Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/262/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107233488
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7107233488.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci navrhovateľov: X./. H. L., V..:

XX.XX.XXXX, P. Q., C. R. XX, X./. Q. T., V..: XX.XX.XXXX, P. Q.S., C. A. X, X./. R. Č., V..: XX.XX.XXXX,
P. Q., C. M. X, X./. N. R., V..: XX.XX.XXXX, P. Q. C. Q. XX, X./. D. Z., V..: XX.XX.XXXX, P. Q., C. T.Í.
XX, X./. N. R., V..: XX.XX.XXXX, P. Q., C. B. XX, všetci právne zastúpení advokátom JUDr. Štefanom
Kseňákom, Košice, Park Angelinum 4 proti odporcovi : R.. D. E., V..: XX.XX.XXXX, P. Q., C. E. X,
právne zastúpená advokátom JUDr. Radomírom Jakabom, PhD. v konaní o určenie neplatnosti listiny
o vydedení zo závetom zo dňa 29.11.2006 a že dôvody vydedenia nie sú vo vzťahu k žalobcom v 1.-6.
rade dané takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že listina o vydedení so závetom poručiteľa L. H., V..: XX.X.XXXX, O. XX.XX.XXXX, V. P.
E. Č. X, spísané dňa 29.11.2006 sú neplatné.
II. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľkám trovy konania vo výške 3 743,72 Eur pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 3 464,14 Eur, tieto na účet právneho zástupcu navrhovateľov a z
iných trov vo výške 279,58 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. O trovách štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 18.12.2007, ktorý bol súdu doručený dňa 19.12.2007 sa navrhovatelia : H. L., Q.
T., R. Č. D. I. R. domáhali proti odporkyni určenia neplatnosti listiny o vydedení so závetom zo dňa

29.11.2006 a že dôvody vydedenia nie sú vo vzťahu k žalobkyniam v 1.-4.rade dané. Svoj návrh
odôvodnili tým, že uznesením Okresného súdu Košice I číslo konania 36D/128/2007 - 65 zo dňa
13.11.2007, ktoré bolo vydané v dedičskej veci poručiteľa L. H. V..: XX.XX.XXXX, I. Č. XXXXXX/XXX,
Q. O. E. XX.XX.XXXX V. P. E. Č. X, Q., Okresný súd Košice I uložil dcéram poručiteľa I. R., Q. T.,
H. L. D. R. Č., aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podali žalobu na Okresný
súd Košice I o určenie neplatnosti vydeďovacej listiny so závetom zo dňa 29.11.2006 a o určenie
neplatnosti dôvodov vydedenia obsiahnutých v tejto vydeďovacej listine, a aby súčasne o podaní žaloby

podali správu súdu, ktorý vedie konanie o dedičstve. Navrhovateľky ďalej uviedli, že závetom ustanovil
poručiteľ ako univerzálneho dediča svoju dcéru D. E., I.. H. a listinou o vydedení vydedil žalobkyne
v 1.,2.,3. a 4.rade a uviedol, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov žalobkýň v 1.a vo
4.rade. Navrhovateľky majú aj za to, že listina o vydedení so závetom je absolútne neplatná a to z
toho dôvodu, že táto nespĺňa zákonom stanovené požiadavky, nespĺňa náležitosti § 476 b, zákona číslo
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Na listine o vydedení so závetom sú
uvedení dvaja svedkovia a to R.. Y. X., P. Y., Y. XX D. Q. R., P. E. Č. X, Q.. Ako vyplýva z listiny o

vydedení so závetom táto mala byť podpísaná 29.11.2006. Poručiteľ ju podľa osvedčovacej knihy pod
poradovým číslom 5080/06 podpísal pred orgánom Mestskej časti Košice - Dargovských hrdinov, ktorý
vedie matriku, avšak svedkyňa vydedenia a závetu Q. R. podpísala listinu o vydedení so závetom o
3 dni neskôr, a to 01.12.2006. Toto potvrdenie sa dá podľa navrhovateliek preukázať osvedčovacouknihou, poradové číslo 5115/06, knihu vedie Mestská časť Košice - Dargovských hrdinov. Ďalší svedok
vydedenia R.. Y. X. uznal podpis za vlastný dňa 30.11.2006 u notára JUDr. Svena Vargovčíka. Pokiaľ by
obaja svedkovia boli prítomní vydedenia a ustanovenia odporkyne ako univerzálnej dedičky, podpísali

by a overili svoje podpisy súčasne s poručiteľom v prípade Q. R. je jednoznačné, že predmetnú listinu
podpísala o tri dni neskôr. Podľa navrhovateliek poručiteľ v čase spísania tejto listiny konal v duševnej
poruche, pretože nebol spôsobilý posúdiť následky svojho konania a v tom čase nebol ani spôsobilý
uvedomiť si obsah predmetnej listiny. Z prepúšťacej správy zo dňa 22.05.2006 vyplýva, že poručiteľ bol
konziliárne vyšetrený aj psychiatrom, ktorý hodnotil, že stav poručiteľa je dementný. Poukázal i na to, že

zdravotný stav poručiteľa sa od 22.05.2006 zhoršoval, poručiteľ sa viackrát stratil, následne boli dcéra
poručiteľa kontaktované poriadkovým zborom - Mestskou políciou, aby si po neho prišli, viackrát sa
stalo, že odchádzal z domu v pyžame, nasadol na električku alebo autobus a cestoval nevedno kam. V
poslednomčasenespoznávalanisvojedcéry,spočiatkusiichplietol,neskôrčastonevedel,žesúto jeho
dcéry v dôsledku zhoršovania zdravotného stavu musel byť poručiteľ dňa 02.12.2006 hospitalizovaný
na doliečenie. Navrhovateľky ďalej uviedli, že majú za to, že nenastali ani dôvody vydedenia podľa §

469 a odsek 1 Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia, ktoré sú uvedené vo vydeďovacej listine
zo dňa 29.11.2006 nezodpovedajú skutočnému stavu, nie je pravdou, že by navrhovateľky v 1.,2.,3.a
4.rade v rozpore s dobrými mravmi neposkytli poručiteľovi potrebnú pomoc. Na základe toho žiadali, aby
súd rozhodol tak, že súd určuje, že listina o vydedení so závetom poručiteľa L. H., V..: XX.XX.XXXX, O.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. Č. X, spísané dňa 29.11.2006 sú neplatné a zaviazal odporkyňu na

náhradu trov konania. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že listina o vydedení poručiteľa je platná, tak
žiadali,abysúdrozhodoltak,žedôvodyvydedeniauvedenévlistineovydedenísozávetomporučiteľaL.
H., V..: XX.XX.XXXX, zomrelého dňa 15.03.2007 naposledy bytom E. Č. X, Q., spísané dňa 29.11.2006
nie sú vo vzťahu k navrhovateľkám dané a odporkyňa je povinná zaplatiť náhradu trov konania.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 04.06.2008 (č.l
25 - 28 spisu) uviedla, že pre formálne podmienky alografného závetu nie je v § 476b Občianskeho
zákonníka stanovené, že prítomní svedkovia musia závet podpísať bezprostredne po výslovnom
prejavení poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Rovnako podľa odporkyne môže nastať
situácia, že síce dátumy podpisov poručiteľov a svedka budú osvedčené s rovnakým dátumom alebo

napríklad v priebehu niekoľkých hodín. Pre platnosť závetu nenapísaného vlastnou rukou poručiteľa
preto zákon vyžaduje prítomnosť dvoch svedkov, ktorí budú účastní výslovného prejavu poručiteľa, že
listina obsahuje jeho poslednú vôľu a rovnako musia byť svedkovia prítomní v čase podpisu takéhoto
závetu, resp. listiny o vydedení, zákon nestanovuje kedy svedkovia závet podpíšu aj keď by bolo
logickým, aby tak urobili bezprostredne po podpise poručiteľa. Pokiaľ navrhovateľky tvrdia, že poručiteľ

v čase spísania poslednej vôle nebol pre duševnú poruchu spôsobilý na právne úkony a nemohol teda
platne prejaviť svoju poslednú vôľu. Nie je pravda, že jeho stav sa progresívne zhoršoval a že v čase
spísania poslednej vôle nebol spôsobilý si uvedomiť obsah predmetných listín. Odporkyňa uviedla, že
poručiteľ v čase spísania svojej poslednej vôle bol pri plnom vedomí a skutočnosť vydedenia sestier
si plno uvedomoval a pristúpil k nemu po citlivom uvážení. Poukázala na to, že neexistovalo žiadane

právoplatné uznesenie súdu, ktorým by poručiteľ bol obmedzený alebo pozbavený spôsobilosti na
právne úkony a teda existuje nevyvrátiteľná domnienka, že bol spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu a teda aj ním prejavená posledná vôľa je platná. Odporkyňa poukázala na to, že vzťahy
medzi poručiteľom a navrhovateľkami neboli nikdy ideálne ale od určitého momentu sa začali rapídne
zhoršovať a zlomovým okamihom bolo úmrtie poručiteľovej manželky. Na základe uvedeného preto

požiadala aby súd žalobu zamietol.

