Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201569
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8818201569.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: L.. L. W.Á.,

M.. XX. XX. XXXX, Q. F. XXX, XXX XX F. M. A., zastúpenej: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokátom,
Dr. Goldbergera 249/01, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť,
a.s., Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725,
o obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod spisovou značkou XC/
XXX/XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod

sp. zn. XC/XXX/XXXX z a m i e t a.

II. Súd z a v ä z u j e žalobkyňu uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala povolenia obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. XC/XXX/XXXX z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 písm. e) OSP
potom, čo rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 02. 07. 2012 bolo rozhodnuté, že
teraz žalobkyňa, vtedy žalovaná, je povinná zaplatiť teraz žalovanému, vtedy žalobcovi sumu 718,18
€, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 1.3.2008 do zaplatenia, ako

aj trovy konania v sume 121,31 €. Po podaní odvolania teraz žalobkyňou, vtedy žalovanou, Krajský
súd v Prešove rozsudkom zo dňa 4.4.2013, sp.zn. 17Co/148/2012 potvrdil vyššie uvedený rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou, okrem výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku, keďže mal za to,
že bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, dôkazy boli riadnym spôsobom vyhodnotené. Okresný
súd Vranov nad Topľou správne vec posúdil aj po právnej stránke a správne vo veci rozhodol s tým,
že žalovaná, teraz žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala žiadnym spôsobom
svoje tvrdenia o nesprávnom odpočte odobratej pitnej vody, a preto sa dostala do dôkaznej núdze.

Dôvod obnovy konania uvedený v ustanovení § 228 ods. 1 písm. e) OSP podľa žalobkyne bol v tom,
že súd sa nevysporiadal so skutkovou otázkou súvisiacou so zanedbaním odbornej starostlivosti teraz
žalovaného, vtedy žalobcu, ako dodávateľa voči žalovanej, ako spotrebiteľky podľa smernice 2005/29/
ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa
mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/
ES a 2002/65/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 2006/2004, kde ďalej v návrhu
odcitovala články 3 ods. 1, článok 2 písm. h), článok 2 písm. d) cit. smernice, ako aj poukázala na článok

6ods.1SmerniceRady93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.
Okrem toho poukázala na ďalšie podľa jej názoru nedostatočné skutkové zistenia týkajúce sa výmeny
vodomeru, ako aj na tú skutočnosť, že nebolo zistené, prečo vtedy žalobca, teraz žalovaný menil merač
vodomeru za neprítomnosti spotrebiteľa, pričom taktiež vôbec nebolo uložené teraz žalovanému, vtedyžalobcovi preukázať zvýšenú spotrebu vody a podľa jej názoru prístup súdu sa zdal byť poškodzujúci
spotrebiteľa. Okrem toho poukázala na reklamáciu zo strany teraz žalobkyne, faktúry, ako aj na rozpor
rozhodnutí,ktorésúnapádanéobnovoukonaniasrozhodnutiamiSúdnehodvoraEurópskejúnietak,ako

ich uviedla vo svojom návrhu. Taktiež poukázala na neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve číslo XX-
XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní
vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou, ako aj na tú skutočnosť, že návrh bol podaný včas a
to od času, kedy sa teraz žalobkyňa, vtedy žalovaná informovala dopytom na Ministerstvo spravodlivosti
SR zo dňa 25.3.2014, kde jej bolo oznámené, že v predmetnej veci je v postavení žalobkyne a následne

informovaním sa v advokátskej kancelárii zistila, že došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky.

2. Vo svojej výpovedi pred tunajším súdom v konaní o obnovu konania žalobkyňa uviedla, že sa o
tom, že môže podať návrh na obnovu konania, dozvedela až potom, čo sa obrátila s touto vecou na
Ministerstvo spravodlivosti a až potom sa ona v trojmesačnej lehote obrátila na právnika, ktorý jej spísal
návrh na obnovu konania, a keďže vtedy zistila, že došlo k porušeniu jej práv a právom chránených

záujmov ako spotrebiteľky, nepoprela, že si odôvodnenia súdu prvého ako aj druhého stupňa prečítala,
avšak ako priemerná spotrebiteľka, nemajúca právnické vzdelanie, nevedela, ako sa má pohybovať v
takýchto prípadoch.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobkyne uviedol, že návrh táto podala po uplynutí

subjektívnej lehoty, ktorá uplynula tri mesiace po uverejnení rozsudkov Súdneho dvora vo veciach
spisových značiek C-618/10, C-397/11, C-429/05, C-472/11, C-453/10, C-435/11 v úradnom vestníku
Európskej únie. V návrhu uviedla, že sudca v pôvodnom konaní sa nevysporiadal so skutkovou
otázkou súvisiacou so zanedbaním odbornej starostlivosti vtedy navrhovateľa, ako dodávateľa voči
vtedy odporkyni, ako spotrebiteľke podľa smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách

podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení smernica Rady číslo 84/450/EHS
smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady číslo 2006/2004 (ďalej len smernice) a poukázala aj na ďalšie rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie tak, ako to uviedla vo svojom návrhu. Pokiaľ žalobkyňa na obnovu konania uvádza
ako dôvod obnovy ustanovenie § 228 ods. 1 písm. e) OSP, tento návrh musí spĺňať náležitosti uvedené

