Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201569
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8818201569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: L.. L. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F. M. A., zastúpenej: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokátom, Dr.
Goldbergera 249/01, 089 01 Svidník, proti žalovanému: F., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725, o
obnovu konania vo veci vedenej na Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/136/2010, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/21/2018-66 zo dňa 13.novembra
2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II.Priznávažalovanejnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavovzťahukžalobkynivrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o obnove konania vo veci vedenej na Okresnom
súde Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/136/2010 zamietol. Zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v pôvodnom konaní išlo o spotrebiteľskú vec a táto skutočnosť

bola známa už z uznesení Krajského súdu v Prešove vydaných pod sp. zn. 20Co/179/2013 a
20Co/184/2013. Odvolací súd dospel k názoru, že pokiaľ voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci
boli použité nekalé zmluvné podmienky, predstavuje to dôvod osobitného zreteľa, pre ktoré je
dôvodné žalobcovi napr. trovy konania, nepriznať. Aj z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou
4C/16/2013-93 na str. 2 ods. 2 je uvedené, že ide o spotrebiteľskú vec a samotná žalobkyňa na
toto upozornila v podaní zo dňa 09.11.2018. Po podaní žaloby o obnovu konania, žalobkyňa súdu
doručila ďalšie dôvody pre obnovu konania v štádiu, keď sa prejednávalo odvolanie žalobkyne v konaní

pred Krajským súdom Prešov pod sp.zn. 5Co 13/2015, pritom odvolací súd považoval toto podanie
za nový návrh na obnovu konania. Súd prvej inštancie konal o tomto novom návrhu a dospel k
záveru, že žalobkyňa už nemôže rozširovať dôvody obnovy konania, po uplynutí lehoty subjektívnej a
objektívnej. Dôvody totiž možno rozšíriť len v lehote, ktorá plynie na podanie žaloby na obnovu konania
podľa § 408 CSP. Vychádzajúc z uvedeného bolo preukázané, že žalobkyni uplynuli lehoty na podanie
predmetnej žaloby a to tak trojmesačná subjektívna ako aj trojročná objektívna lehota. Preto neboli
splnené podmienky v ust. § 403 a 404 CSP. Preto bolo dôvodné návrh na obnovu konania zamietnuť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 162 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zdôraznila, žeišlo o vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, ako dodávateľom a spotrebiteľom. Súd prvej inštancie
v pôvodnom konaní vôbec neuplatnil právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľa a tým
nerešpektoval platný právny poriadok. Súd v pôvodnom konaní neposudzoval, či spotrebiteľská zmluva

obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ako napr. zmluvnú pokutu, odobratie vodomeru, úrok z
omeškania vo výške 0,04% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania, prerušenie dodávky vody na
ktoromkoľvek odbernom mieste kupujúceho s tým, že náklady spojené s prerušením a obnovením
pripojenia budú vyúčtované na ťarchu kupujúceho. Nové skutočnosti sa javia také, že môžu pre
účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/57/2009). Z

vyjadrenia Združenie na ochranu spotrebiteľa, vyplýva , že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedela,
keď navštívila Združenie na ochranu práv občana spotrebiteľa. Z tohto jednoznačne vyplýva, že o
uvedených skutočnostiach sa dozvedela na základe tohto potvrdenia a nie je dôležité, či mohla vedieť
o dôvodoch obnovy konania ale o tom, kedy sa skutočne o týchto dozvedela. Z podania, ktoré doplnila
ako doplnenie odvolania v predošlej veci je zrejme, že ako dôvod obnovy konania bolo vyjadrenie
Ministerstva spravodlivosti SR. Toto vyjadrenie však neobsahovalo pokyn pre podanie návrhu na

obnovu konania. O dôvodoch pre obnovu konania sa skutočne dozvedela až od Združenia na ochranu
spotrebiteľa. Pokiaľ išlo o trovy konania navrhla použiť ust. § 257 CSP.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Tento poukázal na to, že tvrdenie žalobkyne o jej
vedomosti o údajnej existencii nekalých zmluvných podmienok žalovaného sa mala dozvedieť z tvrdenia

Združenia spotrebiteľov E. zo 17.04.2018, je nepravdivé a účelové. Už v pôvodnom konaní o obnovu
konania bolo preukázané, že v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou vo veci
samej sp.zn. 3C/136/2010 bolo výslovne uvedené, že ide o spotrebiteľskú vec. Žalobkyni musela byť
táto skutočnosť zrejmá už dňom právoplatného skončenia tohto konania, teda 5.júnom 2013. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/1326/2015, že navrhovateľka si bola

vedomá toho, že ide o spotrebiteľskú vec. Tvrdenie si protirečí v samotnom základe, to znamená,
že samotná žalobkyňa v doplnení odvolania z 20.02.2015, ktoré bolo vyhodnotené ako nový návrh
na obnovu konania, priznala, že o tomto dôvode mala vedomosť 25.marcom 2014 na základe dopytu
na Ministerstvo spravodlivosti SR. Pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti namieta, že z tohto vyjadrenia
nevyplýva priamo usmernenie, že má podať návrh na obnovu konania, odhliadnuc od toho, že ide o