Vpriebehukonaniazomrelanavrhovateľkav3.rade-I.R.,atodňa20.07.2010.Zosvedčeniaodedičstve
notára Mgr. Vojtecha Kavečanského, spisová značka 24D/314/2010 Dnot 126/2010 bolo zistené, že
dedičmiponebohejnavrhovateľkesúN.R.,V..:XX.XX.XXXX,Q.,C.Q.XXX/XX,D.Z.,V..:XX.XX.XXXX,

P. Q., T. XXXX/XX D. N. R., V..: XX.XX.XXXX, B. XXX/XX Q..

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21.12.2011 číslo konania 34C/262/2007 - 178 súd na základe
žiadosti terajších navrhovateľov o zmenu žaloby z dôvodu úmrtia žalobkyne I. R., ktorí podaním zo dňa
12.04.2011 požiadali o zmenu žaloby tak, aby sa petit žaloby týkal aj dedičov po nebohej navrhovateľke,

pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, ako to navrhli žalobcovia v 1-6.rade v tomto podaní, teda
tak, že : „ Súd určuje, že listina o vydedení so závetom poručiteľa L. H., V..: XX.XX.XXXX, zomrelého
XX.XX.XXXX naposledy bytom E. Č. X, spísané dňa 29.11.2006 sú neplatné a zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobkyni v 1.rade, žalobkyni v 2.rade, žalobkyni v 3.rade, žalobcovi vo 4.rade, žalobkyni v5.rade a žalobcovi v 6.rade na náhradu trov konania a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že listina o vydedení so závetom poručiteľa L. H.,
V..: XX.XX.XXXX, zo dňa 29.11.2006 je platná, žalobcovia v 1.-6.rade žiadajú, aby súd rozhodol tak,

že súd určuje, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení so závetom poručiteľa L. H., nar.:
XX.XX.XXXX, O. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. Č. X, spísaných dňa 29.11.2006 nie sú vo vzťahu
k žalobcom v 1.,2.,3.,4.,5.a 6.rade dané a žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1.rade, žalobkyni
v 2.rade, žalobkyni v 3.rade, žalobcovi vo 4.rade, žalobkyni v 5.rade a žalobcovi v 6.rade náhradu trov
konania a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, pripojeným dedičským spisom 36D/128/2007, výsluchom
účastníkov a svedkov, znaleckým posudkom a výsluchom znalca.

Účastníci konania v zásade po celé konanie zotrvali na svojej skutkovej ako aj právnej argumentácii.

Navrhovateľka v 1.rade pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 15.06.2009 uviedla, že po smrti matky v
roku 2002 nastali konflikty medzi navrhovateľmi a odporkyňou. Pokiaľ ide o vzťah s poručiteľom uviedla,
že tento ju mal rád, že k nemu chodili asi 1 x do mesiaca, bol problém sa k nemu dostať, chodili aj ostatné
navrhovateľky, túto skutočnosť podľa nej preukazujú aj fotografie doložené do spisu, ktoré sú z obdobia

po smrti matky. Poručiteľ bol mobilný, často chodieval po meste, niekedy zašiel za ňou do práce alebo
za ostatnými navrhovateľkami. Asi rok pred smrťou sa u neho objavili také stavy, že utekal z domu, aj
to že stratil kľúče od bytu alebo ho okradli Rómovia a vynášali mu veci z bytu. V máji 2006 bol poručiteľ
už vo veľmi zlom zdravotnom stave, preto ho navrhovateľky dali do nemocnice. Uviedla, že odporkyňa k
nemu chodila variť, avšak poručiteľ sa jej bál, nakoľko bola k nemu bezcitná. Poručiteľ podľa jej udania

nikdy nespomínal nič o vydedení navrhovateliek a ich potomkov. Svedkov, ktorí sú uvedení v listine o
vydedení a v záveti nepozná.

Navrhovateľka v 2.rade pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 15.06.2009 uviedla, že chodila za
poručiteľom, ktorý bol jej otcom do bytu skoro každý deň, bola s ním aj u jeho lekára, ktorý je uvedený

v predmetnej listine o vydedení ako svedok, takisto mu chodila aj variť. Poručiteľ sa jej sťažoval že
nemá peniaze, pretože dôchodok mu brala odporkyňa. Poručiteľ podľa nej nikdy nespomínal, že by chcel
nechať celý svoj majetok pre prípad smrti pre odporkyňu. Tento mal dobrý vzťah aj s jej manželom. Kľúče
od bytu mala len odporkyňa a keď išla k otcovi, vchodové dvere jej otvárali susedia a dvere od bytu otec.

Pôvodná navrhovateľka v 3. rade pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 30.09.2009 uviedla,
že otca navštevovala sporadicky, chodila k nemu posedieť, podebatovať, doniesla mu koláče, ktoré mal
rád, kľúče od bytu nemala a medzi sestrami nebola dohoda o tom, kto sa bude o otca starať. Keď
prišla k otcovi do bytu videla, že je tam dlhodobý neporiadok. Niekedy sa stávalo, že keď došla k otcovi
tento s ňou nekomunikoval, ba dokonca naposledy keď u neho bola spolu s manželom, tak ju z bytu

vyhodil. O vydedení poručiteľ nikdy nehovoril. Pokiaľ ide o svedkov uvedených na listine o vydedení,
týchto nepozná.

Navrhovateľka vo 4. rade pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 30.09.2009 uviedla, že poručiteľa
navštevovala asi 1 až 2 krát do týždňa, aj mu telefonovala a jej deti takisto navštevovali poručiteľa. O

otca sa starala po zdravotnej stránke, merala mu tlak, sledovala jeho zdravotný stav, chodila s ním k
lekárom. Chodila k otcovi do bytu, umývala okná, bola mu aj napiecť, nosila mu jedlo, v byte však mal
špinu a chlad. Ak sa chcela dostať ku otcovi tak musela kontaktovať odporkyňu. Ku koncu života bol
poručiteľ dezorientovaný. O záveti a vydedení poručiteľ nikdy nehovoril. Uviedla, že odporkyňa vedela
s poručiteľom manipulovať, ba dokonca poručiteľ raz povedal jej manželovi, že ho odporkyňa bije.

Odporkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 30.09.2009 uviedla, že po smrti matky sa snažila,
aby poručiteľ žil zmysluplne. Spolu s manželom zdieľali jeho problémy, každé ráno spolu raňajkovali,
počas dňa na poručiteľa dával pozor jej manžel, navaril mu. Poprela tvrdenia o tom, že by otca bila.
Uviedla, že otec nebol manipulovateľný, bol však rozhodný a svojrázny a vie o tom, že vyhadzoval

navrhovateľky z bytu a nenávistne sa správal voči navrhovateľke v 3. rade ( pôvodná navrhovateľka ).
Uviedla, že v auguste 2006 jej otec povedal, že bol za právnikom sa radiť, lebo chce vydediť
navrhovateľky, na čo mu ona povedala, že nech to nerobí. V deň keď spísal závet, zavolal poručiteľ R..
X., pretože chcel aby práve tento lekár bol svedkom závetu a takisto chcel , aby ďalším svedkom závetubola suseda R., po ktorú išiel jej manžel. Ona spolu s manželom boli prítomní, keď závet podpísal otec aj
svedkovia závetu, pričom všetky tieto osoby - teda jej otec a svedkovia závetu sa podpísali naraz. Závet
bol spísaný právnikom otca dopredu v auguste 2006 a až neskôr bol daný na podpis. Podľa odporkyne

svedkovia sa dozvedeli o tom, že budú svedkami na závete v deň, keď ho mali podpísať. Závet spolu s
listinou o vydedení podľa tvrdenia odporkyne bol podpísaný v byte jej otca a bolo to ráno okolo 8.00 hod
s tým, že nevedela uviesť, kedy bola s otcom na matrike. Pokiaľ ide o svedka R.. Y. X., tento prišiel do
bytu otca, vyšetril ho, napísal odporúčaciu správu do nemocnice, rozprával sa s otcom a otec ho vtedy
poprosil, či nebude svedkom závetu, pričom R.. X. potvrdil, že áno, ešte sa chvíľu zdržal a povedal, že

príde svoj podpis overiť neskôr, lebo má objednaných ešte nejakých pacientov. Svedkyňa R. prišla do
bytu po tom, čo bol v byte už R.. X..

Listom zo dňa 06.05.2006 ( čl.99 ) vyzvala odporkyňa navrhovateľky na riešenie vzniknutej situácie
dotýkajúcej sa poručiteľa. Z obsahu listu je zrejmé, že žiada navrhovateľky o dohodu pri ďalšom postupe
pri riešení starostlivosti o otca, nakoľko tento nie je schopný dlhšiu dobu rozlíšiť reálny život a problémy,

ktoré so sebou život prináša a objavujú sa u neho príznaky Alzheimerovej choroby a stareckej demencie.

Z podania zo dňa 05.10.2009 podpísaného advokátom JUDr. J. H. bolo zistené, že niekedy v mesiaci
august 2006 došla do jeho kancelárie pani D. E. s poručiteľom vo veci porady s jej dedkom - pánom L.
H. s tým, že JUDr. H. ostal v kancelárii s L. H. sám a následne po tom, čo mu pán H. ozrejmil, s čím chce

poradiť mu JUDr. H. vysvetlil, aký radikálny zásah do práv dedičov ide, čo je to testament, čo je listina
o vydedení a ďalšie právne veci dotýkajúce sa prevodu majetku na dedičov za života poručiteľa. Asi v
polovici novembra 2006 mu telefonovala pani D. E. s tým, že ho požiadala o prípravu listiny o vydedení
pretože dedko to takto chce urobiť, on pripravil koncept tejto listiny a spolu s komentárom ako sa to má
urobiť, koľko svedkov je potrebných to poslal pani E. na doplnenie.

