Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205562
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812205562.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľa: G. P., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX B. G. XX, proti odporkyni: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX B. G. XX, zastúpenej:
JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom, Advokátska kancelária, Rázusova 111/9, 093 01 Vranov nad
Topľou, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporkyne proti rozsudku

Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/48/2012-290 zo dňa 15.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal, aby súd vyporiadal BSM, ktoré zaniklo rozvodom
manželstva so žalovanou.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že cit.:

„I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania

do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikazuje:

-rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele č. XXX/X, zap. na LV č. XXXX, K.ú. B. G.

teda nehnuteľnosť v hodnote 70.200,00 EUR

- kuchynská linka v hodnote 1.038,00 EUR
- motocykel Z. B. XXX E. A.: B. v hodnote 4.082,00 EUR

teda hnuteľné veci v celkovej hodnote 5.120,00 EUR

do výlučného vlastníctva odporkyne prikazuje:

- mikrovlnná rúra U. v hodnote 44,45 EUR
- chladnička A. v hodnote 226,95 EUR
- digestor U. v hodnote 39,14 EUR
- plynový sporák U. v hodnote 15,34 EUR

- sedacia súprava v hodnote 700,00 EUR
- televízor W. v hodnote 525,69 EUR- televízor E. v hodnote 149,80 EUR
- televízor R. v hodnote 13,10 EUR
- televízor R. v hodnote 13,10 EUR

- domáce kino V. v hodnote 157,64 EUR
- posteľ Q. v hodnote 314,00 EUR
- šatníkové skrine v hodnote 561,00 EUR
- detská izba 2 x v hodnote 638,00 EUR
- automatická práčka U. v hodnote 107,68 EUR

- záhradný nábytok v hodnote 755,00 EUR
- satelitný prijímač v hodnote 17,20 EUR

teda hnuteľné veci v celkovej hodnote 4.278,09 EUR

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý vyplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 412,95 eur a to

do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť zostatok dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2002 uzavretej
s H.. H. Z. v sume 67.561.76 eur.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že cit.“ ako to vyplýva z rozsudku
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 03.07.2009, sp. zn. 5C 119/2008-63, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 15.08.2009, manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené. Mal. deti a to mal. P.
a G. boli zverené do výchovy matke s tým, že otec bol zaviazaný platiť výživné na každé maloleté
dieťa vo výške 100,- eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca. Z výpovedi a vyjadrení účastníkov
konania súd zistil rozsah vecí patriacich do BSM a to tak ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Za trvania manželstva účastníci konania vystavali rodinný dom v obci B. G. zapísaný na LV č. XXX a

nadobudli hnuteľné veci tak, ako sú vyššie uvedené. Po výsluchu účastníkov konania a svedkov v
zmysle citovaných zákonných ustanovení, tak ako je to vyššie uvedené, súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.“
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého cit.:“ rodinný dom prisúdil do
vlastníctva navrhovateľa, keďže mal za preukázané, že, že odporkyňa sa o rodinný dom a jeho údržbu

nestará, neplatila istý čas ani úhrady spojené s bývaním, rodinný dom bol odpojený od elektriny práve
z dôvodu neplatenia poplatkov za elektrinu. Nestarala sa o jeho výstavbu ani údržbu. V súčasnosti
odporkyňa býva pri matke, o ktorú sa stará. Poberá len opatrovateľský príspevok. Je nezamestnaná.
Nespláca ani pôžičku, ktorá bola nepochybne vzatá za účelom výstavby rodinného domu. Pôžičku
spláca navrhovateľ. V konaní odporkyňa nepreukázala, že by rodinný dom bol financovaný z iných

zdrojov ako z toho, čo uviedol navrhovateľ. Aj keď je nesporné, že rodinný dom sa nachádza na
pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporkyne a bolo by preto vhodné, aby sa predišlo ďalším
komplikáciám (ohľadom práva prechodu k domu), aby dom bol prisúdený jej, súd však dospel k záveru,
že odporkyňa by nebola schopná, vzhľadom na zistené jej osobné, majetkové a zárobkové pomery,
vyplatiť navrhovateľa, t.j. vyplatiť mu 1 z hodnoty rodinného domu, ide o sumu 35.100,- eur, čo je

veľmi vysoká suma, na ktorú by mal v tomto prípade zákonný nárok a ani 1 z pôžičky, ktorú hradí
a spláca navrhovateľ. Odporkyňa nepracuje, nemá príjem, poberá len opatrovateľský príspevok 211,-
eur za opatrovanie svojej matky, teraz už len 73,- eur, avšak ten je limitovaný dĺžkou života jej matky.
Taktiež je nanajvýš nepravdepodobné, že by odporkyni nejaký peňažný ústav pri takomto jej príjme
poskytol úver v požadovanej veľmi vysokej výške za účelom vyplatenia navrhovateľa. V súčasnosti v

