných technológií. V časti 7 zmluvy v bode 7.1. písm. a) si sporové strany
dohodli, že v prípade nesplácania úveru riadne a včas je žalobca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru, t.j. požadovať vrátenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s
účinnosťou ktorú žalobca určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a v bode 7.2 si dohodli
oprávnenie žalobcu požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej
výške odo dňa nasledujúceho po dni kedy došlo k omeškaniu odporcu so splácaním úveru. V časti 6
bod 6.1 zmluvy sa uvádza, že žalovaný vyhlasuje, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení

CTM3032 uzavretými medzi žalobcom a Poisťovňou Cardiff Slovakia, a.s., Plynárenská 7/C, Bratislava
a s aktuálnymi všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardiff Slovakia a.s., ktoré sú súčasťou
rámcových zmlúv o poistení, súhlasí s nimi a svojim podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyjadruje
súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi riadne nesplácal. Z
potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplynulo, že žalovaný vyčerpal sumu 609,90 eur

platobnými kartami a sumu 5 eur predstavujú poplatky. Z vyjadrenia žalobcu tiež vyplynulo, že úroková
sadzba bola medzi účastníkmi dohodnutá vo výške 30% ročne. V dôsledku neplnenia dohodnutých
splátok zo strany žalovaného, žalobca (jeho právny predchodca) vyhlásil dňa 16.12.2015 mimoriadnu
splatnosťúveru,vdôsledkučohosastalsplatnýdlhžalovanéhovcelomrozsahu.Žalovanýdlhneuhradil,
preto si žalobca nárok uplatnil prostredníctvom súdu vo výške 729,09 eur. Uvedená suma predstavuje

zvyšok úverovej istiny 614,90 eur, dlžné úroky z úveru v sume 96,19 eur, dlžné poistné v sume 18 eur.
3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), §
11 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy), podľa § 52 ods. 2, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že bolo preukázané, že účastníci uzavreli dňa 26.03.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu

o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, z ktorej vyplynuli pre účastníkov ako zmluvné strany práva
a povinnosti. Právny vzťah založený medzi účastníkmi predmetnou zmluvou je občiansko-právnym
vzťahom. Právny základom tohto záväzkového vzťahu je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch platný v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je právnym predpisom upravujúcim osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti.

Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromno-právnych zmlúv, a nie
iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. V konaní nebolo sporné, že žalobca pri uzatvorení tejto
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy bol veriteľom - právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľské
úvery v rámci svoje podnikateľskej činnosti a žalovaný spotrebiteľom fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ku

dňu mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. ku dňu 16.12.2015 predstavoval dlh žalovaného z predmetného
úveru sumu vo výške 729,09 eur pozostávajúcu z neuhradenej úverovej istiny vo výške 614,19 eur,
z dlžných zmluvných úrokov a poplatkov za poistenie úveru vo výške 96,19, poistné 18 eur. Keďže
žalovaný svoj dlh žalobcovi neuhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie žalovanej pohľadávky, t.j. sumy
729,09 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dlžnú sumu nezaplatil riadne a včas, dostal sa s plnením

do omeškania a žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd preto vo veci rozhodol tak,
že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 729,09 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od
17.12.2015 (t.j. odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru) až do zaplatenia v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal žalobcovi uplatnený zmluvný úrok vo výške 30% ročne

zo sumy 614,90 eur od 17.12.2015 do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 143/98)
dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu
(jeho splátky), následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. (R59/2008). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to
jednak v podobe úrokov z úveru, ale aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ žalobca ako veriteľ považoval celý dlh za splatný (nastaním

splatnosti i poslednej dohodnutej splátky), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie už
úrokov z úveru (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012).
Rozhodnutieonárokunanáhradutrovkonaniasúdodôvodnilpodľa§255ods.1a§262ods.1zákonač.
160/2005 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ s tým, že žalobca bol v konaní prevažne úspešný
a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozsudok je v rozpore so
skutočným stavom veci. Nesúhlasí s tým, že malo byť preukázané, že so žalobcom uzatvoril zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Priamo na pojednávaní súdu vyhlásil, a v rozsudku to spomenuté nie je, že
zmluvu neuzavrel a podpis na zmluve nie je jeho. Dožadoval sa preverenia pravosti podpisu znalcom,
ale súd jeho návrhu nevyhovel. Súd ho informoval, že si má sám zaobstarať znalecký posudok z odboru
písmoznalectva, prípadne mám zložiť zálohu na jeho vyhotovenie. Súd teda žalovaným navrhnutý dôkaz