Svedok R.. Y. X. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 29.03.2010 uviedol, že poručiteľ - L. H. bol
jeho pacientom a prevzal ho po niektorom z lekárov ktorý ordinovali na Poliklinike Staré Mesto, poznal
jeho zdravotný stav. Pokiaľ ide o to, že bol svedkom na listine o vydedení a závete, uviedol, že pri
jednej z návštev v byte nebohého poručiteľa bol požiadaný odporkyňou, aby bol svedkom teda, aby

podpísal nejakú listinu ako svedok, pričom tam bola aj suseda pána H.. V čase podpisu listiny bol
poručiteľ orientovaný v priestore a čase a nebadal u neho známky zmenšenej príčetnosti, pretože vedel
o liekoch ktoré bral, pričom tieto lieky nemali vplyv na jeho psychiku. Svedok uviedol, že znenie listiny,
ktorú podpisoval bolo vopred pripravené a s jej obsahom sa oboznámil tak, že si ju prečítal. O vydedení
navrhovateliek rozprával už predtým viackrát s poručiteľom. Svedok uviedol, že k tejto udalosti došlo

v poobedňajších hodinách a že nevie o žiadnom overovaní svojho podpisu, pričom potvrdil, že podpis,
ktorý sa nachádza na predmetnej listine je jeho. O tejto skutočnosti, že v deň keď mal poručiteľ podpísať
listinu bol tento hospitalizovaný nevie, no nevylúčil to, že v zdravotnej dokumentácii, ktorá sa nachádza
v archíve je nejaký dokument o jeho hospitalizácii.

Svedkyňa Q. R. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 29.03.2010 uviedla, že navrhovateľky nepozná,
okrem navrhovateľky v 2.rade, z toho dôvodu, že ju videla chodiť k rodičom na E. X, Q.. Uviedla, že
nebohý L. H. žil sám, videla chodiť odporkyňu k nemu do bytu. Nevedela o tom, že má ešte iné dcéry.
Nebohý L. H. prišiel raz za ňou do bytu, že si potrebuje dať veci do poriadku a chcel, aby mi niečo
podpísala, teda testament, pričom to nebolo v ten istý deň, keď listinu skutočne podpísala, bolo to

dávnejšie predtým, nevie si presne spomenúť na časovú súvislosť. V ten deň keď prišla podpisovať
listinu, zazvonil u nej nebohý L. H. a žiadal ju, aby prišla k nemu do bytu túto listinu podpísať. V
byte bol okrem nebohého aj R.. X., odporkyňa a nejaká pani, ktorú nepozná a pamätá si, že niekto z
prítomných tam prečítal obsah listiny a ona ju následne podpísala. Čudovala, či to bude platné, keď
nemala občiansky preukaz. Následne bola overiť svoj podpis na matrike na Miestnom úrade Mestskej

časti Košice - Dargovských hrdinov. O skutočnosti, koľko mal poručiteľ detí sa dozvedela až po smrti
L. H.. Pokiaľ ide o čas, kedy listinu podpísala, uviedla, že to bolo poobede alebo podvečer a na druhý
deň bola overiť svoj podpis. Potvrdila, že podpis na predmetnej listine je jej. Nevedela sa však vyjadriť
k tomu, kto mal listinu, ktorú podpisovala so sebou na matrike.

Svedkyňa P. J., suseda odporkyne a nebohého poručiteľa pri svojom výsluchu dňa 16.06.2010 uviedla,
že nebohý pri vzájomných rozhovoroch hovoril, že zabúda, spomenul, že má veľmi rád odporkyňu,
navrhovateľky nikdy nevidela v spoločnosti nebohého L. H. a ani jej pri vzájomných rozhovoroch
nespomínal, že by mal iné deti.Svedok Y.. D. T. pri výsluchu dňa 16.06.2010 uviedol, že pozná odporkyňu a poznal aj nebohého
poručiteľa L. H.. Nikdy mu poručiteľ nespomínal, koľko mal detí, a takisto nevedel vôbec o tom, že

poručiteľ mal aj iné deti okrem odporkyne. Raz videl navrhovateľku v 2.rade, ktorej sprístupnil vchod
do obytného domu. Svedok uviedol, že nebohý poručiteľ chodil medzi ľudí, bol komunikatívny a veselý,
nikdy nespomínal, že by chcel niekoho vydediť.

Svedkyňa J. R. pri svojom výsluchu dňa 16.06.2010 uviedla, že je priateľkou navrhovateľky vo 4. rade,

uviedla, že nebohý mal s touto navrhovateľkou pekný vzťah, zvykol k nej chodiť na návštevy, posedel
u nej rád, niekoľkokrát ho aj stretla na návšteve u navrhovateľky. Pokiaľ bol chorý, už k navrhovateľke
nechodieval, avšak táto mala prehľad o jeho zdravotnom stave.

Svedkyňa R. V. pri svojom výsluchu dňa 16.06.2010 uviedla, že je priateľkou navrhovateľky vo 4. rade,
pozná aj ostatné navrhovateľky, stretávala sa aj s nebohým L. H. a to v byte u navrhovateľky vo 4.rade

ako aj na záhradke, pretože táto má svoju záhradku na K. E. L. Q.. Uviedla, že nebohý sa nikdy
nesťažoval na to, aby sa o neho navrhovateľky nestarali a ani jej nikdy nepovedal, že by chcel vydediť
niektorú zo svojich dcér.

Svedkyňa P.. R. R. pri výsluchu dňa 28.03.2011 uviedla, že býva v tom istom obytnom dome ako

odporkyňa a nebohý poručiteľ, avšak nevie o žiadnych osobných a rodinných pomeroch nebohého, ich
kontakt sa obmedzoval len na pozdrav a na základné frázy. Nevie o tom, koľko mal detí ani o tom ako
žil a či mu niektoré u dcér alebo niektoré z detí pomáhalo.

Svedkyňa R.. D. E., dcéra odporkyne pri výsluchu dňa 28.03.2011 uviedla, že po smrti babky bývala s

dedom asi 4 až 5 mesiacov, lebo nechcel byť sám, o deda sa starala jej mama a otec, chodili k nemu
do bytu alebo on k nim, niekedy dedo chcel aby ho odviezla k jeho dcéram - navrhovateľkám, čo aj
urobila, navrhovateľky k nemu chodili veľmi málo. Nevie o tom, aby sa o neho starali, aby mu varili,
upratovali, prípadne žehlili, mama aj vyzývala navrhovateľky aby sa starali o nebohého deda, avšak oni
jej odpovedali v tom zmysle, že nakoľko odporkyňa býva blízko deda, nech sa o neho stará. Č sa týka

závete, v citovom rozpoložení jej raz povedal, že vydedí navrhovateľky, že sa tak rozhodol a čo sa týka
zdravotného stavu nikdy nezažila, aby mal nebohý nejaké výpadky pamäte. Uviedla, že ona odviezla
deda do advokátskej kancelárie JUDr. J., avšak pri rokovaní advokáta s dedom nebola prítomná.

Svedkyňa R. Q. pri výsluchu dňa 28.03.2011 uviedla, že navrhovateľka v 1 rade je jej suseda, často

ju navštevuje, je priateľkou jej syna, u navrhovateľky sa stretávala aj s pánom H., mala k nemu dobrý
vzťah. Nebohý L. H. často navštevoval navrhovateľku a ich vzťah bol blízky. Pri rozhovoroch s ňou sa
jej nikdy nesťažoval na to, aby sa o neho ostatné dcéry nestarali.

Svedkyňa R.. R. E. pri výsluchu dňa 28.03.2011 uviedla, že je dcérou odporkyne, dokiaľ žila babka,

sviatky trávili spoločne, po jej smrti vzťahy medzi jej mamou a tetami ochladli. Starostlivosť o deda
zabezpečovala jej mama. Uviedla, že navrhovateľky sami od seba nechodili k dedovi a čo sa týka závetu
dedo iba raz pred ňou spomenul, že chce urobiť poriadok pre prípad smrti. Medzi navrhovateľkami a
odporkyňou nebola dohoda o tom, kto sa bude o deda starať.

Svedok Y. L. pri výsluchu dňa 16.02.2012 uviedol, že je synom navrhovateľky v 1.rade, s nebohým
dedom mal veľmi dobrý vzťah a po smrti babky k nim dedo často chodil, niekedy bol v zlom stave,
mama mu dala najesť, stalo sa že prišiel aj v papučiach, po smrti babky sa opustil, stávalo sa že si mýlil
jeho s bratom ako aj svoje vlastné dcéry. Vie o tom, že mama chodila do bytu deda spolu s ostatnými
navrhovateľkami ale ako to prebiehalo, uviesť nevedel.

Svedok R. E., manžel odporkyne pri výsluchu dňa 16.02.2012 uviedol, že od roku 2003 robil spoločníka
svokrovi, teda nebohému poručiteľovi, nakoľko bol na invalidnom dôchodku a manželka si plnila
pracovné povinnosti, robil mu spoločníka. Uviedol, že o nebohého sa starala manželka, a on s ním aj s
manželkou chodili na prehliadky. Podľa neho bol dedo pri plnom psychickom zdraví. Uviedol, že svokor

bol už od augusta 2006 presvedčený že vydedí svoje ďalšie 4 dcéry, k čomu ho primäla udalosť ktorá
sa stala v lete 2006, kedy svokor chcel ísť na záhradu a dcéry ho odmietli sprevádzať, preto s ním išiel
on spolu s manželkou, avšak keď prišli k záhrade zistili, že na bráničke je vymenený kľúč a teda svokor
nevedel otvoriť bráničku. Preto svokor požiadal jeho dcéru o stretnutie s právnikom. Uviedol, že dňa26.11.2009 prišiel poobede R.. X., ktorý sa rozprával so svokrom a s pani R., keďže svokor chcel aby
zavolal aj ju, tak ju tiež zavolal a dodal, že vie, že svokor dal niečo prečítať R.. X., ten niečo čítal pred
pani R. a asi po 45 minútach povedal, že príde nasledujúci deň ráno a donesie svokrovi aj papier do

nemocnice a spolu podpíšu papiere. Na druhý deň prišiel R.. X.Ý. a pani R. D. R.. X. prečítal tú listinu
o vydedení, celý text pred pani R. a pred ním a pred dedom, svedok dodal, že nevie, či tam bola aj jeho
manželka. Následne dedo - svokor ako aj pani R. D. R.. X. išli na matriku neďaleko, ale pani R. sa vrátila
z dôvodu, že nemala občiansky preukaz a preto nemohla v ten deň overiť svoj podpis a R.. X. odišiel,
pretože tam nebola prítomná matrikárka a on mal svoje povinnosti a svoj podpis overil neskôr. Svedok

uviedol, že nebol prítomný na matrike. Ohľadne listiny o vydedení uviedol, že jej koncept priniesla dcéra
od právnika a on túto listinu videl, až keď prišli od právnika. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov
svedok uviedol, že R.. X. listinu o vydedení dňa 29.11.2009 u deda v prítomnosti jeho a pani R. prečítal,
pretože táto odmietla listinu prečítať a potom odišli spolu na matriku s pani Marínovou a R.. X., pričom
prvý deň prišli poobede a vtedy pani R. D. R.. X. nepodpisovali žiadne listiny. Na otázku právneho
zástupcu navrhovateľov na svedka v akom duševnom stave bol nebohý poručiteľ svedok uviedol, že bol

v dobrej psychickej pohode.