v ustanovení § 228 ods. 3 OSP a podľa § 230 ods. 1 OSP má byť podaný v lehote troch mesiacov
od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď
ho mohol uplatniť. Podľa § 230 ods. 3 OSP navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Okrem toho poukázali na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona číslo 416/2004 Z. z. o úradnom vestníku
Európskej únie v platnom znení, o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom

uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne
záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Poukázali ďalej, že
obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok a jedným z predpokladov pre dosiahnutie povolenia
obnovy je zachovanie podmienok prípustnosti, ktorých splnenie vyžaduje OSP. Z návrhu navrhovateľky
je zrejmé, že táto podala návrh dňa 23.5.2014, t. j. v rámci trojročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je

zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (5.6.2013). Pokiaľ žalobkyňa v návrhu
doručenom súdu dňa 23.5.2014 tvrdí, že návrh na obnovu podala včas, keďže na základe svojho dopytu
na MS SR z 25.3.2014 jej bolo oznámené, že je spotrebiteľka a následne zistila, že došlo k porušeniu
jej práv ako spotrebiteľky, žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenie neobstojí z dôvodu, že už Okresný
súd Vranov nad Topľou v odôvodnení rozsudku zo dňa 2.7.2012, č. k. XC/XXX/XXXX-XXX uviedol, že

súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu a na to poukázal aj
Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 4.4.2013, č. k. 17Co/148/2012-187, keď
uviedol, že prvostupňový súd vo vzťahu k úrokom z omeškania aplikoval ustanovenie § 52 ods. 1 OZ
s poukazom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí byť v súlade so smernicou Rady 93/13/EH a
dojednaním článku III. bod 3.6 o práve vtedy navrhovateľa požadovať v prípade nezaplatenia faktúry v

splatnosti od kupujúceho úrok z omeškania vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
došlo k zvýhodneniu vtedy navrhovateľa ako dodávateľa voči vtedy odporkyni ako odberateľovi, preto
priznal vtedy navrhovateľovi úrok z omeškania v súlade s nariadením vlády číslo 87/1995 Z. z. (strana
3 rozsudku). Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa musela mať vedomosť minimálne
od doručenia rozhodnutia prvostupňového súdu, že je spotrebiteľka a začala jej plynúť subjektívna

lehota najneskôr od doručenia rozsudku odvolacieho súdu, čo vzhľadom k tomu, že tento nadobudol
právoplatnosť 5.6.2013 znamená, že subjektívna lehota teraz žalobkyni uplynula najneskôr 6.9.2013.
Teda žalobkyňa podala návrh na povolenie obnovy konania po uplynutí subjektívnej lehoty. Okrem toho
poukázali, že rozhodnutia, ktoré uviedla žalobkyňa, neriešia otázky, na ktorých riešenie poukázala tátoa podľa ich názoru neosvedčila ani jednu zo skutočností a podmienok, ktoré by svedčili tomu, že vo veci
je dôvodné povolenie obnovy konania.

4. Po oboznámení sa s pripojeným spisom sp. zn. XC/XX/XXXX súd zistil, že žalobkyňa už raz, a to
dňa 23.5.2014 podala návrh na obnovu konania, s poukazom na ust. §228 ods. 1 písmeno e), §230
ods. 1 OSP, §234 ods. 1 OSP. V odôvodnení tohto návrhu poukazuje, že súd sa nevysporiadal so
skutkovou otázkou súvisiacou so zanedbaním odbornej starostlivosti teraz žalovaného, vtedy žalobcu,
ako dodávateľa voči žalovanej, teraz žalobkyni, ako spotrebiteľke podľa smernice 2005/29/ES o

nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení
a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a
2002/65/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004.

5. Tunajší súd uznesením zo dňa 21.10.2014, č.k. XC/XX/XXXX-XX návrh žalobkyne na obnovu konania
vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp.zn. XC/XXX/XXXX zamietol, zaviazal

žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 350,22 € do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. V odôvodnení mimo iného poukázal, že:

6. Podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu,
akjevrozporesrozhodnutímSúdnehodvoraEurópskychspoločenstievaleboinéhoorgánuEurópskych

spoločenstiev.

7. V ustanovení § 230 ods. 1 OSP sa uvádza, že návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch
mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho
času, keď ho mohol uplatniť.

8. V zmysle § 232 OSP návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
Pre konanie o obnove platia primerané ustanovenia o konaní v prvom stupni.

9. V ustanovení § 234 ods. 1 OSP sa uvádza, že návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne

alebo obnovu povolí.

10. Princíp právnej istoty pripúšťa, aby v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch boli
preskúmané a eventuálne i zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. Obnova konania je tradičným
druhom mimoriadneho opravného prostriedku slúžiacim na prieskum meritórnych rozhodnutí súdov.