dome nebýva, a ako bolo preukázané, sa ani o neho nestará, potvrdila to samotná odporkyňa, a to z
dôvodu nedostatku financií. Odporkyňa sa nestará ani o jeho údržbu, v dôsledku čoho dom v súčasnosti
chátra, čo nepochybne vyplýva z fotodokumentácie. Odporkyňa nemá úspory, žiadne nepreukázala.
Súd aj napriek tomu, ju vyzval, aby predložila nejaký úverový prísľub od peňažného ústavu, túto
skutočnosť však súdu v stanovenej lehote a ani do ukončenia dokazovania taktiež nepreukázala. Teda

je nanajvýš nepravdepodobné, že by navrhovateľka bola reálne schopná vyplatiť. Na túto skutočnosť
musel súd prihliadnuť, pretože rozsudok by sa tak stal nevykonateľný. Nesplnením tejto jej povinnosti
odporkyňou by bola exekúcia na jej osobu a majetok, v dôsledku ktorej by o rodinný dom mohla prísť.
Súd mal za to, že je vhodné a spravodlivé prisúdiť rodinný dom do vlastníctva navrhovateľa, ktorý mádostatok finančných prostriedkov, je podnikateľom, má príjem, o dom sa staral a chcel sa starať a navyše
žiadal, aby bol dom prisúdený jemu a taktiež aj spláca pôžičku na jeho výstavbu. Sám žiadal, aby mu
bol prisúdený celý dlh. Bolo by nespravodlivé, aby dom bol prisúdený za takýchto okolností odporkyni.

Navrhovateľ si však bude musieť následne vyriešiť otázku vecného bremena, pretože pozemok, na
ktorom je rodinný dom, je vo vlastníctve odporkyne, tento dostala darom od rodičov a nepatrí do BSM.
Pokiaľsatýkahnuteľnýchvecí,dovlastníctvanavrhovateľaprikázalmotorku,ktorápatrídoBSM,pretože
bola kúpená počas trvania manželstva, vzhľadom na charakter tejto veci, ktorú používal navrhovateľ
a ktorý je aj držiteľom vodičského oprávnenie a nie odporkyňa. Taktiež mu súd prikázal do vlastníctva

kuchynskú linku, ktorá sa nachádza v rodinnom dome, bola robená na mieru je zabudovaná a bolo by
pravdepodobne problematické, aby si ju odporkyňa mohla odniesť. Ostatné hnuteľné veci súd prikázal
do vlastníctva odporkyne, pretože si ich môže fyzicky vziať, odniesť a užívať. Navrhovateľ žiadal, aby
predmetom vyporiadania bola aj pôžička vo výške 3.000.000,-Sk, t.j. 99.581,76 eur, ktorá bola použitá
na výstavbu rodinného domu. Aj keď zmluvu zo dňa 10.01.2002, ktorú navrhovateľ uzavrel s H. H. Z.
manželka navrhovateľa nepodpísala a v zmluve nie je uvedená, je potrebné uviesť, že tento dlh patrí do

BSM a musí a má byť vyporiadaný v rámci BSM ako pasívum, pretože je zrejmé, že za túto pôžičku bol
nadobudnutý, postavený rodinný dom, ktorý preukázateľne do BSM patrí. Aj keď odporkyňa v konaní
pôžičkuspochybnila,nijakýmhodnovernýmspôsobomnepreukázala,žebyrodinnýdombolfinancovaný
z iných zdrojov, iných úverov, či sporenia alebo daru. V konaní bolo preukázané aj výsluchom svedkov H.
H. Z. a jeho matky aj napriek námietkam odporkyne, že pôžička bola navrhovateľovi poskytnutá a táto

ešte nie je v súčasnosti celá vyplatená. Navrhovateľ preukázal, že celkovo bola vrátená suma 32.020,-
eur, dňa 19.01.2012 to bola suma 7.000,- eur, dňa 20.12.2009 suma 20.000,- eur, dňa 18.10.2013 suma
1.720,- eur, dňa 23.01.2014 suma 2.200,- eur a dňa 01.03.2014 suma 1.100,- eur. Neuhradený je tak
zostatok vo výške 67.561,76 eur. Vzhľadom na to, že pôžičku spláca navrhovateľ a sám to chcel, súd ho
zaviazal uhradiť aj zostatok pôžičky vo výške 67.561,76 eur, tak ako to žiadal. Keďže aj napriek tomu, že

okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke, boli v konaní nepochybne preukázané, je otázne, či celá pôžička
bola použitá na výstavbu rodinného domu, tieto skutočnosti ostali sporné a jednoznačne preukázané
neboli. Preto súd mal za to, že dlh z tejto pôžičky použitý na výstavbu rodinného je len vo výške 70.200,-
eur, t.j. v hodnote tejto nehnuteľnosti určenej znaleckým dokazovaním. Z tohto teda vyplýva, že 1 dlhu,
ktorá pripadá na odporkyňu ktorú by mala uhradiť je tak 35.100,- eur. Ak sa odporkyňa podieľa na

aktivitách, musí sa nevyhnutne podieľať aj na úhrade dlhov vzniknutých počas trvania manželstva, ak
z nich bola nadobudnutá vec patriaca do BSM, v danom prípade rodinný dom, čo preukázateľne bol
nadobudnutý, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. Preto je povinná uhradiť 1 z dlhu, čo v danom
prípade je suma 35.100 eur, po zvážení je to menej ako 1 reálneho dlhu z pôžičky, keďže súd z nej
uznal len sumu 70.200,- eur. V danom prípade je povinná uhradiť túto sumu 1 navrhovateľovi, ktorý

bol zaviazaný na úhradu tejto pôžičky v celom rozsahu a to jej zostatku. Navrhovateľ osobne uhradil
aj časť, ktorá bola splatená ( 32.020,- eur ), čo taktiež bolo v konaní preukázané.
Hodnota všetkých vecí patriacich do BSM je 79.598,09 eur, 1 ktorá pripadá na každého z účastníkov,
je tak 39.799,05 eur , t.j. je to suma v akej by mal každý z účastníkov nadobudnúť vecí patriace do
BSM. Keďže je zrejmé, že navrhovateľ nadobudol veci v hodnote 75.320,- eur, t.j. o 35.520,95 eur

viac, je povinný túto sumu vyplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu. Na druhej strane je odporkyňa
povinná uhradiť navrhovateľovi 1 pôžičky v sume 35.100,- eur, časti ktorá na ňu pripadá. Po odrátaní
tejto sumy zo sumy, ktorú má navrhovateľ odporkyni vyplatiť ( 35.520,95 eur ), teda započítaní tejto
sumy, je navrhovateľ povinný vyplatiť navrhovateľke už len sumu 420,95 eur, čo mu súd uložil, tak ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.“

5. Aplikoval ustanovenia § 143, 148 ods. 1, §150 Občianskeho zákonníka.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o ich náhrade
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienanovékonaniearozhodnutie.Vosvojom odvolaníďalej
uviedla, že namieta záver súdu prvej inštancie ohľadom pôžičky, o ktorú opiera svoje silnejšie práva na
rodinný dom žalobca. Naďalej tvrdí, že ako manželka o žiadnej pôžičke nemala vedomosť, domnelého
veriteľa videla prvýkrát počas dokazovania vo veci a naďalej pôžičku spochybňuje z viacerých dôvodov.

Zmluva o pôžičke bola účastníkmi podpísaná dňa 10. 1. 2002 na dobu do 15. 9. 2009. Dňa 10. 10. 2002
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. V tom čase bolo treba dokončiť iba zábradlie na schodisku a na
balkóne, ako aj ukončiť terénne úpravy. So stavbou bolo začaté v roku 1999. Z toho vyplýva, že v roku
2002 bola stavba domu ukončená a nepotrebovali už žiadne peniaze z pôžičky. Je nepravdepodobné,aby rodičia veriteľa tak ako to on uviedol disponovali hotovosťou vo výške 2.500.000 Sk, vychádzajúc z
ich príjmov by museli na takúto sumu sporiť takmer 44 rokov. Ak pripustíme, že suma 3.000.000 Sk bola
poskytovaná na viackrát, potom mal súd zisťovať kedy prvýkrát a kedy naposledy a v akých sumách.

Nemožno uveriť tomu, aby niekto požičiaval inému napríklad sumu 500.000 Sk iba tak bez zmluvy, bez
akéhokoľvek potvrdenia o tom, že dlžník peniaze v hotovosti od veriteľa prevzal a podobne. Súd tento
dôkaz o pôžičke nemal prijať ako hodnoverný na preukázanie financovania stavby, mal ho dôsledne
preveriť aj z toho pohľadu, či sumy poukazované na účet veriteľa sa nevracajú späť na účet dlžníka.
Okrem toho súd nevenoval dostatočnú pozornosť príjmom z podnikania žalobcu za trvania manželstva.