Navrhovateľka v 5. rade pri výsluchu dňa 16.02.2012 uviedla, že do sporu sa dostala na základe
dedičského konania po nebohej matke, vídavala sa s dedom v čase, keď tento žil, uviedla, že jej matka
a otec sa stretávali s nebohým L. H..

Navrhovateľ vo 4 .rade pri výsluchu dňa 16.02.2012 uviedol, že do sporu sa dostal na základe
dedičského konania, pokiaľ má vedomosť dedo by v živote takúto situáciu nedopustil.

Navrhovateľ v 6 .rade pri výsluchu dňa 20.03.2012 uviedol, že celá rodina dobre vychádzala až do smrti

svokry, potom nastali rodinné problémy a v tomto období svokor začal byť voči nim chladný. Aj sa stalo,
že ich z bytu vyhodil a takisto aj to, že mu nebohá manželka odniesla jedlo avšak nebohý svokor jej
povedal, že on to jesť nebude, pretože mu to zakázala odporkyňa.

Právny zástupca navrhovateľov na poslednom pojednávaní dňa 25.11.2014 uviedol, že má za to, že z

vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že takýto právny úkon nemohol byť vykonaný a táto listina je s
najväčšou pravdepodobnosťou neplatná. Zároveň je neplatná aj pre nedodržanie formy, nakoľko nestačí
osvedčovacia doložka a musí tam byť aj dátum podpísania závetu, čo v tomto prípade nie je.

Právny zástupca odporkyne na tomto poslednom pojednávaní dňa 25.11.2014 uviedol, že žaloba je

nedôvodná a z vykonaného znaleckého dokazovania nevyplynulo, že by bol poručiteľ nespôsobilý
v čase spísania závetu a zároveň z výsluchu znalca vyplynulo viacero nepresností a sú tu určite
pochybnosti, predovšetkým v prvom rade neexistovali dostatočné podklady pre vypracovanie posudku-
neboli vyhotovené žiadne diferenciálno - diagnostické testy , ktoré by jednoznačne konštatovali záver, že
poručiteľ trpel demenciou akéhokoľvek stupňa a že znalec vychádzal len z pravdepodobnej diagnostiky,

ktorá bola vykonaná v máji 2006. Právny zástupca odporkyne ďalej uviedol, že nikdy nebolo vykonané
komplexné psychatrické vyšetrenie, ani biopsia mozgu a ani testy mnestických schopností a ani pred
smrťou poručiteľa nebol určený stupeň vaskulárnej demencie a jediný ktorý určil tento stupeň bol R..
X., ktorý konštatoval, že mohlo ísť o ľahký resp. stredný stupeň vaskulárnej demencie. Poukázal na to,
že v danom prípade nemuselo ísť o prejav demencie ale o prejav zlého somatického stavu. Zároveň

uviedol, že znalec nezohľadnil výpovede svedkov a ani ostatné skutočnosti uvedené v súdnom spise a
ani neskúmal to, že išlo o dlhodobo prejavovanú vôľu a ani to, akým spôsobom zapadá tento úkon do
kontextu života poručiteľa. Mal za to, že tu existuje kopec pochybností, ktoré vyplývajú aj zo stanoviska
MUDr. A., ktoré súdu predložili a že záver uvedený v znaleckom posudku nie je jednoznačný. Pokiaľ
ide o formálne náležitosti v závete je podľa neho miesto a dátum a nikto nikdy nikde nestanovil, kde

sa má to miesto a dátum v závete uviesť a pokiaľ ide o overovaciu doložku, táto nebola potrebná pre
platnosť daného úkonu, iba deklaruje skutočnosť podpísania tejto listiny. Zároveň zotrval na kontrolnom
znaleckom dokazovaní.

Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav :

Z pripojeného dedičského spisu 36 D /128/2007 Okresného súdu Košice I bolo zistené, že poručiteľ L.
H., V..: XX.XX.XXXX, O. XX.XX.XXXX. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 13.11.2007, číslo
konania 36D/128/2007 - 65 súd uložil dcéram poručiteľa : I. R., Q. T., H. L., R. Č., aby v lehote 30 dní ododňa doručenia tohto uznesenia podali žalobu na Okresný súd Košice I o určenie neplatnosti vydeďovacej
listinysozávetomzodňa29.11.2006aourčenieneplatnostivydedeniaobsiahnutýchvtejtovydeďovacej
listine poručiteľa a aby súčasne o podaní žaloby podali správu súdu, ktorý vedie konanie o dedičstve.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2007.

Z listiny o vydedení (čl. 6 a 7 spisu) súd zistil, že v jej obsahu sa udáva, že podpísaný L. H., V..:
XX.XX.XXXX, B. P. E. Č. X, Q. v prítomnosti dvoch svedkov R.. Y. X., P. Y., Y. XX D. Q. R., Q., C.
E. Č. X po dôkladnej úvahe vyhlasuje, že pre prípad svojej smrti vydeďuje svoje dcéry I. R., I.. H.,

V..:XX.XX.XXXX, B. P. Q., B. X, Q. T., I.. H., V..: XX.XX.XXXXX, P. Q. X, Q., H. L., I.. H., V..: XX.XX.XXXX,
P. R. XX, Q. D. R. Č., I.. H., V..: XX.XX.XXXX, P. M. X, Q. a súčasne určuje, že dôsledky vydedenia
sa vzťahujú aj na potomkov jeho dcér a naopak dôsledky vydedenia sa nevzťahujú na jeho dcéru D.
E., I.. H.Ú., V..: XX.XX.XXXX, P. E. X, Q., práve naopak ustanovuje namiesto hore uvedených dcér a
ich potomkov svoju dcéru D. E., I.. H., V..: XX.XX.XXXX, P. E. X, Q. ako jeho univerzálnu dedičku. Ako
hlavné dôvody tohto rozhodnutia je uvedené to, že v rozpore s dobrými mravmi neposkytli poručiteľovi

potrebnú pomoc v chorobe, starobe, ani v iných závažných prípadoch, neprejavovali, ani neprejavujú o
neho trvalý naozajstný záujem, ktorý by mali ako potomkovia prejavovať. V ďalšom je uvedené, že jeho
dcéry I., H., Q. D. R. sa od smrti jeho manželky od roku 2002 približne po dobu 4 rokov o neho vôbec
nezaujímali. Žijú pritom v Košiciach, nie ďaleko o neho, nestarajú sa o neho, nejavia o neho absolútne
žiadny záujem a nenavštevujú ho, vzhľadom k tomu, že je už vo vysokom veku a jeho zdravotný stav

nie je dobrý, potrebuje sústavnú starostlivosť čo oni dobre vedia. Ak aj niektorá z dcér sa párkrát do roka
objavila, trvala ich návšteva krátko, neuvarili, neupratali, nevyprali, ani inak neprispeli k zlepšeniu jeho
situácie. Keďže nevládal chodiť a niektorú z nich aj navštívil, bol im na obtiaž a dávali mu to jasne najavo.
Nezaujímali sa čo potrebuje a ako žije. Keď sa mali o neho starať a jeho dcéra D. mala sama vážne
zdravotné problémy, navyše sa pritom stará o svojho manžela, požiadala ich o pomoc vyriešili to tak,

že ho dali do nemocnice proti jeho vôli pod zámienkou, že sa má preliečiť. Jeho stav sa po niekoľkých
dňoch pobytu zhoršil tak, že nevedel rozprávať a bol v beznádejnej situácii a po prepustení z nemocnice
sa ani jedna z jeho dcér okrem D. nezaujímali a naďalej mu nepomáhali. Z obsahu je ďalej zrejmé, že
vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že okrem jednej o neho trvale neprejavujú záujem ako by dcéry
mali prejavovať. Jediný úprimný záujem o neho po celý čas javila dcéra D.P. E. a jej rodina. Podpísaný L.