Mimoriadnosť inštitútu obnovy konania sa prejavuje i taxatívnom vymedzení tak rozhodnutí, ktoré je
možné napadnúť návrhom na obnovu konania, ako aj dôvodov, z ktorých je obnova prípustná. Aktuálna
právna úprava definuje päť dôvodov prípustnosti návrhu na obnovu konania - §§ 228 ods. 1 písm. a) až
e), kde z ustanovenia §-u 228 ods. 1 písm. e) OSP je nepochybné, že ide o vyjadrenie nadriadenosti
komunitárneho práva právu vnútroštátnemu (článok 7 ods. 2 Ústavy SR) a rovnako je zrejmé, že

rozhodnutie Súdneho dvora alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev (na rozdiel od dôvodu pod
písmenom d) nemusí byť vydané bezprostredne v súvislosti s pôvodným konaním. Nadväzne je teda
možné vyvodiť záver, že súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania prejudiciálne posúdi súlad
pôvodného meritórneho rozhodnutia s judikatúrou Súdneho dvora alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev. Z hľadiska posúdenia prípustnosti návrhu na obnovu konania je dôležité, aby navrhovateľ

dostatočne presne vymedzil dôvod obnovy. To neznamená, že musí nutne vykonať právne posúdenie
(uvedenie, o ktorý právny dôvod obnovy ide), ale je potrebné, aby konkrétne označil skutočnosti, ktoré,
podľa jeho názoru, odôvodňujú povolenie obnovy.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd v danom prípade za preukázané, že navrhovateľka podala

návrh na obnovu konania po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty uvedenej vo vyššie citovanom
ustanovení §-u 230 ods. 1 OSP. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že o tom,
že ide o spotrebiteľskú vec, mala vedomosť už v čase písomného doručenia rozsudku súdu prvého
stupňa a následne aj rozsudku súdu druhého stupňa, kde z odôvodnenia táto skutočnosť je jednoznačne
zrejmá. Vzhľadom k tomu, že po doručení rozsudkov prvostupňového ako aj druhostupňového súdu vec

bola právoplatne skončená dňa 05. 06. 2013, subjektívna trojmesačná lehota navrhovateľke uplynula
najneskôr dňa 06. 09. 2013. Tvrdenie navrhovateľky, že o tom, že je v postavení spotrebiteľky sa
dozvedelaažzoznámeniaMinisterstvaspravodlivostiSRaženapriekprečítaniuodôvodnenírozhodnutí
súdov prvého a druhého stupňa ich obsahu neporozumela, je právne irelevantné a podľa názoru súduaj účelové, keďže z odôvodnení vyššie uvedených rozsudkov jednoznačne vyplýva, že jej bolo známe,
že ide o spotrebiteľskú vec. Pokiaľ sa týka vedomosti o rozhodnutiach Súdneho dvora, považuje súd
za potrebné poukázať (tak ako to koniec koncov uviedol aj odporca vo svojom písomnom vyjadrení),

že v § 2 ods. 1 zákona číslo 416/2004 Z. z. o úradnom vestníku Európskej únie v platnom znení a o
všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému,
koho sa týka. Domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva
a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že navrhovateľke nič nebránilo
uplatniť dôvod obnovy v zákonom stanovenej lehote, a keďže v ustanovení § 230 ods. 3 OSP sa uvádza,

že navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné, súdu preto nezostávalo nič iné, iba návrh
navrhovateľky na pripustenie obnovy konania zamietnuť.

12. Po podaní odvolania teraz žalobkyňou v zákonom stanovenej lehote, vyjadrení sa žalovaného,
žalobkyňa doplnila svoje podané odvolanie podaním zo dňa 20.2.2015 doručené krajskému súdu dňa
6.3.2015 (čl. 62 v spise XC/XX/XXXX). Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 7.7.2015, č.k.

5Co/13/2015-91, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a žalobkyňu zaviazal uhradiť trovy konania
83,89 € žalovanému. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8/9/2015. V odôvodnení na čl. 5, 6.
ods. uviedol, že doplnenie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XC/
XX/XXXX zo 21.10.2014, ktoré bolo zasielané dňa 20.2.2015 (čl. 62 a nasl), považoval odvolanie súd za
nový návrh podľa obsahu, keď navrhovateľka, predtým odporkyňa uviedla §228 ods.1 písmeno a) OSP

a označila nový dôkaz - dopyt dňa 23.5.2014 na Ministerstvo spravodlivosti SR a následné informácie v
advokátskej kancelárií s tým, že o tomto novom návrhu musí rozhodnúť súd prvého stupňa. V doplnení
odvolania sa žalovaná, teraz žalobkyňa odvolávala na nekalé obchodné praktiky, zákon č. 250/2007 Z.z.
na ochranu spotrebiteľa, rozsudok NS SR 5Cdo/12/2013. Žalobkyňa podala proti vyššie uvedenému
uzneseniu Krajského súdu v Prešove dovolanie, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

zo dňa 26.1.2016, č.k. 8Cdo/1326/2015-277 dovolanie odmietol a súčasne zaviazal odporkyňu zaplatiť
trovy 87,52 €.