Tiež bolo treba preveriť, akú sumu žalobca zarobil v T., kde pracoval ešte v čase trvania manželstva. Súd
nesprávne posúdil veci, ktoré boli darované iba odporkyni. Nezáleží na tom, že peniaze, ktoré poskytla
matka odporkyne sa napokon dostali do dispozície navrhovateľa, keď on s tým bol uzrozumený a spolu
ešte ako manželia boli určitú vec kúpiť. Vždy išlo o dar matky pre jej dcéru. Takto nadobudnutá spálňa
nepatrí do BSM, lebo nebola nadobudnutá zo spoločných prostriedkov.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu podľa obsahu vyjadrenia navrhol rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.

1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na potvrdenie
a ani na zmenu napadnutého rozsudku (§ 389 CSP).

10. Rozhodnutie súdu vo vzťahu k zohľadneniu pôžičky navrhovateľa bez súhlasu žalovanej a použití
peňažných prostriedkov z nej na stavbu rodinného domu v rámci tzv. širšieho vyporiadania je predčasné
a založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu. Taktiež jeho úvahy vedúce k záveru o zahrnutí
hnuteľných vecí - práčky a spálne do masy BSM nekorešpondujú so zisteným skutkovým stavom a
jeho úvahy o dôvodnosti prikázania rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobcu sú nedostatočne

odôvodnené a javia sa byť v rozpore so zásadou zohľadnenia účelného využitia veci.

11. Žalovaná v konaní tvrdí, že pôžička zo dňa 10.1.2002, na základe ktorej si žalobca požičal
3.000.000 Sk na financovanie výstavby rodinného domu, a ktorú súd zohľadnil pri vyporiadaní BSM,
je nehodnoverná. Súd nebral do úvahy situáciu stavby, reálnu potrebu financovania stavby v čase

poskytnutia pôžičky, nezohľadnil finančnú situáciu veriteľa ako aj finančnú situáciu navrhovateľa, ktorý
za trvania manželstva dosahoval príjmy z podnikania a práce v zahraničí.

12. Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad
uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke a takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci,

t.j. bola za ne získaná určitá hodnota, patrí aj táto hodnota do BSM za splnenia ostatných podmienok
uvedených v § 143 OZ. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už
ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade ak zmluva o
pôžičke nebola platne uzavretá), a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa
prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. (rozsudok NS ČSSR, 28.11.1969, sp.zn. 8c

36/1969, R 57/1970). Pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že majetok nadobudnutý a záväzky
vzniknuté počas trvania manželstva predstavujú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 143
OZ). Na účastníkovi, ktorý tvrdí, že určitá vec je predmetom BSM, leží dôkazné bremeno, že vec bola
nadobudnutá počas trvania manželstva; pokiaľ sa toto nadobudnutie veci preukáže a druhý z manželov
tvrdí skutočnosti, ktoré vec zo spoločného majetku vylučujú, bude na ňom dôkazné bremeno ohľadom

týchto skutočností . (viď rozsudok NS ČR z 19.9.2005, sp. zn. 22 Cdo 2615/2004).

13. Všeobecne platí, že dôkazné bremeno na preukázanie určitých skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o
toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená

dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii všetky potrebné informácie o
skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, avšak protistrana má tieto informácie k dispozícii.
Ak potom strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň oporné body skutkového stavu, a
zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje vysvetľovacia povinnosť protistrany;nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá
vysvetľovaciu povinnosť nesplnila (rozsudok NS ČR z 16. 12. 2011, sp. zn. 22 Cdo 883/2010).

14. Ďalšou odvolacou námietkou je namietanie nesprávneho právneho názoru súdu pri jeho závere o
prikázaní rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobcu a nerešpektovanie zásady superficies solo
cedit, ktorá hoci nie je v našom právnom poriadku záväzná, mala byť pri rozhodovaní súdu zohľadnená
skutočnosť, že žalovaná je vlastníčkou pozemkov, na ktorých je dom postavený.