H. podľa osvedčovacej knihy pod poradovým číslom 5080/06, podpísal túto listinu L. H., I. Č. XXXXXX/
XXX, P. Q., E. X, totožnosť bola preukázaná OP číslo XXX XXX Q. - XX v Košiciach dňa 29.11.2006,
pečiatka Mestskej časti Košice - Dargovských hrdinov, pod tým doložka z obsahu ktorej vyplýva, že
potvrdzujeme svojimi podpismi, že pán L. H., dátum narodenia XX.XX.XXXX, B. P. Q., E. X, XXX XX
Q. pred nami súčasne prítomnými svedkami túto listinu o vydedení dnes prečítal, vlastnoručne podpísal

a výslovne prejavil, že táto listina obsahuje jeho vôľu, miesto : v Košiciach, dátum : dňa 29.11.2006,
podpísaný R.. Y. X., Y. Q. R.; Doložka podľa osvedčovacej knihy, poradové číslo 5115/06 : podpísal túto
listinu - Q. R. XXXXXX/XXXX, P. Q., E. Č. X, totožnosť bola preukázaná občianskym preukazom číslo
T. XXX XXX, v Košiciach dňa 01.12.2006, podpis pracovníka. K tejto listine pripojené osvedčenie o
pravosti podpisu podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov - osvedčujem pravosť podpisu R.. Y. X.,

XXXXXXXXXX, P. Y., V. XXXX/XX, ktorého totožnosť som zistil zákonným spôsobom, ktorý podpis na
listine uznal za svoj vlastný. Centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové číslo
O1019422/2006, Košice dňa 30.11.2006, pečiatka notára JUDr. Sven Vargovčík.

Z prepúšťacej správy pacienta -L. H., I. Č. XXXXXX/XXX, P. E. X, Q., ktorý bol hospitalizovaný na

Klinike pneumológie a ftizeológie Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura, Rastislavova 43, Košice, od
19.05.2006do22.05.2006(čl.9spisu)zanamnézyjezrejmé,žetentopodľaudaniapríbuznýchzabúda,
je dezorientovaný hlavne časom, nespoznáva príbuzných. Z epikrízy vyplýva, že konziliár psychiater
volaný na žiadosť príbuzných hodnotí stav ako dementný syndróm pri ateroskleróze.

Z prepúšťacej správy H. L., I. Č. XXXXXX/XXX, P. E. X, Q., ktorý bol hospitalizovaný na ODCH Fakultnej
nemocnice Louisa Pasteura od 29.11.2006 10:00 hod. do 22.12.2006 09:00 hod. ( čl. 41 - 42 spisu )
z anamnézy je zrejmé, že sa lieči na demenciu, polyneuropatiu dolných končatín cievnej genézy,
Parkinsonovský syndróm a chronickú bronchitídu. V sociálnej anamnéze je uvedené, že je vdovec a
nevie presne koľko má detí 6 alebo 8, nestará sa o neho údajne nikto, ale je plne závislý na pomoci

druhých, je nesebestačný. Zo záveru psychiatrického vyšetrenia MUDr. N. je zrejmé, že poručiteľovi bola
diagnostikovaná vaskulárna demencia.Súd uznesením zo dňa 22.06.2012, číslo konania 34C/262/2007 - 235 nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria) a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca MUDr. P. P., P. Q., N. XX, pričom

znalcovi uložil odpovede dať v znaleckom posudku na nasledujúce otázky:
1. či bol poručiteľ pri podpise listiny o vydedení spolu so závetom dňa 29.11.2006 vzhľadom na svoje
zdravotný a psychický stav spôsobilý vykonať tento právny úkon;
2. zhodnotiť zdravotný (duševný stav poručiteľa v deň podpísania listiny spolu so závetom dňa
29.11.2006ačiporučiteľbolspôsobilýslobodneavážneprejaviťsvojuvôľuvydediťžalobkyneaschopný

posúdiť význam a následky takéhoto právneho úkonu);
3. či má hypoxia mozgu vplyv na zvýraznenie (zhoršenie prejavov demencie);
4. či má hypoxia a demencia vysokého stupňa vplyv na spôsobilosť vykonať právny úkon a aký má vplyv.

MUDr. P. P. v znaleckom posudku číslo 3/2013 vypracovanom dňa 19.05.2013 odpovedal na súdom
položené otázky následovne ( čl. 247 - 266 spisu ) :

Na 1.otázku odpovedal takto : Poručiteľ L. H. nebol dňa 29.11.2006 spôsobilý vykonať právny úkon
podpísania listiny o vydedení zo závetom
Na 2.otázku odpovedal tak, že psychický stav poručiteľa L. H. dňa 29.11.2006 bol diagnostikovaný ako
demencia a stav zmätenosti vzhľadom na to, nebol poručiteľ spôsobilý slobodne a vážne prejaviť svoju
vôľu, vydediť žalobkyne a schopný posúdiť význam a následky takéhoto právneho úkonu.

Na 3.otázku odpovedal, že hypoxia môže vo všeobecnosti zhoršovať činnosť centrálneho nervového
systému a tým môže zhoršovať príznaky demencie. Posúdenie konkrétneho stavu hypoxie a jej vplyv
na klinický stav jedinca by mal zhodnotiť znalec z odvetvia internej medicíny a neurológie.
Na 4.otázku odpovedal, že demencia ťažkého stupňa znižuje spôsobilosť vykonať právny úkon a
posúdenie vplyvu hypoxie na klinický stav by mal zhodnotiť znalec z odvetvia internej medicíny alebo

neurológie.
V rozbore v znaleckom posudku znalec uviedol, že pokiaľ ide o osobnú anamnézu v tejto bolo zistené,
že mal diagnostikovanú arteriálnu hypertenziu v štádiu 2 (VHO); ischemickú chorobu srdca, stav po
prekonanom infarkte myokardu a ischemickú chorobu dolných končatín; artériosklerózu; polyneuropatia
dolných končatín vaskulárnej genézy; chronickú bronchitídu. Viac ako 10 rokov bol u neho prítomný

Parkinsonský syndróm s hypokinézou a rigiditou a v máji 2006 zistený tumor pľúc vpravo. V sociálnej
anamnéze zistené, že posudzovaný bol dôchodca, vdovec a žil sám. Podľa záznamov zdravotnej
dokumentácie nebol posudzovaný L. H. psychiatricky liečený a prvýkrát absolvoval psychiatrické
vyšetrenie počas hospitalizácie na Klinike pneumológie a ftizeológie, pričom v dňoch 19.05.- 22.05.2006
psychiater uňho diagnostikoval dementný syndróm podmienený artériosklerózou. Pri psychiatrickom

vyšetrení boli zistené kognitívne poruchy (poruchy pamäte a intelektu), zlá výbavnosť pamäti, nesprávna
orientácia miestom a časom, bradypsychia (pokles dynamiky myslenia), spomalená psychotomotorika.
Pri prijatí na hospitalizáciu a na oddelenie dlhodobo chorých dňa 29.11.2006 je zaznamenané, že
posudzovaný bol nesprávne orientovaný, nevedel koľko má detí, podľa záznamov v dekurze -
ošetrovateľskej správe bol v deň prijatia nekľudný, dezorientovaný, utekal z oddelenia, bol agresívny.

Vzhľadom na klinický stav bolo dňa 30.11.2006 zrealizované psychiatrické vyšetrenie v klinickom obraze
bolapopísanádezorientácia,poruchysprávania,kognitívnydeficit,deterioráciaosobnosti,anamnestický
amentiformnéstavy,sozáverom:Vaskulárnademencia.Demenciajeklinickýstav,priktoromsúznížené
intelektové aj pamäťové schopnosti, znížený úsudok, v takomto stave nie je jedinec schopný adekvátne
posúdiť dôsledky svojho konania. Psychiater diagnostikoval v klinickom stave počas dňa 29.11.2006

amentiformné stavy ( stavy zmätenosti), ktoré sú kvalitatívnou poruchou vedomia pri ktorej jej psychická
činnosť dezorganizovaná. Pre zmätenosť jej charakteristické narušenie asociácie myslenia, znížená
schopnosť úsudku, dezorientácia, bezradnosť, psychomotorický nepokoj a neprimerané správanie,
agresívne prejavy, môžu byť prítomné poruchy vnímania (halucinácie a bludné obsahy myslenia).
Zmätenosť je stav, pri ktorom je znížená rozpoznávacia schopnosť jedinca, je znížená jeho schopnosť

posúdiť dôsledky svojho konania. Znalec ďalej uviedol, že u posudzovaného L. H. boli počas dňa
29.11.2006 zistené demencia a amentiformné stavy, pričom pri oboch klinických stavoch je znížená
schopnosť úsudku, rozpoznávacia schopnosť, schopnosť posúdiť dôsledky svojho konania. Vzhľadom
na uvedené podľa znalca nebol posudzovaný L. H. dňa 29.11.2006 schopný rozpoznať a posúdiť
dôsledky svojho konania, nebol teda spôsobilý vykonať posudzovaný právny úkon.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 22.01.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla,
že vaskulárna demencia bola diagnostikovaná poručiteľovi až v prepúšťacej správe spísanej dňa
22.12.2006, dovtedy síce bola diagnostikovaná avšak bez špecifického stupňa, pričom poukázala navýpoveď R.. Y. X. zo dňa 29.03.2010, ktorý uviedol, že poručiteľ trpel vaskulárnou demenciou ľahšieho
až stredného stupňa. Poukázala na to, že predmetný znalecký posudok nedal odpoveď na to, či poručiteľ
bol spôsobilý prejaviť svoju vôľu vydediť navrhovateľky, pretože časový moment, ku ktorému mala byť

zisťovaná spôsobilosť na právne úkony mal byť deň 28.11.2006 a nie 29.11.2006, pretože poručiteľ
prejavilsvojuvôľuvydediťnavrhovateľkyajdeňpredpodpisomlistiny,čovyplynulozvýpovedesvedkyne
R. ako aj z výpovede R.. X.. Uviedli, že znalec pri vypracovaní posudku nebral do úvahy výpovede
ostatných svedkov a zároveň, bez biopsie mozgu za života alebo bez vykonania pitvy na základe
ktorých by bolo možné špecifikovať stupeň vaskulárnej demencie nie je možné jednoznačne odpovedať,

či dotknutá osoba je schopná prejaviť svoju vôľu. Uviedla, že z ďalších dôkazných prostriedkov je možné
vyvodiť, že poručiteľ mal dlhodobejší zámer vysporiadať svoj majetok pre prípad smrti. Súdu zároveň
predložili odborné stanovisko vypracované znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
psychiatria a sexuológia R.. E. A. - Š. vo veci odborného posúdenia záverov znaleckého posudku č-
3/2013 vypracovaného znalcom MUDr. P. P.. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mala odporkyňa za to,
že nie je možné sa stotožniť s jednoznačným záverom MUDr. P. P.I. o nespôsobilosti poručiteľa na

predmetný právny úkon.