13. Po zistení, že nedopatrením bola vec daná do spisovne, uznesením zo dňa 19.2.2018, č.k. XC/XX/
XXXX-XXX bola žalobkyňa vyzvaná, aby v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie

zo dňa 20.2.2015, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania vo veci, doplnila
tak, aby z podania bol zrejmý, určitý a zrozumiteľný petit rozhodnutia, ktorého sa domáha, teda presne
uviedla, ako žiada, aby súd rozhodol; doplnila, či v danom prípade ide o nový návrh na obnovu konania,
alebo len doplnenie odvolania, ktoré bolo prvostupňovému súdu doručené dňa 11.11.2014. Doplnené
podanie žalobkyňa predloží s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý zo žalovaných obdržal jeden rovnopis.

14. Žalobkyňa podaním zo dňa 17.4.2018, doručeným tunajšiemu súdu e-mailom dňa 30.4.2018, ktoré
bolo založené do spisu, doplnila svoje podanie zo dňa 20.2.2015, v ktorom uviedla, že žiada povolenie
konaniavedenéhopodsp.zn.XC/XXX/XXXXzodňa2.7.2012anovýmrozhodnutímpopovoleníkonania

určiť spotrebu vody na základe priemeru z predchádzajúcich troch rokov, vydať bezdôvodné obohatenie
a určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, rozpor s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi,
nekalá obchodná praktika a zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

15. V doplnení tohto podania ďalším podaním zo dňa 12.5.2018 mimo iného uviedla, že na základe

uvedeného žiada, aby súd prvého stupňa Okresný súd Vranov nad Topľou povolil obnovu konania
vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.zn. XK.. Súčasne navrhla, aby súd po prejednaní
veci vydal rozsudok, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta (žaloba podaná zo strany Východoslovenská
vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36 570 460) a žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania.
Tak, ako uviedla v návrhu na obnovu konania zo dňa 20.02.2015, v predmetnom právnom vzťahu

medzi žalobcom a žalobkyňou ide o zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jedná sa teda o
spotrebiteľskú zmluvu. V zmluvnom vzťahu došlo k použitiu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá
je v rozpore s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi, takéto konanie sa považuje za nekalú
obchodnú praktiku, a porušenie kogentných noriem určených na ochranu spotrebiteľa. Až z podnetu
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa sa dozvedela o tom, že právoplatným rozhodnutím je od

nej požadované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v rozpore s poctivým obchodným
stykomadobrýmimravmi.Užlensamotnáskutočnosť,žesaobjavilipochybnostiokvalitespotrebiteľskej
zmluvy, použitá nekalá obchodná praktika v rozpore s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi, je
relevantná z hľadiska povolenia obnovy konania. Túto skutočnosť nemohla v čase vydania rozhodnutínijako použiť, pretože ani súd, ktorý v zmysle judikatúry súdneho dvora Európskych spoločenstiev
a iných orgánov mal ex offo zakročiť, tak neučinil. Zastávala názor, že v štádiu rozhodovania súdu
o návrhu na povolenie obnovy konania postačí, že nové zistenia môžu privodiť pre ňu priaznivejšie

rozhodnutie po prelomení materiálnej právoplatnosti rozhodnutia. Ak by sa súd zaoberal pri vydávaní
rozhodnutia všetkými zmluvnými podmienkami a skutočnosťami, tento návrh by nepodávala. Existuje
však pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že pri vydávaní rozhodnutia súd zmluvné podmienky,
rozpor s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi, nekalú obchodnú praktiku nevyhodnocoval.
Aj zákonodarca novelou Občianskeho súdneho poriadku č. 384/2008 Z.z. reaguje na nezanedbateľný

problém, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s poctivým obchodným stykom,
dobrými mravmi, nekalú obchodnú praktiku. O dôvodoch obnovy konania sa dozvedela dňa 15. februára
2015, kedy som kontaktovala združenie na ochranu práv občana spotrebiteľa Združenie spotrebiteľov
Považia a západného Slovenska, kde som predložila rozhodnutie, pričom mi bolo oznámené, že
právoplatným rozhodnutím je odo mňa požadované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá
je v rozpore s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi, takéto konanie sa považuje za nekalú

obchodnú praktiku. V tejto súvislosti zdôraznila, že pre začiatok plynutia lehoty na podanie návrhu na
obnovu konania je dôležité to, kedy sa navrhujúci dozvedel o dôvode obnovy, pričom nie je podstatné,
kedy sa o dôvode obnovy mohol dozvedieť. O dôvodoch obnovy konania sa dozvedela dňa 15.02.2015,
pričom návrh bol podaný na súd dňa 04.03.2015, teda bol podaný návrh na obnovu včas, teda v
lehote 3 mesiacov od toho času, keď sa dozvedela o dôvode obnovy (§ 230 ods. 1 OSP). Dodržaná

je aj objektívna lehota (žaloba bola podaná 04.03.2015 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.06.2013). Vo vzťahu k subjektívnej lehote na podanie návrhu na obnovu konania argumentovala,
že zákonodarca v § 230 ods. 1 OSP rozlišuje pojmy „dozvedel sa“ a „mohol uplatniť“. Zákonodarca
nehovorí, že návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten,
kto obnovu konania navrhuje sa dozvedel, alebo mohol dozvedieť o pôvode obnovy, ale len dozvedel