nevykonal, čo je v rozpore s § 295 CSP, podľa ktorého má súd vykonať v spotrebiteľskej veci aj dôkazy,
ktoré neboli navrhnuté z dôvodu ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej strany v spore. Žalovaný preto
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa neho súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový

stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Žalobcovi nie sú
známe žiadne skutočnosti o tom, že by podpis na úverovej zmluve nemal byť podpisom žalovaného a
zároveň nemáme vedomosť ani o prípadných iných právnych krokoch žalovaného, ktorými by sa snažil
preukázať, že úverovú zmluvu nepodpísal, t.j. napr. prostredníctvom podania trestného oznámenia.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považuje žalobca odvolanie žalovaného za účelové, v snahe

oddialiť splatenie dlžnej sumy. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil.
6.Kvyjadreniužalobcunasvojeodvolaniežalovanýuviedol,žetrvánatom,žezmluvuospotrebiteľskom
úvere nepodpísal a dôkazné bremeno preukázania, že podpis na zmluve je skutočne jeho, bolo na
žalobcovi.

7. Žalobca k tomu uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že by mal v konaní preukázať kto zmluvu
skutočne podpísal. Má za to, že ju podpísal žalovaný a nie sú mu známe okolnosti, ktoré by hodnoverne
spochybňovali pravosť jeho podpisu.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP.
9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súduprvejinštancieaztohtodôvodusiodvolacísúdajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,vcelom
rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva

nasledovné:
10. Žalovaný vo svojom odvolaní namieta, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je právnym
základom v spore uplatňovanej pohľadávky žalobcu, nepodpísal, podpis na nej nie je jeho, túto
skutočnosť uviedol aj pred súdom prvej inštancie, ktorý ale nevyhovel jeho návrhu na znalecké
preskúmanie pravosti podpisu a nakoniec pravosť podpisu by mal preukázať žalobca.

11. Odvolací súd musí uviesť, že ak je v konaní predložená súkromná listina, teda listina nemajúca
povahu listiny verejnej /v zmysle § 205 CSP sú verejnými listinami listiny vydané orgánmi verejnej moci
v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné/ a strana
sporu poprie pravosť alebo správnosť takejto súkromnej listiny, tak dôkazné bremeno ohľadne pravosti
alebo správnosti tejto súkromnej listiny leží na tej strane sporu, ktorá z listiny alebo zo skutočností v nej

uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
12. V intenciách danej veci to znamená, že ak žalobca predloží súdu ako dôkaz zmluvu o
spotrebiteľskomúvere,ktorájelistinousúkromnouažalovanýpoprie,žetútozmluvuakodlžníkpodpísal,
je na žalobcovi, ktorý z tejto zmluvy vyvodzuje pre seba priaznivý právny dôsledok - zmluvná povinnosťžalovaného ako dlžníka splniť čerpaný úver, aby preukázal, že žalovaný zmluvu skutočne podpísal, teda
že podpis na nej je jeho.
13. V predmetnej veci však o takýto prípad nejde. Z obsahu zvukového záznamu pojednávania súdu

prvej inštancie zo dňa 22.05.2019 vyplýva, že žalovaný ako strana sporu pri svojom výsluchu na
otázku konajúcej sudkyne, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere s právnym predchodcom žalobcu podpísal
odpovedal, že áno. V priebehu celého pojednávania, nielen v rámci svojej výpovede, potom nenamietal
pravosť svojho podpisu na zmluve a ani nežiadal vykonanie znaleckého dokazovania na overenie
pravosti svojho podpisu na zmluve.

14. Keďže žalovaný na pojednávaní pred súdom prvej inštancie pravosť svojho podpisu na zmluve
o spotrebiteľskom úvere nepoprel, správne súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania usúdil, že
žalovaný ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere s právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom
uzatvoril.
15. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca a preto má nárok proti žalovanému
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ktorý nárok mu aj odvolací súd priznal.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).