Z odborného stanoviska číslo 02/2014 MUDr. E. A. - Š. predloženého odporkyňou ( čl. 289 - 294 spisu ),
že táto pri jeho vypracovaní vychádzala zo znaleckého posudku č. 3/2013 znalca MUDr. P. P.. Zo záverov
tohto odborného stanoviska vyplýva, že nie je možné potvrdiť a ani vylúčiť, že sa u poručiteľa v 24

hodinovom intervale mohli vyskytnúť lucida intervala a že v období kompenzácie mohol byť nebohý
plne orientovaný, lucídny a vedomý si svojich rozhodnutí. Znalkyňa v odbornom stanovisku uviedla, že
dlhodoboformovanávôľamôžemaťvplyvnaposúdeniespôsobilosti uskutočniťpredmetnýprávnyúkon,
ktorý nie je založený na zložitom myšlienkovom procese. Podľa nej ošetrujúci lekár , ktorý môže pacienta
sledovať dlhodobo a môže sledovať aj progresiu, stabilizáciu aj zlepšenie somatických a fyzických zmien

kontinuálne je dostatočne spôsobilý posúdiť, či je človek spôsobilý na právny úkon z medicínskeho
hľadiska. Pokiaľ ide o to, či je možné u posudzovaného jednoznačne vylúčiť, že by v čase uskutočnenia
úkonu ( zriadenia závetu a vydedenia potomkov ) bol alebo nebol spôsobilý uskutočniť daný právny úkon
podľa nej je síce pravdou , že išlo o somaticky ťažko chorého človeka, avšak vzhľadom na to, čo uviedla
vo svojom stanovisku nie je možné jednoznačne vylúčiť spôsobilosť nebohého na právne úkony.

Navrhovatelia v podaní zo dňa 20.02.2014 ( čl. 306 - 308 spisu ) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedli, že výsledky súdom nariadeného znaleckého dokazovania potvrdzujú tvrdenia
navrhovateľov, teda že vydeďovacia listina so závetom je neplatná. Pokiaľ ide o odporkyňou predložené
odborné stanovisko, nie je dôvod na neho prihliadať, nakoľko je nepreskúmateľné, pretože znalkyňa

nemala k dispozícii materiál z ktorého vychádzal súdom ustanovený znalec a na základe ktorého tento
znalec vypracoval znalecký posudok.

Podaním zo dňa 18.03.2014 ( čl. 310 spisu ) navrhla odporkyňa nariadenie dokazovania vykonaním
kontrolného znaleckého posudku z dôvodu, ako to uviedol jej právny zástupca na nasledujúcom

pojednávaní konanom dňa 17.06.2014, že je potrebné, aby bol preukázaný jednoznačný záver o tom,
že poručiteľ nebol v danom čase spôsobilý vykonať takýto právny úkon, teda za účelom vylúčenia
pochybností, nakoľko podľa neho boli znalcovi položené kapciózne otázky.

Znalec MUDr. P. P., pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 09.09.2014 uviedol, že pri

vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z dokumentácie, ktorú mal k dispozícii z Univerzitnej
nemocnice Louisa Pasteura a takisto zo zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára MUDr. Y.
X.. Uviedol, že už v máji roku 2006 bol poručiteľovi diagnostikovaný dementný syndróm na podklade
ochorenia artériosklerózy. K 29.11.2006 bol poručiteľ hospitalizovaný na oddelení dlhodobo chorých
a počas hospitalizácie ho videl psychiater, ktorý mu diagnostikoval vaskulárnu demenciu, čo je stav,

kedy je znížený intelekt a pamäť, to znamená, že takýto človek nie je schopný kvalitatívneho úsudku
a u poručiteľa boli prítomné aj stavy zmätenosti, čo je teda porucha vedomia, ktorá je sprevádzaná aj
narušením integrácie všetkých psychických funkcií. Uviedol, že u poručiteľa boli dokonca opakované
takéto stavy zmätenosti. To všetko bolo jednak v deň hospitalizácie a pretrvávalo to aj nasledujúce dni.
Znalec uviedol, že pri stave zmätenosti sú vlastne narušené kognitívne funkcie, mení sa kvalita vedomia.

Môžu byť prítomné aj halucinácie. Takýto človek nemá integrované psychické funkcie. Vychádzajúc z
týchto skutočností dospel k záveru, ktorý je uvedený pod bodom 1 znaleckého posudku, že poručiteľ
nebol spôsobilý vykonať právny úkon. U neho išlo o dve diagnózy - stav zmätenosti a demencia.
Poukázal na to, že demencia má vplyv na celkové fungovanie, na všetky spôsobilosti až po bežnústarostlivosť o seba samého. Uviedol, že zotrváva na všetkých záveroch, ktoré sú uvedené znaleckom
posudku. Pokiaľ ide o vaskulárnu demenciu, lekárka MUDr. N., ktorá stanovila túto diagnózu, sa
nevyjadrila, či ide o ťažký stupeň vaskulárnej demencie. Uviedol, že už mierny stupeň demencie znižuje

rozpoznávacie a kognitívne schopnosti človeka .Ak psychiater stanoví diagnózu vaskulárna demencia,
sú tam znížené rozpoznávacie schopnosti. Na otázku právneho zástupcu odporkyne, či sú svetlé chvíľky
pri ľahkom a strednom type vaskulárnej demencie znalec uviedol, že vtedy sú znížené rozpoznávacie
schopnosti natrvalo, keďže vaskulárna demencia je stav nemenný, je to ochorenie. Znalec uviedol, že
rovnaký posudok by bol dal aj v prípade, ak by poručiteľ trpel vaskulárnou demenciou ľahkého stupňa.

Na základe takto zisteného súdu právne uzatvára :

Podľa ust. § 37 ods.1 zákona č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník v platnom znení ( ďalej len Občiansky
zákonník ) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 38 ods.1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust. § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 461 ods.1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto

dôvodov.

Podľa ust. § 469a ods.1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok

mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej
jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa ust. § 469a ods.2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

Podľa ust. § 469a ods.3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa ust. § 467 ods.1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo

ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 467 ods.2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľaust.§476bObčianskehozákonníkazávet,ktorýporučiteľnenapísalvlastnourukou,musívlastnou
rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa ust. § 175k ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení Ak však

rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po
márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,
aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote,
pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Návrh podaný navrhovateľmi nie je určovacou žalobou podľa ust. § 80 ods.1 písm. c) O.s.p.ale je
vlastne žalobou podľa ust. §175k ods.2 O.s.p. pre ktorú platí, že pri nej nie je potrebné tvrdiť a ani
preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu a preto takáto žaloba nemôže byť zamietnutá
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Na podanie takejto žaloby boli navrhovatelia odkázaníuznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 26.02.2008 č. konania : 36D/128/2007 - 76 ako to vyplýva
z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Košice I pod sp. zn.: 36D/128/2007 .

Navrhovatelia sa podanou žalobou domáhali rozhodnutia o tom, že listina o vydedení so závetom
poručiteľa sú neplatné a pre prípad, že súd dospeje k záveru, že listina o vydedení spolu so závetom je
platná, aby súd rozhodol o tom, že dôvody vydedenia nie sú dané. V návrhu na začatie konania uviedli
teda eventuálny petit. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že dôvodný je prvý petit návrhu, preto
o druhom petite nerozhodoval ( súd v tomto poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.

zn.: 1Cdo 137/1995 ).

Z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že vzťahy medzi navrhovateľmi na jednej strane a odporkyňou
na strane druhej sú narušené a k tomuto narušeniu došlo po smrti manželky poručiteľa a teda vytvorili
sa dva tábory, navrhovatelia na jeden strane a odporkyňa na strane druhej, čo pretrváva až podnes a
prejavilo sa to aj v ich výpovediach. Je potom zrejmé, že ich výpovede ako aj dôkazy sú protichodné a

rozporné. Súd mal preto túto skutočnosť na zreteli pri hodnotení výpovedí účastníkov konania.

Súdmalvychádzajúczvykonanéhodokazovaniazato,želistinaovydedeníspolusozávetomporučiteľa
sú neplatné podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zároveň aj podľa ust. § 40 ods.1

Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 476b Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 38 ods.2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon plnoletej osoby, ktorá
koná v duševnej poruche, ktorá ju robí k takémuto právnemu úkonu neschopnou a to bez toho, aby
u takejto fyzickej osoby došlo k súdnemu rozhodnutiu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony.

Závery o neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods.2 Občianskeho zákonníka vyžadujú
nepochybné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo
svoje konanie ovládnuť. V takomto prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Duševná
porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín a musí sa viazať na okamih
urobenia právneho úkonu. Môže ísť aj o prechodnú duševnú poruchu a v tomto prípade treba pozornosť

venovať aj tomu, či osoba konajúca v takejto duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný
okamih (lucida intervalla ).