sa a dodáva, alebo od času keď ho mohol uplatniť. Tieto podmienky nemusia byť splnené súčasne,
ale alternatívne. Z toho logicky vyplýva, dôvod obnovy konania je možné uplatniť len vtedy, keď sa o
ňom navrhovateľ dozvedel. Ak sa o ňom nedozvedel, nemohol ho uplatniť. Na druhej strane, ak sa aj
navrhovateľ o dôvode obnovy aj dozvedel, nemusí mať vždy možnosť uplatniť ho v tej istej trojmesačnej
lehote, v akej sa o obnove konania dozvedel. Inak povedané, ak sa navrhovateľ o dôvode obnovy

konania aj dozvedel, ale ho nemohol uplatniť, môže návrh na obnovu konania podať v trojmesačnej
lehote, ktorá plynie odo dňa, keď dôvod na obnovu konania už môže aj uplatniť, aj keď sa o ňom
dozvedel už skôr, ale ho skôr uplatniť nemohol. Nie je preto dôležité to, či sa navrhovateľ mohol o dôvode
obnovy dozvedieť, ale to, či sa o dôvode obnovy dozvedel. Pojem možnosť je relevantný len vo vzťahu
k pojmu uplatnenie a nie aj k pojmu dozvedenie sa. K možnosti domáhať sa nápravy daného stavu

prostredníctvom obnovy konania poukazujem na list Európskej komisie z 11.11.2015, z ktorého vyplýva,
že orgány SR na dotaz Komisie uviedli: „Ak na účinky právoplatného rozsudku a za určitých podmienok
je stále možné využiť mimoriadne opravné prostriedky v podobe návrhu na obnovu konania. O obnovu
konania možno požiadať do troch mesiacov od dátumu, keď sa navrhovateľ dozvie dôvody na podanie
návrhu na obnovu konania a do troch rokov odo dňa, keď sa rozhodnutie súdu stane právoplatným. Ak

je rozhodnutie v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, táto trojročná lehota sa neuplatňuje.“

16. Ďalej poukázala na ust. §228 OSP, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, judikatúru Súdneho
dvora EU, Ústavu SR, Rozhodnutie ESĽP. Pripojila rozhodnutia Krajského súdu Prešov, podanie
Združenia spotrebiteľov Považia a Západného Slovenska, Vrbovská 4, Piešťany zo dňa 17.4.2018, z

ktorého vyplýva, že žalobkyňa dňa 15.2.2015 oslovila cez spotrebiteľskú linku ich združenie ohľadom
posudzovania podmienok spotrebiteľských zmlúv. Spotrebiteľke bolo vysvetlené, že opísané podmienky
uvedené v zmluve s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou možno hodnotiť ako nekalé, že
spoločnosť takýmto konaním porušuje dobré mravy a je to v rozpore s poctivým obchodným stykom a
uplatnenie takého postupu voči spotrebiteľovi sa považuje za nekalé obchodné praktiky.

17. K vyjadreniu žalovaného k jej žalobe uviedla, že ten vo svojom vyjadrení uvádza, že „samotná
žalobkyňa pôvodne v doplnení odvolania zo dňa 20.2.2015 tvrdila, že o existencii nekalých zmluvných
podmienok v jej veci sa mala dozvedieť dňa 25.3.2014 na základe dopytu na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky.“ Už zo samotného potvrdenia jednoznačne vyplýva, že o dôvodoch obnovy

konania sa dozvedela dňa 15. februára 2015, kedy navštívila združenie na ochranu práv občana
spotrebiteľa Združenie spotrebiteľov Považia a západného Slovenska, kde predložila rozhodnutie,
pričom jej bolo oznámené, že právoplatným rozhodnutím je od nej požadované plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ktorá je v rozpore s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi, takétokonanie sa považuje za nekalú obchodnú praktiku. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že o uvedených
skutočnostiach sa dozvedela až na základe tohto potvrdenia. Tak, ako uviedla vo svojom vyjadrení
zo dňa 15.05.2018, nie je dôležité to, či sa mohla o dôvode obnovy dozvedieť, ale to, či sa o dôvode

obnovy skutočne aj dozvedela. O tejto novej skutočnosti (dôkaze), ako aj možnosti podania návrhu na
obnovu konania na základe tohto nového dôkazu sa preukázateľne dozvedela až 15.02.2015. Súd v
konaní, ktoré tomuto návrhu predchádzalo, nebral v úvahu skutočnosti a dôvody, ktoré v konečnom
dôsledku by mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, nakoľko je nesporné, že medzi sporovými
stranami bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva a súd sa v pôvodnom konaní v tomto smere nezaoberal

jednotlivými dojednanými zmluvnými podmienkami z hľadiska ich primeranosti a toho, či takýmto
dojednaním nebola spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, t. j. v jej neprospech. Zmluva č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody uzavretá medzi
ňou a žalovaným obsahuje ustanovenia v neprospech nej, ako spotrebiteľa. Jedná sa o tieto zmluvné
ustanovenia: 3.6. V prípade nezaplatenia faktúry v lehote splatnosti, predávajúci má právo požadovať
od kupujúceho úrok z omeškania vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. 5.10.