účelové a nepravdivé tvrdenie, žalobkyňa sa obnovy konania domáhala už žalobou z 21.05.2014 teda
mala zjavne vedomosť o inštitúte obnovy konania ešte pred vyjadrením ministerstva spravodlivosti.
Potom je paradoxné jej tvrdenie, že nebola týmto vyjadrením Ministerstva spravodlivosti SR usmernená
k takémuto postupu. Tiež treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o tom, že nemožno po
lehote na podanie návrhu na obnovu konania rozširovať dôvody. Preto ani ako nový dôkaz nemožno

akceptovať potvrdenie S. spotrebiteľov E.. zo 17.04.2018, keďže tento dôkaz bol predložený až po
uplynutí objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania (právoplatne bolo konanie
o nároku teraz žalovaného skončené 05.06.2013). Žalobkyňa sa musela dozvedieť o dôvode obnovy
najneskôr 28.02.2014, preto je vecne správne pokiaľ žalobkyňa dôvod obnovy koncipovala podľa § 228
ods. 1 písm. a) OSP. Subjektívna lehota v prípadoch podľa § 397 písm. c) CSP začína plynúť okamihom

zverejnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v úradnom vestníku Európskej únie. Toto konštatoval
Najvyšší súd SR v konaní sp.zn. 8Cdo/1326/2015 a tiež nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS
345/2017.Všetky rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukázala žalobkyňa, boli pritom zverejnené
v úradnom vestníku minimálne 5 rokom pred uplatnením tohto dôvodu obnovy žalobkyňou. Väčšinou
týchto rozhodnutí Súdneho dvora EU sa už zaoberal Okresný súd vo Vranove nad Topľou, ako aj

Krajský súd v Prešove v konaní o obnovu pôvodného konania sp.zn. 4C/58/2014, 5Co/13/2015. Podľa
názoru žalovaného ide aj o res iudicatu. Žalobkyňa sa v súvislosti s dôvodmi žaloby na podanie
obnovy konania obmedzila len na citovanie vybratých pasáži rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Žiadnym
spôsobom však nepreukázala, že pôvodný rozsudok bol vydaný v rozpore s týmito rozhodnutiami.
Pokiaľ išlo o trovy konania nesúhlasí s tým, aby bolo už použité ust. § 257 CSP, ide totiž o výnimočný

inštitút. Žalobkyňa sa podanou žalobou o obnovu konania v tej istej veci a de facto aj z tých istých
dôvodov opakovane domáhala toho istého posúdenia ako v pôvodnom konaní 4C/58/2014. Žaloba bola
zamietnutá v podstate z tých istých dôvodov , ako v tomto konaní a žalobkyni muselo byť zrejme, že
nebude úspešná. Preto žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať mu nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100%.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutie ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 387, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že
nie sú splnené podmienky pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tento dôslednezistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že pod sp.zn. 3C/136/2010 sa viedlo konanie o zaplatenie 718,18 €, kde
terajší žalovaný, ako žalobca, žaloval teraz žalobkyňu o zaplatenie sumy 718,18 €. Rozsudkom zo
dňa 2.7.2012, č.k. 3C/136/2010-159, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.6.2013, bola teraz žalobkyňa
zaviazaná zaplatiť teraz žalovanému sumu 718,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
z dlžnej sumy od 1.3.2008 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Čo do zvyšku bola žaloba zamietnutá.

7.Zodôvodneniarozsudkuvyplýva,žeObčianskyzákonník/ďalejlenOZ/od31.12.2007vust.§52ods.
1definovalspotrebiteľskú zmluvuakokúpnuzmluvu,zmluvuodieloaleboinúodplatnúzmluvuupravenú
v 8. časti tohto zákona a zmluvu podľa §55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a
na druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. V zmysle citovaných ust. OZ, ako aj riadiac sa názorom krajského súdu,

ktorý na daný právny vzťah uložil súdu aplikovať nielen zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách,
ale aj ustanovenia OZ v prvej časti hlavy V. - Spotrebiteľské zmluvy. Súd 1. inštancie vyhodnotil
zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu. Nepochybne zmluva uzavretá
medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Po podaní odvolania žalovanou, teraz žalobkyňou, proti vyššie uvedenému
rozsudku, Krajský súd v Prešove, / č.k. 17Co/148/2012-187 / zo dňa 4.4.2013, potvrdil rozsudok, okrem
výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku. V odôvodnení - str. 3, 2. ods., taktiež poukázal na to, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí byť v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS.