Nakoľko znaleckým posudkom číslo 3/2013 znalca MUDr. P. P. bolo preukázané, že poručiteľ L. H.
nebol dňa 29.11.2006 spôsobilý vykonať právny úkon podpísania listiny o vydedení so závetom, mal

súd za to, že takýto právny úkon ( listina o vydedení spolu so závetom ) je absolútne neplatný podľa
ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd pritom vychádzal z ním podaného znaleckého posudku
ako aj z jeho výpovede na pojednávaní dňa 09.09.2014 a jeho závery v znaleckom posudku súd
považoval za logické a obhájené aj neskorším jeho podaním vysvetlenia do zápisnice na pojednávaní
dňa 09.09.2014. Súd nemal o týchto záveroch žiadne pochybnosti a tieto neboli ani spochybnené

odporkyňou predloženým odborným stanoviskom znalkyne MUDr. E. A., ktoré bolo vypracované len na
žiadosť odporkyne a ktoré súd považoval len za listinný dôkaz predložený odporkyňou, ktorý v konaní
vyhodnotil ako súkromnú listinu, z ktorej je zrejmé, že znalkyňa, ktorá je zapísaná v zozname znalcov,
avšak nebola v tomto konaní ustanovená na podanie znaleckého posudku, nesúhlasí so závermi znalca
MUDr. P. P. v znaleckom posudku č. 3/2013 a zároveň prezentovala svoj názor na otázky položené

právnym zástupcom odporkyne, s tým, že pri posudzovaní vychádzala len z tohto znaleckého posudku
a nemala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu nebohého poručiteľa. Takisto neboli závery znaleckého
posudku spochybnené ani námietkami odporkyne v tomto konaní, ktoré predniesla prostredníctvom
svojho právneho zástupcu tak vo vyjadrení zo dňa 22.01.2014 ako aj na pojednávaní dňa 09.09.2014
a takisto aj na pojednávaní dňa 25.11.2014. Tieto jej námietky súd považoval za nedôvodné ( námietka,

že znalcovi boli kladené kapciózne otázky), v niektorých smeroch dokonca vymykajúce sa možnostiam
súčasnej medicíny ( biopsia mozgu za života človeka - čo uviedol aj sám znalec pri svojom výsluchu na
pojednávania dňa 09.09.2014 že s týmto sa ešte nestretol a nerobí sa to ) a zároveň ničím nepodložené.
Zároveň za nedôvodné považoval aj poukazovanie na závery v odporkyňou predloženej písomnosti
Diagnostika post mortem, nakoľko ide v tomto prípade len o materiál pripravený na prednášku, ktorý

je len príspevkom na nejaké školenie obsahujúcim názory vyhotoviteľa tohto materiálu. Za nedôvodnú
považoval aj námietku odporkyne o tom, že znalec nezohľadňoval výpovede svedkov a účastníkov,
pretože ako to už súd uviedol vyššie všetky výpovede boli vzhľadom na vzťah, aký je medzi účastníkmi
konania vo veľkej miere týmto poznačené, ba niektoré aj klamlivé, uviedol to dokonca aj sám znalecpri výsluchu dňa 09.09.2014, že tieto výpovede sú rozporuplné a nedá sa z nich vyhádzať a súd má
za to, že znalec pri hodnotení celkového zdravotného stavu vychádzal z jednoznačných a dostatočných
podkladov a to zo zdravotnej dokumentácie. Súd mal za to, že závery znalca sú správne a nepochybné.

Nič na tom nemení ani námietka odporkyne o tom, že nebol u poručiteľa stanovený stupeň vaskulárnej
demencie, nakoľko znalec sa jednoznačne vyjadril o tom, že stav vaskulárnej demencie, ktorá bola u
poručiteľa diagnostikovaná je nemenným, trvalým stavom a je to ochorenie a teda súd nemal dôvod
pochybovať o tom, že demencia vplýva na celkové fungovanie organizmu, na všetky schopnosti človeka
a že pri takomto stave sú znížené rozpoznávacie schopnosti a takisto je narušené psychické fungovanie,

čím mal súd za to, že znalec sa dostatočne vysporiadal aj s otázkou, ako demencia vplýva na osobnosť
človeka, a teda aj táto námietka odporkyne bola nedôvodná. Keďže súd považoval závery znalca za
správne a jednoznačné a teda nemal o nich žiadne pochybnosti, nevyhovel súd návrhu odporkyne na
nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania .

Zároveň mal súd za to, že je závet spolu s listinou o vydedení neplatný v zmysle ust. § 40 ods. 1

Občianskeho zákonníka, nakoľko nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Občiansky zákonník v
ustanovení § 476b ustanovuje formu alografného závetu - ak poručiteľ nenapísal závet vlastnou rukou,
ale ho napísal napríklad písacím strojom alebo ho napísal niekto iný, musí ho vlastnou rukou podpísať
a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu,
pričom takisto svedkovia musia závet podpísať. Treba pritom postupovať podľa § 476 ods. 2 - závet musí

obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný, pričom ide o neplatnosť absolútnu
v zmysle ust. § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Súd po preskúmaní listiny o vydedení spolu so závetom mal za to, že tento neobsahuje v zmysle
ust. § 476 ods.2 Občianskeho zákonníka deň, mesiac a rok kedy bol poručiteľom podpísaný a teda
je pre tento nedostatok neplatným úkonom. Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľov predneseným

prostredníctvom ich právneho zástupcu o tom, že táto listina neobsahuje dátum, kedy bola poručiteľom
podpísaná, pretože text v listine o vydedení v Košiciach dňa 29.11.2006 je uvedený pod textom, kde
svedkovia potvrdzujú svojimi podpismi, že poručiteľ pred nimi súčasne prítomnými svedkami túto
listinu o vydedení prečítal, vlastnoručne podpísal a výslovne prejavil, že táto listina obsahuje jeho vôľu,
ba dokonca na prvý pohľad je zrejmé, že táto doložka spolu s textom v Košiciach dňa 29.11.2006

je napísaná menším písmom oproti celému textu listiny o vydedení spolu so závetom, čo zároveň
vyvoláva dojem, že bola do listiny dopísaná neskôr a teda konštrukcia v Košiciach dňa 29.11.2006
sa vzťahuje k vyššie uvedenému prehláseniu svedkov a pokiaľ ide o podpis poručiteľa k tomuto sa
vzťahuje len overovacia doložka. Súd má za to, že takto uvedený dátum vzťahujúci sa na prehlásenie
svedkovnemôževžiadnomprípadenahrádzaťnáležitosťzávetuustanovenúv§476ods.2Občianskeho

zákonníka .
Súd zároveň poukazuje na rozpory vo výpovedi tak svedkov ako aj odporkyne a jej manžela, ktoré
vypovedajú o tom, že je sporný dátum podpisu listiny o vydedení spolu so závetom, keď svedkyňa R. pri
svojom výsluchu na pojednávaní dňa 23.09.2010 uviedla, že v ten deň keď podpisovala listinu zazvonil
u nej nebohý Vincent Gajdoš a žiadal ju aby prišla do bytu s tým že uviedla, že to bolo poobede alebo

podvečer , pričom ako vyplýva z prepúšťacej správy dňa 29.11.2006 bol nebohý poručiteľ už o 10.00 hod
hospitalizovaný v nemocnici, a teda poobede alebo podvečer nemohol u nej zazvoniť, zároveň v tomto
smere je rozporná aj výpoveď odporkyne, ktorá uviedla, že po svedkyňu R. išiel manžel odporkyne,
pričom táto uviedla, že k podpisu závetu došlo ráno okolo 8.00 hod v byte poručiteľa, čo je v rozpore s
výpoveďou svedkyne R. o tom, kedy došlo k podpisu závetu ako aj s výpoveďou svedka R.. X., ktorý

pri výsluchu uviedol, že to bolo poobede , ba tento dokonca uviedol, že nevie nič o žiadnom overovaní
svojho podpisu. Takisto v tomto je rozporuplná aj výpoveď svedka E. R., manžela odporkyne, ktorý
popisoval udalosti dňa 26.11.2009 ku ktorým došlo v byte poručiteľa, kde bol prítomný on, poručiteľ,
MUDr. X. a pani R., s tým, že na druhý deň - vychádzahúj z jeho výpovede to malo byť 27.11.2009 MUDr.
Hrbatý prečítal listinu o vydedení pred pani R. a pred ním a poručiteľom a následne išiel poručiteľ, pani

R. a pán X. na matriku neďaleko. Súd poukazuje aj na to, že svedkyňa R. uviedla pri svojej výpovedi,
že o tom, koľko má poručiteľ detí sa dozvedela až po smrti L. H., čo vlastne vyvoláva pochybnosti o
tom, či vlastne táto svedkyňa bola prítomná pri prečítaní závetu a listiny o vydedení. Tieto rozpory len
potvrdzujú to, že udalosti sa takto nemohli stať a že samotný dátum podpisu závetu zo strany poručiteľa
je sporný a na listine o vydedení v spojení so závetom chýba.

Pokiaľ ide o výpovede navrhovateľov ako aj ostatných svedkov, tieto sa týkali predovšetkým vzťahov v
rodine a starostlivosti o poručiteľa, a nakoľko súd mal za to, že je dôvodný nárok navrhovateľov o určenie
neplatnosti listiny o vydedení spolu so závetom, o ktorom súd v zmysle vyššie uvedeného nerozhodoval,v odôvodnení tohto rozsudku nehodnotil tieto výpovede vzťahujúce sa predovšetkým k tomuto nároku, aj
keď v kontexte celej výpovede považoval za potrebné poňať ich do popisu skutkového stavu celej veci.

Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd za to, že je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

O trovách konania úspešných navrhovateľov bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovatelia vyčíslili trovy konania na sumu 3 743,72 Eur, ktorá pozostáva :
1. zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,58 Eur
2. z úhrady preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 180,- Eur
3. z trov právneho zastúpenia vo výške 3 464,14 Eur

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, tieto boli vyčíslené v zmysle vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb takto :

Základná sadzba tarifnej odmeny :

1. za rok 2007 čiastka 145,60 Eur bez DPH ( 45,50 Eur x 4 osoby - 20% )
2. za rok 2009 čiastka 171,17 Eur bez DPH ( 53,49 Eur x 4 osoby - 20% )
3. za rok 2010 čiastka 177,57 Eur bez DPH ( 55,49 Eur x 4 osoby - 20% ) pre úkony do 31.05.2010
4. za rok 2010 čiastka 110,98 Eur bez DPH ( 55,49 Eur x 4 osoby - 20% ) pre úkony od 01.06.2010
5. za rok 2011 čiastku 171,- Eur bez DPH ( 57,- Eur x 6 osôb - 50% )

6. za rok 2012 čiastku 176,07 Eur bez DPH ( 58,69 Eur x 6 osôb - 50% )
7. za rok 2014 čiastku 185,52 Eur bez DPH ( 61,84 Eur x 6 osôb - 50% ).

Navrhovatelia si uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej pomoci :
1. prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom podľa §13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky

vo výške 145,60 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;
2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba zo dňa 19.12.2007 podľa §13a ods. 1 písm.
a) citovanej vyhlášky vo výške 145,60 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;
3. účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 15.06.2009 - podľa §13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky
vo výške 171,17 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;

4. účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 30.09.2009 - podľa §13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky
vo výške 171,17 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;
5. účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 29.03.2010 - podľa §13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky
vo výške 177,57 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky ;
6. účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 16.06.2010 - podľa §13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky

vo výške 110,98 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;
7. účasť na pojednávaní dňa 27.10.2010 - odročené bez prejednania veci podľa §13a ods. 1 písm. a)
citovanej vyhlášky - hodnota vo výške 41,62 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 a ods.4 citovanej
vyhlášky;
8. účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 28.03.2011 - podľa §13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky

vo výške 171,- Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;
9. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 19.04.2011- podľa §13a ods. 1 písm. a)
citovanej vyhlášky vo výške 171,- Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;
10. účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 16.02.2012 - podľa §13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky
vo výške 176,07 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;

11. účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 20.03.2012 - podľa §13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky
vo výške 176,07 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;
12. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 17.05.2012 - podľa §13a ods. 1 písm. a)
citovanej vyhlášky vo výške 176,07 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;
13. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 20.02.014 podľa §13a ods. 1 písm. a)

citovanej vyhlášky vo výške 185,52 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;
14. účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 17.06.2014 - podľa §13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky
vo výške 185,52 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;15. účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 09.09.2014 - podľa §13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky
vo výške 185,52 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;
16. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej 30.09.2014 - podľa §13a ods. 1 písm. a) citovanej

vyhlášky vo výške 185,52 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;
17. účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 25.11.2014 - podľa §13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky
vo výške 185,52 Eur podľa § 11 ods.1 písm. a) a § 13 ods.2 citovanej vyhlášky;

Tarifná odmena bez DPH je takto vo výške 2 761,52 Eur ( 2 x 145,60 Eur + 2 x 171,17

Eur + 177,57 Eur +110,98 Eur + 41,62 Eur + 2 x 171,- Eur + 3 x 176,07 Eur + 5 x 185,52 Eur).

K týmto úkonom právnej pomoci bol uplatnený režijný paušál v celkovej výške 125,26 Eur a to :
- za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 5,91 Eur;
- za úkon podanie žaloby vo výške 5,91 Eur;
- za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 15.06.2009 vo výške 6,95 Eur;

- za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 30.09.2009 vo výške 6,95 Eur;
- za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 29.03.2010 vo výške 7,21 Eur;
- za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 16.06.2010 vo výške 7,21 Eur;
- za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 27.10.2010 vo výške 7,21 Eur;
- za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 28.03.2011 vo výške 7,41 Eur;

- za úkon písomné podanie vo veci samej dňa 19.04.2011 vo výške 7,41 Eur;
- za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 16.02.2012 vo výške 7,63 Eur;
- za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 20.03.2012 vo výške 7,63 Eur;
- za úkon písomné podanie vo veci samej v roku 2012 vo výške 7,63 Eur;
- za úkon písomné podanie vo veci samej zo dňa 20.02.2014 vo výške 8,04 Eur;

- za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 17.06.2014 vo výške 8,04 Eur;
- za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 09.09.2014 vo výške 8,04 Eur;
- za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 30.09.2014 vo výške 8,04 Eur;
- za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 25.11.2014 vo výške 8,04 Eur.

Keďže je právny zástupca navrhovateľov platiteľom DPH ( osvedčenie o registrácii
platiteľa DPH pripojené k vyúčtovaniu ) bola v tomto vyúčtovaní trov konania uplatnená aj náhrada DPH
vo výške 20% z vyúčtovanej odmeny ako aj z vyúčtovaného režijného paušálu, t.j. zo sumy 2761,52 Eur
+ 125,26 Eur teda zo základu 2 886,78 Eur, čo pri sadzbe 20% DPH predstavuje 577,36 Eur.

Spolu takto trovy právneho zastúpenia vo výške 2 464,14 Eur.

Súd preskúmal predložené vyúčtovanie trov konania a mal za to, že je možné navrhovateľom priznať
náhradu trov konania takto :

Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, súd mal za to, vychádzajúc zo spisu ako aj z vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb že
predložené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia je správne a je teda možné navrhovateľom priznať
náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2 464,14 Eur.
Ide o náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej pomoci v zmysle ust. § 11 ods.1 písm.

a §13 ods.2 a ods.4 citovanej vyhlášky :
- prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom - vo výške 145,60 Eur ; písomné podanie na
súd týkajúce sa veci samej - žaloba zo dňa 19.12.2007 vo výške 145,60 Eur; účasť na pojednávaní vo
veci samej dňa 15.06.2009 - vo výške 171,17 Eur; účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 30.09.2009
- vo výške 171,17 Eur; účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 29.03.2010 - vo výške 177,57 Eur ;

účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 16.06.2010 - vo výške 110,98 Eur; účasť na pojednávaní dňa
27.10.2010 - odročené bez prejednania veci - vo výške 41,62 Eur; účasť na pojednávaní vo veci samej
dňa 28.03.2011 - vo výške 171,- Eur; písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 19.04.2011-
vo výške 171,- Eur; účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 16.02.2012 - vo výške 176,07 Eur ; účasť
na pojednávaní vo veci samej dňa 20.03.2012 - vo výške 176,07 Eur; písomné podanie na súd týkajúce

sa veci samej zo dňa 17.05.2012 - vo výške 176,07 Eur; písomné podanie na súd týkajúce sa veci
samej zo dňa 20.02.014 - vo výške 185,52 Eur; účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 17.06.2014 - vo
výške 185,52 Eur; účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 09.09.2014 - vo výške 185,52 Eur; písomnépodanie na súd týkajúce sa veci samej 30.09.2014 - vo výške 185,52 Eur; účasť na pojednávaní vo veci
samej dňa 25.11.2014 - vo výške 185,52 Eur.

K týmto úkonom patrí v zmysle ust. § 15 písm. a) citovanej vyhlášky aj režijný paušál
a to vo vyúčtovanej výške, t.j .v sume 125,26 Eur a to : za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vo výške
5,91 Eur; za úkon podanie žaloby vo výške 5,91 Eur; za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa
15.06.2009 vo výške 6,95 Eur; za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 30.09.2009 vo výške
6,95 Eur; za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 29.03.2010 vo výške 7,21 Eur; za úkon

účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 16.06.2010 vo výške 7,21 Eur; za úkon účasť na pojednávaní
vo veci samej dňa 27.10.2010 vo výške 7,21 Eur; za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa
28.03.2011 vo výške 7,41 Eur; za úkon písomné podanie vo veci samej dňa 19.04.2011 vo výške 7,41
Eur; za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 16.02.2012 vo výške 7,63 Eur; za úkon účasť na
pojednávaní vo veci samej dňa 20.03.2012 vo výške 7,63 Eur; za úkon písomné podanie vo veci samej
v roku 2012 vo výške 7,63 Eur; za úkon písomné podanie vo veci samej zo dňa 20.02.2014 vo výške

8,04 Eur; za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 17.06.2014 vo výške 8,04 Eur; za úkon účasť
na pojednávaní vo veci samej dňa 09.09.2014 vo výške 8,04 Eur; za úkon účasť na pojednávaní vo veci
samej dňa 30.09.2014 vo výške 8,04 Eur; za úkon účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 25.11.2014
vo výške 8,04 Eur.

A zároveň pretože bolo súdu preukázané, že právny zástupca navrhovateľov je
platcom DPH patrí k náhrade za vykonané úkony právnej pomoci a k režijnému paušálu aj náhrada DPH
a to v sadzbe 20% zo základu, teda zo sumy 2761,52 Eur + 125,26 Eur teda zo základu 2 886,78 Eur,
čo pri sadzbe 20% DPH predstavuje 577,36 Eur.

Spolu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3 464,14 Eur.

Podľa ust. § 137 O.s.p. Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia O.s.p. úspešný navrhovatelia majú nárok aj na náhradu zaplateného
súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,58 Eur ako aj na náhradu nimi zaplateného preddavku

na znalecké dokazovanie vo výške 180,- Eur.

Spolu takto navrhovateľom súd priznal náhradu trov konania vo výške 3 743,72 Eur.

O povinnosti odporkyne nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľov

rozhodol súd podľa ust. § 149 ods.1 O.s.p. podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému
bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd

Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).