Za nesplnenie podmienok vyplývajúcich z predchádzajúcich ustanovení zmluvy zo strany kupujúceho,
predávajúci si vyhradzuje právo prerušenia dodávky vody, resp. zamedzenia vypúšťania odpadových
vôd na ktoromkoľvek odbernom mieste kupujúceho s tým, že náklady, spojené s prerušením a s
obnovením pripojenia budú vyúčtované na ťarchu kupujúceho podľa platného cenníka predávajúceho.
Ďalej žalovaný v neprospech spotrebiteľov využíva aj nekalú obchodnú praktiku, ktorá je minimálne

v rozpore s dobrými mravmi, a to, že spotrebiteľa nijako vopred neupozorňuje o výmene merača, čo
dokazuje montážny/demontážny lístok, kde je síce uvedené miesto na podpis pre odberateľa, ale keďže
k výmene vodomera dôjde bez jeho prítomnosti, pre odberateľa (spotrebiteľa) nemá žiaden význam.
Spotrebiteľ tak nemá žiadnu možnosť vyjadriť sa priamo pri výmene k stavu merača. Východoslovenská
vodárenská spoločnosť, a.s. mala spraviť fotografickú snímku merača, ktorá je súčasťou pracovného

príkazu, tak ako napr. Východoslovenská distribučná, a.s..

18. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 26.9.2018 uviedla, že má za to, že podané vyjadrenie je
potrebné zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko ide o účelové vyjadrenie. V zmysle právneho názoru
vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a reflektujúc judikatúru Krajského súdu v

Prešove(napr.rozhodnutiez29.06.2011č.k.2Co/137/2010,rozhodnutiez9.5.2011č.k.18Co/136/2010)
vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom
súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ a
žalovaný, predtým žalobca, nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať, a teda nesmie ani
uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je

však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za
fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka
sa prieči dobrým mravom." (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).33. Z tohto
dôvodu súd žalobu žalobcu, ako nedôvodnú zamietol. Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej

podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. S
poukazom na vyššie uvedené dôvody žiadala námietky žalovaného zamietnuť, nakoľko sa nezakladajú
na skutočnosti a žiadala povoliť obnovu konania vedeného pod sp.zn. XC/XXX/XXXX.

19. Podaním doručeným súdu dňa 9.11.2018 žalobkyňa upozornila tunajší súd, mimo iného, že v

uznesení Krajského súdu Prešov, sp.zn. 22Co/12/2018 zo dňa 26.2.2018, v spojení s rozhodnutím
sp.zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 31.5.2017, ktoré súvisí s konaním sp.zn. XC/XX/XXXX zo dňa 11.6.2013
- vydané rozhodnutie a žalobe vyhovené z dôvodu odpojenia a pripojenia nehnuteľnosti žalobkyne,
predtým žalovanej, k verejnému vodovodu, odvolací súd konštatuje, že v danom spore s VVS, a.s. boli
zo strany žalovaného, predtým žalobcu, použité nekalé a agresívne obchodné praktiky, ktoré spočívajú

v charaktere konania, ako aj základného konania, t.j. sp.zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 2.7.2012. Zdôraznil,
že ide o spotrebiteľskú vec, v ktorej boli použité nekalé zmluvné podmienky.

20. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu dňa 1.8.2018 doručil súdu k žalobe žalobkyne písomné
vyjadrenie, v ktorom uvádza, že z pôvodného doplnenia odvolania žalobkyne zo dňa 20.2.2015, ktoré

bolo súdu doručené dňa 6.3.2015, vyplýva, že žalobkyňa rozšírila dôvod obnovy konania o ust. §
228 ods. 1 písm. a) OSP, a to s ohľadom na existenciu nového dôkazu - dopyt zo dňa 25.3.2014 na
Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, z ktorého sa mala dozvedieť, že v jej spotrebiteľskej
veci boli použité nekalé zmluvné podmienky, v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrýmimravmi. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 15.5.2018 vyplýva, že žalobkyňa zotrvala na dôvode obnovy
konania podľa 228 ods. 1 písm. a) OSP (teraz § 397 písm. a) CSP) s tým však, že za nový dôkaz
označila potvrdenie Združenia spotrebiteľov Považia a západného Slovenska zo dňa 17.4.2018, z

ktorého má vyplývať, že dňa 15.2.2015 sa mala dozvedieť o existencii nekalých zmluvných podmienok
v jej veci. Včasnosť podania návrhu na obnovu konania žalobkyňa odôvodila tak, že o dôvodoch
obnovy sa mala dozvedieť až dňa 15.2.2015, pričom návrh mala podať 4.3.2015, teda v trojmesačnej
subjektívnej lehote a zároveň v rámci trojročnej objektívnej lehoty. Žalobkyňa zároveň v tomto podaní
za dôvod obnovy konania označila aj § 228 ods. 1 písm. e) OSP účinného do 30.6.2016, nakoľko mala

za to, že napadnuté rozhodnutie sp.zn. 3C/136/2010 zo dňa 2.7.2012 je v rozpore s rozhodnutiami
Súdneho dvora EÚ, ktoré stanovujú pre súdy povinnosť ex offo preskúmavať neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách (napr. C-618/10, C-240/98 až C-244/98, C-429/05, C-40/08, C-137/08 atď.).
Žalovaný s podaným návrhom na obnovu konania (doplnením odvolania), ani s vyjadrením žalobkyne zo
dňa 15.5.2018 nesúhlasil, nakoľko bol podaný oneskorene a je zjavne nedôvodný, a to z nasledovných
dôvodov: Žaloba na obnovu konania z dôvodu podľa § podľa 228 ods. 1 písm. a) OSP (teraz § 397 písm.