8. Súdom I. inštancie bolo žalovanej, teraz žalobkyni dňa 29.5.2013 zaslané rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove, po tom, čo jej bolo doručené aj rozhodnutie tunajšieho súdu, na jej e-mailovú adresu: [email protected]
na jej požiadanie s tým, že táto dňa 3.6.2013 požiadala o informáciu, kedy rozhodnutie
vo veci nadobudlo právoplatnosť. Dňa 7.6.2013 jej na e-mailovú adresu bolo oznámené, že nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.6.2013 a vykonateľnosť dňa 21.6.2013.

9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 4C/16/2013 vyplýva, že pod touto sp. zn. sa viedlo
konanie, teraz žalovaného proti teraz žalobkyni, o zaplatenie sumy 54,78 €, kde tunajší súd rozsudkom
zo dňa 11.6.2013, č. k. 4C/16/2013-69 zaviazal teraz žalobkyňu zaplatiť teraz žalovanému sumu 54,78
€ s 9% ročným úrokom z omeškania od 10.11.2009 až do zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2013 v merite veci, mimo trov konania. Krajský súd
pri rozhodovaní o trovách konania v uznesení zo dňa 30.9.2013, sp. zn. 20Co/179/2013, zrušil
rozsudok výroku súdu o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto svojho rozhodnutia - str. 3, 2. ods., uviedol, že tiež zastáva
názor, že pokiaľ voči spotrebiteľovi boli použité nekalé zmluvné podmienky, predstavuje to dôvod hodný

osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné žalobcovi (teraz žalovanému) náhradu trov konania nepriznať.

10. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo

inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré

je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.11. V ust. § 400 CSP sa uvádza, že žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

12. Z ust. § 403 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov,
odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo
dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

13. V zmysle § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1, po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak

a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

14. V zmysle § 408 CSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie
žaloby na obnovu konania.

15. Z ust. § 414 CSP vyplýva, že ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom,
či obnovu konania povolí alebo zamietne.
Žaloba o obnove konania musí uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohla strana sporu použiť
v pôvodnom konaní.

16. Možno súhlasiť so žalovaným, ktorý namietané všeobecné konštatovanie žalobkyne o nekalých
obchodných podmienkach žalovaného použitých v pôvodnom konaní a následne len príkladmo
uvádzané neprijateľné podmienky vo vzťahu žalobkyňa - žalovaný nezaložili dôvodnosť podanej žaloby
na obnovu konania.

17. Odvolací súd uzatvára, že v pôvodnom konaní súd prvej inštancie, ako aj konanie pred súdom
druhej inštancie podrobili nárok žalovaného súdnej kontrole ex offo. Zamietli žalobu vo vzťahu k úroku
z omeškania vo výške 0,04% denne. Žalovaný neuplatňoval žiadne iné nároky voči žalobkyni (napr.
zmluvnú pokutu, poplatky za pripojenie a odpojenie vodovodnej prípojky). Súd prvej inštancie vykonal

rozsiahle dokazovanie k okolnostiam výmeny vodomeru, odpočtu spotreby vody a zo zistených záverov
uzavrel, že žalobkyňou tvrdené nezákonné postupy žalovanej preukázané neboli.

18. Preto sa odvolací súd stotožnil so záverom konajúceho súdu, že neboli splnené podmienky pre
povolenie obnovy konania. Nebola dodržaná 3 mesačná subjektívna ani 3 ročná objektívna lehota na

podanie žaloby o obnove konania ( pôvodné konanie bolo právoplatne skončené 05.06.2013).

19. Čo však v danej veci je potrebné zdôrazniť, nezistil žiadne nové skutočnosti resp. dôkazy, ktoré
znamenali iné rozhodnutie v pôvodnom konaní, o ktorého obnovu žalobkyňa žiadala.

20. Keďže žalobkyňa podala odvolanie vo vzťahu k výroku o trovách konania, podrobil prieskumu tento
výrok. Stotožnil sa s argumentmi žalovaného, že neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa pre
použitie ust. § 257 CSP.

21. Samostatná okolnosť, že žalobkyňa vystupuje v pozícii spotrebiteľky nepostačuje na automatický

záver o splnení podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalobkyňa opakovane podala žalobu na obnovu
konaniastým,žedôvodynapovolenieobnovykonaniauvádzané vtomtokonanínebolizistenéažaloba
bola zamietnutá. Konkrétne dôvody obnovy konania označené v podstate ani žalobkyňou označené
neboli. Preto považoval za správne aj rozhodnutie súdu 1. inštancie vo výroku o trovách konania ako
vecne správne.

22. Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu 1.inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387
ods.1,2, CSP.23. Žalovanémuakoúspešnejstranesporupriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100% vo vzťahu k žalobkyni v zmysle zásady úspechu podľa ust. § 396 ods.1 a 255 ods. 1 CSP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).