15. V konaní o vyporiadanie BSM je na úvahe súdu, ktorému z manželov vec prikáže do výlučného
vlastníctva. Táto úvaha súdu musí byť náležite odôvodnená. Pri vyporiadaní BSM môže súd prikázať
vec jednému z manželov, výnimočne môže byť BSM vyporiadané tak, že nehnuteľnosť súd prikáže
do podielového spoluvlastníctva rozvedených manželov. Pri vyporiadaní BSM neprichádza do úvahy
nariadenie predaja veci, ktorú žiadny z manželov nechce do svojho vlastníctva, ako je tomu v prípade
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (porovnaj napr. C 496 a C 3096 Souboru civilních

rozhodnutí NS ČR , C. H. Beck). Rozhodnutie súdu o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
navrhovateľa je v rozpore so skutkovými zisteniami, že v predmetnej nehnuteľnosti býva žalovaná
(čl. 49, čl. 263 spisu). Za tejto situácie sa javí byť prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
navrhovateľaakoneúčelnéatoajsprihliadnutímnaskutočnosť,žepozemky,naktorýchjenehnuteľnosť
postavená sú vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Platí zásada, že rozhodnutie súdu by nemalo byť

príčinou pre vznik ďalších sporov medzi stranami, ale naopak, malo by sa im predchádzať.

16. Ako to vyplýva z obsahu odvolacích námietok, odporkyňa namieta zahrnutie vecí darovaných jej
matkou do masy BSM (práčka, spálňa). Záver súdu o zahrnutí týchto hnuteľných vecí do masy BSM
z dôvodu, že boli kúpené vo vyššej hodnote samotnými účastníkmi konania, pričom matka odporkyne

na ne len finančne prispela, a preto majú patriť do BSM, je v rozpore s výpoveďou svedkyne (č.l. 57
spisu), ktorá uviedla, že na kúpu týchto vecí poskytla peňažné prostriedky. Prítomní účastníci konania
tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nerozporovali.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a vzhľadom ku skutočnosti, že súd prvej inštancie prijal právny

záver na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu bolo dôvodné zrušiť napadnutý rozsudok
a vrátiť ho súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389, ods. 1 písm. c/ CSP).

18. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie za účelom preukázania nie len samotnej
existencie pôžičky, ale je potrebné bez pochybností preukázať, že jej poskytnutie bolo nevyhnutné a

finančné prostriedky boli v celom rozsahu , resp. v rozsahu hodnoty rodinného domu podľa znaleckého
posudku vynaložené na výstavbu spoločnej veci - rodinného domu. Teda je potrebné zistiť aj to, ktoré
konkrétne stavebné práce, kedy, v akej výške a kým sa z poskytnutej pôžičky realizovali. V tejto súvislosti
odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že podľa čl. IV zmluvy o pôžičke mali byť peňažné
prostriedky poskytnuté dňom podpisu zmluvy dňa 10.1.2002, pričom výstavba domu bola realizovaná

v období rokov 2000-2002 (čl. 262 spisu, výpoveď navrhovateľa). Tiež bude potrebné odstrániť rozpor
znenia Zmluvy o pôžičke s obsahom výpovede svedka H. Z. (čl. 276 spisu), ktorý pôžičku poskytol s
poukazom na čas poskytnutia pôžičky a dohody o termíne vrátenia pôžičky. Zároveň súd prvej inštancie
sa bude zaoberať osudom splátok realizovaných navrhovateľom v prospech H. Z. v súlade s námietkami
uvedenými v odvolaní ( či sumy poukazované na účet veriteľa sa nevracajú späť na účet dlžníka (č.l.

300 spisu)). Len v prípade, ak sa nepochybne preukáže reálne odovzdanie peňažných prostriedkov
navrhovateľovi zo strany H.. H. Z., ich použitie v celom rozsahu na spoločnú vec a nevyhnutnosť takejto
pôžičky vzhľadom na finančnú situáciu navrhovateľa (pričom dôkazné bremeno na preukázanie týchto
skutočností zaťažuje navrhovateľa), bude možné prijať záver, že ide o záväzok v súvislosti s majetkom
v BSM, ktorý je možné vyporiadať. Súd sa vysporiada aj s námietkami týkajúcimi sa zahrnutia práčky a

spálnedomasyBSM,ktorýchkúpufinancovalamatkaodporkynevúmysleichdarovaťodporkyni,pričom
proti jej tvrdeniu, že predmetné veci financovala v celom rozsahu neboli vznesené žiadne námietky.
Súd po doplnení dokazovania v zmysle záväzných pokynov odvolacieho súdu na zistený skutkový stav
aplikuje právny záver s konkretizáciou právnej normy, podľa ktorej nárok posúdi. Svoju úvahu, ktorou
sa bude riadiť pri zvolenom zákonnom spôsobe vyporiadania nehnuteľnosti náležite odôvodní. Jeho

rozhodnutie musí zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd podľa § 396, ods. 3 CSP.20. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).