a) CSP) bola podaná zjavne oneskorene po uplynutí subjektívnej lehoty na jej podanie. Ďalej poukázal
na ust. §228, §230 OSP, §397, §403 CSP a k veci dodal, že tento dôvod bol žalobkyňou uplatnený
zjavne po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty, nakoľko konanie vo veci sp.zn. XC/XXX/XXXX bolo
právoplatne skončené dňa 5.6.2013, teda objektívna lehota podľa § 403 ods. 2 CSP uplynula najneskôr
dňa 5.6.2016, avšak žalobkyňou v tomto konaní bol tento dôvod obnovy konania uplatnený až podaním

zo dňa 15.5.2018. Rovnako tak tento dôvod obnovy konania bol uplatnený po uplynutí trojmesačnej
subjektívnejlehoty,nakoľkosubjektívnalehotavprípadedôvodupodľa§397písm.e)CSPzačínaplynúť
okamihom zverejnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v úradnom vestníku Európskej únie, ako to už
záväzne medzi stranami sporu konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 8Cdo/1326/2015 zo
dňa 26.1.2016 (obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/28/2017 zo dňa 31.10.2017

a nález Ústavného súdu SR sp.zn. HI. ÚS 345/2017). Všetky rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré
poukázala žalobkyňa, boli pritom zverejnené v úradnom vestníku minimálne 5 rokov pred uplatnením
tohto dôvodu obnovy žalobkyňou (rozhodnutie v spojených veciach C-240/98 až 244-98 uverejnené dňa
21.10.2000, vo veci C 473/00 uverejnené dňa 11.1.2003, vo veci C 429/05 uverejnené dňa 8.12.2007, vo
veci C-40/08 uverejnené dňa 21.11.2009, vo veci C-137/08 uverejnené dňa 15.1.2011, vo veci C-618/10

uverejnené dňa 28.7.2012). Okrem toho včasnosťou uplatnenia tohto dôvodu obnovy konania vo vzťahu
k väčšine rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sa už zaoberali súdy v pôvodnom konaní o povolení obnovy
v právoplatných rozhodnutiach - v uznesení Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. XC/XX/XXXX-XX
zo dňa 21.10.2014 a v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/13/2015-91 zo dňa 7.7.2015, ktoré
minimálnetakvovzťahurozhodnutiamSúdnehodvoraEÚvoveciC-618/10aC-429/05ktvoriaprekážku

res iudicata. Okrem toho podľa cit. ust. § 397 písm. e) CSP, nemôže byt' dôvodom obnovy akékoľvek
rozhodnutie Súdneho dvora EU, ale len také rozhodnutie, ktoré má personálny súvis s konaním, ktorého
obnova sa navrhuje (porovn. napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/352/2016 zo dňa
29.9.2017) a zároveň musí mať aj vecnú súvislosť s týmto konaním, čo však zjavne nie je tento prípad,
nakoľko ani jedno z predmetných rozhodnutí Súdneho dvora sa netýka strán sporu ani problematiky

určovania výšky vodného či stočného v zmluvách o dodávke pitnej vody.

21. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

22. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XC/XXX/XXXX vyplýva, že pod

touto sp.zn. sa viedlo konanie o zaplatenie 718,18 €, kde terajší žalovaný, ako žalobca, žaloval teraz
žalobkyňu o zaplatenie sumy 718,18 €. Rozsudkom zo dňa 2.7.2012, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 5.6.2013, bola teraz žalobkyňa zaviazaná zaplatiť teraz žalovanému sumu
718,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 1.3.2008 do zaplatenia, ako
ajtrovykonania.Čodozvyškubolažalobazamietnutá.Zodôvodneniarozsudku,čl.10,predposledného,

posledného, ako aj z čl. 11, 1 a 2 odseku vyplýva, že OZ do 31.12.2007 v ust. §52 ods. 1 definoval
spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v 8. časti
tohto zákona a zmluvu podľa §55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy, s tým, že v zmysle cit. ust. OZ, ako aj riadiac sa názorom krajského súdu, ktorý na

daný právny vzťah uložil súdu aplikovať nielen zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ale aj
ustanovenia OZ v prvej časti hlavy V. - Spotrebiteľské zmluvy a takto súd vyhodnotil zmluvný vzťah
medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je
spotrebiteľskouzmluvou,pričomtentovýkladjevsúladeajskomunitárnouúpravouochranyspotrebiteľav zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Po podaní odvolania žalovanou, teraz žalobkyňou proti vyššie uvedenému rozsudku, Krajský
súd v Prešove, č.k. 17Co/148/2012-187 zo dňa 4.4.2013, potvrdil rozsudok, okrem výroku o zamietnutí

žaloby čo do zvyšku. V odôvodnení - str. 3, 2. ods., taktiež poukázal na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá musí byť v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS.

23. Tunajším súdom bolo žalovanej, teraz žalobkyni dňa 29.5.2013 zaslané rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove, po tom, čo jej bolo doručené aj rozhodnutie tunajšieho súdu, na jej e-mailovú adresu: W..K. na

jej požiadanie s tým, že táto dňa 3.6.2013 požiadala o informáciu, kedy rozhodnutie vo veci nadobudlo
právoplatnosť. Dňa 7.6.2013 jej na e-mailovú adresu bolo oznámené, že nadobudlo právoplatnosť dňa
5.6.2013 a vykonateľnosť dňa 21.6.2013.

24. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp.zn. XC/XX/XXXX vyplýva, že pod touto sp.zn. sa viedlo
konanie teraz žalovaného proti teraz žalobkyni o zaplatenie sumy 54,78 €, kde tunajší súd rozsudkom

zo dňa 11.6.2013, č.k. XC/XX/XXXX-XX zaviazal teraz žalobkyňu zaplatiť teraz žalovanému sumu 54,78
€ s 9% ročným úrokom z omeškania od 10.11.2009 až do zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2013 v merite veci, mimo trov konania. Krajský súd pri
rozhodovaníotrováchkonaniavuznesení zodňa 30.9.2013,sp.zn.20Co/179/2013,20Co/184/2013-86
zrušil rozsudok výroku súdu o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto svojho rozhodnutia - str. 3, 2. ods., uviedol, že tiež zastáva
názor, že pokiaľ voči spotrebiteľovi boli použité nekalé zmluvné podmienky, predstavuje to dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné žalobcovi (teraz žalovanému) náhradu trov konania nepriznať.

25. V zmysle § 470 ods. 1 až 3, CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli,

sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota
až v tomto neskoršom čase.

26. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

27. V ust. § 400 CSP sa uvádza, že žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

28. Z ust. § 403 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov,
odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo

dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.29. V zmysle § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1, po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak

a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

30. Podľa § § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

31. V ust. § 407 sa uvádza, že rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania
lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

32. V zmysle § 408 CSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie
žaloby na obnovu konania.

33. Z ust. § 414 CSP vyplýva, že ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom,
či obnovu konania povolí alebo zamietne.

34. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyni tá skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú vec,

bola známa už z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.9.2013, č. 20Co/179/2013,
20Co/184/2013-86, kde na str.3 (čl. 87), 2. ods., je uvedené: „odvolací súd tiež zastáva názor, že pokiaľ
voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci boli použité nekalé zmluvné podmienky, predstavuje to dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné navrhovateľovi trovy konania nepriznať.“ Aj z uznesenia
zo dňa 7.2.2014, sp.zn. 4C/16/2013-93 na str. 2, ods. 2, ktoré jej bolo doručené do vlastných rúk dňa

28.2.2014 (čl. 96), vedela, že ide o spotrebiteľskú vec, v ktorej boli použité nekalé zmluvné podmienky.
Koniec koncov, samotná žalobkyňa v podaní zo dňa 9.11.2018 na túto skutočnosť upozornila súd v
predposlednom odseku tohto podania - čl.61. Súd mal za to, že o tomto dôvode obnovy sa dozvedela už
28.2.2014,anieneskôr,akotouvádzavosvojichpodaniachatvrdeniach,doručenýchsúduvpredmetnej
veci.

35. Okrem toho súd poukazuje na to, že po podaní žaloby o obnovu konania, ktorá súdu bola doručená
pri doplnení odvolania, žalobkyňa už nemôže rozširovať dôvody obnovy konania, o ktorých sa
dozvedela po tomto dátume, na ktoré poukazuje aj prostredníctvom svojho zástupcu, a taktiež nemôže
aj predkladať ďalšie dôkazy po tomto dátume. V ust. §407 CSP sa jednoznačne uvádza, že rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania a z ust. §408 CSP vyplýva, že dôvody obnovy možno meniť len počas trvania lehoty na podanie
žaloby na obnovu konania s tým, že v ust. §411 CSP sa uvádza, že súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
obnovy. Na základe vyššie uvedeného, ak by súd akceptoval dôvody žalobkyne, došlo by k porušeniu
v čase podania žaloby platného ust. §228 ods. 2 OSP, teraz §406 CSP, kde sú taxatívne uvádzané, aké

náležitosti musí mať žaloba na obnovu konania. V §230 OSP, teraz §403 CSP, kde sa uvádzajú lehoty
na podanie návrhu, resp. žaloby na obnovu konania, ak by sa pripustilo doplnenie nových dôvodov a
dôkazov, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukazovať, bolo by to v danom prípade proces. porušením
§230 OSP, teraz §403 CSP.

36. Na základe vyššie uvedeného, vychádzajúc, že dokazovaním bolo dokázané, že uplynuli aj lehoty
na podanie predmetnej žaloby na obnovu konania, a to tak 3-mesačná, ako aj 3-ročná, a neboli splnené
podmienkyuvedenévust.§403CSP,aniuvedenév§404CSP(tak,akosúcitovanévyššievodôvodnení
tohto rozhodnutia). Z toho dôvodu súdu nezostávalo iné, iba žalobu žalobkyne na obnovu konania v
predmetnej veci zamietnuť.

37. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Z ust. § 255 ods. 1, CSP vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

39. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania
v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.